Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 259/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti , , , zastúpenej Advokátskou kanceláriou Tomáš Petko s. r. o., Drotárska cesta 7, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Tomáš Petko, PhD., proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo 16. decembra 2020 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. marca 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), na rovnosť účastníkov v konaní podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým rozsudkom krajského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutého rozsudku vyplýva nasledujúci stav veci:

Sťažovateľka mala procesné postavenie žalovanej v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2 279,20 eur, v ktorom Okresný súd Žiar nad Hronom v poradí druhým rozsudkom č. k. zo 17. apríla 2019 žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobkyňa nebola aktívne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby, keďže sa sťažovateľka mala obohatiť na úkor dcéry žalobkyne, ktorá predmetnú platbu uhradila z vlastného účtu v prospech účtu sťažovateľky. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania bola sťažovateľkou vznesená dôvodne, keďže žalobkyňa menila svoje tvrdenia o tom, kedy sa dozvedela

o skutočnosti, kedy sa na jej úkor sťažovateľka bezdôvodne obohatila, preto ich súd prvej inštancie považoval za účelové a ustálil začiatok plynutia subjektívnej lehoty od okamihu získania bezdôvodného obohatenia.

3. Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie žalovanej sumy zmenil tak, že sťažovateľku zaviazal na jej zaplatenie s príslušenstvom, a v časti zamietnutia prevyšujúceho úroku z omeškania výrok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa krajský súd nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, keď uviedol, že úhradu dlžnej sumy z účtu dcéry žalobkyne je potrebné považovať za pôžičku a posúdiť ako plnenie žalobkyne, keďže suma bola poukázaná na účet sťažovateľky identifikovaná ako úhrada za žalobkyňu s uvedením variabilného symbolu zhodujúceho sa s číslom zmluvy o úvere poskytnutej žalobkyni. Poukázal v tejto súvislosti aj na to, že sťažovateľka následne listom informovala žalobkyňu o zániku jej dlhu zo zmluvy o úvere. Krajský súd považoval za právne irelevantné, že predmet pôžičky nebol zo strany dcéry odovzdaný priamo žalobkyni, a to ani krátkou cestou alebo bezhotovostným prevodom. Dospel k záveru, že o prípad peňažnej pôžičky podľa ide nielen vtedy, keď sa peniaze odovzdajú priamo dlžníkovi, ale aj formou bezhotovostného styku, prípadne podľa dohody zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, tzn. na účet dlžníkovho veriteľa. K argumentácii sťažovateľky uviedol, že nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu dohody o prevzatí plnenia podľa . Podstatným je, že aj v prípade prevzatia plnenia nedochádza k zmene subjektov plnenia pôvodného záväzkového vzťahu medzi hlavným dlžníkom a veriteľom. Pokiaľ ide o posúdenie námietky premlčania, krajský súd uviedol, že podstatným pre posúdenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je okamih, keď oprávnený z bezdôvodného obohatenia skutočne a preukázateľne zistil skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu. To znamená nadobudnutie vedomosti o rozsahu a povinnej osobe. Nepostačuje iba predpokladaná vedomosť oprávneného, ale vyžaduje sa preukázaná vedomosť. Vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že v okolnostiach posudzovanej veci nedošlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, pričom sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že by žalobkyňa získala vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia skôr než po porade so svojím právnym zástupcom, preto žalovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.

II.

Argumentácia sťažovateľky

4. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta, že krajský súd nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, rozhodol arbitrárne, v rozpore s ustálenou judikatúrou vo veci posudzovania tvrdenej existencie pôžičky medzi žalobkyňou a jej dcérou. Podľa jej názoru žalobkyňa nebola vecne legitimovaná na podanie žaloby, pretože žalovaná suma bola poukázaná na jej účet z účtu dcéry žalobkyne, preto aktívne vecne legitimovanou mohla byť len dcéra žalobkyne, a nie žalobkyňa. Podľa názoru sťažovateľky nemohlo ísť o zmluvu o pôžičke, ale o príkaznú zmluvu. Tým, že súd uznal záväzkový vzťah medzi dcérou a žalobkyňou ako vzťah založený na základe zmluvy o pôžičke, rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou, čím mal založiť porušenie práva na spravodlivý proces, konkrétne zapríčinil nepredvídateľnosť

súdneho rozhodnutia. Sťažovateľka zároveň aj záver súdu o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby považuje za arbitrárny a ústavne neudržateľný.

5. Sťažovateľka k otázke prípustnosti svojej sťažnosti v sťažnosti uviedla a argumentovala tým, že dovolanie nepodala aj napriek tvrdenej existencii vady podľa a podľa (ďalej len „“), pretože vychádzajúc z právneho názoru najvyššieho súdu vyjadreného v rozhodnutí č. k. zo 6. marca 2017, ktorého podstata spočíva v názore, že za procesný postup nemožno považovať finálny meritórny produkt prejednania veci, a teda ani časť rozhodnutia alebo jeho odôvodnenie, bolo zbytočné podať dovolanie. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú vadu napadnutého rozsudku krajského súdu zakladajúcu prípustnosť dovolania podľa , sťažovateľka poukazovala na prekážku nedosiahnutia majetkového cenzu v sume 10-násobku minimálnej mzdy podľa . Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka je toho názoru, že využila všetky podmienky prípustnosti jej sťažnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý sťažovateľka považuje za nedostatočne odôvodnený a arbitrárny.

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou formulované argumenty o dôvodoch nepodania dovolania v predmetnom spore ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť podľa z dôvodu jej neprípustnosti.

9. Z v spojení s vyplýva, že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

10. K sťažnostnej argumentácii týkajúcej sa nepodania dovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd uvádza nasledujúce:

10.1. Nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nezodpovedá procesným požiadavkám práva na spravodlivý proces, môže byť predmetom dovolacieho prieskumu v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa (, , , , ).

10.2. V spotrebiteľských veciach (o ktorú ide aj v posudzovanom prípade) sa znížený majetkový cenzus [ ] podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (m. m. , , , ) vzťahuje na obidve zmluvné strany, preto argumentáciu sťažovateľky o nepodaní dovolania podľa taktiež nemohol akceptovať.

11. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

12. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti sa už ústavný súd ostatnými návrhmi obsiahnutými v ústavnej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2021

Peter Molnár

predseda senátu