Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 92/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Bauer s.r.o., Dénešova 19, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. a uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. z 13. decembra 2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. januára 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s a jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. z 13. decembra 2023 (ďalej len „uznesenie mestského súdu“). Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žiadosťou doručenou mestskému súdu 25. septembra 2023 domáhal podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákonu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. z 21. septembra 2022 na dobu dvadsiatich štyroch mesiacov. Rozporuje postup mestského súdu, ktorý ho 23. októbra 2023 nesprávne informoval o predčasnom podaní žiadosti, o započítaní času odňatia vodičského oprávnenia do vykonaného trestu nerozhodol bez meškania ( ), ale až uznesením sp. zn. z 2. novembra 2023, a mestský súd nerešpektoval ani zákonnú lehotu šesťdesiatich dní

( v spojení s ), keďže o jeho žiadosti rozhodol až uznesením mestského súdu z 13. decembra 2023, a to tak, že od výkonu zvyšku trestu upustil, spolu s určením skúšobnej doby v trvaní dvanástich mesiacov. Sťažovateľ zdôraznil, že uznesenie mestského súdu mu nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti doručené, a to aj napriek tomu, že už na verejnom zasadnutí sa strany trestného konania vzdali práva podať sťažnosť, a preto nemôže požiadať o vrátenie zadržaného vodičského oprávnenia. Navyše, pri nahliadnutí do súdneho spisu 3. januára 2024 zistil preklep v zápisnici z verejného zasadnutia v jeho priezvisku, a tak vyjadril obavu o nevykonateľnosti predmetného uznesenia. Na podklade uvedeného a s opakovaným dôrazom negatívneho vplyvu nemožnosti vedenia motorového vozidla na jeho rodinný a pracovný život odôvodnil zásah do svojich namietaných práv, ako aj nároky uplatnené v petite ústavnej sťažnosti.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

4. Reflektujúc tvrdenie sťažovateľa, že sa oprávnené subjekty vzdali podania sťažnosti proti uzneseniu mestského súdu, a tak 13. decembra 2023 nadobudlo právoplatnosť [ ], ústavný súd sa musel vysporiadať s otázkou trvajúceho zásahu do označených práv sťažovateľa ako jednou z podmienok včasného podania ústavnej sťažnosti ( ). Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojich práv nielen postupom mestského súdu v napadnutom konaní do právoplatnosti uznesenia mestského súdu (čím došlo k podstatnému oslabeniu jeho právnej neistoty, pozn.), ale aj samotným uznesením a najmä absenciou jeho doručenia, ústavný súd rezultuje zachovanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti.

II.1. K namietanému porušeniu práva podľa a listiny:

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou (napr. , , , ). K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, čiže ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. , ).

6. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny (napr. ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý je potrebné aplikovať predovšetkým materiálne a nemožno ho vykladať len s ohľadom na lehoty ustanovené zákonom na vykonanie toho-ktorého úkonu štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (m. m. , ). Len v prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa vyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, môže vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, , ).

7. Uvedené je aj prípad sťažovateľa, ktorému síce možno prisvedčiť, že mestský súd v napadnutom konaní nepostupoval stricto iure v lehotách predpokladaných (bližšie bod 2 tohto uznesenia, pozn.), na druhej strane je nutné zohľadniť povahu lehôt, v ktorých všeobecné súdy rozhodujú o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, keďže tieto majú svojou povahou poriadkový (inštruktážny) charakter. V ojedinelých prípadoch tak môže dôjsť k ich prekročeniu, bez zásahu do práv dotknutej osoby, najmä ak následne súd svojou promptnosťou konvaliduje vzniknutý časový deficit. Ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že uznesenie mestského súdu bolo vyhotovené ešte pred uplynutím zákonnej lehoty ( a ), a to 17. januára 2024, keď bolo expedované. Právnym zástupcom sťažovateľa bolo prevzaté 18. januára 2024 a v rovnaký deň bola na uznesení mestského súdu vyznačená právoplatnosť s dátumom 13. december 2023, pričom mestský súd predmetné uznesenie zaslal útvaru Policajného zboru ( ).

8. Pokiaľ ide o porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a s tým spojeným zásahom do ďalších namietaných práv, uznesením mestského súdu, ústavný súd akcentuje, že len samotným individuálnym právnym aktom nemôže dochádzať k porušeniu základného práva podľa , keďže rozhodnutie in abstracto je vždy výsledkom postupu orgánu verejnej moci v určitom konaní, a preto o zásahu do označeného základného práva možno uvažovať len v súvislosti s rozhodnutím, a nie rozhodnutím ako takým. Imanentným však je, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť ešte pred uplynutím zákonnej lehoty na písomné vyhotovenie uznesenia mestského súdu, a preto nemohlo vôbec dôjsť k vzniku zbytočných prieťahov na strane mestského súdu, čím sa vylučuje aj akýkoľvek zásah do sťažovateľom namietaných práv.

9. Ústavný súd z obsahu príloh doručených s ústavnou sťažnosťou verifikoval aj výhradu sťažovateľa o nesprávne uvedenom priezvisku v zápisnici z verejného zasadnutia, avšak dopytom na mestskom súde zistil, že tento chybu v písaní odstránil, v uznesení mestského súdu je meno uvedené správne a žiadny návrh na eventuálne vydanie opravného uznesenia nebol podaný.

10. Z uvedeného dôvodu túto časť ústavnej sťažnosti ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa .

II.2. K namietanému porušeniu práva podľa :

11. Sťažovateľ na základe vlastných tvrdení o existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu. Ústavný súd primárne poznamenáva, že v systematike sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , a nie základného práva podľa . K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu z týchto dôvodov však napriek tomu môže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy (spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnou a nesústredenou činnosťou), ako aj celková doterajšia dĺžka preskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu konania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (pozri m. m. – a contrario). Ipso facto, základné právo podľa môže byť porušené v dôsledku existencie zbytočných prieťahov v konaní orgánu verejnej moci len za kumulatívneho splnenia, že (i) v rozporovanom konaní ústavný súd zistí a vo svojom rozhodnutí vysloví porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a (ii) intenzita zbytočných prieťahov vo svojej podstate znamená úplne zmarenie možnosti poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ktorých ochrany sa domáha (, , ), čo sa prednostne predpokladá v niekoľkoročnom, spravidla desiatky rokov trvajúcom konaní, to ale nie je prípadom sťažovateľa.

12. Keďže sťažovateľ zásah do svojho základného práva podľa odvodzuje od prezentovaných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní a ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol (bod 10 tohto uznesenia, pozn.), ústavnému súdu nezostávalo iné ako ústavnú sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu jej neopodstatnenosti [ ] odmietnuť.

II.3. K namietanému porušeniu práv podľa a dohovoru:

13. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa, ktorý porušenie práv podľa a dohovoru namieta len v priamej príčinnej súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní, avšak ústavný súd dospel k záveru, že postupom mestského súdu ani uznesením mestského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práv podľa a listiny, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, a preto túto časť ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

14. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2024

Miloš Maďar

predseda senátu