Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 654/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a zo sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. z 23. augusta 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. novembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 23. augusta 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Sťažovateľka navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozsudku a pripojených príloh vyplýva nasledujúci stav veci: Sťažovateľka vystupovala ako účastníčka v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) a iniciovanom návrhom za účasti dvoch maloletých detí. Okresný súd rozsudkom č. k. -329 z 27. mája 2021 výrokom I manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom II zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti sťažovateľky, výrokmi III a IV určil výšku vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti v sume po 1 000 eur mesačne na každé dieťa, z toho suma 500 eur predstavuje bežné výživné a suma 500 eur je určená na tvorbu úspor. Výrokom V bola matke uložená povinnosť zriadiť osobitné účty pre účely tvorby úspor, výrokom VI na žiadosť rodičov ostal styk neupravený,

výrokom VII uložil otcovi maloletých povinnosť prispievať na školský poplatok a výrokom VIII vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Rozsudok okresného súdu napadla sťažovateľka odvolaním. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v časti výrokov I, II, III, IV, V, VI a v závislom výroku VIII, výrok VII zrušil s odôvodnením, že návrh na uloženie povinnosti otcovi hradiť školné poplatky nebol podaný ani jedným z účastníkom konania, tento výrok je navyše z dôvodu jeho neurčitosti nevykonateľný.

II.

Argumentácia sťažovateľky

4. Sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu argumentuje:

a) Už okresný súd nevykonal sťažovateľkou navrhované dôkazy na účely preukázania skutočného príjmu otca pri určovaní výšky výživného, okresný súd ustálil len tzv. potenciálny mesačný príjem v sume 10 000 eur, čím porušil právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie. V tomto type konaní patriacich do kategórie mimosporových konaní má konajúci súd zisťovať skutočný stav veci, aplikujúc princíp materiálnej pravdy.

b) Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je nepresvedčivé, arbitrárne a nezaručujúce požiadavku ústavnosti súdneho rozhodnutia a porušujúce práva sťažovateľky zaručené a dohovoru.

c) Krajský súd spoločne s okresným súdom sa odklonili od bežnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, ktoré pri určovaní výšky výživného posudzujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, ktorý nemá deti vo svojej starostlivosti. Všeobecné súdy nesprávnym spôsobom aplikovali nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý pri správnej aplikácii podporuje námietky sťažovateľky o potrebe zistiť skutočný stav veci. Uvedeným došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý je podľa sťažovateľky nepresvedčivý a arbitrárny, zasahuje do právnej istoty sťažovateľky a je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov.

6. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovateľka nenapadla rozsudok krajského súdu dovolaním, pričom podľa názoru ústavného súdu podanie dovolania predstavuje v prípade sťažovateľky účinný a dostupný prostriedok nápravy, podanie dovolania nie je zo zákona vylúčené, a to s poukazom na v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je, a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Sťažovateľka napáda rozsudok krajského súdu v časti určenia vyživovacej povinnosti pre maloleté deti, teda v tomto prípade podanie dovolania nie je vylúčené. Rovnako možno konštatovať, že

podanie dovolania nevylučuje ani a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

7. Z princípu subsidiarity ( ), ktorým sa konanie pred ústavným súdom riadi, vyplýva, že konanie pred ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, , , ).

8. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom [ v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, keď sťažovateľ preukáže, že právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, nevyčerpal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôkazné bremeno pri preukazovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je na sťažovateľovi. Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu ústavnej sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých uplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva. V civilnom mimosporovom konaní je to aj podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku podľa a nasl. , a to za situácie, že tento opravný prostriedok je účinný na ochranu sťažovateľom označených práv (, , , , ).

9. Obsah námietok formulovaných sťažovateľkou spočíva v namietaní nevykonania navrhovaných dôkazov, nerešpektovaní zásady materiálnej pravdy uplatňovanej v mimosporových konaniach, arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj v odklone od postupu zisťovania majetkových pomerov v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov, v porušení právnej istoty s následkom porušenia jej práv podľa a dohovoru.

10. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae [odmietnutia spravodlivosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 25. októbra 2017)]. Pokiaľ rozhodnutie odvolacieho súdu v podstatných bodoch nespĺňa požiadavky vyplývajúce

z , resp. dohovoru v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zodpovedá táto okolnosť dôvodu prípustnosti dovolania podľa ().

11. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti sama tvrdila, že podanie dovolania nie je prípustné, pričom neuviedla, z akých dôvodov dospela k uvedenému záveru. Možno preto konštatovať, že sťažovateľka nepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa a v okolnostiach jej prípadu neprichádzal do úvahy ani prípadný postup ústavného súdu v zmysle .

12. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť v zmysle v spojení s .

13. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších jej návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2022

Ladislav Duditš predseda senátu