Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/100/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne: V. K., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX (právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne V. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX W. XXX, zomr. XX.XX.XXXX), zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, proti žalovaným: 1/ J. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX S. K., Česká republika, zastúpený: Advokátní kancelár JUDr. Josef Seifert, advokát, so sídlom Šimkova 1224, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 129 98 729 a 2/ H. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -181 zo dňa 04. augusta 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému v rade 1/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému v rade 2/ voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Nárok žalobkyne posudzoval podľa , , podľa , , ,

3. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade bolo nesporné, že žalovaný v rade 1/ je zapísaný na príslušných listoch vlastníctva ako podielový spoluvlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území W., ktoré sú predmetom konania, ktoré nadobudol v dedičskom konaní po neb. Q. Y. V., sp. zn. . Skôr, než súd pristúpil k vykonaniu dokazovania, zaoberal sa v prvom rade preskúmaním, či je v danom prípade splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v spore v zmysle . Konania o žalobe, ktorou sa domáhala žalobkyňa určenia, že nehnuteľnosti patria k podielom do dedičstva po neb. D. Y., sa musia zúčastniť buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci jej dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. V prípade, že by súd (po vykonaní dokazovania vo veci samej) žalobe vyhovel a určil, že podiely v predmetných nehnuteľnostiach patria do dedičstva po neb. D. Y., v podstate by určil, že táto bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že sporné nehnuteľnosti patrili do dedičstva po neb. D. Y., účinným prostriedkom nápravy bola len žaloba o určenie, že predmetné nehnuteľnosti (spoluvlastnícky podiel na nich) patrili do dedičstva po neb. D. Y.. To všetko však len za predpokladu, že okruh subjektov v konaní (strán sporu) zodpovedá ust. . V prípade

nerozlučného spoločenstva opomenutie konať spôsobom, z ktorého hmotnoprávnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v zmysle , musí nájsť svoj odraz aj v rozhodnutí súdu. V prípade tohto spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej ak neboli stranami sporu všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli stranami sporu a z uvedeného dôvodu žalobu bolo potrebné bez ďalšieho zamietnuť. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ). Ak poručiteľ zanechal viacero dedičov, prejavuje sa stav, aký tu vzniká v čase od smrti poručiteľa až do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve, tiež ich vzájomných vzťahov k majetku patriacemu do dedičstva. Musí byť totiž zohľadnené, že rozhodnutie súdu o dedičstve má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, no do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Uvedený „osobitný“ vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má mimo iné za následok, že až do právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva (všetkých vecí a majetkových práv poručiteľa) a že z právnych úkonov, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V spore s inými osobami, týkajúcim sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie, tzv. nerozlučných spoločníkov ( ), lebo sa jedná o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov. Podľa súdu prvej inštancie ak určil žalobca okruh strán sporu v žalobe odchylne od okruhu účastníkov konania o dedičstve a ako žalovaných označil len niektorého (niektorých z nich), nemohlo byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, lebo sa konania nezúčastnia všetci nerozlúčili spoločníci. V danom prípade, z dedičského rozhodnutia po neb. D. Y., rod. Y., zomr. XX.XX.XXXX, sp. zn. D 80/75 zo dňa 11.04.1975, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05. 1975, vyplýva, že dedičmi po neb. D. Y. boli V. N., rod. W., P. R., rod. Y., Q. Y., M. Y., C. K., rod. Y., V. W., rod. Y., Q. W., M. E. a Z. M.. V zmysle predmetného rozhodnutia, dedičstvo 1,28 ha poľnohospodárskej pôdy, z čoho bolo v súkromnom užívaní 30 árov a les o výmere 54 á, nadobudla V. N., rod. W., ktorá bola povinná vyplatiť do 14 dní ustupujúcim dedičom P. R., Q. Y., M. Y., C. K., V. W. po 500,- Kčs a ďalším dedičom Q. W., M. E. a Z. M. nebola povinná dať výplatu. Hoci dedičstvo po poručiteľke neb. D. Y. nadobudla len V. N., rod. W., uvedené nevylučovalo, že dedičmi po neb. D. Y., rod. Y., boli aj ďalšie osoby, bez ohľadu na to, či bola V. N. povinná tieto z dedičstva vyplatiť alebo nie. Nakoľko títo ďalší dedičia po neb. D. Y., a to P. R., Q. Y., M. Y., C. K., V. W., Q. W., M. E. a Z. M., resp. ich právni nástupcovia po nich v prípade smrti niektorého z nich, netvorili okruh subjektov (strán sporu) zúčastnených na tomto konaní, nemohla byť žalobkyňa so svojou žalobou v tomto konaní úspešná. Pri určovacej žalobe, akú podala žalobkyňa na súd prvej inštancie, bolo potrebné, aby okruh subjektov v konaní (strany sporu) tvorili všetci dedičia po neb. D. Y. a v prípade, že niektorý z nich zomrel, tak jeho právni nástupcovia. Ak by tieto osoby nemali záujem vystupovať v konaní žalobkyne, žalobkyňa mala postupovať tak, že ich v žalobe označí v pozícii žalovaných. Týmto spôsobom by docielila úplný okruh subjektov v konaní. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonaní procesného postupu súdu v zmysle , ods. 2 a oboznámení predbežného právneho posúdenia veci, v zmysle ktorého súd predbežne oboznámil, že v prvom rade nebola splnená základná podmienka pre úspech žalobkyne v spore, nakoľko nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v spore, keďže v danom konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. D. Y., sa musia zúčastniť buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci jej dedičia, inak nebol daný nedostatok vecnej legitimácie a v danom prípade neboli označení ako subjekty v spore všetci dedičia po neb. D. Y., žiadal právny zástupca žalobkyne o odročenie pojednávania a poskytnutie lehoty na odstránenie sporných bodov v zmysle . Súd prvej inštancie nevyhovel tomuto procesnému návrhu právneho zástupcu žalobkyne, nakoľko právny zástupca žalobkyne bol oboznámený s týmto nedostatkom žaloby spočívajúcom v nesplnení podmienky účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v spore dostatočne včas pred pojednávaním, nešlo o novú skutočnosť oboznámenú na pojednávaní, nakoľko právny zástupca žalobkyne bol zo strany súdu v apríli 2020 vyzvaný na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby v zmysle práve z uvedeného dôvodu. Bolo povinnosťou žalobkyne už v žalobe riadne označiť okruh subjektov v spore tak, aby ako strany v spore vystupovali všetci dedičia po neb. D. Y., a pokiaľ k tomu tak nedošlo, mal súd prvej inštancie za to, že v priebehu konania mala žalobkyňa, resp. pôvodná žalobkyňa, dostatok času, aby tento nedostatok odstránili. K odstráneniu uvedeného nedostatku nedošlo ani po oboznámení právneho zástupcu žalobkyne Výzvou zo dňa 09.04.2020, že bolo zistené, že nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu v spore, z ktorého dôvodu považoval súd prvej inštancie žalobu za zjavne bezdôvodnú, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobkyne doručená dňa 14.04.2020.

Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa mala v priebehu celého súdneho konania dostatok času na odstránenie tohto procesného nedostatku ohľadom neúplného okruhu subjektov v spore a odročovanie pojednávania z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie za nedôvodné a nehospodárne. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa s tým, že žalovaní mali v spore úspech v plnom rozsahu, keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, preto mali voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný v rade 1/ si voči žalobkyni náhradu trov konania voči žalobkyni uplatnil, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný v rade 1/ mal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na druhej strane, žalovaný v rade 2/ si trovy konania neuplatnil, preto súd prvej inštancie žalovanému v rade 2/, hoci bol v spore úspešný, voči žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa s tým, že nesúhlasí s dôvodmi zamietnutia žaloby z dôvodu, že neboli označení všetci účastníci konania ako účastníci nerozlučného spoločenstva. Žalobkyňa dôvodila, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva bola podaná ešte za účinnosti , a to dňa 19.12.2013. Od uvedenej doby bol jedenkrát vytýčený termín pojednávania na deň 16.12.2014, ktorý bol na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne z dôvodu práceneschopnosti zrušený a od tejto doby nebol vytýčený termín pojednávania a súd prvej inštancie vo veci nekonal. Súd prvej inštancie prakticky po šiestich rokoch zamietol návrh na vstup ďalších účastníkov do konania a vo svojom zamietajúcom uznesení uviedol, že predpokladal, že sa jedná o právnych nástupcov po neb. D. Y., rod. Y.. V ďalšom súd prvej inštancie vytýkal žalobkyni neodstránenie a neoznačenie právnych nástupcov po neb. Q. W., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a po neb. Z. M., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalobkyne zo strany súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie nepripustil vstup ďalších účastníkov do konania aj napriek tomu, že z obsahu podania aj z pripojených listinných dokladov bolo zrejmé, že žalobkyňa rozšírila žalobu o nerozlučný okruh účastníkov konania, teda o právnych nástupcov po neb. D. Y., rod. Y. a pokiaľ bola vytýkaná vada neoznačenie právnych nástupcov po neb. Q. W. a neb. Z. M. bolo zrejmé, že súd v danom prípade mal postupovať tak, že z úradnej moci mal pokračovať s právnymi nástupcami po zomretých osobách v zmysle a najmä v tomto prípade mal pokračovať podľa , keďže sa jedná o majetkový spor. V danom prípade bola žalobkyňa toho názoru, že vytýkanie, že žalobkyňa nerozšírila žalobu, pričom k takémuto úkonu došlo a súd tento návrh zamietol, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nebolo zrejmé, akým spôsobom mala postupovať, keď bol zamietnutý návrh na rozšírenie žaloby o vstup ďalších účastníkov konania a tento úkon bol urobený ešte za platnosti bývalého , aj všetky úkony a označenie účastníkov bolo urobené podľa bývalého . Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/ tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá najmä z dôvodov formálno-právnych, ktoré súd jednoznačné objasnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa odvolateľa žalobkyňa svoje formálne-procesne pochybenie sa snažila spochybniť či ospravedlniť tým, že bolo na súde, aby konal a zistil všetky rozhodné skutočnosti, vrátane zistenia právnych nástupcov po zomr. D. Y., rod. Y. a ďalej aj po zomr. Q. W. a zomr. Z. M.. Konaním a rozhodnutím okresného súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Bolo na žalobkyni (a jej právnom zástupcovi), aby riadne a v súlade s opakovanou výzvou súdu odstránila vady svojej žaloby. Súd prvej inštancie jej k tomu poskytol viac ako dostatok času. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné nahliadnuť na argumentáciu žalobkyne ako na čisto účelovú, ktorá sa neopiera o reálny právny základ, preto je potrebné dať za pravdu postupu a následnému rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvostupňovému. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

6. Žalovaný v rade 2/ sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne tak, že sa stotožňuje s dôvodmi odvolania, nemá žiadne výhrady voči odvolaniu a jej odvolanie pokladá za dôvodné.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalobkyne v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , potvrdil.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľky za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie ).

11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

12. Námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces v súvislosti s jeho konaním a rozhodnutím vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo na žalobkyni, aby riadne a v súlade s opakovanou výzvou súdu odstránila vady svojej žaloby, pričom súd prvej inštancie jej k tomu poskytol náležitý časový priestor. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že nebolo úlohou súdu, aby nedostatky žaloby zhojil. Pokiaľ sa žalobkyňa snažila spochybniť, resp. ospravedlniť svoj postup tým, že bolo povinnosťou súdu, aby v rámci konania zabezpečil všetky rozhodujúce skutočnosti vrátane zistení týkajúcich sa právnych nástupcov po neb. D. Y., Q. W. a neb. Z. M., tak s touto argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko žaloba síce bola súdu doručená ešte za účinnosti , avšak procesné rozhodnutie bolo vydané súdom za účinnosti , čiže nebol dôvod posudzovať predmetný procesný návrh podľa aktuálne neúčinného procesného predpisu.

13. Podľa krajského súdu neobstojí námietka žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v otázke namietanej aktívnej vecnej legitimácie a nutnosti aplikácie o nerozlučnom spoločenstve. Aj podľa odvolacieho súdu súdna prax jednoznačne ustálila, že okruh účastníkov konania o dedičstve musí byť jednoznačne daný a v súlade s platnou právnou úpravou i judikatúrou. Musia byť ako účastníci konania označení buď na strane žalujúcej alebo na strane žalovanej všetci oprávnení dedičia, čiže v prípade sporu medzi dedičmi navzájom, čo je nepochybne i spor vyvolaný žalobkyňou, sa takéhoto konania musia zúčastniť všetci, či už na strane žalujúcej, resp. žalovanej, pretože iba pre účastníkov konania je rozsudok záväzný v zmysle ustanovení . Na rovnakých právnych záveroch sú založené ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. ).

14. Námietku žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnenú, nakoľko v prípade právneho posúdenia sa jedná o činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad (z rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. z 19.09.2019).

15. Ďalšie argumenty žalobkyne v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

17. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalobkyne boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

18. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalovaný 1/ v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobkyni úspešný. Žalovanému 2/ odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešnou stranou, avšak nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )