Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 167/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Orosovou, Masarykova 10, Prešov, proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. podal žalobu o vrátenie kúpnej ceny 100 000 Sk a do súdneho konania pristúpil ako žalobca v druhom rade sťažovateľ. Žaloba bola podaná proti právnym nástupcom nebohej a rozsudkom okresného súdu č. k. z 13. mája 2009 bola zamietnutá, a to vo vzťahu k pre nedostatok pasívnej legitimácie (nebol účastníkom zmluvy) a vo vzťahu k sťažovateľovi z dôvodu premlčania. So sťažovateľom sa konalo ako s osobou na neznámom mieste. Odvolanie podal výlučne , ktoré bolo pre oneskorenosť uznesením krajského súdu č. k. z 30. augusta 2012 odmietnuté. V dovolacom konaní bolo uvedené uznesenie krajského súdu zrušené pre nesprávne vyhodnotenie údajov na doručenke v súvislosti s náhradným doručovaním (). Po vrátení veci zobral žalobu späť. Krajský súd vo vzťahu k nemu pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a rovnako výlučne vo vzťahu k nemu konanie zastavil (uznesenie č. k. z 25. januára 2018).

2. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti podanej na ústavnom súde 29. novembra 2020 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len ,a“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) napadnutým postupom krajského súdu. Sťažovateľ navrhuje prikázať súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať náhradu trov konania. Je toho názoru, že od vrátenia veci

krajskému súdu nebol vo vzťahu k nemu vykonaný žiadny procesný úkon, pričom samotné konanie trvá už trinásť rokov.

II.

3. Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že o žalobe žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté, a to vrátane trov konania.

4. Sťažovateľ vo svojom ďalšom podaní argumentuje, že podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení č. k. Spr 140/21 z 25. marca 2021 označil ako prílohu vyjadrenie predsedníčky súdu, avšak vo vyjadrení podpredsedu krajského súdu medzi prílohami absentuje. Doplnením repliky sťažovateľ uviedol, že od zrušenia uznesenia krajského súdu voči sťažovateľovi ako žalobcovi v 2. rade krajský súd nekoná a vo veci samej dosiaľ nebolo rozhodnuté. Sťažovateľ uviedol, že okresný súd označil procesné spoločenstvo na strane žalobcov (žalobca v 1. rade a v 2. rade) za nerozlučné spoločenstvo, teda rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca v 1. rade vzal žalobu späť, no krajský súd absolútne nezohľadnil jeho osobu v konaní a nevysporiadal sa s otázkou jeho procesného postavenia. Sťažovateľ súčasne namieta nedostatočnú chronológiu úkonov, ktorú doplnil.

III.

5. Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa pre účely realizácie dôslednejšieho prieskumu sťažovateľom tvrdených skutočností.

6. Ústavný súd už rozhodol, že porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v kontexte ustanovenia o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) predstavuje tzv. „iný zásah“ (, ). Podstatou, účelom a cieľom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr. , , ). Uvedený právny názor je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok z 3. marca 2009 vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05).

7. Podľa je lehota na podanie ústavnej sťažnosti dva mesiace od upovedomia o inom zásahu. Vec sťažovateľa bola právoplatne skončená zamietavým rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. z 13. mája 2009. Rozsudok sa stal právoplatným 24. júla 2009. Je tak zjavné, že ústavná sťažnosť sťažovateľa podaná 29. novembra 2020 je podaná oneskorene.

8. Sťažovateľ sa nesprávne domnieva, že vo vzťahu k nemu prebieha odvolacie konanie. Sťažovateľ odvolanie proti zamietavému rozsudku nepodal a účinky odvolania podaného žalobcom v 1. rade na sťažovateľa nedopadajú. Medzi žalobcami nešlo o nerozlučné spoločenstvo. Takýto záver nepodporuje nielen povaha veci, ale už len záver, že spolužalobca nebol aktívne legitimovaný. Nerozlučné spoločenstvo nezakladá ani solidarita pri povinnosti plniť (Najvyšší súd Českej

republiky sp. zn. ). Navyše, pôvodný rozsudok, ktorým sa uložila povinnosť žalobcom nahradiť trovy spoločne a nerozdielne, bol vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade zrušený vrátane výroku o (solidárnych) trovách konania (uznesenie krajského súdu č. k. z 25. januára 2018).

9. Ústavný súd nepovažoval za nutné vyžiadať si označenú prílohu vo vyjadrení podpredsedu krajského súdu vzhľadom na oneskorene podanú ústavnú sťažnosť, ktorá by vo výsledku nič nezmenila.

10. Aj napriek tomu, že došlo k prijatiu ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, rozhodol ústavný súd uznesením o odmietnutí ústavnej sťažnosti. Uvedené vyplýva z dikcie úvodnej vety , podľa ktorej je odmietnutie v rámci predbežného prerokovania len možnosťou. Zo znenia implicitne vyplýva, že aj po prijatí veci na ďalšie konanie je možné návrh z procesných dôvodov odmietnuť, keďže prijatie veci na ďalšie konanie nezakladá prekážku rozhodnutej veci v časti splnenia procesných podmienok. Keďže ústavný súd po ďalšej analýze veci zistil, že existuje dôvod podľa , ústavnú sťažnosť v celom rozsahu odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2021

Robert Šorl

predseda senátu