Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-731-2021.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Subarea
48Ek/731/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: V. G., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. XX, XXX XX E. o vymoženie 374,19 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 741, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/731/2021 zo dňa 24. 08. 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/731/2021 zo dňa 24. 08. 2021 z a m i e t a.
II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konanie o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/731/2021 zo dňa 24. 08. 2021.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2021 domáhal od povinného vymoženia 374,19 Eur s prísl., na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. N. XXXXX/ XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Poverením zo dňa 17. 03. 2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 157 EX XXX/XX.
2. Uznesením sp. zn. 48Ek/731/2021 zo dňa 24. 08. 2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavanie exekúcie zamietol (výrok I.), oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok II.). V uznesení vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že povinný navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pritom poukazuje na zmluvu uzavretú pred 1. januárom 2015. Súd uvádza, že rozhodcovská spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 09. 01. XXXX medzi oprávneným a povinným. Tejto zmluve predchádzalo uzavretie dohody o začatí mediácie podpísané veriteľom dňa XX. XX. XXXX a povinným dňa XX. XX. XXXX. Dohoda o výsledku mediácie bola podpísaná veriteľom a dlžníkom dňa XX. XX. XXXX - touto zmluvou podľa Čl. I, bod II tejto dohody „Veriteľ a dlžník sa dohodli na uzatvorení tejto dohody o výsledku mediácie (ďalej len ako Dohoda"), ktorou urovnávajú a nahrádzajú svoje záväzky založené Zmluvou v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z Dohody. Uzatvorením Dohody záväzky založené Zmluvou zanikajú a nahrádzajú sa novými záväzkami v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z Dohody. Uzatvorením Dohody záväzky založené Zmluvou zanikajú a nahrádzajú sa novými záväzkami v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z obsahu tejto Dohody a v ostatných svojich častiach existujú popri tejto Dohode“. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutej neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na podklade ktorej bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul. Povinný k uvedenému dodal, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd podľa výberu žalobcu, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred všeobecným súdom, a preto je založený nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Súd uviedol, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde, skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučujú. Dňa 01. 01. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ ZoSRK“), jeho účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ustanovení § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vrátane jej podstatných náležitostí. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyžaduje pomerne prísne náležitosti vo vzťahu k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním (pozri § 3 ods. 2 ZoSRK) a okrem iných náležitostí, musí obsahovať aj označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla (pozri § 3 ods. 3 písm. c/ ZoSRK). Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy (pozri § 3 ods. 5 ZoSRK), čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo. V uvedenom smere dal súd do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 6 ZoSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Súd mal za preukázané, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebiehalo v zmysle ZoSRK a nie podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na ktorého ustanovenia sa povinný v návrhu na zastavenie exekúcie odvolával. Predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok sp. zn SRSAspA XXXXX/XX, ktorý bol vydaný dňa 25. 11. XXXX Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, a ktorý odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej podľa § 3 ZoSKR dňa 09. 01. 2019 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o výsledku mediácie uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom na základe návrhu na začatie mediačného konania č. XXXXXXX (ďalej len „Dohoda") a/alebo spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi dlžníkom a jeho pôvodným veriteľom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa XX. XX. XXXX (ďalej len „Zmluva") budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Zároveň Článok III obsahuje Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle § 3 ods. 3 písm. e) ZoSRK v jeho doslovnom znení podľa prílohy č. 1 ZoSRK. V Článku I. rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že stálym rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu je Záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž. Zároveň je v uvedenom článku zverejnená adresa webového sídla rozhodcovského súdu. V danom prípade mal súd za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným na samostatnom liste, ktorý obe zmluvné strany podpísali a je oddelená od dohody o výsledku mediácie uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom na základe návrhu na začatie mediačného konania č. XXXXXXX a zmluvy o úvere č. 2050111 uzatvorenej medzi dlžníkom a jeho pôvodným veriteľom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa XX. XX. XXXX. Súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť dohody o začatí mediácie a dohody o výsledku mediácie, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Takže už aj z jej označenia muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podpisom rozhodcovskej zmluvy nebolo nijako podmienené poskytnutie iných služieb. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, identifikačné údaje uvedené v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve zodpovedajú údajom o zmluve o rýchlej pôžičke č. XXXXXXX poskytnutej pôvodným veriteľom. Číslo uvedené v spotrebiteľskej zmluve XXXXXXX tiež zodpovedá číslu uvedenému v dohode o začatí mediácie a dohody o výsledku mediácie. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom - povinným dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu mohol odmietnuť, čím by zároveň
neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali, teda povinný nebol povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany oprávneného. Súd zdôraznil, že povinný v rozhodcovskej zmluve výslovne vyhlásil súhlas s uzatvorením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, táto bola uzatvorená v zmysle ust. § 3 ZoSRK, a taktiež obsahuje aj poučenie v zmysle § 3 ods. 3 písm. e) ZoSRK, v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť. Z uvedených dôvodov súd považoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc stáleho rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za platný právny úkon. Pokiaľ povinný poukázal na ust. 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách, súd uviedol, že povinný sa mal možnosť brániť v rámci základného konania, čo je v tomto prípade rozhodcovské konanie, prípadne podľa poučenia iniciovať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde. Taktiež pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, tak exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, v ktorom bol ako oprávnený označený - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Postúpenie pohľadávky je skutočnosťou, ktorá vznikla pred vydaním exekučného titulu, teda exekučný súd nie je oprávnený skúmať túto skutočnosť. Súd záverom konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/731/2021 zo dňa 24. 08. 2021 podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal, aby súd exekúciu zastavil a aby oprávnený nahradil trovy exekúcie. V sťažnosti povinný opätovne argumentoval neplatnosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a následnou neplatnosťou rozhodcovského rozsudku. Právomoc rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul v rozpore so zákonom. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Povinný poukázal na ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 a taktiež na ustanovenie §73 ods. 3 a 4 ZoSRK. Povinný poukázal na to, že exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku posudzuje v spojení s ustanovením § 73 ods. 3,4 ZoSRK rozhodcovskú zmluvu či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t. j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho obchádza či sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak však súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Povinný poukázal na viaceré rozhodnutia okresných, krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa 22. 02. 2019, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 14. 11. 2018, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX zo dňa 31. 10. 2017. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XCoE/XXX/XXXX zo dňa 18. 09. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn.: 5Cdo XXX/XXXX, na uznesenie NS SR pod sp. zn. XXXECdo/X/XXXX zo dňa 31. 05. 2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Ecdo 91/2015 a ďalšie). Povinný namietal skutočnosť, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s unijným právom
a právom Slovenskej republiky. Je sporné, či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mali a mohli zistiť rozpor so zákonom, rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa. V prípade vymáhaných nárokov je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už len zo skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný dal do pozornosti spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 (uverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015. Nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a li. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (11. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to : návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie; oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné. Po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré brania jeho vykonateľnosti: súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je zmluva neplatná, súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS.
4. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že súd sa v danom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s tvrdeniami povinného. Dôvody prezentované povinným, nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Súd správne poznamenal k námietke povinného, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol a najmä nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd správne dodal, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul z hľadiska vecnej správnosti, teda preskúmavať správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal stály rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § 41 ods. 1 ZoSRK právoplatný spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení podrobne vysporiadal s námietkami povinného. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd konajúci sudcom sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:
14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na podklade ktorej bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul. Zároveň argumentoval odkazmi na judikatúru okresných a krajských súdov, i najvyššieho súdu. Súd konajúci sudcom napriek odôvodneniu napadnutého uznesenia (s ktorým sa stotožňuje a na ktoré odkazuje) dodáva, že napriek prieskumu vykonanému vyšším súdnym úradníkom pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie opätovne preskúmal spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie. Súd mal za preukázané, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebiehalo v zmysle ZoSRK. Z uvedenej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným na samostatnom liste, je oddelená od zmluvy o splátkovom úvere a taktiež od dohody o výsledku mediácie uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom na základe návrhu na začatie mediačného konania. Uvedený dokument obsahujúci rozhodcovskú zmluvu je riadne označený ako „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva“ a spĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 3 ods. 3 ZoSRK pre platné uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je spísaná formálne oddelene od spotrebiteľskej zmluvy, na osobitnej listine. Cieľom obsahovej a formálnej oddelenosti je pritom ochrana spotrebiteľa a jeho reálny a skutočný súhlas s prejednaním sporu mimo rámca všeobecného súdnictva. Súd dáva tiež do pozornosti, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je riadne podpísaná oprávneným a povinným dňa 09. 01. XXXX. Súd uvádza, že ak si povinný nebol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie, mal možnosť pred podpisom sa s posúdením predmetnej zmluvy obrátiť na advokáta, resp. požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, alebo sa obrátiť na občianske združenia na ochranu spotrebiteľa. Súd taktiež uvádza, že z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej podpísaním (príp. nepodpísaním) nebolo nijako podmienené poskytnutie iných služieb a že povinný bol dostatočne poučený o svojich právach ako vyplýva z článku III. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (dokonca aj o možnosti dať sa v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zastúpiť advokátom, príp. združením na ochranu spotrebiteľa alebo iným zástupcom). Vzhľadom na takéto koncipovanie rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom - povinným dojednané. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom a je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia sa v rámci exekúcie domáha. Povinný zároveň spolu s návrhom na zastavenie exekúcie nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku.
15. K námietke povinného s odkazom na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 súd uvádza, že uvedené stanovisko sa zaoberalo postupom súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. V predmetnom exekučnom konaní však nebol uplatnený nárok zo zmenky. Zároveň čo sa týka odkazu povinného na rozhodnutia okresných súdov, krajských súdov i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, k tomuto súd poznamenáva, že ide o rozhodnutia záväzné len v tých konkrétnych konaniach, v ktorých sa rozhodovalo, pričom judikatúra krajských a okresných súdov nie je v Slovenskej republike záväzným prameňom práva. Žiaden právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v inej veci a tobôž nie rozhodnutím krajského a okresného súdu. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu. Žiaden právny predpis teda explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným v inej veci (teda nad rámec viazanosti právnym názorom v rámci opravného konania), dokonca ani povinnosť byť viazaný stanoviskom Najvyššieho súdu, uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva, je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem.
16. V kontexte sťažovateľovej argumentácie, ktorou odôvodňuje porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, súd odkazuje na to, že ústavný súd poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie [pozri rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 06. 12. 2007 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS XXX/ XXXX z XX. októbra XXXX]. (uznesenie Ústavného súdu SR z 09. 02. 2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018).
17. K ďalším tvrdeniam povinného a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
18. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
19. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/731/XXXX zo dňa XX. XX. 202X považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Povinný si v rámci podanej sťažnosti uplatnil trovy konania. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinnom podanej sťažnosti neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu (zároveň zo spisu nevyplýva, že by povinnému v rámci konania o sťažnosti vznikli trovy).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).