Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/71/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: JUDr. Mário Keleti, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, správca konkurznej podstaty úpadcu: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963, zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., Štrková 95/21, 010 09 Žilina, IČO: 47 232 692, proti žalovanému: Skanska SK a.s., Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611 788, o zaplatenie 6.462,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -131 zo dňa 31.01.2022 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -131 zo dňa 31.01.2022 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -131 zo dňa 31.01.2022 v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. -131 zo dňa 31.01.2022 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.462,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6.462,07 Eur od 22.02.2020 do zaplatenia, vo výroku II. vo zvyšku konanie zastavil a výrokom III. žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 08.10.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.462,07 Eur s prísl. titulom nevyplatenia zádržného zo zmluvy o dielo. V žalobe uviedol, že v Obchodnom vestníku č. 71/2018 dňa 12.04.2018 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty úpadcu, v ktorom eviduje peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Dňa 06.06.2017 adresoval žalovanému žiadosť o uvoľnenie zádržného, ktorým ho vyzval na uhradenie zádržného vzniknutého zo zmluvy o dielo na realizáciu stavby „Diaľničný privádzač, cesta 1/18 Žilina - Strážov“. Žalovaný záväzok ani čiastočne nesplnil.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žiadosť žalobcu o uvoľnenie zádržného zo dňa 06.06.2017 neobsahovala vecne presné označenie týkajúce sa diela, za ktoré malo byť zádržné uvoľnené, v skutočnosti išlo o iné dve diela, a to „Detašované pracovisko SNK Vrútky II.“ a „Technologické centrum SSE Žilina“. Žalovaný voči nárokom vzniesol námietku premlčania, nakoľko záväzok vo výške 6.038,35 Eur zo Zmluvy o dielo s názvom „Technologické centrum SSE Žilina“ bol premlčaný dňa

10.07.2019. Námietku premlčania odôvodnil tým, že posledná časť diela bola odovzdaná investorovi Preberacím protokolom dňa 08.06.2010, k uplynutiu záručnej doby došlo dňa 08.06.2015. Splatnosť zádržného v zmysle čl. VIII bod 8.7 Všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska v ČR a SR, ktoré sú prílohou č. 2 Zmluvy o dielo, 30 dní od doručenia výzvy na uvoľnenie zádržného po uplynutí záručnej doby, ktorá bola v zmysle čl. 3 písm. (o) Zmluvy o dielo 60 mesiacov odo dňa odovzdania stavby investorovi. Výzva na uvoľnenie zádržného teda mohla byť doručená žalobcom úpadcovi od 09.06.2015 a splatnosť zádržného mohla nastať najskôr už 09.07.2015. Žalovaný poukázal na a dôvodil, že dňom, kedy bolo možné právo prvýkrát uplatniť na súde, bol 10.07.2015, v zmysle je premlčacia doba štyri roky, posledným dňom premlčacej doby je v tomto prípade 10.07.2019. Do uvedeného dátumu žalovanému nebola doručená ani výzva na uvoľnenie zádržného s vecne presným označením názvov stavieb, k premlčaniu tohto záväzku preto došlo dňom 10.07.2019. Záväzok vo výške 423,74 Eur na základe Objednávky číslo 3211560002/0108 zo dňa 19.04.2011 s názvom „Detašované pracovisko SNK Vrútky II.“ bol premlčaný dňa 29.05.2015. Premlčanie tohto záväzku žalovaný odôvodnil tým, že v zmysle objednávky malo byť zádržné vo výške 10% z ceny diela uvoľnené odovzdaním diela a odstránením vád a nedorobkov, čo vyplýva zo Všeobecných zmluvných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska z 1.apríla 2010, ktoré ako je v texte Objednávky uvedené, sú neoddeliteľnou súčasťou Objednávky. V zmysle čl. XIV bod 1 všeobecných zmluvných podmienok: „Právo na úhradu polovice dohodnutej výšky zádržného vznikne zhotoviteľovi v lehote splatnosti konečnej faktúry vystavenej po odovzdaní a prevzatí predmetu diela bez vád. Pokiaľ objednávateľ prevezme predmet diela s vadami, vznikne zhotoviteľovi právo na úhradu tejto časti zádržného na základe jeho písomnej výzvy doručenej objednávateľovi po odstránení všetkých vád uvedených v zápise o odovzdaní a prevzatí predmetu diela a ich prevzatí objednávateľom, najskôr však v lehote splatnosti konečnej faktúry.“ Protokol o odovzdaní v zmysle VZP nie je dostupný, ani potvrdenie o odstránení vád a nedorobkov, z predloženej konečnej faktúry vystavenej samotným žalobcom je však možné konštatovať, že termínom odovzdania diela bol deň 29.04.2011, konečná faktúra bola splatná 29.05.2011, a teda v totožný deň začala plynúť v zmysle aj premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 29.05.2015 vzhľadom na ustanovenie .

3. Súd prvej inštancie na vec aplikoval , a to , , , , , , nariadenia vlády SR č. a dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Predmetom konania bol nárok úpadcu na zaplatenie zádržného spolu vo výške 6.462,07 Eur, konkrétne sumy 6.038,35 Eur vo vzťahu k dielu Technologické centrum SSE Žilina a sumy 423,74 Eur vo vzťahu k dielu Detašované pracovisko SNK Vrútky II. Výška zádržného nebola v konaní sporná. Súd prvej inštancie preto posudzoval žalovaným uplatnenú námietku premlčania. Pre obidve diela zo všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska vyplýva, že zádržné bude uvoľnené zhotoviteľovi po uplynutí záručnej doby, a to v lehote do 30 dní od doručenia písomnej výzvy zhotoviteľa, za podmienky odstránenia všetkých vád uplatnených objednávateľom v záručnej dobe, resp. splnení všetkých záväzkov zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady. Záručná doba pri oboch dielach bola 60 mesiacov. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že úpadca vykonal prvú žiadosť o uvoľnenie zádržného listom adresovaným žalovanému zo dňa 06.06.2017, táto však neobsahovala správne označenie diela, preto žalovaný žiadal úpadcu o opravu za účelom jej postúpenia na oddelenie záručných záväzkov, nakoľko sa jedná o dlhodobé zádržné (dôkazom je emailová komunikácia zo dňa 03.07.2017). Žalovaný v tejto emailovej správe uviedol, že požadovaná suma zádržného sa týka diel Technologické centrum SSE Žilina a Detašované pracovisko SNK Vrútky II. Z vyjadrení sporových strán na pojednávaní dňa 31.01.2022 okrem iného vyplynulo, že úpadca svoju žiadosť o vyplatenie zádržného opravil v roku 2020, hoci žalovaný podotkol, že ani druhá žiadosť úpadcu nebola perfektná (dôvody však bližšie nešpecifikoval). Súd prvej inštancie mal dostatočne za preukázané, že úpadca požiadal žalovaného o vyplatenie zádržného v správnej výške listom už dňa 06.06.2017, pričom na základe ďalšej komunikácie medzi sporovými stranami (napr. email zo dňa 03.07.2017) je súdu zrejmé, že žalovaný vedel, akých diel sa požadované zádržné týka, keďže záväzky v uplatnenej výške voči úpadcovi riadne evidoval vo svojom účtovníctve. Podľa názoru súdu boli preto splnené zmluvné podmienky, aby úpadcovi vznikol nárok na zaplatenie zádržného, keďže uskutočnil žiadosť na jeho vyplatenie po uplynutí záručnej doby jednotlivých diel. Vzhľadom na to, že prvá žiadosť bola vykonaná dňa 06.06.2017, žalovaný mal v zmysle zmluvných dojednaní 30 dní na uvoľnenie zádržného zhotoviteľovi, po uplynutí týchto 30 dní mohol úpadca prvýkrát uplatniť svoj nárok na vyplatenie zádržného na súde. Urobil tak návrhom na vydanie platobného rozkazu dňa 08.10.2020, čiže pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby podľa .

Námietka premlčania preto neobstojí, nakoľko zo žiadneho zmluvného ustanovenia medzi zhotoviteľom a objednávateľom nevyplýva, že by bol zhotoviteľ povinný uplatniť svoj nárok na vyplatenie zádržného skôr ako fakticky urobil dňa 06.06.2017. Súd prvej inštancie uviedol, že ak bol žalovaný názoru, že zhotoviteľ mal povinnosť požadovať vrátenie zádržného v presne špecifikovanej lehote, mal si to výslovne zakomponovať do zmluvy, resp. do všeobecných obchodných podmienok, čím by sa predišlo sporom zmluvných strán ohľadom premlčania nároku na zaplatenie zádržného. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca má právo na vyplatenie sumy 6.462,07 Eur ako zádržného spolu so zákonným úrokom z omeškania 8% ročne od 22.02.2020 (t. j. 30 dní po doručení opravenej žiadosti úpadcu na vyplatenie zádržného žalovanému) až do zaplatenia. Vo zvyšku súd konanie v súlade s z dôvodu späťvzatia žaloby v časti úroku z omeškania zastavil. O trovách konania rozhodol podľa tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa zák. č. 160/215 Z. z. (ďalej len „“), keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania. Žalovaný nárok žalobcu sporuje z dvoch hlavných dôvodov, ktorými sú premlčanie záväzku a nedoručenie vecne správnej výzvy žalovanému.

5. Žalovaný považuje posúdenie premlčania súdom prvej inštancie za mylný náhľad na inštitút premlčania záväzku nielen s ohľadom na príslušnú judikatúru, ale aj odbornú literatúru. Keďže jediným podstatným rozdielom medzi právnou úpravou premlčania v ako lex specialis k ako lex generalis je dĺžka premlčacej doby, nie vecná podstata samotného inštitútu, žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Už v rozhodnutí R 28/2984 Najvyššieho súdu ČSR bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína plynúť premlčacia doba nasledujúcim dňom po vzniku dlhu.“ Na tomto názore bola ustálená aj neskoršia súdna prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 91/2004, zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie. Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Opačný názor na posudzovanú otázku plynutia premlčacej doby pri neexistencii dohody o splatnosti dlhu zaujal Najvyšší súd SR v rozhodnutí spis. zn. , ktorý podmieňuje objektívny charakter začiatku plynutia premlčacej doby, ktorý vyplýva z tým, že ho robí závislým na subjektívnom prvku - rozhodnutí veriteľa, či výzvou na zaplatenie vyvolá alebo nevyvolá splatnosť dlhu. S týmto názorom sa však nestotožňuje senát 3C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. , podľa ktorého „akceptovanie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu, a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkova vznikla povinnosť na plnenie, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania prakticky na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa.“ Uvedený senát sa vo svojom rozhodnutí ďalej stotožňuje so závermi vyjadrenými v judikátoch R 28/1984 a R 91/2004, preto vec nepostúpil veľkému senátu v zmysle . Okrem toho rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. bolo zaradené na rokovanie občianskoprávneho kolégia, ktoré sa uskutočnilo 28. a 29. mája 2009 (viď Cpj. 10/2009), avšak na základe výsledku hlasovania prítomných členov tohto kolégia bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého toto rozhodnutie nemá byť publikované v Zbierke. Názor podľa sp. zn. nepovažuje za správny ani žalovaný.

6. Nakoľko , respektíve ustanovenie hovorí, že premlčanie plynie odo dňa keď' sa právo mohlo vykonať prvý raz (resp. odo dňa. keď sa právny úkon mohol urobiť), je podľa žalovaného týmto dňom práve deň, keď veriteľ mohol objektívne vykonať všetky úkony potrebné pre úspešne podanie žaloby a medzi ne patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie. Veriteľ tak mohol urobiť hneď po vzniku dlhu a je jedno či tak urobil alebo nie, dôležité je, že tak urobiť mohol. Actio nata (okamih možnosti podania žaloby na súd) preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol privodiť splatnosť dlhu. Z tohto záveru vychádza nielen judikát R 28/1984, ale napr. aj česká judikatúra v rozhodnutiach Rc 73/2010 a Rc 104/2011. Žalovaný na podporu uvádza, že tento názor zastáva aj

právna teória, napr. Štefan Luby: Slovenské všeobecné súkromné právo, 1. zväzok, Bratislava: Knižnica právnickej jednoty 1941. str. 386, v ktorej sa uvádza, že plynutie času pri premlčaní začína v prípade relatívnych právnych nárokov, t. j. aj práva obligačného, vtedy, ak sa stali splniteľnými, t.j. actio nata: „ ak ale splatnosť závisí od vypovedania pohľadávky veriteľom, potom začne premlčanie od okamžiku vzniku pohľadávky“ alebo obdobne aj publikácia Štefan Luby: Občianskoprávny nárok, Bratislava: Právnické štúdie 1958, str. 270 a identický právny názor je prezentovaný aj v novšej právnej teórii; napr. Fekete. I.: 1. Veľký komentár, Bratislava. Eurokódex 2011, str. 498. Žalovaný namieta, že ak by mal byť inštitút premlčania posudzovaný na základe názoru prvostupňového súdu, k vymáhaniu už inak premlčaných pohľadávok by mohlo dochádzať prakticky počas neobmedzenej doby a inštitút premlčania by tak v celej svojej podstate strácal svoj zmysel.

7. Žalovaný teda trvá na tom, že záväzky vo výške 6.038,35 Eur, ktoré vznikli zo Zmluvy o dielo s názvom „Technologické centrum SSE Žilina“ boli premlčané dňa 10.07.2019, nakoľko posledná časť diela bola odovzdaná investorovi v zmysle preberacieho protokolu dňa 08.06.2010, k uplynutiu záručnej doby došlo dňa 08.06.2015. Splatnosť zádržného je v zmysle čl. VIII bod 8.7 Všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska v ČR a SR, ktoré sú prílohou č. 2 Zmluvy o dielo je 30 dní od doručenia výzvy na uvoľnenie zádržného po uplynutí záručnej doby, ktorá bola v zmysle čl. 3 písm. (O) Zmluvy o dielo v dĺžke 60 mesiacov odo dňa odovzdania stavby investorovi. Výzva na uvoľnenie zádržného teda mohla byt' doručená žalobcom od 09.06.2015 a splatnosť zádržného mohla nastať najskôr 09.07.2015. V zmysle dňom, kedy bolo možné právo na zaplatenie zádržného prvýkrát uplatniť na súde bol 10.07.2015, posledným dňom premlčacej doby štyri roky je 10.07.2019, kedy došlo k premlčaniu tohto záväzku bez ohľadu na to, že do dátumu 10.07.2019 žalovanému nebola doručená ani výzva na uvoľnenie zádržného s vecne presným označením názvu stavieb, a to ani po výzve žalovaného na opravu žiadosti o uvoľnenie zádržného.

8. Rovnako žalovaný trvá na tom, že záväzok vo výške 423,74 Eur, ktorý vznikol na základe Objednávky číslo S211560002/0108 zo dňa 19.04.2011 s názvom „Detašované pracovisko SNK Vrútky II“ bol premlčaný dňa 29.05.2015, keď zádržné vo výške 10% z ceny diela malo byť uvoľnené odovzdaním diela a odstránením vád a nedorobkov. Všeobecné zmluvné podmienky pre subdodávateľov skupiny Skanska z 1. apríla 2010, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Objednávky v čl. XIV bod (1) upravujú: „Právo na úhradu polovice dohodnutej výšky zádržného (pozn. žalovaného: v objednávke nebolo dohodnuté dlhodobé zádržné, takže uvedené platí pre celé zádržné, a nie pre polovicu, vzhľadom na to, že znenie objednávky má prednosť pred VZP) vznikne zhotoviteľovi v lehote splatnosti konečnej faktúry vystavenej po odovzdaní a prevzatí predmetu diela bez vád. Pokiaľ objednávateľ prevezme predmet diela s vadami, vznikne zhotoviteľovi právo na úhradu tejto časti zádržného na základe jeho písomnej výzvy doručenej objednávateľovi po odstránení všetkých vád uvedených v zápise o odovzdaní a prevzatí predmetu diela a ich prevzatí objednávateľom, najskôr však v lehote splatnosti konečnej faktúry.“ Pri absencii protokolu o odovzdaní v zmysle VZP a potvrdenia o odstránení vád a nedorobkov z konečnej faktúry žalobcu vyplýva termín odovzdania diela 29.04.2011, faktúra bola splatná 29.05.2011, kedy začala plynúť v zmysle aj premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 29.05.2015 vzhľadom na ustanovenie .

9. Žalovaný ďalej nesúhlasí ani s vyhodnotením Výzvy a žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 23.01.2020 zaslanej žalovanému už správkyňou konkurznej podstaty za vecne správne označenú výzvu, ktorá mala za následok začatie plynutia 30-dňovej lehoty splatnosti pohľadávky vo výške 6.462,07 Eur. Neuznaním prvej výzvy spoločnosti CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. zo dňa 06.06.2017 ani druhá Výzva a žiadosť o poskytnutie súčinnosti zaslaná správkyňou konkurznej podstaty nenapĺňala znaky výzvy o uvoľnenie zádržného z dôvodu opomenutia základnej špecifikácie, prostredníctvom ktorej žalobca mal vyzvať žalovaného na úhradu zádržného. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného dopúšťa nepresnosti, keď uviedol, že úpadca žiadosť o vyplatenie zádržného opravil v roku 2020, nakoľko k úprave žiadosti, resp. výzvy o uvoľnenie zádržného nedošlo, ale k výzve a žiadosti o poskytnutie súčinnosti zaslanej SKP Mgr. Miroslave Šufákovej, ktorá úpadcu zastupuje, táto výzva však rovnako neobsahuje opravu, ktorá bola žalovaným v e-mailovej odpovedi zo dňa 03.07.2017 na prvotnú žiadosť zasielanú spoločnosťou CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. zo dňa 06.06.2017. Stotožnenie sa s názorom žalobcu, že žalovaný vedel, akých diel sa požadované zádržné týka, je len hodnotiacim úsudkom súdu, ktorý však nebol žiadnym spôsobom preukázaný.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho v zmysle potvrdil. Žalobca opakované poukazovanie na „nedoručenie vecne správne označenej výzvy žalovanému“ považuje za účelové. V súdnej praxi sa podľa žalobcu bežne nevyhodnocujú podania doručované súdu podľa ich označenia, teda názvu, ale súd skúma obsah každého jedného podania. Obdobne je teda možné vyhodnotiť aj doručovanie namietanej výzvy zo strany žalovaného, tak ako aj príslušný súd poukázal v odôvodnení svojho rozsudku. Čo sa týka premlčania, žalobca uvádza, že súd sa vždy zaoberá námietkou premlčania, ak je vznesená, rovnako tomu bolo aj danom konaní, čo je preukázané zo samotného rozsudku.

11. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalobcu je len reprodukciou rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca sa nevyjadril k samotnej podstate odvolania, ktorým žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci s ohľadom na inštitút premlčania záväzku. Žalovaný tiež nesúhlasí s analógiou vyhodnocovania podaní súdmi ako orgánmi verejnej moci striktne sa riadiacimi právnymi predpismi a právnickými osobami, ktorých obchodno-záväzkové vzťahy sú založené na princípe zmluvnej voľnosti. Žalovaný ďalej uvádza, že pri posudzovaní premlčania je právne bez významu, či žalovaný vedel alebo nevedel, akých diel sa požadované zádržné úpadcu týka, podstatné je totiž, že sa svojho nároku nedomáhal riadne a včas nielen voči žalovanému (v zmysle a spôsobom dohodnutým v zmluve), ale i žalobou, ktorú by včas podal na súd. Žalovaný poukazuje na ním v odvolaní uvádzanú judikatúru o určení okamihu významného pre účely premlčania a začatie počítania premlčacej doby, ktorým je prvý objektívny okamih, kedy môže veriteľ požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je teda deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol, ide o deň keď mohol objektívne vykonať všetky potrebné úkony potrebné pre podanie žaloby, medzi ktoré patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie. Actio nata teda nastane vtedy, kedy veriteľ mohol privodiť splatnosť dlhu.

12. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Podľa , premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

17. Podľa , pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

18. Podľa , pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 14.05.2024. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie je v zásade fakultatívne, t. j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia

zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

20. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Predmetom konania je nárok na zaplatenie zádržného z dvoch zmlúv o dielo uzatvorených medzi zhotoviteľom CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o. a žalovaným, a to zo Zmluvy o dielo „Technologické centrum SSE Žilina“ vo výške 6.038,35 Eur a zo Zmluvy o dielo „Detašované pracovisko SNK Vrútky II.“ vo výške 423,74 Eur, v konaní pred súdom prvej inštancie nebol sporný základ nároku a ani jeho výška, avšak žalovaný voči obom nárokom vzniesol námietku premlčania práva, odôvodnenú tak, ako je citované v bode 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

21. Súd prvej inštancie aplikoval na posúdenie žalovaným uplatnenej námietky premlčania ustanovenie , skutkovo vychádzal zo všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska, z ktorých vyplýva, že zádržné bude uvoľnené zhotoviteľovi po uplynutí záručnej doby, a to v lehote do 30 dní od doručenia písomnej výzvy zhotoviteľa, za podmienky odstránenia všetkých vád uplatnených objednávateľom v záručnej dobe, resp. splnení všetkých záväzkov zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady. Záručná doba pri obidvoch dielach bola 60 mesiacov. Čo sa týka počítania času, súd prvej inštancie uviedol, že úpadca vykonal prvú žiadosť o uvoľnenie zádržného listom adresovaným žalovanému zo dňa 06.06.2017, táto výzva neobsahovala správne označenie diela, žalovaný požiadal úpadcu o opravu za účelom jej postúpenia na oddelenie záručných záväzkov, nakoľko sa jednalo o dlhodobé zádržné. Potom súd prvej inštancie zo zhodných tvrdení v rozhodnutí ustálil, že úpadca žiadosť o vyplatenie zádržného opravil v roku 2020 a nárok uplatnil na súde návrhom na vydanie platobného rozkazu 08.10.2020, teda v premlčacej dobe. Súd prvej inštancie okamih, kedy žalobca mohol nárok uplatniť prvý raz ustálil tak, že prvá žiadosť o vyplatenie zádržného bola vykonaná dňa 06.06.2017, žalovaný mal v zmysle zmluvných dojednaní 30 dní na uvoľnenie zádržného zhotoviteľovi po uplynutí týchto 30 dní mohol úpadca prvýkrát uplatniť svoj nárok na vyplatenie zádržného na súde. Námietka premlčania preto podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí, nakoľko zo žiadneho zmluvného ustanovenia dojednaného medzi zhotoviteľom a objednávateľom nevyplýva, že by bol zhotoviteľ povinný uplatniť svoj nárok na vyplatenie zádržného skôr, ako fakticky urobil dňa 06.06.2017.

22. Odvolací súd právne posúdenie okamihu, kedy žalobca mohol nárok uplatniť prvý raz, súdom prvej inštancie považuje za nesprávne a následkom toho je potom nesprávny aj záver, že neprišlo k premlčaniu uplatneného nároku žalobcu, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a ním prijatý záver, že žalobca uplatnil nárok na súde včas, v premlčacej dobe podľa , je nesprávny.

23. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situáciu, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez ohľadu na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým, Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, spis. zn. ). Námietka premlčania je prostriedkom procesnej obrany, ide o hmotnoprávnu námietku spôsobujúcu oslabenie práva protistrany. Premlčaním právo nezaniká, ale sa oslabuje tak, že v prípade ak sa dlžník premlčania v sporovom konaní dovolá, námietka bráni súdu priznať uplatnené subjektívne právo. Vznesením námietky premlčania nezaniká právo, avšak zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Premlčaná pohľadávka sa tak mení na naturálnu obligáciu, ktorej splnenie nie je plnením bez právneho dôvodu. Aplikácia hmotnoprávnej námietky premlčania v obchodno-záväzkových vzťahoch je primárne upravená ustanovením , podľa ktorého sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, súčasne nevykonanie práva do uplynutia zákonom stanovenej doby nepostačuje, v zmysle povinná osoba musí po uplynutí premlčacej doby premlčanie namietnuť. Dôkazné bremeno o skutočnostiach týkajúcich sa premlčacej doby (jej začiatku a plynutia) zaťažuje toho účastníka konania, ktorý vzniesol námietku premlčania.

24. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že už v judikatúre R 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax (viď. napr. rozhodnutie najvyššieho súdu spis. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke ako judikát R 91/2004) zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie ( ). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. Ustálená judikatúra dovolacieho súdu považuje za začiatok premlčacej doby teda moment, keď sa možno po prvý raz domáhať práva na súde žalobou bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá pre jej predčasnosť. Bez ohľadu na to, že ide o rozhodnutia civilného kolégia, odvolací súd má za to, že jeho závery sú aplikovateľné i v obchodno-záväzkových vzťahoch na okamih, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ako to vyplýva z .

25. Konajúci súd sa stotožňuje so závermi vyjadrenými v judikátoch R 28/1984 a R 91/2004, keď za okamih, kedy začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Akceptujúc súčasne zmluvnú úpravu v prejednávanej veci, potom v prípade nároku žalobcu na zaplatenie zádržného vo výške 6.038,35 Eur zo Zmluvy o dielo „Technologické centrum SSE Žilina“ bolo dielo odovzdané dňa 08.06.2010, záručná doba 60 mesiacov (čl. 3 písm. (O) Zmluvy o dielo) uplynula dňa 08.06.2015, splatnosť zádržného je 30 dní od doručenia výzvy na uvoľnenie zádržného po uplynutí záručnej doby (čl. VIII bod 8.7 Všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska v ČR a SR (Príloha č. 2 Zmluvy o dielo), výzvu na plnenie mohla byť úpadcovi doručená najskôr 09.06.2015, splatnosť zádržného 30 dní mohla nastať najskôr 09.07.2015, úpadca sa teda mohol domáhať práva žalobou na súde už 10.07.2017 bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá pre jej predčasnosť. Premlčacia doba štyri roky ( ) uplynula 10.07.2019, žaloba v prejednávanej veci bola doručená súdu dňa 08.10.2020.

26. V prípade nároku na zaplatenie zádržného vo výške 423,74 Eur zo zmluvy o dielo na vyhotovenie diela „Detašované pracovisko SNK Vrútky II“ skutkové tvrdenie žalovaného, že absentuje protokol o odovzdaní a potvrdenie o odstránení vád a nedorobkov a že termín odovzdania diela bez vád vyplýva z konečnej faktúry úpadcu, t.j. deň 29.04.2011 žalobca nepoprel. Konečná faktúra bola splatná 29.05.2011, kedy začala plynúť v zmysle aj premlčacia doba štyri roky ( ), ktorá uplynula dňa 29.05.2015. Právo na úhradu zádržného vzniklo zhotoviteľovi v lehote splatnosti konečnej faktúry vystavenej po odovzdaní a prevzatí predmetu diela bez vád (čl. XIV bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok pre subdodávateľov skupiny Skanska z 1. apríla 2010, pričom znenie objednávky má prednosť pred všeobecnými podmienkami, preto úpadca mohol žiadať zaplatenie celého zádržného v lehote splatnosti konečnej faktúry). Žaloba bola žalobcom doručená súdu dňa 08.10.2020, teda po uplynutí premlčacej doby štyri roky ( ).

27. Odvolací súd potom za úplne nesprávny považuje záver súdu prvej inštancie k plynutiu premlčacej doby, že žiadneho zmluvného ustanovenia dojednaného medzi zhotoviteľom a objednávateľom nevyplýva, že by bol zhotoviteľ povinný uplatniť svoj nárok na vyplatenie zádržného skôr, ako fakticky urobil dňa 06.06.2017 a žalovaný mal 30 dní na plnenie, preto námietka premlčania neobstojí. Akceptovaním začiatku plynutia premlčacej doby od výzvy veriteľa bez zohľadnenia prvého objektívneho okamihu, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie, by viedlo nielen k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania), ale predlžovaniu dĺžky premlčacej doby podľa ľubovôle veriteľa nad zákonom kogentne upravenú dĺžku premlčacej doby, od ktorej sa strany nemôžu ani dohodou odchýliť. Z uvedených dôvodov sa senát odvolacieho súdu nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v nepublikovanom rozhodnutí spis. zn. , ktorý podmieňuje objektívny charakter začiatku plynutia premlčacej doby tým, že ho robí závislým na subjektívnom prvku - rozhodnutí veriteľa, či výzvou na zaplatenie vyvolá alebo nevyvolá splatnosť dlhu, a ktorý predstavuje odklon od väčšinového názoru súdnej praxe (R 28/1984 a R 91/2004) a právnej teórie.

28. Odvolací súd potom nepovažoval za relevantné skúmať, či výzva úpadcu zo dňa 06.06.2017, či Výzva a žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 23.01.2020 zaslaná žalovanému správkyňou konkurznej podstaty spĺňali všetky náležitosti platného (určitého) právneho úkonu, nakoľko by to bolo bez významu. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (pozri R 29/1983 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , ).

29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

30. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

31. Odvolací súd z vyššie vysvetlených dôvodov dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, keď súd prvej inštancie ustanovenia právnych predpisov vzťahujúce sa na prejednávanú vec nesprávne aplikoval, a tak nesprávne právne posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného práva žalobcu. S poukazom na ustanovenie , umožňujúce zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie iba z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktoré neboli v posudzovanej veci splnené, keďže napadnutý rozsudok spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného prvej inštancie podľa rozhodnutie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania práva žalobcu zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

36. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci v neprospech žalobcu potom odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok III. o nároku na náhradu trov konania tak, že podľa zásady úspechu plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

37. Čo sa týka výroku II, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti príslušenstva zastavil odvolací súd konštatuje, že žalovaný síce uvádza, že proti rozsudku podáva odvolanie v celom rozsahu, avšak v úvode odvolania čo do rozsahu, v ktorom napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, cituje len výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.462,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6.462,07 Eur od 22.02.2020 do zaplatenia (prvý odsek odvolania veta posledná) a ani v ďalší obsah odvolania sa netýka výroku II, preto odvolací súd hodnotiac podanie podľa obsahu dospel k záveru, že žalovaný napadol odvolaním len výroky I a III rozhodnutia (napokon vo vzťahu k výroku II by ani nemal právo podať odvolanie, nakoľko nejde o rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného).

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).