Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 550/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného obchodnou spoločnosťou URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd uznesením č. k. -22 z 11. októbra 2022 prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. . Žiada prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a o priznanie finančného zadosťučinenia 13 150 eur a náhrady trov konania.

II.

Skutkové východiská a argumentácia sťažovateľa

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom o uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 2 449 675 eur, v ktorom je v procesnej pozícii

žalovaného, dochádza k zbytočným prieťahom. Žaloba bola na okresnom súde podaná 8. februára 2013, pričom napadnuté konanie nie je ani po vyše 9 rokoch a 6 mesiacoch právoplatne skončené. Sťažovateľ popísal priebeh napadnutého konania a vytkol, že okresný súd vytvára nedôvodné časové odstupy medzi jednotlivými procesnými úkonmi. Tiež zdôraznil, že prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo až po vyše 6 rokoch a 8 mesiacoch od podania žaloby.

3. Sťažovateľ poukázal aj na to, že od začiatku konania je aktívnou stranou sporu, vždy rešpektoval pokyny súdu, dodržiaval súdom stanovené lehoty na predloženie vyjadrení a nevykonával úkony, ktorými by spôsobil zbytočné prieťahy v napadnutom konaní. Uviedol, že po skutkovej stránke ide o konanie značnej zložitosti, pretože zrejme nejde o každodennú agendu všeobecných súdov. Na druhej strane však podľa neho nejde o takú mieru skutkovej zložitosti, ktorou by bolo možné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie nie je skončené ani po vyše 9 rokoch a 6 mesiacoch jeho trvania. Zdôraznil, že skutkovou a právnou zložitosťou veci nemožno odôvodniť mnohomesačnú, resp. niekoľkoročnú nečinnosť súdu, a to v danom prípade opakovanú, najmä ak po nej nasledujú jednoduché úkony nevyžadujúce zvláštnu prípravu.

III.

Vyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa

III.1. Vyjadrenie okresného súdu:

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti namieta aktívnu legitimáciu sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti, pretože nie je sporovou stranou v napadnutom konaní, keďže v ňom na strane žalovaného nevystupuje sťažovateľ, ale Slovenská republika, v mene ktorej sťažovateľ iba koná v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

III.2. Replika sťažovateľa:

5. Sťažovateľ vo svojej replike k vyjadreniu okresného súdu požiadal ústavný súd, aby v konaní pripustil úpravu označenia sťažovateľa, pretože chybou v písaní bol označený ako sťažovateľ výlučne Slovenský pozemkový fond, pričom správne mal byť sťažovateľ označený ako Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, aby bolo nezameniteľné, že Slovenský pozemkový fond koná v mene Slovenskej republiky. Uviedol, že v konaní ako pred okresným súdom, tak pred ústavným súdom je zrejmé, že koná Slovenský pozemkový fond v mene Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu. Tiež argumentoval, že ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu a je viac než dôvodné sa nazdávať, že v prípade, ak by bola ústavná sťažnosť podaná neoprávnenou osobou, došlo by k jej odmietnutiu pri predbežnom prerokovaní. Zo znenia ústavnej sťažnosti je zrejmé, že u sťažovateľa ide o sporovú stranu pred okresným súdom na strane žalovaného, na ktorej koná Slovenský pozemkový fond za Slovenskú republiku. Uvedené je možné podľa sťažovateľa vyvodiť aj z petitu ústavnej sťažnosti, kedy je zrejmé prepojenie sťažovateľa s konkrétnym súdnym konaním, ktoré je vedené pred okresným súdom pod sp. zn. , čím je sťažovateľ identifikovateľný právne nezameniteľným spôsobom.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

6. Ústavný súd konštatuje, že o ústavnú sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. , , , ). O nedostatok súvislosti medzi namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom (stranou) namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.

7. Okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti namieta aktívnu legitimáciu sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že sťažovateľ nie je sporovou stranou v napadnutom konaní, keďže v ňom na strane žalovaného nevystupuje sťažovateľ, ale Slovenská republika, v mene ktorej sťažovateľ iba koná. Pretože sťažovateľ nie je stranou napadnutého konania, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základných práv podľa , listiny a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

8. Ústavný súd neakceptuje tvrdenie sťažovateľa v jeho replike, že označenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti ako Slovenského pozemkového fondu je iba chybou v písaní. Takéto označenie sťažovateľa navyše vyplýva aj z predloženého plnomocenstva a vyčíslenia náhrady trov konania. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepriložil žiadne ďalšie prílohy a v odôvodnení ústavnej sťažnosti v časti označenej ako „Aktívna a pasívna vecná legitimácia účastníkov konania“ doslova uvádza, že „aktívna vecná legitimácia v tomto prípade svedčí sťažovateľovi, ktorý v postavení žalovaného je sporovou stranou v konaní...“. Ústavná sťažnosť preto síce bola prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu, avšak ústavný súd v čase rozhodovania o jej prijatí z obsahu ústavnej sťažnosti a z ďalších sťažovateľom predložených listín nemohol zistiť, že v napadnutom konaní na strane žalovaného nevystupuje sťažovateľ, ale Slovenská republika, v mene ktorej sťažovateľ iba koná. Neobstojí tak ani argument sťažovateľa, že v prípade, ak by bola ústavná sťažnosť podaná neoprávnenou osobou, došlo by k jej odmietnutiu pri predbežnom prerokovaní. Navyše, z dispozitívne formulovanej dikcie úvodnej vety implicitne vyplýva, že prijatie veci na ďalšie konanie nezakladá prekážku rozhodnutej veci v časti splnenia procesných podmienok (, , ). Rozhodujúce skutočnosti ohľadom aktívnej legitimácie sťažovateľa na podanie ústavnej sťažnosti boli zistené až po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a predložení príslušného súdneho spisu.

9. Na základe uvedeného ústavný súd o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2023

Robert Šorl

predseda senátu