Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/731/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právny zástupca Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: V. G., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt E. XX, XXX XX E. o vymoženie 374,19 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 741 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2021 domáhal od povinného vymoženia 374,19 Eur s prísl., na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. N. XXXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Poverením zo dňa 17.03.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 157 EX XXX/XX.

2. Súdny exekútor podaním zo dňa 27.05.2021 označenom ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie - odstúpenie vyjadrenia oprávneného exekučnému súdu“ predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Dňa 12.04.2021 povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie (doručenka). Dňa 26.04.2021 súdny exekútor prijal podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie (obálka). Súdny exekútor ako prílohy svojho podania uviedol: upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.03.2021, doručenka zo dňa 12.04.2021, návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2021, návrh povinného na zastavenie exekúcie - odstúpenie na vyjadrenie OPR zo dňa XX.XX.XXXX + 18.05.2021, vyjadrenie OPR k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.05.2021.

3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 21.04.2021 navrhol exekúciu zastaviť, pretože poukazuje, že rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky), pritom poukazuje na ust. a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní - rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Teda povinný spomína zmluvu uzavretú pred 1. januárom 2015. Povinný ďalej uvádza povinnosť exekučného súdu skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a konštatovať prípadne nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Povinný uvádza rozpor rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci, pokiaľ, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej

sa zakladá jeho právomoc nebola vôbec uzavretá, teda to má za následok materiálnu nevykonateľnosť. Uvádza, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31. mája č.k. XXCoE/XXX/XXXX, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č.k. . Uviedol, že povinný nikdy neprebral rozhodnutie súdu do vlastných rúk na adrese bydliska, a teda exekúcia je neprípustná. Uviedol nevykonateľnosť, rozhodnutie nie je právoplatné a vykonateľné keďže nebolo doručované na adresu. Súd mal konať v rozpore a únijným právom. Povinný uvádza, že pôvodný veriteľ povinnému nikdy neposlal postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.. Povinný uvádza postúpenie pohľadávky podľa ust. . Tu uviedol Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 08.11.2017, sp.zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.12.2017 sp.zn. XXCo/XXX/XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.02.2017 sp.zn. XXCo/XX/XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2016 sp.zn. XCo/XX/XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.05.2016 sp.zn. XCo/XXX/XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.10.2017, sp.zn. XXCo/XXX/XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2016 sp.zn. XCo/XXX/XXXX, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.01.2018 sp.zn. XXCo/XXX/XXXX. Poukázal nato, že neexistencia právoplatného a vykonateĺného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Exekučný titul musí byť vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, a na základe neho môže byť exekúcia nariadená. Exekučný súd je povinný počas celého konania skúmať z úradnej povinnosti, či sú splnené predpoklady na vedenie takéhoto konania. Ďalej uviedol, že neplatný právny úkon nemôže vyvolať platné účinky a poukázal na ust. . Uvádza nepodrobenie zmluvy kontrole s únijným právom s . Poukázal na Čl. 46 ods. 1 a 2 poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS ), Čl.. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, právo na spravodlivé súdne konanie. Uviedol ust. , kedy súd exekúciu zastaví. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a v súvislosti s ním na princíp právnej istoty podľa . Uvieodol, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky, poukázal na ust. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľádávok.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že vykonateľným rozhodnutím - rozhodcovským rozsudkom č. zo dňa XX.XX.XXXX vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený si dovoľuje poukázať na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 24.06.2020: „K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že ako spotrebiteľ je slabšou stranou zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu a patrí mu ochrana podľa spotrebiteľského práva, odvolací súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.

zn. XXCdo/XXXX/XXXX)... ... V posudzovanej veci je totiž nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku na zaplatenie jeho záväzkov a žalovaný, a napriek tomu, že sa na jej zaplatenie zaviazal, neuhradil žalobcovi ani jednu zmluvne dohodnutú splátku, z dôvodu ktorého okolnosť, že je žalovaný spotrebiteľom neznamená, že jeho postavenie v súdnom spore je privilegované natoľko, že ako dlžník nenesie žiadnu zodpovednosť za vznik svojich záväzkov, keďže by bol absolútne neprípustne zvýhodnený oproti veriteľovi, ktorý si na rozdiel od žalovaného svoje zmluvné povinnosti splnil... ... Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného v podanom odvolaní, že Zmluva, ktorú so žalobcom uzavrel obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, poplatky (za upomienky, za hotovostné splátky, za splatenie úveru pred lehotou splatnosti), vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktorá môže byť vyhlásená po splnení požiadaviek upravených v zákone, nakoľko ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, tak ako v prejednávanej veci žalovaný, ktorý spotrebiteľskú zmluvu uzavrel v roku 2010 a zo schválenej výšky pôžičky v sume 4. 271, 15 eur a celkovej sumy pôžičky 6. 573, 39 eur nezaplatil jedinú splátku, resp. ani jeden cent, t. j. zásadným spôsobom a v rozpore s dobrými mravmi si svoju elementárnu povinnosť splácať svoj dlh ani plniť nezačal a doposiaľ neplní, pričom opomenul, že ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nesmie viesť k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom (žalobcovi). ... Neopodstatnenou je aj námietka žalovaného, že priložené zmluvné podmienky sú vopred naformulované, a preto neprijateľné, nakoľko ich prípadná neprijateľnosť nie je podmienená spôsobom akým sú vytvorené a spotrebiteľovi predložené, ale ich obsahom, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa a právami a povinnosťami predajcov a dodávateľov. Poukázal na ust. n a 61k o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. K predmetnej veci uvádzajú, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

9. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

10. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

11. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa a adresu pre elektronickú komunikáciu a poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

12. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

13. Podľa , uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

14. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

15. Podľa , dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.

16. Podľa doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

17. Podľa , rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.

18. Podľa v znení neskorších predpisov, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť ().

20. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

21. Povinný veľmi všeobecne navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pritom poukazuje na zmluvu uzavretú pred 1. januárom 2015. Súd uvádza, že rozhodcovská spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 09.01.2019 medzi oprávneným a povinným. Tejto zmluve predchádzalo uzavretie dohody o začatí mediácie podpísané veriteľom dňa 27.11.2018 a povinným dňa 22.10.2018. Dohoda o výsledku mediácie bola podpísaná veriteľom a dlžníkom dňa 09.01.2019 - touto zmluvou podľa Čl. I, bod II tejto dohody „Veriteľ a dlžník sa dohodli na uzatvorení tejto dohody o výsledku mediácie (ďalej len ako Dohoda"), ktorou urovnávajú a nahrádzajú svoje záväzky založené Zmluvou v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z Dohody. Uzatvorením Dohody záväzky založené Zmluvou zanikajú a nahrádzajú sa novými záväzkami v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z Dohody. Uzatvorením Dohody záväzky založené Zmluvou zanikajú a nahrádzajú sa novými záväzkami v časti, v ktorej to nepochybne vyplýva z obsahu tejto Dohody a v ostatných svojich častiach existujú popri tejto Dohode“ Súd už pri vydávaní poverenia preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a súvisiace dokumenty ako je aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.

22. Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia pre súdneho exekútora. Súd konštatuje, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzavretá podľa príslušných právnych predpisov a spĺňa náležitosti predpokladané zákonom. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne.

23. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutej neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na podklade ktorej bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, keďže túto si povinný osobitne nevyjednal, nemal výber pri jej uzatváraní, teda bola nanútená ako podmienka uzatvorenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Povinný k uvedenému dodal, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd podľa výberu žalobcu, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred všeobecným súdom, a preto je založený nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.

24. Súd uvádza, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (pozri ) skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučujú. V prípade, keď je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, totiž princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 . Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súd však zároveň pre úplnosť dodáva, že ochrana spotrebiteľa je založená a rozsahom upravená zákonom, preto ani spotrebiteľa nemožno chrániť v neobmedzenom rozsahu.

25. Dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť . Podľa dôvodovej správy jeho účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom bola aj potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie „licencovania“ rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Predmetnou úpravou sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci.

26. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ustanovení § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vrátane jej podstatných náležitostí. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyžaduje pomerne prísne náležitosti vo vzťahu k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním (pozri ) a okrem iných náležitostí, musí obsahovať aj označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla (pozri ). Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy (pozri ), čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo.

27. V uvedenom smere však súd dáva do pozornosti ustanovenie , v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

28. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že ustanovenie bolo taktiež novelizované v súvislosti s prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, pričom súd v exekučnom konaní dodáva, že týmto osobitným zákonom sa mieni práve . Súd mal za preukázané, že spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebiehalo v zmysle a nie podľa o rozhodcovskom konaní, na ktorého ustanovenia sa povinný v návrhu na zastavenie exekúcie odvolával.

29. Predmetné exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok sp. zn , ktorý bol vydaný dňa 25.11.2019 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811

03 Bratislava, a ktorý odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej podľa § 3 ZoSKR dňa 09.01.2019 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“). Podpis na rozhodcovskej zmluve za oprávneného a povinným dňa 09.01.2019. Uvedená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o výsledku mediácie uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom na základe návrhu na začatie mediačného konania č. 2551823 (ďalej len „Dohoda") a/alebo spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 2050111 uzatvorenej medzi dlžníkom a jeho pôvodným veriteľom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva") vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie tejto Dohody, resp. Zmluvy, alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, resp. Zmluvy, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody, resp. Zmluvy (dalej len „Spor"), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň Článok III obsahuje Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle v jeho doslovnom znení podľa prílohy č. 1 . V Článku I. rozhodcovskej zmluvy s označením ako „Základné ustanovenia“ je uvedené, že stálym rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu je Záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971. Zároveň je v uvedenom článku zverejnená adresa webového sídla rozhodcovského súdu. V danom prípade mal súd za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným na samostatnom liste, ktorý obe zmluvné strany podpísali a je oddelená od dohody o výsledku mediácie uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom na základe návrhu na začatie mediačného konania č. 2551823 a zmluvy o úvere č. 2050111 uzatvorenej medzi dlžníkom a jeho pôvodným veriteľom, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa XX.XX.XXXX.

30. Exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť dohody o začatí mediácie a dohody o výsledku mediácie, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť aj bežnému spotrebiteľovi zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podpisom rozhodcovskej zmluvy nebolo nijako podmienené poskytnutie iných služieb. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, identifikačné údaje uvedené v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve zodpovedajú údajom o zmluve o rýchlej pôžičke č. 2050111 poskytnutej pôvodným veriteľom. Číslo uvedené v spotrebiteľskej zmluve 2551823 tiež zodpovedá číslu uvedenému v dohode o začatí mediácie a dohody o výsledku mediácie. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom - povinným dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Povinný ako spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali, teda povinný nebol povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany oprávneného. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že povinný v rozhodcovskej zmluve výslovne vyhlásil súhlas s uzatvorením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzatvorenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Na základe týchto skutočností možno skonštatovať, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, táto bola uzatvorená v zmysle ust. , a taktiež obsahuje aj poučenie v zmysle , v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc stáleho rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Súd po opätovnom preskúmaní spisového materiálu v tomto bode opätovne konštatuje, že rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom spore bol vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase

spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory a bol vydaný rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vznesenú námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy za nedôvodnú, a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

31. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu namietnutého nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý spočíval v riadnom nedoručení exekučného titulu, v čoho dôsledku povinný sa proti nemu nemohol účinne brániť, a preto exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie aj tým, že predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je spôsobilým exekučným titulom, je v rozpore so zákonom.

32. Súd v tomto bode poukazuje na , podľa ktorého: „Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.“ Súd v tomto bode zároveň dáva do pozornosti, že uvedený spôsob doručenia rozhodcovských rozhodnutí je zakotvený aj v štatúte stáleho rozhodcovského súdu v spojení s rokovacím poriadkom pre spotrebiteľské spory.

33. V zmysle uvedeného súd preskúmal spôsob doručovania exekučného titulu povinnému s prihliadnutím na , a to z dôvodu, že spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku tohto exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzujú nezávisle od toho, ako vykonateľnosť súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. Exekučný súd musí na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nastali.

34. Z uvedeného dôvodu súdu v exekučnom konaní bola dňa 23.07.2021 predložená na základe výzvy súdu doručenka k ex. titulu sp. zn. , z ktorej vyplýva, že rozsudok bol doručený dňa 23.12.2019 povinnému.

35. Súd preskúmaním exekučného titulu mal za preukázané, že tento bol vyhotovený v listinnej podobe, a obsahuje označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, meno a priezvisko rozhodcu konajúceho v spotrebiteľskej rozhodcovskej veci, označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania, dátum vydania rozhodcovského rozsudku, výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3 . Na základe uvedeného súd konštatoval, že exekučný titul spĺňa náležitosti osobitného predpisu, ktorým je . V zmysle zistených skutočností súd dospel k záveru, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, aby na jeho podklade bolo možné viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania. V zmysle uvedeného súd považoval povinným vznesenú námietku o nezákonnosti a formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

36. Pokiaľ povinný poukazuje na ust. 92 ods. 8 o bankách, súd uvádza, že povinný sa mal možnosť brániť v rámci základného konania, čo je v tomto prípade rozhodcovské konanie, prípadne podľa poučenia iniciovať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde. Taktiež pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, tak exekučnému súdu bol predložený právoplatný

a vykonateľný exekučný titul, v ktorom bol ako oprávnený označený - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Postúpenie pohľadávky je skutočnosťou, ktorá vznikla pred vydaním exekučného titulu, teda exekučný súd nie je oprávnený skúmať túto skutočnosť.

37. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol a najmä nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Súd záverom opätovne dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul z hľadiska vecnej správnosti, teda preskúmavať správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal stály rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle právoplatný spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok.

38. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

39. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.