Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 9/2021

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátskou kanceláriou KALLAN legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, IČO 52 304 604, v mene ktorej koná advokát JUDr. Robert Kaliňák, na vyslovenie nesúladu ustanovenia , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, v časti „inak obťažuje“ s , a za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania takto

rozhodol:

1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

1. Ústavnému súdu bol 6. júla 2021 doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovatelia“) na začatie konania podľa (ďalej len „“) o súlade ustanovenia , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, v časti „inak obťažuje“ s , a . V návrhu na začatie konania navrhovatelia zároveň požadujú, aby ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti nimi označeného zákonného ustanovenia (časť III odôvodnenia tohto uznesenia).

2. Návrh na začatie konania bol zaevidovaný pod sp. zn. a v súlade s čl. V a čl. X Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 v spojení s a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) bol náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelený sudcovi Ľubošovi Szigetimu ako sudcovi spravodajcovi.

4. Navrhovatelia svojím návrhom napádajú ustanovenie v časti „inak obťažuje“, ktoré bolo do doplnené s účinnosťou od 1. júla 2021 , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov. bol doplnený novým ustanovením .

5. Navrhovatelia argumentujú, že ustanovenie v časti „inak obťažuje“ prináša so sebou potenciál rozšírenia kriminalizácie jednotlivcov zásahom do ich slobody prejavu a práva na šírenie informácií, keďže je nejasné a nepresné.

I.1. Namietaný nesúlad napadnutých ustanovení s a z dôvodu nejasnosti a nepresnosti právnej normy (narušenie princípu nullum crimen sine lege a princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva):

6. Pokiaľ ide o namietaný nesúlad napadnutého ustanovenia s a , navrhovatelia v podstatnom uvádzajú, že napadnuté ustanovenie nezodpovedá predpokladanej presnosti legislatívnej úpravy pre účely vylúčenia vzniku interpretačných problémov pri jej aplikácii. Pritom uvedené musí platiť o to viac v kontexte s , ktorý je vyjadrením princípu nullum crimen sine lege, pokiaľ právna norma upravuje pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu ako podmienky trestnosti konania jednotlivca (a ak navyše môže ísť o konanie, ktoré je uplatnením slobody prejavu a práva na informácie).

I.2. Namietaný nesúlad napadnutého ustanovenia s z dôvodu obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie:

7. Namietaný nesúlad napadnutého ustanovenia s navrhovatelia odôvodňujú tým, že obmedzovať právo na slobodu prejavu a právo na šírenie informácií možno iba za predpokladu kumulatívneho splnenia troch podmienok (podmienky legality, legitimity a nevyhnutnosti). Zákonodarca zavedením napadnutej skutkovej podstaty v časti „inak obťažuje“ potenciálne zaviedol možnosť kriminalizovať jednotlivcov aj za „obťažovanie“ politických predstaviteľov či verejných činiteľov, ktoré môžu mať formu ich „oprávnenej kritiky“, a to napriek tomu, že takáto kritika ako forma politického prejavu je a musí byť v právnom štáte nielen dovolená, ale pre zachovanie a rozvoj demokracie ako civilizačného výdobytku je aj mimoriadne žiaduca.

II.

Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania

8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov s , ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [ a ], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s , ako aj s a . Účelom

predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie ( ).

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia podali návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa [pozri tiež ]. Z prílohy 1 k návrhu, v zmysle ktorej navrhovatelia podpísali samotný návrh, vyplýva, že návrh na začatie konania podalo 32 poslancov národnej rady (a to aj napriek tomu, že samotný návrh hovorí na titulnej strane o 30 poslancoch, pozn.). Podmienka podľa , aby návrh podala najmenej pätina poslancov národnej rady, bola nepochybne splnená. Zároveň je skupina poslancov riadne zastúpená právnym zástupcom.

10. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené v v spojení s . Navrhovatelia v návrhu uviedli presné ustanovenie právneho predpisu, ktorého nesúlad namietali, ale aj dôvody, ktoré ich viedli k pochybnostiam o jeho súlade s konkrétnymi článkami .

11. Samotné dôvody nesúladu napadnutého ustanovenia uvedené v návrhu považuje ústavný súd za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu, ktorý sa bude týkať zistenia, či napadnuté ustanovenie ústavne nekonformne obmedzuje slobodu prejavu, resp. právo na informácie v súvislosti s tvrdenou nejasnosťou a nepresnosťou napadnutého ustanovenia.

12. Ústavný súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh pri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť ( v spojení s ), a preto bol návrh v súlade s prijatý na ďalšie konanie v celom rozsahu (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého predpisu

13. Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia navrhovatelia odôvodnili tým, že uplatňovanie ustanovenia v časti „inak obťažuje“ môže ohroziť základné ľudské práva a slobody bližšie analyzované v návrhu, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti 1. júla 2021. Môže dôjsť k trestnému stíhaniu jednotlivcov a k obmedzeniu ich osobnej slobody väzobným stíhaním, resp. uložením trestu odňatia slobody. Hrozba väzobného stíhania novinárov, názorových oponentov, kritikov súčasného režimu či predstaviteľov politickej opozície je v súčasnosti, keď je spoločnosť konfrontovaná s masívnym zneužívaním inštitútu väzby, o to aktuálnejšia. Následky uplatňovania napadnutého predpisu sú nenapraviteľné a nezvratné. Pokiaľ by ústavný súd nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti, navrhovatelia žiadajú, aby bolo o návrhu rozhodnuté prednostne podľa , keďže ide o naliehavú vec v záujme ochrany politických práv a práva na súdnu a inú právnu ochranu.

14. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok (rovnako ).

15. Ústavný súd pripomína, že pozastavenie účinnosti zákona je vážnym zásahom do právomoci zákonodarcu, a preto k nemu pristupuje výnimočne len vtedy, ak je ohrozenie základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku dostatočne konkretizovaná, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že tieto následky možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené, a to najmä povahou zákona, ktorý bol napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov (m. m. ). Uvedené ohrozenie, resp. hrozba by mali byť bezprostredné.

16. Článok 125 ods. 2 viaže oprávnenie ústavného súdu rozhodovať o pozastavení účinnosti právneho predpisu na existenciu jedného z troch alternatívnych predpokladov: ohrozenie základných práv a slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Je zrejmé, že každý z týchto predpokladov je iný a iné musia byť aj podmienky ich aplikácie. Ohrozenie základných práv a slobôd znamená, že ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu bude zúžený chránený rozsah jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude výkon týchto práv a slobôd obmedzovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami či prekážkami (porovnaj napr. , ).

Za značnú hospodársku škodu treba podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu považovať najmä hrozbu zániku, resp. vážneho postihnutia celého odvetvia národného hospodárstva alebo jeho podstatnej časti (napr. , ); ďalej aj jednoznačný a likvidačný vplyv na všetky alebo aspoň citeľnú časť podnikateľských subjektov; prípadne tiež hrozbu výrazného zaťaženia verejných rozpočtov s rizikom, že dôjde k ohrozeniu niektorých funkcií štátu.

Pod pojem iný vážny nenapraviteľný následok možno zahrnúť aj zvyšné hrozby podobnej naliehavosti a intenzity (porovnaj , , ).

17. Z uvedenej kategorizácie predpokladov pozastavenia účinnosti právneho predpisu je zrejmá aj rozdielna miera preukazovania (osvedčenia) a skúmania konkrétnych skutkových okolností a vplyvov napadnutej právnej úpravy. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať predovšetkým medzi priamymi a nepriamymi dôsledkami právnej normy (porovnaj uznesenie ‒ platba za prístup do distribučnej sústavy). Priame dôsledky spočívajú v samotnej existencii a účinkoch napadnutých ustanovení už v ich abstraktnej podobe, v interferencii s inými právnymi normami právneho poriadku. Priamym dôsledkom zodpovedá spravidla ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ktorých rozsah ochrany je upravený priamo v ústave; priame dôsledky možno často ustáliť už základným porovnaním napadnutej právnej normy, resp. jej výkladu s nadradenými právnymi normami a ich výkladom.

18. Ústavný súd musí pri úvahách o ohrození základných práv a slobôd vziať taktiež do úvahy a) štandard práv (právnu pozíciu) jednotlivcov pred napadnutou právnou úpravou, b) rozsah, v akom bol daný štandard zmenený novou právnou úpravou, c) k čomu smeruje návrh na pozastavenie a návrh meritórneho rozhodnutia, d) reverzibilnosť právnej pozície jednotlivcov [(ne)napraviteľnosť záťaží spôsobených napadnutou právnou úpravou] a e) charakter základného práva, o ohrozenie ktorého ide (porovnaj uznesenie o prijatí č. k. -26).

19. Vychádzajúc z týchto základných princípov dospel ústavný súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na požadované pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia (bod 2 výroku tohto uznesenia). Možné následky prípadného meritórneho záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia sa

v pomerne krátkodobej perspektíve (začínajúcej 1. júlom 2021) nejavia ako natoľko vážne, aby bolo potrebné prikročiť k pozastaveniu účinnosti. Pokiaľ ide o negáciu postupu naznačovaného navrhovateľmi (bod 7 tohto odôvodnenia), bez podrobnejších záverov, ústavný súd je toho názoru, že v aktuálnom období postačí na riešenie tejto otázky ústavne konformný výklad zákona pri rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a súdov, poprípade uplatnenie opravných prostriedkov (a v širšom kontexte prostriedkov nápravy) proti ich rozhodnutiam.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2021

Ivan Fiačan

predseda Ústavného súdu

Slovenskej republiky