Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/146/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101620655/2020 zo dňa 22.10.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100906880/2020 zo dňa 18.05.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) určil daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891 (ďalej ako daňový subjekt alebo Stavoinvest - SK, s.r.o.) rozdiel v sume 17 437,93 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, nepriznal nadmerný odpočet v sume 496,04 Eur a vyrubil daň v sume 16 941,89 Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosť vykonania daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 u daňového subjektu na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100373669/2019 zo dňa 05.02.2019, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 11.02.2019. Doklady daňového subjektu za január až december 2015 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, pobočka Stred Žilina (ďalej len KÚFS) v súlade s , pričom správcovi dane boli tieto doklady odovzdané dňa 23.01.2019 na základe Potvrdenia o odovzdaní písomností a o uvedenom bola spísaná zápisnica. Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100356703/2020 zo dňa 05.02.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku zisteniam uvedeným v protokole doručil daňového subjektu. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa Zákona o DPH z dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 812 02 Bratislava, IČO: 44 912 757 (ďalej len M-TRADE SK, s.r.o.):

- č. 3108201501 (int.č. 2015/191) zo dňa 31.08.2015, dátum dodania 31.08.2015, základ dane 34 000,- Eur, z toho 20%-ná DPH v sume 6 800,- Eur za výkopové práce na stavbe Trnava - Nitra R1; stroje 460 hod./25,- Eur, pracovníci 3 750 hod./6,- Eur,

- č. 3108201502 (int.č. 2015/192) zo dňa 31.08.2015, dátum dodania 31.08.2015 pri základe dane 35 004,00 Eur, 20%-ná DPH 7 000,80 Eur za výkopové práce na stavbe D1 Fričovce - Svinia, stroje 820 hod./27,- Eur, pracovníci 2 144 hod./6,- Eur

- č. 3108201503 (int.č. 2015/193) zo dňa 31.08.2018, dátum dodania 31.08.2015 pri základe dane 15 000,- Eur, 20%-ná DPH 3 000,- Eur za stavebné práce Bánovce nad Bebravou ISD, 2 500 hod./6,- Eur. Správca dane poukázal na právne nástupníctvo obchodnej spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o., so sídlom Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, ktorá taktiež zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosti XIREN s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO: 48 209 848 (ďalej len XIREN s.r.o.). Prílohou faktúr, ktoré vystavil subjekt M-TRADE SK, s.r.o., neboli žiadne prílohy. V účtovníctve daňového subjektu sa nachádzala Rámcová zmluva o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2016, uzatvorená medzi zhotoviteľom M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom, na realizáciu stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Podľa zmluvných podmienok bol zhotoviteľ povinný, okrem iného, odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle Stavebného zákona stavebný (montážny) denník a táto povinnosť mu končila dňom odovzdania a prevzatia diela. Cena bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ alebo dohodnutou hodinovou zúčtovacou sadzbou, pričom cena za zhotovenie diela mala byť uhrádzaná objednávateľom na základe mesačnej faktúry, najneskôr po uhradení faktúry objednávateľovi vyšším investorom. Faktúra mala byť vystavená zhotoviteľom na základe objednávateľom odsúhlaseného mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb. Správca dane zdôraznil, že nespochybnil, že práce mohli byť reálne zabezpečené spoločnosťou Stavoinvest-SK, s.r.o., ale spochybňuje skutočnosť že tieto práce vykonala spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. Daňový subjekt okrem faktúry a zmluvy, vo vzťahu ku ktorej naplnenie v praxi podľa predložených dokladov nebolo vo väčšej miere preukázané, žiaden iný dôkaz nepredložil. V tejto súvislosti potom správca dane nepovažoval za hospodárne a efektívne predvolávať a vypočúvať odberateľov daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. V súvislosti s preverovaním účtovníctva M-TRADE SK, s.r.o. vykonal správca dane i šetrenie vo vzťahu ku subjektu XIREN s.r.o., teda právnemu nástupcovi subjektu M-TRADE SK, s.r.o. prostredníctvom miestne príslušného správcu dane, pričom touto cestou bolo zistené, že výzva miestne príslušného správcu dane, adresovaná subjektu XIREN s.r.o. na predloženie písomností a listín, sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, rovnako ako opakovaná výzva na predloženie písomností a listín. Výzva bola zaslaná aj na adresu jediného konateľa spoločnosti XIREN s.r.o. pána P. T. s rovnakým výsledkom. Z miestneho zisťovania za účelom preverenia adresy sídla subjektu XIREN s.r.o. vyplýva, že na preverovanej adrese sa nachádzalo množstvo budov, v ktorých sa nachádzali obchodné a skladové priestory rôznych obchodných spoločností, predovšetkým čínskeho pôvodu a na žiadnej z budov sa nenachádzalo obchodné meno spoločnosti XIREN s.r.o. Subjekt XIREN s.r.o. teda podľa konštatovania správcu dane neposkytol správcovi dane súčinnosť a nespolupracoval s ním, takže nebolo možné preveriť, či predmetom účtovníctva daňového subjektu M- TRADE SK, s.r.o. sú i preverované faktúry. Správca dane vykonal úkony na zabezpečenie prítomnosti svedka pána Q. Z., ktorý mal byť jedným zo spoločníkov a jedným z konateľov subjektu M-TRADE SK, s.r.o. i preverovanom období. Tento v rámci jeho výpovede, o ktorej bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, uviedol, že predmetom činnosti M-TRADE SK, s.r.o. bolo v období január 2015 až december 2015 v prevažnej miere poskytovanie stavebných prác a práce v lese, M-TRADE SK, s.r.o. nemal žiadnych zamestnancov, práce boli zabezpečované subdodávateľsky, pričom po nahliadnutí do poznámok, ktoré mal, uviedol názvy subdodávateľov, napr. , s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., DREVOS SV, s.r.o., WINDLOW VENTURES, s.r.o., WiloFood, s.r.o. Zadanie prác za Stavoinvest - SK s.r.o. dostával od Z. R.. Spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. vlastnila len osobný automobil ŠKODA Octavia, mala sídlo na adrese Tallerova 4, Bratislava, žiadne iné priestory spoločnosť nevlastnila a ani nemala v prenájme, účtovníctvo spoločnosti bolo vedené externe, pričom účtovníctvo odovzdal svedok pri prevode obchodného podielu novému majiteľovi, a to konateľovi spoločnosti THE PALACEVIEW s.r.o. Spoločnosť daňového subjektu je mu známa, boli obchodnými partnermi v roku 2015, konkrétne dodávali tejto spoločnosti stavebné práce a práce v lese. Myslí, že bola medzi uzatvorená rámcová zmluva, ale nemôže konkretizovať, či boli vyhotovené aj nejaké doklady okrem preverovaných faktúr a nespomínal si, či v tomto obchodnom vzťahu prebiehala nejaká e-mailová komunikácia. Vyjadril sa i k rámcovej zmluve o dielo zo dňa 01.06.2015, pritom na otázku správcu dane, aké evidencie a podklady viedla/vyhotovila spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. pre účely stanovenia správnej výšky fakturovanej sumy za jednotlivé plnenia a akým spôsobom boli doručované faktúry pre odberateľa Stavoinvest-SK, s.r.o., uviedol, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. evidencie potrebné pre vyhotovenie jednotlivých faktúr viedol on osobne a tieto písomnosti sú súčasťou odovzdaného účtovníctva. Fakturácia bola taká, ako je uvedené na jednotlivých

faktúrach. Na otázku správcu dane, akými dôkazmi vie správcovi dane preukázať, že skutočne boli práce vykonané v takom rozsahu, pokiaľ ide o hodiny a metre, nakoľko podľa údajov na faktúrach je počet hodín a metrov, ktoré sa prepočítavali jednotlivými sadzbami, uvedený rádovo v niekoľko tisíckach hodín alebo tisíckach metrov, uviedol, že to nemá ako dokázať vzhľadom na to, že nemá k dispozícii svoje účtovníctvo, môže potvrdiť, že práce boli vykonané a on zaplatil svojim dodávateľom. Na základe informácií zo systému kontrolných výkazov DPH daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až december 2015 bolo zistené, že spoločnosť daňového subjektu bola obchodným partnerom subjektu M-TRADE SK, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach máj až december 2015, pričom táto skutočnosť bola overená aj v kontrolných výkazoch daňového subjektu, čo však bez overenia v účtovníctve daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. nepreukazuje totožnosť zdaniteľných plnení uvedených v preverovaných faktúrach. Z dôvodu vzniknutých pochybností správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú uvedené v predmete fakturácie v preverovaných faktúrach, boli vo všetkých prípadoch reálne a v takom množstve skutočne poskytnuté spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu, správca dane preveroval bonitu a daňovú spoľahlivosť dodávateľov označených svedkom Q. Z. ako subjekty, ktoré reálne v zmysle jeho tvrdení mali vykonať stavebné práce na verejne dostupných registroch a nahliadnutím do administratívneho informačného systému, ktorý vedie správca dane. Konkrétne išlo dodávateľov DREVOS SV s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 36 327 271, WINDLOW VENTURES SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 44 620 454, UNI BizGROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 44 834 233, GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, IČO: 45 498 075 a WiloFood, s.r.o., so sídlom Trnava, IČO: 44 111 797. Z údajov, ktoré správca dane získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a do administratívneho systému vedeného správcom dane je zrejmé, že tieto spoločnosti sú pre správcu dane nekontaktné. Pokiaľ daňový subjekt cestou splnomocneného zástupcu na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa prenosu ťarchy dokazovania z nekomunikujúceho subjektu na kontrolovaný daňový subjekt poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. a rozsudok KS v Trnave č. , správca dane skonštatoval, že nie je možné poukázať na tieto rozsudky, nakoľko merito veci posudzované v rozsudkoch nie je totožné, resp. obdobné s posudzovaným obchodným prípadom v reťazci dodávatelia › M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest- SK, s.r.o.

2. Daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH z dodávateľskej faktúry č. 0002015/022 (int.č. 2015/186) zo dňa 10.08.2015, dátum dodania služby 08.08.2015, základ dane 1 456,- Eur, 20%-ná DPH 291,- Eur, ktorú mal vyhotoviť daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o., so sídlom Stráža 150, IČO: 45 928 754 (ďalej len R.K.SERVICE, s.r.o.) za opravu búraných dverí motorového vozidla BMW X6, evidenčné číslo ZA165FY. Nahliadnutím do administratívneho informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podal za tretí štvrťrok 2014, posledné daňové priznanie na dani z príjmu právnickej osoby podal za rok 2013, posledný kontrolný výkaz podľa § 78 písm. a) Zákona o DPH podal za tretí štvrťrok roku 2014 a rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 24.05.2016 mu bola zrušená registrácia pre DPH z dôvodu, že opakovane nepodával daňové priznania, a to ani na výzvy správcu dane. Uplynutím dňa 30.06.2016 prestal byť daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. platiteľom dane z pridanej hodnoty. Na výzvu správcu dane daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. neposkytol potrebnú súčinnosť a požadované vyjadrenia a dôkazy nepredložil. Správca dane vykonal úkony za účelom zabezpečenia prítomnosti pána R. E. ako svedka (osoba pána R. E. je jedným z konateľov a jedným zo spoločníkov spoločnosti R.K.SERVICE, s.r.o. v údajoch podľa Obchodného registra subjektu R.K. SERVICE, s.r.o. a takisto je kontaktnou osobou na preverovanej faktúre za R.K. SERVICE, s.r.o.). Na ústne pojednávanie sa svedok pán R. E. opakovane neustanovil, v nadväznosti na čo správca dane pristúpil k uplatneniu postupu podľa § 20 ods. 3 Daňového poriadku a požiadal o jeho predvedenie príslušné obvodné oddelenie PZ, ktoré však nebolo efektívne zrealizované, nakoľko podľa odpovede dožiadaného OO PZ menovaného sa na známych adresách nepodarilo zastihnúť. Na základe uvedených skutočností zistených správcom dane v rámci vykonaných preverovaní vznikli u správcu dane pochybnosti ohľadom dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na faktúre. Z úpravy § 20 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že toto ustanovenie neukladá správcovi dane využiť opakované predvedenie osoby na úkon správcu dane, pričom úlohou správcu dane nie je vyhľadávacia činnosť vo vzťahu k dôkazom, ktoré by preukázali tvrdenia daňového subjektu, ale daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, teda poskytovať mu súčinnosť a správca dane pri vyžadovaní plnenia povinnosti súčinnosti musí postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Povinnosťou správcu dane je každú vec, ktorá je predmetom správy dane, bez prieťahov

a zbytočného odkladania vyriešiť, pričom k riešeniu dochádza prostredníctvom prostriedkov, ktoré sa správcovi dane javia ako najvhodnejšie a musí sa pri tom riadiť zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov nepožiadal správca dane o opakované predvedenie R. E..

3. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) Zákona o DPH, t.j. elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej len ERP), za nákup pohonných látok. Zjednodušené faktúry boli zúčtované daňovým subjektom, výdavkovými pokladničnými dokladmi č. 305 zo dňa 06.08.2015 pri základe dane 59,99 Eur, 20%-ná DPH 12,- Eur, výdavkovým pokladničným dokladom č. 333 zo dňa 31.08.2015 pri základe dane 911,92 Eur, 20%-nej DPH 182,38 Eur, z toho nákup PHL 20%- ná DPH 181,88 Eur a výdavkovým pokladničným dokladom č. 334 zo dňa 31.08.2015 pri základe dane 761,24 Eur, 20%-nej DPH 152,25 Eur, všetko pri identifikácii zjednodušených faktúr vyhotovených ERP s DKP tak, ako je konkrétne uvedené v bode 3) na strane 18 a 19 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Na základe zistení správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie 20%-nej DPH v sume 346,13 Eur zo zjednodušených faktúr zúčtovaných výdavkovými pokladničnými dokladmi č. 305, 333, 334. Z podaného daňového priznania k dani z motorových vozidiel za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vyplýva, že daňový subjekt priznal daň z vozidla s evidenčným číslom:

- ZA 401FD, kategória vozidla M, druh vozidla M1,

- ZA 592DJ, kategória vozidla N, druh vozidla N3,

- ZA 166YJ, kategória vozidla O, druh vozidla O1 a

- ZA 165FY, kategória vozidla M, druh vozidla M1. Daňový subjekt deklaroval, že použitie uvedených vozidiel na podnikanie bolo v roku 2015 počas celých 12 mesiacov a tým deklaroval, že postupoval pri uplatnení daňových výdavkov za spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 alebo bod 2 Zákona o dani z príjmov. Správca vyhodnotil doklady predložené daňovým subjektom, a to i na základe výzvy správcu dane adresovanej daňovému subjektu a skonštatoval, že daňový subjekt nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukázali oprávnenosť daňového subjektu uplatniť si odpočítanie dane pri nákupe pohonných látok v plnej výške. Osobitne písomnosti predložené dňa 20.08.2019 majú všeobecný charakter a popisujú, ako sa u jednotlivých druhov strojných mechanizmov počítala spotreba pohonných látok. Pokiaľ by daňový subjekt viedol zákonným spôsobom záznamy a evidencie o spotrebe pohonných látok na motorové vozidlá a pracovné mechanizmy, boli by tieto archivované v rámci celej účtovnej agendy a boli by zabezpečené príslušníkmi KÚFS, na ktorú skutočnosť odňatia dokladov príslušníkmi KÚFS zo strany KÚFS poukazoval i daňový subjekt. Správca dane uzavrel, že predložené písomnosti nepreukazujú splnenie zákonných podmienok pre možnosť uplatnenia si daňového výdavku a odpočítania dane v 100%-nej výške.

4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 101620655/2020 zo dňa 22.10.2020 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správcu dane na základe odvolania žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na podstatnú argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní a na postup správcu dane, zistenia správcu dane, ich vyhodnotenie a závery, z ktorých správca dane pri svojom rozhodnutí vychádzal. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj so Zákonom o DPH. Žalovaný skonštatoval, že stavebné práce pre odberateľa Stavoinvest-SK, s.r.o. podľa predložených dokladov a vyjadrenia splnomocneného zástupcu daňového subjektu mala vykonať spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o., ktorá však v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že tieto práce v prospech odberateľa skutočne vykonala. Pokiaľ ide o zmluvu uzatvorenú medzi daňovým subjektom a spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o., jej obsah správca dane rovnako ako žalovaný hodnotili ako všeobecný, pričom väčšina dojednaných podmienok medzi označenými subjektami, ako medzi zhotoviteľom a objednávateľom, nebola dodržaná. Túto písomnosť teda správne orgány nepovažovali za vierohodný dôkaz o dodaní stavebných prác spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. pre daňový subjekt ako pre odberateľa. Pokiaľ svedok pán Z. označil subdodávateľov spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., týchto správca dane dôsledne preveroval, avšak boli nekontaktní. Vo vzťahu k preverovanému odpočítaniu DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti R.K.SERVICE s.r.o., so sídlom Stráža 150 za opravu motorového vozidla BMW X6, evidenčné číslo: ZA165FY, poukázal žalovaný na zistenia správcu dane, ich vyhodnotenie a z nich vyvodené závery, pričom zdôraznil, že správca dane nespochybnil počas výkonu daňovej kontroly, že daňový subjekt je vlastníkom motorových

vozidiel, avšak prijal záver, že daňový subjekt nepreukázal zákonným spôsobom výdavok/odpočítanie dane súvisiaci s pohonnými látkami v nadväznosti na uskutočnené zdaniteľné plnenia. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z dokladov, písomností, evidencií, záznamov, ktoré boli KÚFS zabezpečené daňovému subjektu a následne doručené správcovi dane, z dokladov a informácií, ktoré mu poskytol daňový subjekt a z informácií a dôkazov, ktoré si zabezpečil bez súčinnosti s daňovým subjektom. K námietke uvedenej v odvolaní, podľa ktorej v jednom konaní je možné vykonávať daňovú kontrolu za jedno konkrétne zdaňovacie obdobie, pričom je neprijateľné, aby z jedného správneho procesu, ktorý vyústi do jedného protokolu o daňovej kontrole, bolo vydaných 12 rozhodnutí, odvolací orgán uvádza, že priebeh a uskutočnenie daňovej kontroly je upravené v ustanovení § 46 Daňového poriadku. V súlade s úpravou § 46 ods. 1 Daňového poriadku bolo daňovému subjektu zaslané Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 05.02.2019, ktoré obsahovalo všetky náležitosti definované v citovanom ustanovení. Ustanovenie § 47 Daňového poriadku určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava tiež nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Ustanovenie § 68 ods. 5 Daňového poriadku upravuje, že správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel oproti vyrubenej dani, teda správca dane musí vydať rozhodnutie samostatne za každé zdaňovacie obdobie, pretože podľa § 68 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania a správca dane vyrubuje rozdiel oproti vyrubenej dani z podaného daňového priznania daňovému subjektu. Podľa záverov žalovaného správca dane neuznal odpočítanie dane u daňového subjektu nielen na základe zistenia skutočností v spoločnostiach odlišných a neprepojených s daňovým subjektom, ale vykonal preverovanie plnenia z verejne dostupných registrov a zo svojho administratívneho systému. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil platnosť Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2015, uzatvorenej medzi M-TRADE SK, s.r.o. ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom, ani jej obligatórne náležitosti. Vyhodnotil ju však tak, že nepreukazuje, že plnenia boli reálne uskutočnené tak, ako boli deklarované, pričom poukázal na jej všeobecný charakter a skutočnosť, že zúčastnené strany sa vôbec neriadili dohodnutými zmluvnými podmienkami. Pokiaľ daňový subjekt cestou splnomocneného zástupcu na podporu svojich tvrdení ohľadom prenosu ťarchy dokazovania z nekomunikujúceho subjektu na kontrolovaný daňový subjekt odkazoval na slovenské a európske judikatúry, nepreukázal, že merito veci posudzované v rozsudkoch je totožné, resp. obdobné s posudzovaným obchodným prípadom preverovaným v predmetnom reťazci. Podľa žalovaného, v prípade faktúry od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. a R.K.SERVICE, s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa 19 ods. 2 Zákona o DPH (vznikla len povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH) a následne u odvolávajúceho sa nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona o DPH. V prípade odpočítania DPH z výdavkových pokladničných dokladov na základe dokladov vyhotovených ERP za nákup PHL nebolo preukázané odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH.

5. Podaním zo dňa 15.12.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, v ktorej navrhol preskúmať zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V úvode predloženej správnej žaloby poukázal na úpravu podľa , , , - ďalej len . Uviedol, že správny súd pri prieskume zákonnosti skúma aj procesné pochybenia administratívnych orgánov najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na úpravu podľa daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní ( SR). Zásada zákonnosti je garanciou právnej istoty. Na odôvodnenie žaloby vymedzil nasledovné žalobné body: · 1/. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva, že správne orgány založili svoje rozhodnutia prevažne na nedostatkoch z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti mimo sféry vplyvu žalobcu, ktorá nespadá do zodpovednosti žalobcu. V tejto časti žalobca poukázal na záver správcu dane, podľa ktorého poskytnutie služieb dodávateľskou spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané, z čoho vyplýva, že nemohla vzniknúť daňová povinnosť z preukázaného dodania týmto dodávateľom daňovému, a tým daňovému subjektu nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalovaný sa s týmto záverom správcu dane stotožnil. Žalobca v nadväznosti na to v rámci prvého

žalobného bodu namietal, že predložil správcovi dane všetky písomnosti, ktoré mal objektívne možnosť predložiť a poukázal i na to, že mu boli doklady súvisiace s predmetom daňovej kontroly odňaté KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy - poznámka správneho súdu). · 2/. Žalobca poukázal na záver správcu dane, podľa ktorého správca dane za účelom preverenia účtovníctva subjektu M-TRADE SK, s.r.o. preveroval i jeho právneho nástupcu - subjekt XIREN s.r.o. a skonštatoval, že z dôvodu nespolupráce daňového subjektu XIREN s.r.o. sa nepodarilo správcovi dane overiť preverované faktúry v účtovníctve daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a zároveň poukázal a svedeckú výpoveď svedka Q. Z., podľa ktorej spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. nevykonala stavebné práce a pomocné práce v lesníctve svojimi zamestnancami, ale ich vykonanie mala zabezpečiť subdodávateľským spôsobom, a to obchodnými partnermi, z ktorých väčšina mala sídlo v Bratislave a z údajov, ktoré správca dane získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a do administratívneho spisu vedeného správcom dane, je zrejmé, že tieto spoločnosti sú pre správcu dane nekontaktné. Žalobca v rámci druhého žalobného bodu vo vzťahu k uvedeným záverom správcu dane namietal, že pokiaľ mal správny orgán pochybnosti o dodávateľoch žalobcu, nemohol tieto pochybnosti a skutočnosti pričítať na úkor žalobcovi. Bývalý konateľ právneho predchodcu subjektu XIREN s.r.o. (konateľ právneho predchodcu XIREN s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období) je kontaktný a so správcom dane spolupracoval. To, že súčasný konateľ je nekontaktný, nemôže žalobca nijako ovplyvniť. Ďalej žalobca uviedol, že navyše nemožno predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal daňový subjekt nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že v budúcnosti sa stanú nekontaktnými. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach nijako neprepojených s kontrolovaným subjektom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva pre žalobcu. · 3/. Žalovaný založil svoje závery i na tom, že bývalý konateľ M-TRADE SK, s.r.o. uviedol, že spoločnosť nemala na vykonanie potrebné kapacity, že nevedel upresniť, ktorý zo subdodávateľov práce vykonal a že si nevedel spomenúť na detaily v súvislosti s uskutočneným zdaniteľným plnením. Žalobca v rámci tretieho žalobného bodu v tejto súvislosti namietal, že mal obchodnoprávny vzťah výlučne so spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. a nie so subdodávateľmi tejto spoločnosti, nemal možnosť ovplyvniť vnútorné záležitosti dodávateľa a ani jeho vzťah so subdodávateľmi, a už vôbec nie zmluvy a dohody svojho dodávateľa so subdodávateľmi. Zasahovanie do týchto obchodných záležitostí by podľa námietky žalobcu bolo v rozpore s etikou a zmyslom podnikania vôbec, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa . Zdôraznil, že konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala, resp. dodala a vystavila faktúru (M-TRADE SK, s.r.o.) a konateľ žalobcu potvrdili existenciu zdaniteľného plnenia. Správca dane spochybňuje obchodný vzťah, ktorý bol riadne preukázaný nielen faktúrou, ale aj výsluchom svedkov - konateľov spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcu. · 4/. Žalovaný prihliada iba na dôkazy, ktoré sa mu hodia, na vyjadrenia konateľa žalobcu a konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktoré svedčia v prospech žalobcu, neprihliada a neberie tieto do úvahy. Žalovaný spochybňuje aj tie skutočnosti, ktoré konateľ subjektu M-TRADE SK, s.r.o. považuje za nesporné a nepochybné. Správne orgány nepostupovali v súlade s Daňovým poriadkom a nedokázali sa vysporiadať so zistenými skutočnosťami a vyhodnotiť dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti. · 5/. Vo vzťahu ku právu žalobcu na odpočet dane z dodávateľskej faktúry od subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. za opravu motorového vozidla správca dane skonštatoval, že došlo ku pochybnostiam ohľadom dodania plnení osobou uvedenou na faktúre, čím došlo k porušeniu , , Zákona o DPH tým, že si žalobca uplatnil odpočet, pričom zistením, ktoré zakladá pochybnosti správcu dane, má byť nekontaktnosť subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. Žalobca v rámci piateho žalobného bodu v tejto súvislosti namieta, že sa správcovi dane nepodarilo opakovane kontaktnú osobu za subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. predvolať, ani predviesť a mal predvedenie opakovať podľa Daňového poriadku, pretože z výpovede tejto osoby možno získať dôkazy na preukázanie obchodného vzťahu, žalobca nemá oprávnenie na donútenie určitej osoby, aby sa ustanovila pred správcu dane, takéto možnosti má správca dane a ten ich vedome nevyužil. Postup správcu dane a žalovaného, v rámci ktorého tieto pričítali nekontaktnosť dodávateľov na úkor žalobcu, je nesprávny a je v rozpore so súčasnou judikatúrou. · 6/. Odpočet dane zo zjednodušených faktúr za nákup pohonných hmôt ( Zákona o DPH), t.j. ERP za pohonné hmoty, spojil správca dane so záverom, že nespochybnil, že žalobca je vlastníkom motorových vozidiel, ale že nepreukázal výdavok/odpočítanie dane súvisiaci s pohonnými hmotami v nadväznosti na počty kilometrov, miesta výkonu, dátumu použitia, počet motohodín (pri pracovných mechanizmoch), a že žalobcom predložené písomnosti nepreukazujú splnenie zákonných podmienok pre možnosť uplatniť si daňový výdavok a odpočítanie dane v 100%-nej výške. Vo vzťahu k týmto záverom správcu dane vyjadril žalobca v rámci šiesteho žalobného bodu nesúhlas tvrdiac, že predložil všetky doklady, ktoré mal možnosť predložiť s prihliadnutím na zaistenie dokladov KÚFS. Z

ním predložených dôkazov vyplýva objektívny, jasný, ničím neskreslený výpočet spotreby pohonných hmôt na predmetné stroje. · 7/. Žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, a teda tvrdí existenciu dôvodov podľa , , a (ďalej len ). Žalobca tvrdí, že postup žalovaného je nesprávny a nezákonný. Žalobca počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť aj na danú situáciu. K problematike, že správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľa žalobcu, na ktoré daňový subjekt nemá dosah, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. a v nadväznosti na to zdôraznil v zmysle tvrdení žalobcu z nich vyplývajúce závery, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. Tiež zo záverov týchto rozhodnutí vyplýva v zmysle tvrdení žalobcu, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu. Ďalej v tejto časti žalobca poukázal na závery rozsudkov NS SR sp.zn. a Krajského súdu v Trnave sp.zn. , podľa záverov ktorých v zmysle tvrdení žalobcu vyhodnotenie postupu pripísania nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne. Ďalej poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , podľa záverov ktorého v zmysle tvrdení žalobcu dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Uvedený rozsudok vychádza zo záverov rozsudkov SD EÚ sp.zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj zo záverov NS ČR sp.zn. , podľa záverov ktorého v zmysle tvrdení žalobcu dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýkoľvek, všetkých skutočností, a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. Zároveň v tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , podľa ktorých v zmysle tvrdení žalobcu iba pochybnosti, podozrenie správcu dane samy o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu, pričom správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. · 8/. Žalobca namietal, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov, bolo by to popretím konkurenčného prostredia. · 9/. Žalobca namietal, že závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou. · 10/. Žalobca súhlasí s názorom ústavného súdu, aby na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu princípu právnej istoty. · 11/. Podľa tvrdenia žalobcu si správne orgány vopred stanovili cieľ nepriznať žalobcovi nárok na odpočet a tomu cieľu prispôsobili celú svoju činnosť, úmyselne nezohľadnili skutočnosti v prospech žalobcu. · 12/. Správca dane vydaním 12 rozhodnutí a len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu nepostupoval v súlade s úpravou Článku 2 ods. 2 SR, pretože správne orgány nemôžu konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s Článkom 2 ods. 2 SR. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa Správneho poriadku. · 13/. Správca dane nepredložil dôkaz opaku vyvracajúci tvrdenia žalobcu a opiera svoje závery len o pochybnosti a skutočnosti, ktoré sám označuje za nepriame dôkazy. · 14/. Záujem štátu je nadradený vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, avšak to nemôže byť na úkor nedodržania práva. · 15/. Žalobca poukázal na úpravu podľa Daňového poriadku, pričom uviedol, že dôkazy produkované žalobcom v daňovej kontrole správca dane spochybnil len svojimi hodnotiacimi úsudkami, pričom žalovaný hodnotí žalobcom predložené dôkazy a poskytnuté vyjadrenia nedôsledne. · 16/. Žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. M-Sž doV 1/00, závery ktorého citoval. · 17/. Žalobca namietal, že tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach, oproti čomu žalobca preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie predmetnou spoločnosťou písomnými dokladmi a vyjadrením kontrolovaného subjektu, ako aj konateľa subjektu M-TRADE SK, s.r.o., v ktorej časti žalobca poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka pána Q. Z. zo 14.11.2019, zdôrazniac vlastné vnímanie vyjadrení tohto svedka na konkrétne otázky správcu dane tak, ako je uvedené v článku IV. dôvodov správnej žaloby ako dôkaz existencie zdaniteľného plnenia. Zároveň v tejto časti žalobca

tvrdil, že ďalším dôkazom, ktorý deklaruje existenciu obchodnoprávneho vzťahu žalobcom a M-TRADE SK, s.r.o., je rámcová zmluva o dielo, ktorú žalovaný nespochybňuje. V rozhodnutí žalovaného nie je spochybnená existencia zdaniteľných plnení, keď žalovaný vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu od spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. uvádza, že daňový subjekt musel plnenie od niekoho získať a je potom logické, že muselo byť vykonané spoločnosťou, od ktorej si služby objednal, ktorá vystavila faktúru a konateľ ktorej tieto skutočnosti výslovne potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v zjavnom rozpore so svedeckými výpoveďami, správne orgány nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej skutočnosti, pričom prihliadali len na niektoré a na niektoré nie, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti, pričom žalobca takýmto postupom bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.

6. Podaním zo dňa 13.05.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. Žalovaný podrobne zreprodukoval obsah podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a postup správcu dane, jeho zistenia, ich vyhodnotenie a z toho vyvodené závery, s obsahom ktorých korešponduje obsahu rozhodnutia žalovaného tak, ako je v podstatnej časti zachytený v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku, v nadväznosti na čo správny súd už uvedené neopakuje.

7. Podaním zo dňa 15.07.2021 učinil žalobca repliku, ktorú realizoval po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v tejto veci. V obsahu repliky žalobca zopakoval argumentáciu obsiahnutú už v predloženej správnej žalobe so zdôraznením nesúhlasu s postupom správcu dane a vyjadrením názoru o nesprávnosti postupu žalovaného, pokiaľ tento opiera svoje závery o skutočnosti prevažne predstavované nedostatkami v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá žiadnym spôsobom nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda žalobca tak nesmie ani niesť zodpovednosť za skutočnosti, ktoré sa týkajú iných, s ním nesúvisiacich spoločností, ktoré nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť.

8. Žalovaný dupliku neučinil.

9. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí podľa a nasledujúce , pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa . Správny súd konštatoval, že námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch nie sú dôvodné, v nadväznosti na čo podľa rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania a za splnenia podmienok podľa , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne dňa 23.02.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci. 10. Podľa - ďalej len : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len Daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku: Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní je nevyhnutná. V predvolaní súčasne upozorní na právne následky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk. Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.

Podľa , , o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.08. 2015 - ďalej len Zákon o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) Zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

11. Z pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov, teda rozhodnutia správcu dane a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v bode 1. až 4. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.

12. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe, ktoré je ovládané zásadou koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, čo znamená, že správny súd vyhodnocuje dôvodnosť/ nedôvodnosť len tých námietok žalobcu, ktoré boli uplatnené v lehote na včasné podanie správnej žaloby podľa (ďalej len ). Na neskôr uplatnené námietky správny súd prihliadať nemôže a nemôže ich ani vecne vyhodnocovať. Žalobca učinil vo veci repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby, v obsahu ktorej zopakoval námietky uvedené už v správnej žalobe a na samotný obsah správnej žaloby sa i v replike odvolal. K námietkam žalobcu, ktoré boli obsahom prvého žalobného bodu, správny súd uvádza, že ich hodnotí ako nedôvodné. Primárne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázania naplnenia podmienok práva na odpočet dane ťaží v daňovom konaní daňový subjekt v nadväznosti na úpravu podľa Daňového poriadku. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočet dane, musí byť schopný v daňovom konaní spoľahlivo preukázať podmienky odpočtu, predstavované v zmysle judikatúry SD EÚ a záverov rozsudku NS SR sp.zn. , jednak formálnymi podmienkami, konkrétne:

- splnenie podmienok týkajúcich sa podrobného a kontrolne preukazného účtovania u zdaniteľnej osoby (napr. rozsudok SD EÚ sp.zn. C-590/13 vo veci Idexx Laboratories Italia, marginálny bod 42),

- existenciu došlej faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje všetky povinné údaje a

- včas podané riadne daňové priznanie,

ako aj vecnými podmienkami, konkrétne:

- vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napr. rozsudok SD EÚ zo dňa 12.01.2006, Optigen a i., spojené veci sp.zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03 bod 54 alebo rozsudok zo dňa 29.03.2012 sp.zn. C-414/10 o veci Véleclair), pričom rozhodujúca je existencia zdaniteľného plnenia spočívajúceho v prevode držby majetku dodávateľom, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku, inak v prípade dodania tovaru vtedy, ak dodávateľ odovzdá tovar zdaniteľnej osobe (napríklad rozsudok SD EÚ sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálny bod 26),

- tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, t.j. musia existovať a vykazovať výmennú hodnotu (use value) pre zdaniteľnú osobu a

- na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu, či neregistráciu (napr. rozsudok SD EÚ sp.zn. C-438/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26 a 33; alebo rozsudok sp.zn. C-324/11 vo veci Tóth, marginálne body 33 a 26). V zmysle záverov bodu 41. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. : Práve vystavením dodávateľskej faktúry s hodnovernými údajmi dodávateľ nielenže na seba preberá daňovú povinnosť, ale aj signalizuje svojmu zmluvnému partnerovi, že môže začať proces smerujúci k uplatneniu práva na odpočítanie DPH. Avšak iba splnenie formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry a dodacieho listu) na záver o vzniku práva na odpočítanie DPH vo veci samej nepostačuje. Podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry (t.j. „cudzej“ listiny). Správca dane v predmetnej veci pri preverovaní realizácie zdaniteľného plnenia od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. nemal zo strany daňového subjektu k dispozícii podklady fakturácie, ktoré by umožnili overiť vyjadrenie konateľa daňového subjektu a pôvodného konateľa subjektu M- TRADE SK, s.r.o. v čase realizácie dodávok p. Q. Z. vo vzťahu k preverovaným plneniam. V tejto časti správny súd poukazuje predovšetkým na povahu fakturovaného plnenia, ktorým boli stavebné práce väčšieho rozsahu, na skutočnosť absencie príloh faktúr a tiež na všeobecnosť obsahu Rámcovej zmluvy o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2015 (ďalej aj len rámcová zmluva o dielo), uzatvorenej medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. ako zhotoviteľom, predovšetkým pokiaľ ide o dojednanie týkajúce sa vymedzenia predmetu zmluvy (článok II.) ako realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Vo vzťahu k rámcovej zmluve správny súd zároveň poukazuje na obsah zmluvných dojednaní týkajúcich sa povinností zhotoviteľa, okrem iného odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle Stavebného zákona stavebný (montážny) denník, pričom táto povinnosť zhotoviteľovi končila dňom odovzdania a prevzatia diela (článok IV. body 4.3 a 4.4,), ďalej na dojednania ohľadom ceny diela, ktorá bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ a cena bola dohodnutá hodinovou zúčtovacou sadzbou, pričom faktúru mal vystaviť zhotoviteľ na základe objednávateľom odsúhlaseného súpisu - mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb (článok V.). V nadväznosti na uvedené zmluvné dojednania správca dane i žalovaný správne vychádzali z predpokladu, podľa ktorého v rámci obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom M- TRADE SK, s.r.o., mal žalobca disponovať dokladmi, ktoré by správcovi dane umožnili verifikovať vyjadrenie jeho štatutárneho zástupcu, ako aj svedka p. Z.. Tieto doklady mali byť v dispozícii daňového subjektu, v ktorej súvislosti správny súd sám zdôrazňuje, že uvedené vyplývalo zo statusu daňového subjektu ako podnikateľa v rámci tohto obchodnoprávneho vzťahu, ktorý by takéto doklady nepochybne potreboval i napr. v súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád realizovaného plnenia. Doklady takejto povahy daňový subjekt správcovi dane nepredložil. Zároveň správca dane podrobil dôslednému hodnoteniu i samotnú rámcovú zmluvu o dielo s vyústením do záveru, podľa ktorého táto nie je dostatočne vierohodným dôkazom vo vzťahu ku kľúčovej okolnosti preukázania realizácie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach, najmä vzhľadom na jej všeobecný obsah a nespornú skutočnosť nedodržania väčšiny zmluvných dojednaní, s ktorým záverom sa správny súd stotožňuje. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zdôrazňuje, že správca dane ani žalovaný samotný obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. nespochybnili. 13. Pri preverovaní zdaniteľného plnenia dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. správca dane na základe vlastného postupu podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistil, že subjekt M-TRADE SK, s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017 a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ktorá taktiež zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s.r.o., so sídlom v Bratislave.

Pri zohľadnení obsahu výpovede svedka p. Z. (konateľa M-TRADE SK, s.r.o. v rozhodnej dobe) o realizácii plnenia M-TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu subdodávateľsky, správca dane odôvodnene podrobne preveroval na základe údajov z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 realizáciu zdaniteľného plnenia. Zistil, že žalobca bol obchodným partnerom subjektu M-TRADE SK, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach máj 2015 až december 2015, pričom táto skutočnosť bola overená v kontrolných výkazoch daňového subjektu. Uvedené zistenia však bez overenia v účtovníctve subjektu M-TRADE SK, s.r.o. nebolo možné považovať za jednoznačný dôkaz o totožnosti zdaniteľných plnení uvedených v preverovaných faktúrach. Na základe toho správca dane správne uzavrel, že z dôvodu nespolupráce daňového subjektu XIREN s.r.o. sa nepodarilo správcovi dane overiť preverované faktúry v účtovníctve daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. Keďže zo svedeckej výpovede svedka p. Q. Z. vyplynulo, že spoločnosť M- TRADE SK, s.r.o. nevykonala stavebné svojimi zamestnancami, ale mala ich vykonanie zabezpečiť subdodávateľsky, a to obchodnými partnermi, preveroval správca dane kontrolné výkazy DPH (časť B.2) daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a zistil, že v preverovaných obdobiach boli hlavnými dodávateľmi subjektu M-TRADE SK, s.r.o. obchodné spoločnosti: DREVOS SV s.r.o., so sídlom v Bratislave, WINDLOW VENTURES SK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, UNI BizGROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede, WiloFood, s.r.o., so sídlom v Trnave. Z údajov, ktoré správca získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a z administratívneho systému vedeného správcom, bolo zrejmé, že tieto spoločnosti sú nekontaktné, ďalej že nemajú v predmete činnosti zapísaný taký druh podnikateľskej činnosti, ktorá by zabezpečila vykonanie prác, ktoré mali zabezpečiť pre spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o., niektoré majú vymazaných konateľov alebo predmet činnosti, niektorí konatelia sú príslušníci iných krajín, resp. ide o osoby bez domova. Vychádzajúc z uvedených zistení správcu dane, správca dane správne skonštatoval, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných v rozsahu uvedenom vo faktúrach osobou dodávateľa uvedeným na faktúre, konkrétne spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. V nadväznosti na to nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, podľa ktorej žalobca predložil doklady, ktoré by zdaniteľné plnenie preukazovali a ktoré objektívne mohol správcovi dane predložiť. Správny súd podotýka v zhode so správcom dane, že pokiaľ by takéto doklady boli súčasťou účtovníctva žalobcu, boli by i súčasťou dokladov, ktoré boli žalobcovi odňaté Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS - poznámka správneho súdu), ku čomu došlo dňa 26.09.2018 a o čom následne svedčí Potvrdenie o odovzdaní písomností č. 47808/2019 zo dňa 23.01.2019 a zápisnica o vykonaní úkonu č. 1000274487/2019 o dňa 23.01.2019, ktoré doklady sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Uvedené správny súd konštatuje vo vzťahu ku všeobecnej námietke žalobcu v rámci prvého žalobného bodu, v ktorej žalobca poukázal práve na odňatie dokladov KÚFS. Táto námietka je v nadväznosti na to hodnotená ako účelová. Vyššie uvedené závery správneho súdu sa uplatnili i vo vzťahu k poukazu žalobcu na výpoveď konateľa žalobcu a svedka p. Z. v spojení s rámcovou zmluvou o dielo. Osobitne k rámcovej zmluve o dielo správny súd podotýka, že táto realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre nepreukazuje, ale svedčí výlučne a len o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi zmluvnými stranami, a teda ani v spojení so zohľadnením výpovede konateľa žalobcu a svedka p. Z. nepreukazuje realizáciu zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre.

14. Žalobca namieta, že daňový subjekt musel predmetné plnenie - stavebné práce od niekoho získať a je logické, že to muselo byť od subjektu, od ktorého si služby objednal, ktorý tieto práce vykonal, ktorý vystavil faktúru a konateľ ktorého tieto skutočnosti výslovne potvrdil. Podľa názoru správneho súdu pri absencii spoľahlivého preukázania toho, že to bolo práve plnenie dodávateľa uvedeného na faktúre, je táto argumentácia žalobcu irelevantná, pretože správca dane nespochybnil existenciu materiálneho plnenia, ani samotnú rámcovú zmluvu o dielo a ani splnenie formálnej podmienky odpočtu, ale realizáciu plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre. V nadväznosti na to táto argumentácia žalobcu podľa sedemnásteho žalobného bodu, nie správnym súdom hodnotená ako dôvodná.

15. Pokiaľ žalobca v trinástom žalobnom bode namietal, že žalovaný nepredložil dôkaz opaku, ktorý tvrdenia žalobcu vyvracia a sám označuje skutočnosti, o ktoré opiera svoje závery za nepriame dôkazy, správny súd uvádza, že správca dane v daňovom konaní nemá dôkaznú povinnosť, ale dokazovanie vedie, dôkazy vykonáva a vykonané dôkazy hodnotí na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Úlohou správcu dane nie je vyhľadávať dôkazy svedčiace, či už v prospech alebo neprospech daňového subjektu a tým ani preukazovať opak tvrdení daňového subjektu. Je potrebné si uvedomiť uvedené postavenie správcu dane v daňovom konaní, oproti čomu daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle §

24 ods. 1 Daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a ďalšie skutočnosti. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Správny súd v tejto časti poukazuje na závery podľa rozhodnutí NS SR sp.zn. , , a ďalšie, v zmysle ktorých: Vždy od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy. Správca dane v predmetnom daňovom konaní vyhodnotil náležite aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov všetky dôkazy a svojím postupom žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch neukrátil.

16. K argumentácii žalobcu obsiahnutej v prvom žalobnom bode, podľa ktorej odôvodnili správne orgány nepriznanie odpočtu nedostatkami z prostredia dodávateľa, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a tým ani do jeho zodpovednosti, správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu dodávateľovi M-TRADE SK, s.r.o. vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorého správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom po ich vyhodnotení správcom dane práve v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnených zdaniteľných plneniach, postupoval správca dane v súlade s úpravou § 3 ods. 5 , § 24 ods. 2 Daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho priameho dodávateľa. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov žalobcu s jeho priamym dodávateľom mal žalobca pri vstupe do tohto právneho vzťahu a v jeho priebehu, a teda v čase napĺňania práv a povinností z neho vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako na podnikateľský subjekt v súlade s úpravou . Situácia, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie plnenia v rámci preverovaného obchodnoprávneho vzťahu, nie je schopný preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované predloženou faktúrou, je prejavom inštitútu podnikateľského rizika podľa označenej právnej úpravy. V tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 01.03.2012 a NS SR sp.zn. zo dňa 27.10.2011 a sp.zn. zo dňa 13.09.2011. Správny súd uvádza, že zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu v danom prípade zahŕňalo jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálny základ, povahu overiteľného faktu, ktorými by bolo možné tvrdenie žalobcu a v danom prípade i svedka p. Q. Z. ako pôvodného konateľa priameho dodávateľa, overiť a zároveň, prostredníctvom ktorých by bolo možné vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení dodávateľom uvedeným na faktúrach. V danom prípade malo ísť o dôkazy pochádzajúce z obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, teda z právneho vzťahu, ktorý bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane možnosti zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce tohto priameho dodávateľa žalobcu pri realizácii daňovej kontroly u žalobcu. Potreba zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinnosti štatutárnych zástupcov žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa . Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti jeho štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. . Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu podľa prvého žalobného bodu, v rámci ktorej žalobca namietal nepriznanie uplatneného odpočtu DPH odôvodnením prevažne nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí

do sféry vplyvu žalobcu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. .

17. Závery správneho súdu v zmysle predchádzajúceho bodu odôvodnenia sa v celom rozsahu uplatnia i pri konštatovaní nedôvodnosti námietok žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v druhom žalobnom bode, v rámci ktorých žalobca namietal, že správca dane na jeho ťarchu pričítal pochybnosti o dodávateľoch žalobcu, o nekontaktnosti aktuálneho konateľa subjektu XIREN s.r.o. a zdôraznil, že bývalý konateľ subjektu XIREN s.r.o. (subjekt XIREN s.r.o. je právnym nástupcom subjektu M-TRADE SK, s.r.o.) je kontaktný a so správcom dane spolupracoval, že nemožno predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal daňový subjekt nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľných plneniach pre prípad, že v budúcnosti sa stanú títo dodávatelia nekontaktnými a že skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach nijako neprepojených s kontrolovaným subjektom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva žalobcu na odpočet.

18. Správny súd uvádza, že predmetom preverovania správcu dane boli skutočnosti vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu medzi daňovým subjektom a jeho priamym dodávateľom, teda subjektom M-TRADE SK, s.r.o. Obsiahnutie preverovania i subdodávateľov a subdodávateľských vzťahov bolo odôvodnené najmä nedostatočnosťou, resp. absenciou dokladov vyplývajúcich zo vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa. To v spojení so zisteniami správcu dane ohľadne právneho nástupníctva označeného priameho dodávateľa, nekontaktnosti jeho právneho nástupcu a aktuálneho štatutárneho zástupcu tohto právneho nástupcu (p. P. T.), a tým nemožnosti preverenia skutočnosti, či predmetom účtovníctva subjektu M-TRADE SK, s.r.o. sú i preverované faktúry a doklady k nim sa viažuce, dôvodne založilo pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach, teda subjektom M-TRADE SK, s.r.o. Nie je možné súhlasiť so žalobcom v jeho tvrdení, že skutočnosti, ktoré nastali až následne na strane subjektov nijako neprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom na nepriznanie práva žalobcovi na odpočet DPH, pričom v tejto časti poukazuje správny súd na závery už uvedené v odôvodnení rozsudku (bod 16.). Obdobne na už uvedené závery poukazuje správny súd pri závere o nedôvodnosti ôsmeho žalobného bodu, v rámci ktorého žalobca namietal, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a ak by to tak bolo, bolo by to popretím konkurenčného prostredia.

19. Na už uvedené závery nadväzuje i konštatovanie správneho súdu o nedôvodnosti námietok, ktoré boli obsahom tretieho žalobného bodu. Je potrebné si uvedomiť, že právna úprava inštitútu podnikania nedefinuje prostredníctvom vymedzenia konkrétnych foriem podnikateľské riziko s výkonom podnikateľskej činnosti spojené. Stav, kedy daňový subjekt práve i z dôvodu nezachovania potrebnej opatrnosti a obozretnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri konaní jeho štatutárneho zástupcu bez potrebnej odbornej starostlivosti nie je schopný dostatočne spoľahlivo pred správcom dane pri výkone daňovej kontroly preukázať splnenie podmienok odpočtu a pri vzniku dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia vyvrátiť pochybnosti správcu dane, je tiež potrebné vnímať ako prejav dôsledku podnikateľského rizika a výkonu podnikateľskej činnosti na vlastnú zodpovednosť podnikateľského subjektu. Je vždy v záujme daňového subjektu zabezpečiť si dostatok spoľahlivých dokladov, prostredníctvom ktorých môže náležite daňový subjekt splniť dôkaznú povinnosť v daňovom konaní a zabezpečiť si tiež tak, ako je konštatované už vyššie i budúcu procesnú spoluprácu svojich obchodných partnerov za účelom náležitého splnenia dôkaznej povinnosti v daňovom konaní.

20. Pokiaľ žalobca v rámci tretieho žalobného bodu žalobca namietal, že správca dane spochybňuje obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom M-TRADE SK, s.r.o., ktorý bol riadne preukázaný nielen faktúrou, ale aj výsluchom svedkov - konateľov spoločností, ktoré boli zmluvnými stranami, nie je táto námietka správnym súdom hodnotená ako dôvodná a je hodnotená i ako irelevantná. Správca dane samotný obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom ako objednávateľom a subjektom M- TRADE SK, s.r.o. ako zhotoviteľom nespochybnil. Rovnako správca dane nespochybnil skutočnosť vystavenia faktúr a obsah výsluchov konateľov. V súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku však všetky tieto skutočnosti a z nich vyplývajúce zistenia správca dane vyhodnotil na základe dôsledného postupu podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov.

21. Pokiaľ žalobca v rámci štvrtého a jedenásteho žalobného bodu namietal, že žalovaný prihliadal iba na dôkazy, ktoré sa mu hodia, na vyjadrenia konateľa žalobcu a konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ktoré svedčia v prospech žalobcu ohľad nebral a neberie ich do úvahy, že spochybňuje

aj tie skutočnosti, ktoré konateľ M-TRADE SK, s.r.o. považuje za nesporné a nepochybné, a tým správne orgány nepostupovali v súlade s Daňovým poriadkom, nedokázali sa vysporiadať so zistenými skutočnosťami a vyhodnotiť dôkazy samostatne a vo vzájomnej súvislosti, mali vopred stanovený cieľ a tomu prispôsobili svoju činnosť a úmyselne nezohľadnili skutočnosti v prospech žalobcu, nehodnotí správny súd tieto námietky žalobcu ako dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva žalobcom namietaný selektívny prístup pri hodnotení dôkazov alebo opomínanie, alebo nezohľadnenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu a ani diskriminačný prístup v nadväznosti na žalobcom označenú judikatúru (diskrimináciu v postupe správcu dane a žalovaného namietal žalobca v doplnení desiateho žalobného bodu v replike). Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane. Odôvodnenie rozhodnutí správcu dane a žalovaného je v súlade s vykonanými dôkazmi a obsahuje ich náležité vyhodnotenie, ktoré je výsledkom zákonného postupu podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Skutočnosť, že závery správcu dane a žalovaného nekorešpondujú vnímaniu vykonaného dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich žalobcom a predstavám žalobcu, je v tejto súvislosti irelevantná. K namietanému ukráteniu žalobcu na jeho právach v tejto súvislosti nedošlo. V nadväznosti na to nie sú ako dôvodné hodnotené ani námietky v pätnástom žalobnom bode a sedemnástom žalobnom bode.

22. Pokiaľ žalobca v rámci piateho žalobného bodu v súvislosti s nepriznaním práva na odpočet z dodávateľskej faktúry od subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. za opravu motorového vozidla namietal absenciu postupu opakovaného predvedenia osoby svedka R. E., jedného zo spoločníkov a jedného z konateľov subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. v preverovanom období a zároveň osoby uvedenej ako kontaktná osoba na predmetnej faktúre, nevyužitie všetkých možností, ktoré správca dane má k dispozícii, poukazuje správny súd na postavenie správcu dane v daňovej kontrole tak, ako je už uvedené vyššie, kedy správca dane dokazovanie v daňovom konaní vedie, dôkazy vykonáva a vykonané dôkazy na základe aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí. Pri postupe nie je viazaný návrhmi účastníkov a postupuje tak, aby naplnil účel daňového konania v zmysle úpravy podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, teda aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie. V predmetnom konaní správca dane vykonal dostatočné úkony na zabezpečenie prítomnosti svedka pána R. E.. Konkrétne správca dane dňa 09.10.2019 zaslal v súlade s úpravou § 20 ods. 1, § 25 ods. 1 Daňového poriadku predvolanie na výsluch svedka osobe R. E., ktorý toto predvolanie prevzal dňa 11.10.2019. O dátume a čase vykonania svedeckej výpovede bol písomne informovaný i splnomocnený zástupca daňového subjektu. Svedok R. E. sa dňa 05.11.2019 na ústne pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil tak, že si pomýlil dátum, kedy malo byť ústne pojednávanie, pretože si myslel, že má byť 15.11.2019. Túto skutočnosť oznámil správcovi dane telefonicky dňa 05.11.2019 o 09.01 hod. a požiadal o zmenu ústneho pojednávania. Nový termín ústneho pojednávania bol dohodnutý na 11.11.2019 o 10.00 hod. Svedok R. E. sa dňa 11.11.2019, teda na nový termín ústneho pojednávania nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Na ústne pojednávanie sa dostavil len splnomocnený zástupca daňového subjektu. Z dôvodu, že predvolaná osoba svoju povinnosť uloženú zákonom v zmysle úpravy § 20 ods. 1 Daňového poriadku nesplnila, správca dane postupoval v súlade s úpravou § 20 ods. 2 Daňového poriadku a dňa 14.11.2019 zaslal na Obvodné oddelenie PZ Terchová žiadosť o predvedenie zo dňa 13.11.2019. Touto žiadosťou požiadal o predvedenie osoby svedka R. E. z adries K. XXX - miesto podnikania a K. XXX - trvalý pobyt. Osoba svedka R. E. v deň svedeckej výpovede, teda 03.12.2019, nebola príslušníkmi Policajného zboru predvedená. Správcovi dane bola doručená odpoveď OR PZ Žilina zo dňa 03.12.2019, podľa ktorej menovaného sa nepodarilo na daných adresách zastihnúť. Pri uvedenom zistení dôvodu nerealizovania predvedenia svedka pána R. E. a všetkých ostatných zistení správcu dane k uvedenému štádiu daňového konania vo vzťahu k uplatnenému odpočtu z faktúry dodávateľa R.K.SERVICE, s.r.o. správny súd konštatuje, že nie je možné postup správcu dane, kedy tento nevyužil možnosť opakovaného predvolania a predvedenia svedka pána R. E., považovať za rozporný so zákonom a zakladajúci nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane v tejto časti nevychádzal len zo zohľadnenia skutočnosti nevykonania výsluchu svedka pána R. E., ale do záverov správcu dane sa premietli i hodnotenia vo vzťahu k ostatným zisteniam správcu dane pokiaľ ide o odpočet v súvislosti s opravou motorového vozidla dodávateľom R.K.SERVICE s.r.o. Parciálny záver správcu dane o tom, že úprava podľa § 20

ods. 2 Daňového poriadku neukladá správcovi dane možnosť využiť opakované predvedenie osoby na úkon správcu dane, na konštatovanie správneho súdu podľa predchádzajúcej vety nemá vplyv a nezakladá ani nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

23. Pokiaľ ide o námietky, ktoré boli obsahom šiesteho žalobného bodu nie sú právnym súdom hodnotené ako dôvodné a správny súd k tomuto konštatovaniu uvádza nasledovné závery: Správny súd poukazuje na to, že správca dane daňovým subjektom predložené dôkazy pri uplatnení odpočtu dane zo zjednodušených faktúr za nákup pohonných látok (ďalej aj ako PHL) dôsledne vyhodnotil, postupujúc pritom práve podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, v súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Na základe takéhoto vyhodnotenia dospel k záveru, podľa ktorého žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukázali právo žalobcu na uplatnenie odpočítania dane pri nákupe PHL v plnej výške, doklady vyhodnotil ako doklady všeobecného charakteru. Tieto doklady nepreukazujú deklarované použitie motorových vozidiel žalobcu, ktorých vlastníctvo žalobcovi svedčiace a deklarované daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel zo dňa 27.01.2016 nebolo správcom dane spochybnené, pri podnikateľskej činnosti daňového subjektu. Tým žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočet dane v nadväznosti na úpravu podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, teda skutočnosti, že žalobca ako platiteľ dane prijal tovar - PHL na účely svojho podnikania, čím nie je preukázané splnenie tejto zákonnej podmienky priznania daňového výdavku a odpočítania dane v 100%-nej výške. Správca dane po náležitom vyhodnotení daňovým subjektom produkovaných dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku zákonne skonštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že výdavok spojený s obstaraním PHL vznikol v súvislosti s uskutočneným zdaniteľným plnením. V tejto časti správny súd osobitne poukazuje na úpravu podľa alebo 2 , ktorá úprava vymedzuje účtovné vedenie dokladov pre potreby vypracovania daňového priznania. V prípade dokladovania skutočnosti použitia motorového vozidla, ktoré je vo vlastníctve daňového subjektu na účely jeho podnikateľskej činnosti, sa uvedené skutočnosti v účtovníctve premietajú záznamami o prevádzke motorových vozidiel, resp. dokladmi o sledovaní prevádzky vozidiel z prístrojov satelitného systému, prostredníctvom ktorého typu dokladov má byť daňový subjekt spôsobilý preukázať daňový výdavok pri nákupe PHL v 100%-nej výške a splniť si tak náležite dôkaznú povinnosť v smere preukázania výdavku, a tým práva na odpočet v súvislosti s nákupom PHL v spojení s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami. Takéto doklady majú uvádzať počty kilometrov, miesta výkonu, dátumy použitia motorových vozidiel a pri pracovných mechanizmoch i počty motohodín, teda údaje, ktoré v dokladoch produkovaných žalobcom v potrebnej úrovni svedčiacej o preukázateľnosti uvedeného výdavku obsiahnuté neboli. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide i spoľahlivé údaje svedčiace o súvislosti výdavku z titulu pohonných látok s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu, a tým i s uplatneným odpočtom dane. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v rámci ktorej poukazoval na odňatie dokladov KÚFS, správny súd zdôrazňuje, že k uvedenému odňatiu došlo dňa 26.09.2018 (Potvrdenie o zaistení veci, tovaru alebo písomností - stotožnenie, autentizácia zaistených písomností, ktoré je v pripojenom administratívnom spise), avšak doklady a dôkazy spôsobilé preukázať právo na odpočet v tejto časti v zmysle ich kvality, ako správny súd konštatuje vyššie, sa vzťahovali k roku 2015, ktorý k momentu odňatia dokladov KÚFS bol účtovne uzatvorený. Z toho vyplýva správny predpoklad správcu dane, s ktorým sa správny súd stotožňuje a to, že pokiaľ by doklady takejto kvality boli súčasťou účtovných dokladov žalobcu, ktoré boli odňaté KÚFS k momentu ich odňatia, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo. Poukazovanie daňového subjektu na odňatie dokladov KÚFS teda správny súd na základe uvedeného zhodnotenia považuje i v tejto časti za účelové a nedôvodné.

24. Pokiaľ žalobca v siedmom žalobnom bode namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. zo dňa 19.08.2010, sp.zn. zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V prejednávanej veci postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. ). Ako vyplýva

z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení, skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie dôvodných pochybností správcu dane, ako sú identifikované východiskami v podobe zistení správcu dane v odôvodnení tohto rozsudku, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozhodnutiami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentácii, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR . Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. , kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. Vo prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. ) však o takýto prípad nešlo. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie

prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn.3 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie až dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. , , . Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp. zn. bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočnému pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. : Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo

k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. až 3 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode namietal tiež to, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného sú ako dôvody na podanie všeobecnej správnej žaloby dané dôvody v zmysle úpravy , , , , správny súd uvádza, že tieto dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia a ani ako dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane ako naplnené nehodnotí jednak v nadväznosti na primárne skonštatovanú všeobecnosť vymedzenia týchto dôvodov a ani vo vecnej rovine, s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že správne orgány dostatočne pre riadne posúdenie veci zistili skutkový stav, zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a nie je s ním v rozpore, zistený skutkový stav správne orgány správne právne posúdili a v postupe správnych orgánov nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci.

25. Pokiaľ žalobca namietal v rámci deviateho žalobného bodu, že závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou, jedná sa o všeobecne koncipovanú námietku. Správny súd poukazuje na judikatúru uvedenú vyššie, z ktorej vychádzal pri prijatí svojich záverov a ktorú konkrétne označil, ako aj na svoje závery pri vysporiadaní sa s judikatúrou označenou žalobcom v iných častiach správnej žaloby konkrétne. Naviac, vo vzťahu k námietke nesúladu s právnou praxou správny súd podotýka jej vágnosť pokiaľ ide o pojem „právna prax“. Námietku hodnotí ako nedôvodnú.

26. Pokiaľ žalobca namietal v rámci desiateho žalobného bodu, že súhlasí s názorom ústavného súdu, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu princípu právnej istoty, správny súd konštatuje, že žalobca v tejto námietke primárne neidentifikuje rozhodnutie ústavného súdu, vo vzťahu ku ktorému sa vyjadruje. Nie je preto možné z takto označeného rozhodnutia ústavného súdu žalobcom vyvodené závery, pokiaľ ide o východiská tohto rozhodnutia ústavného súdu, porovnať s východiskami prejednávanej veci. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , podľa ktorých: Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov. Správny súd konštatuje, že uvedené závery rozsudku NS SR sp.zn. sa uplatnia i pri skonštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu odkazujúcej na závery ústavného súdu v zmysle vyššie uvedeného, v obsahu ktorej námietky žalobca rozhodnutie ústavného súdu neoznačil napríklad spisovou značkou. Takto žalobcom uplatnená námietka pre jej všeobecnosť nemôže obstáť. Správny súd však podporne, vo vecnej rovine takúto námietku hodnotí ako nedôvodnú, pretože vo vzťahu k postupu správnych orgánov a ich rozhodnutiam nie je možné skonštatovať konkrétne porušenie princípu právnej istoty, ku ktorému porušeniu námietka smeruje.

27. Pokiaľ žalobca v rámci dvanásteho žalobného bodu namietal, že správca dane vydaním 12 rozhodnutí, avšak len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s úpravou podľa Správneho poriadku a Článkom 2 ods. 2 SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s Článkom 2 ods. 2 SR, hodnotí správny súd túto námietku ako nedôvodnú. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s úpravou Daňového poriadku, ktorý upravuje postup správcu dane a ani so zásadou legality vyjadrenou v úprave podľa Článku 2 ods. 2 SR. Naopak, postup správcu dane, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a rovnako jeden protokol z daňovej kontroly žalobcu a 12 samostatných rozhodnutí, v súlade s úpravou Daňového poriadku, reflektuje konkrétnu povinnosť správcu

dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 všetko Daňového poriadku a zároveň zohľadňuje hmotnoprávnu úpravu podľa § 77 ods. 1 zákona DPH, podľa ktorej je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý dokumentuje dostatočne postup správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto žalobnej námietky.

28. Pokiaľ ide námietky žalobcu podľa štrnásteho a šestnásteho žalobného bodu, ide o všeobecne koncipované námietky (absentuje v nich vymedzenie konkrétne porušeného práva alebo právom chráneného záujmu žalobcu uprednostnením záujmu štátu na výnose daní ako príjmov štátneho rozpočtu), čo primárne zakladá ich nedôvodnosť. I v tejto časti správny súd poukazuje na bod 55. rozsudku NS SR sp.zn. vo vzťahu k potrebe vymedzenia toho, ako sa právne závery toho-ktorého citovaného rozhodnutia (akéhokoľvek rozhodnutia, či už Súdneho dvora EÚ, NS SR, ÚS) vzťahujú aj na preskúmavanú vec a ako na ňu dopadajú. Pokiaľ teda žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, majúc za to, že toto uprednostnenie bolo na úkor žalobcu, bolo žiaduce v tejto časti konkrétne vymedziť, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov rozhodnutí týchto orgánov, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. Zároveň v tejto časti odôvodnenia poukazuje správny súd na odôvodnenie celého svojho rozhodnutia v jeho komplexe, ktoré vysporiadava všetky relevantné, určité a konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, pokiaľ na základe ich dostatočného vymedzenia z hľadiska ich konkrétnosti a väzby na prejednávanú vec, bolo možné k nim vecné stanovisko pri posúdení zákonnosti správnym súdom zaujať.

29. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

30. Žaloba bola zamietnutá na základe skonštatovania jej nedôvodnosti, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný a žalobcovi správny súd na základe aplikácie a contrario právo na náhradu trov konania nepriznal. Právo na náhradu trov konania nebolo priznané ani žalovanému na základe aplikácie a contrario, pri súčasnom skonštatovaní nepreukázania splnenia podmienok pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.