Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-2-2021.pdf
PDF · 297.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu Mitali, s.r.o., so sídlom Záhradná 219/98, Streda nad Bodrogom, IČO: 46 256 539, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: 102005874/2020 zo dňa 17.12.2020, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná, na základe požiadavky Kriminálneho úradu finančnej správy, požiadalo Daňový úrad Prešov o vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl, jún až december 2015 a za zdaňovacie obdobie máj 2015 opätovne u daňového subjektu žalobcu. Kriminálny úrad finančnej správy doručil Daňovému úradu Prešov žiadosť o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 24.10.2016. Žiadal o vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rok 2014 - apríl 2015, jún až december 2015 a o vykonanie opätovnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015.
2. Dňa 05.12.2016 bolo vydané poverenie na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, marec, apríl, jún, júl, august, september, október, november, december 2015 u daňového subjektu žalobcu. Dňa 08.12.2016 bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly.
3. Dňa 18.01.2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu s hlavným predmetom: predloženie dokladov ku kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1 - 12/2015. Konateľ žalobcu sa vyjadril, že vykonáva podnikateľskú činnosť : poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a chov hovädzieho dobytka, miesto vykonávania podnikania: ovocinárstvo - ovocný sad v katastri obci Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov a Slovenské Nové Mesto, chov hovädzieho dobytka - prenajaté priestory Streda nad Bodrogom od Vodohospodárskeho podniku Košice (nájomná zmluva), poľnohospodárstvo - vlastná a prenajatá orná pôda za účelom pestovania obilnín, strukovín v katastri obci Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov a Slovenské Nové Mesto, Streda nad Bodrogom, Borša, Somotor.
Skladové priestory: Streda nad Bodrogom, Somotor na základe výpomocnej dohody so spoločnosťou EUROCOMERCE, Somotor.
4. Kriminálny úrad finančnej správy Daňovému úradu Prešov, pobočka Humenné odstúpil dokumenty, a to zápisnicu o podaní vysvetlenia T. W. - konateľ, spoločník spoločnosti GROCERY Store s.r.o. zo dňa 28.07.2016, zápisnicu o podaní vysvetlenia xyz - konateľ spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. zo dňa 13.10.2016, fotokópiu odpovede z banky s prílohami, faktúry od dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o. pre odberateľa žalobcu, faktúry dodávateľa GROCERY Store s.r.o. pre odberateľa AGROJAS Ronava s.r.o.
5. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné vykonal dňa 18.09.2017 miestne zisťovanie u daňového subjektu AGROJAS Ronava s.r.o., ktorého sa zúčastnil xyz, konateľ. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodania tovaru a služieb pre žalobcu. Bolo zistené, že daňový subjekt AGROJAS Ronava s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť poľnohospodárstvo. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že konateľ predložil správcovi dane iba kópie faktúr vystavených pre žalobcu, nakoľko účtovníctvo spoločnosti bolo zaistené KÚFS. Daňový subjekt potvrdil dodanie služieb tak, ako je uvedené na faktúrach. Na otázku správcu dane, akým spôsobom sa žalobca skontaktoval so spoločnosťou AGROJAS Ronava s.r.o. konateľ uviedol, že vo vestníku bolo vyhlásené výberové konanie, ktoré v roku 2014 vyhral na dodanie prác obnova, rekonštrukcia prestarnutého sadu. Na mieste v sadoch Malá Tŕňa s konateľom dohodli presný postup prác. Práce boli začaté v roku 2014. Práce boli dohodnuté na základe zmluvy, ktorá je tiež na KÚFS. Na otázku, kto, kedy a akým spôsobom deklarované práce vykonal konateľ uviedol, že práce vykonala firma GROCERY Store s.r.o. na odporúčanie žalobcu. Kontaktnou osobou za firmu GROCERY Store s.r.o. bol pán xyz. Na stretnutí v Malej Tŕni bol prítomní aj pán xyz, kde sa dohodol postup prác. Výkon prác zabezpečoval výlučne pán xyz. Konateľ len v dohodnutých termínoch kontroloval ním vykonané práce. Zmluva o vykonaní prác GROCERY Store s.r.o. je zaistená KÚFSom. Práce uvedené na faktúrach sa vykonávali na základe zmluvy o poskytnutí služby, sú uvedené presne parcely v katastrálnom území Malá Tŕňa. Práce boli vykonané strojmi spoločnosti GROCERY Store s.r.o., tak ako je to uvedené v zmluve o vykonaní prác. Presný popis strojov nevedel uviesť. Zodpovedný za vykonanie prác bol pán xyz. Na otázku, kto a akým spôsobom fakturované práce odovzdal za dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o. a kto a akým spôsobom ich preberal za odberateľa žalobcu uviedol, že práce boli odovzdané spôsobom, že stretli sa po vykonaní určitých prác, tak ako to bolo fakturované na mieste výkonu, konateľ žalobcu, pán xyz a konateľ spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. a vzájomne si práce fyzicky odsúhlasili. Následne na to boli vyhotovené faktúry, ktoré zasielali poštou. Na mieste sa odsúhlasili ako rozsah prác, tak aj kvalita prác. Aj dodanie priemyselných hnojív a prepravu zabezpečoval pán xyz. Aj dodávku kolov zabezpečovala GROCERY Store s.r.o. ako aj prepravu. Kontrolou na mieste bolo zistené, že koly boli dodané a použité ako opora k rastlinám broskyniam. Na otázku správcu dane, či pokračuje obchodný vzťah so spoločnosťou žalobcu a GROCERY Store s.r.o. uviedol, so spoločnosťou pokračujú, pretože práce podľa zmluvy ešte nie sú vykonané. Práce budú vykonané ešte v jeseni a potom na jar v roku 2018. Vie, že firma GROCERY Store s.r.o. má problém, bude musieť po dohode s konateľom žalobcu dohodnúť nového subdodávateľa.
6. Dňa 04.10.2017 sa uskutočnilo miestne zisťovanie u žalobcu, miesto zisťovania: ovocný sad Malá Tŕňa. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie použitia prijatých plnení od AGROJAS Ronava s.r.o. a zistenie skutočného stavu. Miestnym zisťovaní bol zistený nasledovný stav: Dňa 04.10.2017 sa dostavili zamestnanci správcu dane do katastra obce Malá Tŕňa, kde na okraji obci sa nachádzal po pravej strane ovocný sad jablone a po druhej strane cesty bola vysadená kukurica, časť ornej pôdy bola bez poľnohospodárskych plodín. K tomuto stavu konateľ uviedol: ovocný sad Malá Tŕňa má výmeru 220 ha, časť prestarnutého sadu 53 ha bola zlikvidovaná - broskyne. Na tejto ploche za účelom ozdravenia pôdy bola v jari vysadená kukurica, hrach, pšenica. Výsadba nových broskýň bude pokračovať alebo v novembri alebo až na jar, nakoľko všetko závisí od počasia, ktoré má vplyv na zakorenenie broskýň. Ďalej správca dane preveroval použitie nakúpených kolov, ktoré boli aj naďalej umiestnené v ovocnom sade na paletách. K tomu stavu konateľ uviedol: koly boli obstarané ako podpery pri výsadbe ovocných stromov broskýň. Nakoľko broskyne ešte neboli vysadené, koly sú stále uložene v ovocnom sade Malá Tŕňa. Správca dane vyhotovil fotodokumentáciu z ovocného sadu a uloženia kolov.
7. Dňa 19.10.2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého za zúčastnil za žalobcu konateľ. Hlavným predmetom bolo predloženie dôkazov a podanie vysvetlenia, na základe výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 28.08.2017. Žalobca predložil aj písomnú odpoveď zo dňa 17.10.2017.
Žalobca uviedol, že v roku 2013 bola na Ministerstve pôdohospodárstva zverejnená výzva na nenávratný finančný príspevok, predmetom ktorého bola modernizácia fariem v rámci Programu rozvoja vidieka SR 20017 - 2013. Spoločnosť žalobcu sa do tejto výzvy zapojila vypracovaním projektu. Spoločnosť MVL Štefánek, s.r.o vypracovala projekt na danú výzvu. Cez spoločnosť ANYTIME, s.r.o. zabezpečovali verejné obstarávanie, ktoré vyhrala spoločnosť AGROJAS Ronava, s.r.o. Po ukončení verejného obstarávanie oslovili spoločnosť AGROJAS Ronava, s.r.o. so zámerom následných jednaní. Konateľa AGROJAS Ronava s.r.o. xyza kontaktoval konateľ spoločnosti žalobcu v ovocnom sade Malá Tŕňa pred podpisom zmluvy o spolupráci v máji 2014. Po osobnej dohode na postup prác, kde pán xyz oboznámil konateľa žalobcu, že niektoré práce bude určite vykonávať v subdodávkach. Komunikácia prebiehala následne buď osobne alebo telefonicky. Práce sa vykonávali v ovocnom sade Malá Tŕňa. Čo sa týka techniky pri prácach boli použité stroje: traktor, bager, štiepkovač, pluhy, valce, postrekovač. Najviac týchto prác vykonávala podľa vedomostí konateľa žalobcu spoločnosť SIGNERA, s.r.o., a teda tieto stroje na základe dedukcie boli vo vlastníctve tejto spoločnosti. Za vykonanie prác bol zodpovedný xyz za AGROJAS Ronava s.r.o., zo strany spoločnosti SIGNERA, s.r.o. práce kontroloval pán xyz. Zo strany objednávateľa tieto práce kontroloval konateľ spoločnosti žalobcu. Predmetné práce odovzdával za dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o. xyz odberateľovi žalobcovi konkrétne konateľovi, o čom svedčia potvrdené dodacie listy pripojené ku každej vystavenej faktúre spoločnosťou AGROJAS Ronava s.r.o. Vzhľadom na to, že pre spoločnosť žalobcu bolo dôležité, aby všetky dodávky tovaru boli zabezpečené včas a v požadovanej kvalite, predpokladá konateľ žalobcu, že toto všetko bolo realizované spoločnosťou AGROJAS Ronava s.r.o. Keďže zmluva o spolupráci bola podpísaná medzi týmito dvoma spoločnosťami nebol dôvod zisťovať, komu dopravný prostriedok, ktorý doniesol predmetné hnojivá a koly patrí. Všetky faktúry spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o., na základe ktorých si spoločnosť žalobcu uplatnila daň z pridanej hodnoty boli vystavené až po vykonaní predmetu fakturácie, t.j. po uskutočnení predmetu zdaniteľného plnenia. To znamená, že všetky práce boli aj skutočne vykonané, o čom predložil fotodokumentáciu. V zápisnici zo dňa 19.10.2017 konateľ žalobcu uviedol, že za spoločnosť GROCERY Store s.r.o. bol zodpovedný za vykonanie prác xyz xyz a za spoločnosť SIGNERA, s.r.o. bol zodpovedný pán xyz xyz, ktorí práce za prítomnosti xyz Tirpaka AGROJAS aj odovzdávali. Ďalej uviedol, že prijaté plnenia od firmy AGROJAS Ronava s.r.o. sú na zabezpečenie výsadby nového ovocného sadu. Výstup bude až do dvoch rokov po výsadbe nového ovocného sadu broskyňový sad.
8. Bola predložená zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí číslo 2/2013 uzavretá medzi prenajímateľom S-Drink s.r.o. a nájomcom SIGNERA, s.r.o., uzavretá dňa 01.12.2014, ktorou prenajímateľ prenechal nájomcovi za odplatu súbor vozidiel uvedených v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Nájomný pomer vznikol dňom 01.12.2014 a bol uzavretý na dobu neurčitú.
9. Dňa 29.11.2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Hlavným predmetom bolo vypočutie svedka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu žalobcu. xyz xyz prehlásil, že všetky práce, tak ako boli fakturované spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. v období december 2014 a 2015 boli spoločnosťou GROCERY s.r.o. vykonané. V období, keď sa začala vykonávať obnova ovocného sadu Malá Tŕňa, bol vedúci pracovník vo firme GROCERY s.r.o. ako živnostník a mal na starosti vedenie firmy t.j. obchodnú činnosť a sprostredkovanie prác. Konkrétne k dodaniu prác na obnove ovocného sadu v lokalite Malá Tŕňa uviedol , že AGROJAS Ronava s.r.o. bola výhercom súťaže na vykonanie prác pri obnove ovocného sadu v lokalite Malá Tŕňa. AGROJAS Ronava, s.r.o. oslovil na vykonanie predmetných prác spoločnosť GROCERY s.r.o. Nakoľko ich podmienky boli najlepšie, spoločnosť GROCERY s.r.o. bola vybratá na vykonanie prác. Spoločnosť GROCERY s.r.o. pracovala ako subdodávateľ prác pre spoločnosť AGROJAS Ronava s.r.o. Z dôvodu, že spoločnosť nemala ľudí a techniku na výkon všetkých prác pri obnove sadu, objednali si spoločnosť SIGNERA s.r.o. na výkon týchto prác pri obnove sadu podľa potreby a zadania spoločnosťou AGROJAS Ronava s.r.o. a hlavne podľa počasia. On alebo kolegovia z firmy kontrolovali vykonané práce spoločnosťou SIGNERA s.r.o. Za spoločnosť SIGNERA s.r.o. vystupoval p. xyz. Po zadaní prác AGROJAS Ronava s.r.o. pri stretnutí a podľa počasia sa dohodli, akým spôsobom sa vykonajú jednotlivé práce, kedy a v akom rozsahu. Práce, ktoré sa vykonali sa skontrolovali, odsúhlasili a po odsúhlasení vykonaných prác došlo k fakturácií. Fakturáciu vykonaných prác realizovali zamestnankyne, ktoré sedeli s pani konateľkou v kancelárií v Trenčíne, na Štefánikovej ulici, areál bývalého závodu Merina. On iba zabezpečoval vykonávanie objednaných prác. Pani konateľka xyz mala detailný prehľad o fungovaní spoločnosti GROCERY s.r.o. a o vykonávaní prác na obnove ovocného sadu Malá Tŕňa. Na otázku správcu dane, aby uviedol, ako
došlo k zastupovaniu uvedenej spoločnosti, kto, kde a kedy ho oslovil, akým spôsobom bol odmeňovaný za vykonané práce uviedol, že splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti GROCERY s.r.o. nemal, pracoval ako živnostník - vedúci pracovník. Oslovil ho začiatkom roku 2014 kamarát M. Y., ktorý pravdepodobne poznal p. konateľkF.. Ako živnostníka pracujúceho pre spoločnosť GROCERY s.r.o. ho prijímala vykonávať túto prácu konateľka xyz xyzv priebehu roku 2014. Za svoju prácu bol odmeňovaný hotovostne v pravidelných čiastkach mesačne, podľa vykonanej práce. Ako fyzická osoba živnostník podniká na základe živnostenského listu. Príjmy z tejto činnosti sú zahrnuté v príjmoch dosiahnutých z podnikania za rok 2014 a 2015, za ktoré bolo podané daňové priznanie.
10. V spise sa nachádza zápisnica o podaní vysvetlenia Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 02.08.2016 xyza xyza. Uviedol k spoločnosti GROCERY Store s.r.o., že niekedy v polovici roka 2014 ho oslovil známy menom xyz, nevedel presne povedať správne jeho priezvisko, Y. alebo Y., že on má firmu, ktorá má obchodnú činnosť aj stavebnú činnosť aj pomocné práce, či by nevedel sprostredkovať nejaký obchod. Bral to, že to je pre toho xyza, nakoľko ešte nevedel, o akú firmu ide. Následne oslovil svojich známych, ktorým oznámil, že má firmu, ktorá môže pre nich vykonať nejaké práce stavebné, po prípade dodať nejaký materiál, ktorý by mali dodať na stavbu. Potom sa so známymi dohadovali o konkrétnych zákazkách a dodávkach, následne prichádzalo k realizácii. Podpisovali sa zmluvy, vykonala sa činnosť, ktorá bola v tých zmluvách dohodnutá a robili sa dodávky materiálov, ktoré boli potrebné na výkon tých služieb. Ak bola realizácia uskutočnená, odkontrolovalo sa všetko, čo malo byť podľa zmluvy zrealizované, či všetko bolo dodané, čo malo byť dodané a následne to bolo fakturované podľa zmluvy. K obchodnej spoločnosti GROCERY Store s.r.o. mal ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie, uzavretú zmluvu o dodávke sprostredkovaní. Sprostredkovanie spočívalo v tom, že dohadoval obchodných partnerov, dohadoval materiál, aký sa má kúpiť, taktiež dohadoval aj cenu, za akú sa má materiál kúpiť. Za toto sprostredkovanie vždy dostal finančnú hotovosť od sekretárky alebo ekonómky spoločnosti GROCERY Store s.r.o., takým spôsobom, že mu ju nezasielali prostredníctvom bankovej inštitúcie, ale dostal peniaze na ruku. Žiaden doklad účtovný nevystavil a žiadne potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti neprevzal. Finančná hotovosť bola vo výške 800 eur, niekedy mu preplatili aj pohonné hmoty. Čo sa týka odberateľov spoločnosti GROCERY Store s.r.o. tiež zháňal zákazky, oslovil známych, opýtal sa, či chcú nejaký tovar alebo prácu vykonať a oni sa mu ozvali a dohadovali si ceny. Spoločnosť GROCERY Store s.r.o. sa zaoberá obchodnou činnosťou, komodity, potraviny, mäso kuracie, bravčové a dodávkou stavebných prác a materiálu. Spoločnosť sa chce zaoberať porážkou živých zvierat. Jeho činnosť spočíva len v zabezpečovaní obchodných aktivít. Len osloví nejakých známych, ktorý mu prednesú ponuku alebo požiadavku na nejakú konkrétnu obchodnú transakciu. Uvedené prednesie pani konateľke T. W., ktorá následne rozhodne, či danú ponuku alebo požiadavku spoločnosť GROCERY Store s.r.o. príjme, resp. odmietne. Návrh, čo sa týka obchodných aktivít konzultoval s pani konateľkou T. W. osobne, návrhy jej predkladal ústne v kancelárii, väčšinou za prítomnosti niektorej z pracovníčok spoločnosti GROCERY Store s.r.o. Za uvedenú spoločnosť nepodpisuje, komunikuje s konateľkou spoločnosti GROCERY Store s.r.o. a pracovníčkami pani G. C., K. A. a C. xyzou. Dávajú mu informácie, čo treba zabezpečiť v súvislosti so zabezpečením bitúnku, predtým ohľadom zákaziek ako pokračuje práca stavebná alebo projekty, či sú zrealizované, či bol dodaný tovar, prípadne nejaké realizácie. Administratívu, čo sa týka podpisovania zmlúv, vystavovania faktúr a iných účtovných dokladov vyhotovoval niekto v kancelárii spoločnosti GROCERY Store s.r.o. Na vystavenie faktúr, ako aj iných účtovných dokladov pokyn nedal. Nevystavoval žiadne doklady, podpisoval, nemal žiadne splnomocnenie konať za spoločnosť GROCERY Store s.r.o. Dodávatelia spoločnosti GROCERY Store s.r.o. boli S&D real s.r.o. - predaj bitúnku, SIGNERA s.r.o., POLYNOVA s.r.o.. Odberatelia boli spoločnosť BELSTAV s.r.o., AGROJAS s.r.o. Len sprostredkoval na základe zmluvy o sprostredkovaní, len vyhľadanie ponuky a dopytu po konkrétnom tovare, resp. službe. Tieto návrhy predniesol konateľke spoločnosti T. W., ktorá následne uskutočnila realizáciu resp. rozhodla o tom, či sa daná obchodná aktivita uskutoční. K spoločnosti GROCERY Store s.r.o. nemal žiadne oprávnenie na podpisovanie, vyhotovovanie dokladov ani dispozičné právo.
11. Bol vypočutý svedok O. Z., ktorý uviedol, že vykonával práce v ovocnom sade Malá Tŕňa. Bolo to v roku 2014, 2015, na základe písomnej dohody. Zamestnávateľa, pre ktorého prácu vykonával si nepamätal, niečo ako A.. xyz xyz podpísal s ním dohodu v roku 2014 a 2015 v ovocnom sade. Bol pri výreze ovocných stromov. Osoba, ktorá kontrolovala príchod do práce, zadávala prácu a kontrolovala vykonanú prácu bol Y. M., zástupca šéfa. Zaplatené za vykonanú prácu mu bolo v hotovosti na ruku, vyplácal xyz na pracovisku. Na miesto výkonu práce sa dostal autom s Y. xyzom. Používal motorovú
pílu pri práci. Poznal osobu xyza xyz, chodil na pracovisko, dvakrát, trikrát za mesiac. Pozná aj konateľa žalobcu. Nosil potvrdenia o príjme na úrad práce, ktoré vydával xyz xyz alebo xyz.
12. Bol vypočutý svedok T. Y.. Uviedol, že vykonával práce v ovocnom sade Malá Tŕňa, v roku 2014 a 2015, mesiac si presne nepamätal, ale pamätal si, že bola zima, práce vykonával na základe písomnej dohody. Prácu vykonával pre firmu SIGNERA xyz xyz. Vyrezával stromy, slivka a baracky. Osoba, ktorá kontrolovala príchod do práce, zadávala prácu a kontrolovala prácu bol xyz, bol parťák, kontroloval prácu, písal príchod a zadával robotu každý deň. Za vykonanú prácu mu bolo zaplatené každý mesiac v hotovosti, vyplácal xyz. Podpisoval mu papier, na ktorom bola uvedená suma. Používal pri práci motorovú pílu. xyza xyz videl v aute, keď bol na kontrole. Konateľa žalobcu spoznal v ovocnom sade. Každý mesiac nosil potvrdenie na úrad práce o príjme, ktoré mu vydával pán xyz.
13. Svedok Z. Y. uviedol, že vykonával prácu v ovocnom sade Malá Tŕňa v novembri, decembri 2014, presne nevedel, ale bola zima, na základe písomnej dohody pre zamestnávateľa SIGNERA xyz, ktorú podpísal v ovocnom sade, keď začínali. Vykonával prácu výrub stromov a dával ich na kôpky. Osoba, ktorá kontrolovala príchod do práce, zadávala a kontrolovala prácu bol xyz. Za prácu mu bolo zaplatené v hotovosti, v ovocnom sade, niekedy vyplácal xyz a niekedy xyz. Nepoužíval stroje, len prekladal vyrezané stromy na kôpky, spratal ich. Osobu xyza xyz pozná z videnia, keď prišiel na kontrolu autom, tak ho videl. Konateľa žalobcu nepoznal, spoznal ho v ovocnom sade. Každý mesiac nosil potvrdenie o príjme na úrad práce, ktoré mu vydával pán xyz, keď prišiel koncom mesiaca.
14. Svedok B. Q. uviedol, že vykonával prácu v ovocnom sade Malá Tŕňa v roku 2014, 2015, na základe písomnej dohody pre zamestnávateľa SIGNERA. Dohodu podpísal xyz xyz v ovocnom sade v roku 2014 a 2015. Vyruboval ovocné stromy a štiepkoval. Príchod do práce kontroloval, zadával prácu a kontroloval xyz, zástupca. Od neho vedeli, že je tam práca. Za prácu mu bolo zaplatené v hotovosti, vyplácal ich Y. xyz, keď neprišiel xyz, vo väčšine Y. xyz v ovocnom sade, nepodpisoval nič. Používal reťazovú pílu a štiepkovač s traktorom. xyza xyz pozná z videnia, keď prišiel pozrieť dvakrát, trikrát mesačne. Pozná žalobcu. Nosil potvrdenia o príjme na úrad práce, ktoré vydával xyz xyz alebo xyz.
15. xyz, ako svedok uviedol, že vykonával práce v ovocnom sade Malá Tŕňa v roku 2014 a 2015, na základe písomnej dohody pre zamestnávateľa SIGNERA. Pán xyz ho telefonicky kontaktoval, že je v Malej Tŕni robota, aby našiel chlapcov, čo chcú robiť. Bol nezamestnaný, tak to prijal a oslovil ďalších 7 nezamestnaných, ktorí boli evidovaní na úrade práce. Dokopy s ním ich bolo 8 ľudí. Pána xyz pozná z Čiech, tam spolu robili. Pán xyz dal napísanú dohodu a o firmu sa nestaral, čo to je. Najprv vyruboval ovocné stromy broskyne a slivky, potom to štiepkovali. Príchod do práce a prácu zadával a kontroloval pán xyz. Svedok bol ako parťák, robil s ostatnými, bol v kontakte so xyzm, písal kto, kedy chodil do roboty a vyplácal ostatným peniaze. Pán xyz, keď prišiel raz v mesiaci, alebo dvakrát do mesiaca na kontrolu priniesol peniaze. Sebe aj ostatným vyplatil peniaze v hotovosti bez dokladu. Od xyz taktiež prevzal peniaze bez dokladu. Chodil vlastným autom a bral ostatných do roboty. Používal ku výrezu motorové píly, ktoré zabezpečil pán xyz, k drveniu mali traktor, drvičku a druhý traktor, ktorý odvážal štiepku, tiež zabezpečil pán xyz. Pána xyz pozná. Žalobcu pozná, lebo je u neho zamestnaný, predtým ho poznal iba z videnia. Každý musel, ak sa chodil hlásiť jedenkrát mesačne nosiť potvrdenie o príjme, žiadal to od nich úrad práce. Potvrdenia vydával a odovzdával pán xyz.
16. Svedok B. L. uviedol, že vykonával práce v ovocnom sade Malá Tŕňa v roku 2014 a 2015, na základe písomnej dohody pre zamestnávateľa xyz, ktorý dal dohodu Y. xyzovi, on ju doniesol do roboty a tam ju podpísal v ovocnom sade, kde robili. Štiepkoval drevo, rezali stromy, baracky a slivky. Osoba, ktorá kontrolovala príchod do práce, zadávala prácu a kontrolovala prácu bol xyz, parťák, on kontroloval, kedy prišiel do roboty, kedy končil, dával robotu. Za vykonanú prácu mu bolo zaplatené každý mesiac. xyz dal peniaze Y. xyzovi a on im vyplatil na ruku. Používal motorovú pílu pri práci. Osobu xyza xyz nepozná, videl ho, keď prišiel autom. Konateľa žalobcu spoznal v ovocnom sade. Každý mesiac nosil potvrdenie o príjme na úrad práce, ktoré vydával pán xyz a xyz ho odovzdal.
17. Bol vypočutý svedok O. W., ktorý uviedol, že vykonával práce v ovocnom sade Malá Tŕňa v máji 2014 a v máji 2015, na základe písomnej dohody pre zamestnávateľa SIGNERA. Podpísal dohodu s pánom xyzm, bolo to v roku 2014 v ovocnom sade. Bol strážnik strojov, ktoré boli používané v ovocnom sade. Boli tam štiepkovač, motorové píly, traktory, vlečky. Nepohyboval sa po celom ovocnom sade, strážil priestor, kde boli stroje umiestnené. Robil podľa potreby tak, ako mu zavolal xyz. xyz kontroloval
príchod do práce, zadával prácu a kontroloval vykonanú prácu. Za vykonanú prácu mu bolo zaplatené v hotovosti, vyplácal xyz v ovocnom sade, nepodpisoval. Používal pri práci iba vlastný mobil. xyza xyz pozná z videnia, odovzdával mu papiere, tak ho pozná. Konateľa žalobcu pozná dlhšie, sú kamaráti. Každý mesiac nosil potvrdenie o príjme na úrad práce, ktoré vydával pán xyz, ak nerobil, tak mu odovzdal xyz.
18. Daňovému úradu Prešov, pobočka Humenné bola doručená odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, pracovisko Streda nad Bodrogom, agenda služieb pre občana zo dňa 09.08.2018, v ktorom uviedol, že v obdobiach od 01.01.2014 do 31.12.2014 a od 01.01.2015 do 31.12.2015 bol B. Q., Y. Z., Z. O., W. O., xyz xyz, M. C., Y. T., vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a B. L. nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z databázy informačného systému služieb zamestnanosti úradu je zrejmé, že osoby, ktoré boli v sledovanom období vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, splnili svoju oznamovaciu povinnosť a predložili úradu dohody o vykonaní prác, z ktorých je zrejmé, že vykonávali zárobkovú činnosť u zamestnávateľa SIGNERA s.r.o. s miestom výkonu práce ovocný sad v obci Malá Tŕňa. Boli zaslané fotokópie dohôd o vykonaní prác a potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
19. Dňa 22.12.2017 bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly kontrolovaného daňového subjektu žalobcu. Predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie: daň z pridanej hodnoty apríl 2015, september 2015. Správca dane skonštatoval, že na základe zistení Kriminálneho úradu finančnej správy a zistení správcu dane je preukázané, že daňovému subjektu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 30 019,16 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko dodávateľovi AGROJAS Ronava s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona z dodania tovarov a služieb tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach, pretože deklarovaní subdodávatelia, t. j. GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA s.r.o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb v súvislosti s rekonštrukciou ovocného sadu broskyňový sad v katastrálnom území Veľká Tŕňa a Malá Tŕňa. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly bol u daňového subjektu žalobcu zistený rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisoch zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitného predpisu. Kontrolované obdobie apríl 2014, daňové priznanie daňového subjektu: nadmerný odpočet -39 293,07, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu po kontrole nadmerný odpočet -9 273,91, rozdiel 30 019,16 eur.
20. Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu.
21. Dňa 21.08.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolom zo dňa 21.12.2017 za zdaňovacie obdobia december 2014, apríl a september 2015 a máj 2015.
22. Žalobca predložil správcovi dane faktúry vystavené dodávateľom žalobcom pre odberateľa ABOVEX s.r.o., VARHED s.r.o. a doplnenie vyjadrenia k zápisnici zo dňa 21.08.2018.
23. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné rozhodnutím zo dňa 12.10.2018 podľa § 68 ods. 6 zákona číslo 563/2009 Z. z. určil daňovému subjektu žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30 019,16 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2015 zo sumy 39 293,07 eur na sumu 9 273,91 eur.
24. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.04.2019 rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 12.10.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
25. Dňa 12.09.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Bol vypočutý svedok xyz xyz, bývalý konateľ spoločnosti SIGNERA s.r.o., ktorý uviedol, že nepredloží správcovi dane účtovníctvo daňového subjektu SIGNERA s.r.o., z dôvodu, že ním nedisponuje, nakoľko ho odovzdal novému konateľovi, meno si nepamätal. Hlavný predmet ekonomickej činnosti daňového subjektu SIGNERA s.r.o. v zdaňovacom období 1-12/2014 a 1-12/2015 bolo sprostredkovanie obchodu. Daňový subjekt SIGNERA s.r.o. spolupracoval s daňovým subjektom GROCERY Store s.r.o. na prácach v ovocnom sade Malá a Veľká Tŕňa. Na otázku, akým spôsobom nadviazal daňový subjekt SIGNERA s.r.o. obchodnú
spoluprácu s daňovým subjektom GROCERY Store s.r.o. uviedol, že konateľka bola jeho bývalá spolužiačka a cez xyza xyza bola dohodnutá spolupráca. Už si to presne nepamätal. Na otázku, či vykonávali práce v ovocnom sade Malá Tŕňa v roku 2014 a 2015 uviedol, že si nepamätá kedy to bolo, ale práce boli vykonané. Na otázku, či mal daňový subjekt SIGNERA s.r.o. na uskutočnenie prác v ovocnom sade Malá Tŕňa zamestnancov uviedol, že áno. Neboli to stáli zamestnanci ale dohodári. Nevedel uviesť mena. Dohodil mu ich Y., s ktorým sa poznal. Vyklčovali ovocný sad, čistil sa ovocný sad, urobili sa tam rôzne úpravy. Na otázku, aby uviedol meno osoby, ktorá kontrolovala príchod do práce, zadávala prácu a kontrolovala vykonanú prácu, uviedol, že bol to xyz xyz alebo pán xyz. Na otázku, akým spôsobom bolo za vykonané práce zaplatené, či v hotovosti alebo na účet uviedol, že úhrady prebiehali formou cez účet, ale nespomínal si, mohlo niečo prejsť aj v hotovosti. Na otázku, aby uviedol meno osoby, ktorá vyplácala mzdu zamestnancom, akou formou a kde uviedol, že bol to on, v hotovosti, na mieste kde sa stretli, väčšinou v sade. Na otázku zástupcu žalobcu, či je možné, že mzdu odovzdával aj pánovi xyzovi, odpovedal, že je to možné, lebo on ich mal na starosti. Na otázku, akým spôsobom bola zabezpečovaná preprava zamestnanca na miesto výkonu práce uviedol, že to nezabezpečoval, oni sa tam vždycky dostali, väčšinou ich tam Feri doviezol. Na otázku, aké stroje a zariadenia sa používali uviedol, že nevie odpovedať, lebo si nepamätá. Neboli to jeho stroje, boli požičané a boli to rôzne stroje. Na otázku, či pozná konateľa žalobcu, a či sa poznali pri výkone práce v roku 2014 a 2015 uviedol, že vie, ktorý to je, bol majiteľ pozemkov, videl ho tam.
26. Dňa 30.01.2020 bolo žalobcovi zaslané oboznámenie s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní. Dňa 15.02.2020 žalobca doručil vyjadrenie k oboznámeniu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné s výsledkami vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní.
27. Dňa 15.02.2020 bol spísaný úradný záznam s predmetom opis priebehu a výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní a po odvolacom konaní na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 30.01.2020 za zdaňovacie obdobie apríl, máj a september 2015.
28. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné rozhodnutím číslo 100575464/2020 zo dňa 02.03.2020 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30 019,16 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015, zo sumy 39 293,07 eur na sumu 9 273,91 eur.
29. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.12.2020 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 02.03.2020, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30 019,16 eura, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015, t. j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2015 zo sumy 39 293,07 eur, na sumu 9 273,91 eur, daňovému subjektu žalobcovi potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
30. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol zistenia Kriminálneho úradu finančnej správy (zápisnice o podaní vysvetlenia konateľom AGROJAS Ronava s.r.o. xyz Jánom xyzom, konateľkou GROCERY Store s.r.o. T. W., xyzom xyzom, ktorý k obchodnej činnosti GROCERY Store s.r.o. mal mať ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie uzatvorenú zmluvu o dodávke sprostredkovaní), podľa ktorých AGROJAS Ronava s.r.o. deklarovala dodanie tovaru a služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu v katastrálnom území Veľká Tŕňa a Malá Tŕňa subdodávateľom GROCERY Store s.r.o., Bošany. GROCERY Store s.r.o. deklarovala nadobudnutie predmetných tovarov a služieb od spoločnosti SIGNERA, s.r.o., Bratislava, ktorá dňa 10.2.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou CHILL - OUT s.r.o., Kysucké Nové Mesto. Správca dane na základe zistení Kriminálneho úradu finančnej správy vykonal ďalšie úkony za účelom preverenia opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe faktúr (výzva na predloženie dôkazov, miestne zisťovania, vypočutie svedkov, zistenia z inej daňovej kontroly, a pod.).
31. Správca dane sa dokladmi predloženými daňovým subjektom, ako aj skutočnosťami zistenými vlastnou činnosťou, dôkladne zaoberal a vyhodnocoval ich. Pri preverovaní zistil, že v danom obchodnom vzťahu - rekonštrukcia ovocného sadu v katastri Malá Tŕňa a Veľká Tŕňa, vznikol reťazec
dodaní tovarov a služieb pre daňový subjekt žalobcu od dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o., resp. od subdodávateľov GROCERY Store s.r.o. a SIGNERA, s.r.o., ktorí mali práce fyzicky vykonať svojimi strojmi a podľa vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu aj zamestnancami dodávateľa SIGNERA, s.r.o. xyz xyz, konateľ SIGNERA, s.r.o. príslušnému správcovi dane ako svedok do zápisnice zo dňa 12.9.2019 prehlásil, že práce v ovocnom sade v roku 2014 a 2015 boli vykonané, a to nie zamestnancami spoločnosti, ale osobami, s ktorými podpísal dohodu o vykonaní práce. Ich mená nevedel uviesť. Uvedené je v rozpore s jeho vyjadrením do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 5.2.2016, podľa ktorého vystavil faktúry pre daňový subjekt GROCERY Store s.r.o., pričom všetky práce boli vykonané subdodávateľský. Neuviedol však žiadneho subdodávateľa a nepredložil žiadne doklady ani evidencie preukazujúce dodanie prác súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu pre daňový subjekt GROCERY Store s.r.o. xyz xyz pri ústnom pojednávaní tiež uviedol, že nepredloží správcovi dane účtovníctvo daňového subjektu SIGNERA, s.r.o., pretože ho odovzdal novému konateľovi. Zo zistení správcu dane vyplýva, že právnym nástupcom tohto daňového subjektu sa stal daňový subjekt CHILL - OUT s.r.o., ktorý je nekontaktný, na výzvy správcu dane nereaguje, so správcom dane dlhodobo nespolupracuje a nepodáva daňové priznania. Daňový subjekt CHILL - OUT s.r.o. bol evidovaný pre DPH od 3.2.2012 do 30.9.2014, kedy mu bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., a to z dôvodu nepodávania daňových priznaní. Z uvedeného je zrejmé, že bez preverenia účtovných a daňových dokladov subdodávateľa, ktorý mal podľa zisteného skutkového stavu preverované práce vykonať, nie je možné konštatovať, že došlo k dodaniu deklarovaných fakturovaných prác. Skutočnú realizáciu obchodu bez možnosti overenia v účtovníctve dodávateľa nie je možné považovať za preukázanú. Tvrdenie kontrolovaného daňového subjektu a jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov, že došlo k dodaniu prác, zostáva bez predloženia relevantných dôkazov, kto práce vykonal, iba v teoretickej rovine, a nezakladá automaticky právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
32. K námietke daňového subjektu, že správca dane sa nezaoberal jeho daňovými priznaniami, kontrolnými a súhrnnými výkazmi, ani jeho obchodných partnerov, žalovaný uviedol, že splnenie si povinnosti predloženia kontrolných výkazov zo strany daňových subjektov neznamená nespochybniteľné preukázanie, že údaje v nich uvedené predstavujú reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklarujú. Zistený skutkový stav vyvracia reálne dodanie služieb. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Teda výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť daňovému subjektu nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať. Daňový subjekt nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatňuje odôvodnene. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov je vychádzať z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou daňového subjektu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Daňový subjekt si však túto povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.
33. Svedkovia pracujúci v ovocnom sade vo výpovediach síce potvrdili výkon prác v roku 2014 a 2015, presné mesiace však neuviedli. Tieto dohody o vykonaní práce vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno považovať za relevantný dôkaz o ich deklarovanom vykonaní, keďže práce neboli dodané daňovým subjektom SIGNERA, ktorá bola výkonným článkom v reťazci dodania služieb, a z vykonania ktorých by daňovému subjektu GROCERY Store s.r.o. a následne AGROJAS Ronava s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z.
34. Správca dane sa daňovým subjektom predloženými dokladmi a vysvetleniami dôkladne zaoberal a vyhodnocoval ich. Je však nepostačujúce len všeobecné tvrdenie o preukázaní, skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu je potrebné objektívne preukázať. Daňový subjekt nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, a to daňovým subjektom, ktorý je uvedený na faktúre ako dodávateľ. Preukazovanie dodania tovaru iba faktúrami, resp. ďalšími dokladmi nemožno za preukázanie považovať. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Správca dane v rámci dokazovania následne verifikuje skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom. Keďže daňový subjekt deklarovanie dodania služieb dodávateľmi uvedenými na faktúre spoľahlivo nepreukázal, správca dane nemohol uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
35. Daňový subjekt síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnenie svojich nárokov. Daňový subjekt predložil faktúry vyžadované zákonom, avšak z uvedených skutočností je zrejmé, že nejde o reálne uskutočnené práce deklarovanými dodávateľmi. Správca dane pri nepriznaní práva na odpočítanie dane pritom nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či a ako kontrolovaný daňový subjekt prijal fakturované služby a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami bol realizovaný tak, ako je na nich uvedené.
36. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011 je možné aplikovať iba v prípade, ak sa dodávka tovaru nepochybne uskutočnila tak, ako to deklaroval daňový subjekt. V danom prípade toto nebolo daňovým subjektom preukázané. Faktúra je relevantným dôkazom, len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne uskutočnenie prác. Konateľ dodávateľskej spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. xyz vo výpovedi uviedol, že dodali služby súvisiace s rekonštrukciou sadu prostredníctvom subdodávateľa GROCERY Store s.r.o. Konateľka GROCERY Store s.r.o. xyz vo výpovedi uviedla, že nemá presnú vedomosť, aké činnosti táto spoločnosť vykonáva, nevystavovala žiadne faktúry a nepoznala obsah faktúr a zmlúv. Podľa jej vyjadrenia obchodné činnosti vykonával xyz xyz. xyz xyz vo výpovedi uviedol, že nevystavoval žiadne doklady, on iba zabezpečoval vykonávanie objednávaných prác. xyz ako konateľka mala podľa jeho vyjadrenia detailný prehľad o fungovaní spoločnosti. Nie je pravdivé tvrdenie daňového subjektu o potvrdení vykonania prác vyššie menovanými. Z ich výpovedí vyplývajú zrejmé rozpory - konateľka subdodávateľa xyz nepoznala obchodnú činnosť spoločnosti, xyz xyz pôsobiaci v GROCERY s.r.o. ako živnostník tvrdil, že o fungovaní rozhodovala konateľka, a to vzhľadom na skutočnosti zistené u konečného subdodávateľa SIGNERA, s.r.o., ktorý mal práce reálne vykonať.
37. Daňový subjekt vykonávajúci podnikateľskú činnosť podľa § 2 Obchodného zákonníka musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca bol pritom povinný preukázať svoje nároky vyplývajúce z odpočítania dane relevantnými dôkazmi a správca dane bol oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil, pričom ako dôkaz mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. akékoľvek prostriedky za účelom preukázania a objasnenia rozhodujúcich skutočností, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť, musia jednoznačne preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočet dane, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Správca dane
pri nepriznaní práva na odpočítanie dane pritom nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či a ako kontrolovaný daňový subjekt prijal fakturované služby a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami bol realizovaný tak, ako je na nich uvedené.
38. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia jednoznačne preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že nespochybnil vykonanie prác, ale spochybnil, že boli vykonané tým dodávateľom a jeho dodávateľmi, ktorí sú uvedený na faktúrach. Vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa, resp. jeho subdodávateľov služieb preukázaný nebol, teda daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt nesplnil jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočítania dane, preto sa správca dane nezaoberal zásadou neutrality DPH.
39. Poukázanie kontrolovaného daňového subjektu na rozsudok ESD vo veci C-255/02 považoval žalovaný za irelevantné, pretože na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že správca dane svoje závery uvedené v rozhodnutí neprijal na základe konštatovania zneužitia práva. Správca dane daňovou kontrolou zisťoval a preveroval, či uplatnené právo na odpočítanie dane bolo uplatnené v súlade s hmotnoprávnym predpisom, teda zákonom č. 222/2004 Z. z.
40. Správca dane spochybnil vierohodnosť a pravdivosť predložených dokladov, preto bolo na daňovom subjekte vyvrátiť toto spochybnenie predložením ďalších dôkazov. Bolo na daňovom subjekte, aby preukázal vecnú súvislosť medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Správca dane podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. vedie dokazovanie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je na zvážení správcu dane, aké dôkazy po zistení skutkového stavu je potrebné vykonať.
41. Dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s ust. zákona č. 563/2009 Z. z., ich vykonaním bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania podľa § 3 citovaného zákona.
III.
Zhrnutie argumentov žalobcu
42. Žalobca vo včas podanej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánu verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu je v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, je nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorou je žalovaný viazaný. Žalovaný nedostatočne odôvodnil, ako vyhodnotil výsledky preverovaných úkonov, nepostačujúco uviedol, z akých dôvodov ho preverované skutočnosti viedli k neuznaniu odpočítania dane u kontrolovaného daňového subjektu. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona mal subjekt porušiť a ako ich porušil. Pritom v rozhodnutí absentuje uvedenie všetkých zistených skutočností, z ktorých by malo byť takéto porušenie zrejmé, vrátane preukázania súvislosti medzi konaním kontrolovaného daňového subjektu a porušením predmetných ustanovení zákona. Odôvodnenie, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že subjektu AGROJAS Ronava, s.r.o. nemala vzniknúť daňová povinnosť, nie je možné považovať za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V prípade ak žalovaný neozrejmí predmetné skutočnosti, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení, ako
aj platnej judikatúry Najvyššieho súdu ako aj Súdneho dvora Európskej únie možné žalobcovi, ako kontrolovanému daňovému subjektu zamietnuť nárok na odpočet dane len v prípade, ak správca dane preukáže, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, bod 51 rozsudku Optigen a i., rozsudok C-80/11, C-142/11, C-354/03, C 277/14. Skutočnosť, či žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane.
43. Žalovaný neprihliadol na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Správca dane vo svojom rozhodnutí nepostupoval v súlade s usmernením odvolacieho orgánu, pričom aj žalovaný si vo svojich rozhodnutiach odporuje. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a predmetné doklady a zistenia vyhodnotil v zmysle zákonných ustanovení, akým spôsobom, však už v predmetnom rozhodnutí daňového úradu ani odvolacieho orgánu uvedené nie je. Ani v následnom rozhodnutí žalovaný nevysvetlil príčinnú súvislosť medzi porušením ním tvrdených ustanovení a konaním kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane ani v doplnenom dokazovaní po vrátení rozhodnutí z Finančného riaditeľstva neprihliadal na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo, neprihliadal na dôkazy vo vzájomnej súvislosti, tieto náležite nevyhodnotil a taktiež postupoval v rozpore s usmernením nadriadeného orgánu, kedy nedoplnil dokazovanie, pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci v takom rozsahu, aby zistil skutkový stav a aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci. Žalovaný si odporuje, keď v rozhodnutí uvádza, že: „Závery KÚFS v jednotlivých protokoloch...“, čím opätovne potvrdil tvrdenie žalobcu a síce, že ako podklad protokolu, ktorý tvoril podklad rozhodnutia daňového úradu použil zistenia zo zápisníc KÚFS. V dôsledku uvedeného je tak protokol z daňovej kontroly a z neho vychádzajúce rozhodnutie nezákonným. Správca dane v rozhodnutí s usmernením Finančného riaditeľstva ani v opakovanom vyrubovacom konaní nevyhodnotil a ani sa neobťažoval zaoberať daňovými priznaniami, kontrolnými výkazmi a súhrnnými výkazmi, a to tak kontrolovaného daňového subjektu ako aj jeho obchodných partnerov. Odôvodnenie rozhodnutia je nepostačujúce, zmätočné a nepreskúmateľné. Opätovné odvolávanie sa správcu dane na zistenie uvedené v protokole nedávajú jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, akým spôsobom mali byť tieto obchody spochybnené, nakoľko z obsahu vykonaných dôkazov vyplýva opak. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že daňová povinnosť nevznikla subjektu AGROJAS Ronava s.r.o. K uvedenému však nevykonal dostatočné dokazovanie, nakoľko z obsahu rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti boli zistené preverovaním účtovných dokladov a najmä kontrolných výkazov obchodných partnerov žalobcu. Je pritom nevyhnutné, aby takýto dôkaz bol vykonaný s ohľadom na ozrejmenie, akým spôsobom mal byť konaním žalobcu porušený štátny rozpočet a porušená zásada neutrality dane z pridanej hodnoty. Dal do pozornosti obsah zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom xyzom xyzm uskutočneným dňa 12.09.2019. Svedok predmetné obchody potvrdil a popísal podrobnosti uskutočnenia predmetných prác. Správca dane je povinný dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení zahrnúť do dokazovania a náležite sa s nimi vysporiadať. Uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa správca dane odmietol zaoberať a v žalobou napadnutom rozhodnutí ani žalovaný neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu týchto návrhov. V rámci vykonaných ústnych pojednávaní bolo svedkami potvrdené reálne dodanie služieb, tak ako ich deklaruje aj žalobca. Žalovaný sa snažil o spochybnenie týchto skutočností len na základe jeho tvrdení a domnienok, tieto dôkazy nespochybnil logickým argumentom ani iným dôkazom. Žalobca namietal, že správca dane zápisnice o výsluchu svedka po obsahovej stránke vytrhol z kontextu tak, aby tieto zneli v neprospech žalobcu. Žalovaný neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Svedkovia riadne a podrobne popísali priebeh dodania prác a potvrdili tak uskutočnenie zdaniteľných plnení tak ako deklaruje subjekt. Ak mal však žalovaný pochybnosti o tvrdeniach žalobcu ako daňového subjektu a vypočutých svedkov, predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Od žalobcu ako daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a priori ani to, že odhadne, čo treba ako dôkaz predložiť, aby odstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti dokladu. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že z rozhodnutia nevyplýva, ako sa správca dane vysporiadal s navrhovaným dôkazom preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení z evidencie Daňového úradu Trenčín, Daňového úradu Trnava a Daňového úradu Bratislava uvedenej v
ISFS. Žalovaný nereagoval na námietku žalobcu o tom, že správca dostatočne nevyhodnotil získané dôkazy a nevysporiadal sa s nimi tak, ako mu ukladá Daňový poriadok. Poukázal na dohody o vykonaní prác u svedkov, ktorí potvrdili vykonanie ako aj podrobnosti miesta, spôsobu týchto prác. Dohody o vykonaní prác svedčia o tom, že v období apríl, máj, september 2015 vykonávali tieto práce tak ako deklarovali. Neobstojí tvrdenie správcu dane, že tieto osoby v uvedenom období nevykonávali predmetné práce. Ak aj neboli v decembri 2014 odhlásení z evidencie nezamestnaných, toto porušenie oznamovacej povinnosti nevyvracia skutočnosť, že práce nevykonali. Žalobca predložil správcovi dane faktúry pre odberateľa ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o., ktoré sú dôkazom, že predmetná drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu Malá Tŕňa a Veľká Tŕňa bola zoštiepkovaná a následne odpredaná, správca dane predmetný dôkaz nevyhodnotil v súlade s § 3 a § 24 Daňového poriadku vo vzájomných súvislostiach. Aj napriek skutočnosti, že žalobca riadne preukázal formálne aj reálne dodanie tovaru, žalovaný na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadal a zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec.
44. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný jednoznačne potvrdzuje preukázanie uskutočnenia prác, tieto nespochybňuje, nespochybňuje ani dodanie prác spoločnosťou AGROJAS Ronava s.r.o., uvádza však, že u tejto spoločnosti nemalo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. Uvedené právne posúdenie je prejavom nesprávneho právneho výkladu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný zasiahol do zmluvnej voľnosti v rámci obchodných vzťahov, kedy neprihliadal na zaužívanú obchodnú prax ani zmluvnú voľnosť v rámci obchodného styku, kedy Obchodný zákonník dáva zmluvným stranám možnosť dohody o obsahu ich vzťahu tak, ako im vyhovuje. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti u žalobcu, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej stránke, ale aj materiálnej, kedy sám správca dane nespochybňuje existenciu dodania prác pre žalobcu od subjektu AGRAJAS Ronava s.r.o., nemožno preto súhlasiť s tvrdeniami správcu dane. Poukázal na článok 167 smernice Rady 2006/11 ES a článok 63, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C - 188/09 bod 19, C -134/17 bod 23. Žalobca preukázateľne naplnil hmotnoprávne podmienky vyžadované zákonom o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie nároku na odpočet dane, nakoľko bolo preukázané dodanie predmetných služieb pre spoločnosť žalobcu a vznik daňovej povinnosti.
45. Žalovaný pripísal na ťarchu žalobcu neplnenie si povinnosti iným subjektom a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný pripisuje na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu nemožnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov u obchodného partnera jeho dodávateľa. Dôkazy požadované žalovaným boli v rozpore s princípmi Smernice rady 2006/112/ES. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 43/2010 zo dňa 09.10.2010. Požiadavka zo strany správcu dane, ktorej nesplnenie má za následok neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu reálnosti uskutočneného zdaniteľného plnenia, je nelegitímna a protiústavná. Správca dane neoveril účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti. Neboli v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní zistené skutočnosti, ktoré vyvracajú pravdivosť obsahu faktúr a správca dane nemohol takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemohol správca dane rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým pri preverovaní skutočností dospel, keď nevykonal jediný priamy dôkaz. Je irelevantné poukazovať na zlúčenie spoločnosti u subdodávateľa obchodného partnera žalobcu v roku 2016 v prípade uskutočnenia obchodov v roku 2015. V čase vykonania prác ani predtým nebolo možné vyhodnotiť dodávateľské spoločnosti ako rizikové. Taktiež je irelevantné odôvodenie žalovaného na strane 19 rozhodnutia kde sa uvádza, že žalobca mal mať vedomosť, či podnikateľský subjekt je funkčný a či riadne uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Takéto tvrdenia žalovaného sú irelevantné, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo viac ako preukázané, že žalobca tak vykonal. Žalobca pristupoval k obchodnej spolupráci s náležitou obozretnosťou a v dobrej viere, kedy svojich priamych obchodných partnerov preveril, navyše, ako už bolo uvedené v jeho písomných vyjadreniach nenadobudol ani najmenšiu pochybnosť o ich nedôveryhodnosti. Obchodných partnerov preveril prostredníctvom portálu finančnej správy alebo vnútorného systému. Žalobca nemal najmenší dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa a navyše na uvedené nedisponuje ani zákonnými prostriedkami, nad rámec overenia či sa subjekty nenachádzajú v zozname dlžníkov finančnej správy, čo aj urobil. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/l0/2012, sp. zn. 3Sžf
1/2010 zo dňa 15.03.2011. Správca dane pripísal v neprospech žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že subdodávatelia jeho dodávateľa si nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona, na ktorých plnenie nemal žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt žiadny vplyv a dosah. V spise týkajúcom sa predmetnej kontroly absentuje vyhodnotenie dokladov a informácií dostupných z informačných systémov ako aj odpoveď na najzakladanejšiu otázku v konaní a síce, akým spôsobom mal žalobca porušiť zákon a ak áno, tak ktoré konkrétne ustanovenia zákona porušil. Žalovaný síce konštatoval porušenie zákona, ale tento svoj záver dostatočne nezdôvodnil, ani nešpecifikoval konkrétne skutočnosti a konanie daňového subjektu, ktorým daňový subjekt porušil vyššie uvedené zákonné ustanovenia. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal nadväznosť fakturovaných služieb a tovarov na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011.
46. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 02.03.2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
47. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že správca dane neprijal svoje závery na základe konštatovania zneužitia práva či daňového podvodu. Správca dane daňovou kontrolou zisťoval a preveroval, či uplatnené právo na odpočítanie dane bolo uplatnené v súlade s hmotnoprávnym predpisom, teda zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
48. V rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti získané pri daňovej kontrole, ako aj vo vyrubovacom konaní, na základe ktorých správca dane dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože dodávateľovi AGROJAS Ronava s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 citovaného zákona z dodania tovarov a služieb tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, keďže deklarovaní subdodávatelia, t. j. GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA, s.r.o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.
49. Z rozhodnutia je zrejmé, že daňová kontrola bola vykonaná na žiadosť KÚFS, ktorý spísal zápisnice o podaní vysvetlenia s konateľom AGROJAS Ronava s.r.o. xyz Jánom xyzom, konateľkou GROCERY Store s.r.o. T., xyzom xyzom, ktorý k obchodnej činnosti GROCERY Store s.r.o. mal mať ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie uzatvorenú zmluvu o dodávke sprostredkovaní. Podľa zistení KÚFS AGROJAS Ronava s.r.o. deklarovala dodanie tovaru a služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu v katastrálnom území Veľká Tŕňa a Malá Tŕňa subdodávateľom GROCERY Store s.r.o., Bošany. GROCERY Store s.r.o. deklarovala nadobudnutie predmetných tovarov a služieb od spoločnosti SIGNERA, s.r.o., Bratislava, ktorá dňa 10.2.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou CHILL
- OUT s.r.o., Kysucké Nové Mesto. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane na základe zistení KÚFS vykonal ďalšie úkony za účelom preverenia opodstatnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe uvedených faktúr (výzva na predloženie dôkazov, miestne zisťovania, vypočutie svedkov, zistenia z inej daňovej kontroly, a pod.).
50. Z rozhodnutia správcu dane zo dňa 2.3.2020 a rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 17.12.2020 vyplýva, že správca dane sa v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu vysporiadal s námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení k protokolu. Ďalej vykonal ústne pojednávanie so svedkom xyzom xyzm, bývalým konateľom SIGNERA, s.r.o., ktorá ako posledný subdodávateľ v reťazci dodania služieb pri obnove ovocného sadu mala reálne vykonať práce. Na obsah zápisnice č. 102119359/2019 spísanej so svedkom upozorňuje aj žalobca, podľa ktorého xyz xyz zdaniteľné obchody potvrdil a popísal uskutočnenie prác. Žalovaný uviedol, že xyz xyz do zápisnice prehlásil, že práce v ovocnom sade v roku 2014 a 2015 boli vykonané, a to osobami, s ktorými podpísal dohodu o vykonaní práce. Toto jeho tvrdenie je v rozpore s jeho vyjadrením uvedeným do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102500354/2016 zo dňa 5.2.2016, podľa ktorého vystavil faktúry pre daňový subjekt GROCERY Store s.r.o., pričom všetky práce boli vykonané subdodávateľsky, čo ničím nepreukázal. xyz xyz pri ústnom pojednávaní tiež uviedol, že nepredloží správcovi dane účtovníctvo daňového subjektu SIGNERA, s.r.o., pretože ho odovzdal novému konateľovi. Zo zistení správcu dane vyplýva, že právnym nástupcom tohto daňového subjektu sa stal daňový subjekt CHILL - OUT s.r.o., ktorý je nekontaktný, na výzvy správcu
dane nereaguje, so správcom dane dlhodobo nespolupracuje a nepodáva daňové priznania. Daňový subjekt CHILL - OUT s.r.o. bol evidovaný pre DPH od 3.2.2012 do 30.9.2014, kedy mu bola zrušená registrácia podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., a to z dôvodu nepodávania daňových priznaní. Z uvedeného je zrejmé, že bez preverenia účtovných a daňových dokladov subdodávateľa, ktorý mal podľa zisteného skutkového stavu preverované práce vykonať, nie je možné konštatovať, že došlo k dodaniu deklarovaných fakturovaných prác. Skutočnú realizáciu obchodu bez možnosti overenia v účtovníctve dodávateľa nie je možné považovať za preukázanú. Tvrdenie kontrolovaného daňového subjektu a jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov, že došlo k dodaniu prác, zostáva bez predloženia relevantných dôkazov, kto práce vykonal, iba v teoretickej rovine, a nezakladá automaticky právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
51. Svedkovia pracujúci v ovocnom sade vo výpovediach potvrdili výkon prác v roku 2014 a 2015, presné mesiace však neuviedli. Tieto dohody o vykonaní práce vzhľadom na zistený skutkový stav nie sú relevantným dôkazom o ich deklarovanom vykonaní, keďže práce neboli dodané daňovým subjektom SIGNERA s.r.o., ktorá bola výkonným článkom v reťazci dodania služieb.
52. Splnenie si povinnosti predloženia kontrolných výkazov zo strany daňových subjektov neznamená nespochybniteľné preukázanie, že údaje v nich uvedené predstavujú reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklarujú. Zistený skutkový stav vyvracia reálne dodanie služieb. Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Teda výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa túto povinnosť daňovému subjektu nepodarilo splniť, pretože preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov boli tieto správcom dane relevantne spochybnené. Konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať. Daňový subjekt nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatňuje odôvodnene. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Povinnosťou daňového subjektu je, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. Daňový subjekt si však túto povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nesplnil.
53. Faktúry pre odberateľa ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o. o odbere drevnej štiepky, ktoré mali byť dôkazom, že drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná, nepreukazujú, že práce spojené s touto činnosťou boli vykonané daňovým subjektom SIGNERA s.r.o., ktorá bola výkonným článkom v reťazci dodania služieb, a z vykonania ktorých by daňovému subjektu GROCERY Store s.r.o. a následne AGROJAS Ronava s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. z dodania tovarov a služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.
54. Na základe zisteného skutkového stavu nesúhlasí s námietkou žalobcu, že naplnil hmotnoprávne podmienky podľa zákona o dani z pridanej hodnoty na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, keďže preukázal dodanie služieb pre žalobcu a vznik daňovej povinnosti.
55. Daňový subjekt síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Malo byť teda v jeho záujme preverenie svojho obchodného partnera, aby mal zabezpečené podklady pre uplatnenie svojich nárokov. Daňový subjekt predložil faktúry vyžadované zákonom, avšak z uvedených skutočností je zrejmé, že nejde o reálne uskutočnené práce deklarovanými dodávateľmi. Správca dane pri nepriznaní práva na odpočítanie dane pritom nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či a ako kontrolovaný daňový subjekt prijal fakturované služby a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami bol realizovaný tak, ako je na nich uvedené.
56. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011 je možné aplikovať iba v prípade, ak sa dodávka tovaru nepochybne uskutočnila tak, ako to deklaroval daňový subjekt. V danom prípade toto nebolo daňovým subjektom preukázané. Faktúra je relevantným dôkazom, len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne uskutočnenie prác. Konateľ dodávateľskej spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. xyz vo výpovedi uviedol, že dodali služby súvisiace s rekonštrukciou sadu prostredníctvom subdodávateľa GROCERY Store s.r.o. Konateľka GROCERY Store s.r.o. xyz vo výpovedi uviedla, že nemá presnú vedomosť, aké činnosti táto spoločnosť vykonáva, nevystavovala žiadne faktúry a nepoznala obsah faktúr a zmlúv. Podľa jej vyjadrenia obchodné činnosti vykonával xyz xyz. xyz xyz vo výpovedi uviedol, že nevystavoval žiadne doklady, on iba zabezpečoval vykonávanie objednávaných prác. xyz ako konateľka mala podľa jeho vyjadrenia detailný prehľad o fungovaní spoločnosti. Tvrdenie žalobcu o potvrdení vykonania prác vyššie menovanými považuje za nepravdivé. Z ich výpovedí vyplývajú zrejmé rozpory - konateľka subdodávateľa xyz nepoznala obchodnú činnosť spoločnosti, xyz xyz pôsobiaci v GROCERY s.r.o. ako živnostník tvrdil, že o fungovaní rozhodovala konateľka, a to vzhľadom na skutočnosti zistené u konečného subdodávateľa SIGNERA, s.r.o., ktorý mal práce reálne vykonať.
57. Poukázal na § 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podnikateľ musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými spolupracuje pri svojej podnikateľskej činnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov; ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočet dane, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornými faktúrami bol realizovaný tak, ako je na nich uvedené.
58. Z obsahu spisového materiálu a odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri neuznaní odpočítania dane bol dostatočne zistený skutkový stav a bol odôvodnený v súlade s § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za nezákonné a nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
59. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
60. Správny súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.03.2022. Žalobca zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil.
61. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného č. 102005874/2020 zo dňa 17.12.2020, ktorým rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100575464/2020 zo dňa 02.03.2020, potvrdil. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné rozhodnutím zo dňa 02.03.2020 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 30 019,16 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015.
62. Správca dane skonštatoval, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 30 019,16 eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože dodávateľovi AGROJAS Ronava s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona, z dodania tovarov a služieb tak ako je to uvedené na predložených faktúrach, pretože deklarovaní subdodávatelia GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA s.r.o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu (broskyňový sad) v k.ú. Veľká Tŕňa a Malá Tŕňa.
63. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), predmetom dane je a)dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b)poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
64. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
65. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b)poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
66. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
67. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
68. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
69. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c)ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d)zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
70. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
71. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d)neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.
72. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
73. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
74. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
75. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
76. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
77. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
78. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
79. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
80. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
81. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
82. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/12/2014 zo dňa 18.06.2015, v ktorom zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje
daňový subjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
83. Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/80/2013 zo dňa 14.01.2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“
84. Ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/104/2015 zo dňa 23.11.2016, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 29/2017, s právnou vetou: I. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. II. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil.
85. Rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane tvoria jeden celok. Sú dostatočne odôvodnené, nie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (na ktorú poukázal súd vyššie). Žalovaný dostatočne odôvodnil ako vyhodnotil výsledky preverovaných úkonov, dostatočne uviedol, z akých dôvodov ho preverované skutočnosti viedli k neuznaniu odpočítania dane. Z rozhodnutia je zrejmé, aké ustanovenia zákona žalobca porušil, v rozhodnutí sú uvedené všetky zistené skutočnosti, z ktorých je porušenie zrejmé, bola preukázaná aj súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením predmetných ustanovení zákona.
86. Správca dane skonštatoval, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože dodávateľovi AGROJAS Ronava s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona, z dodania tovarov a služieb tak ako je to uvedené na predložených faktúrach, pretože deklarovaní subdodávatelia GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA s.r.o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu (broskyňový sad) v k.ú. Veľká Tŕňa a Malá Tŕňa.
87. Správny súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.
88. Správny súd vychádzal zo skutkového stavu ako bol podrobne uvedený v napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov, nedospel k pochybnostiam o takto zistenom skutkovom stave, odkazuje naň a len v detailoch poukáže na konkrétne skutočnosti.
89. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu, spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že tovary a služby mala dodať spoločnosť GROCERY Store s.r.o. na odporúčanie žalobcu. Konateľ spol. AGROJAS Ronava s.r.o. uviedol, že práce boli vykonané strojmi spoločnosti GROCERY Store s.r.o. Presný popis nevedel uviesť. Aj dodanie priemyselných hnojív a prepravu zabezpečil p. xyz za spol. GROCERY Store s.r.o.. Konkrétne k preprave, kto ju uskutočnil, akým dopravným prostriedkom, nič bližšie neuviedol.
90. Za spol. GROCERY Store s.r.o. vystupoval xyz xyz, ktorý uviedol, že bol vedúci pracovník v spoločnosti ako živnostník a mal na starosti vedenie firmy, obchodnú činnosť a sprostredkovanie. Spoločnosť nemala ľudí ani techniku na výkon prác pri obnove sadu, objednali si spol. SIGNERA s.r.o. na výkon prác. Uviedol, že konateľka xyz mala detailný prehľad o fungovaní spoločnosti a vykonávaní prác na obnove ovocného sadu. Splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti nemal.
91. Bývalý konateľ spol. SIGNERA s.r.o. účtovníctvo spoločnosti už nemal k dispozícií, pretože ho odovzdal novému konateľovi spoločnosti, ktorého meno si nepamätal. K spolupráci so spol. GROCERY Store s.r.o. došlo cez xyza xyza, presne si nepamätal ako. Spoločnosť nemala stálych zamestnancov, práce boli vykonané dohodarmi, ich mena si nepamätal. Nevedel aké stroje sa používali, stroje neboli spoločnosti SIGNERA s.r.o., boli požičané.
92. Žalobca uviedol (písomné podanie zo dňa 17.10.2017), že konateľ dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o. ho oboznámil, že niektoré práce bude určite vykonávať v subdodávkach. Stroje, ktorými mali byť vykonané práce, mali byť vo vlastníctve spol. SIGNERA s.r.o. Predložil zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí medzi spoločnosťami S-DRINK s.r.o. a SIGNERA s.r.o. Uviedol aj zoznam dohodárov, ktorí mali prace vykonať.
93. xyz, konateľka spoločnosti GROCERY Store s.r.o. do zápisnice o podaní vysvetlenia pred Kriminálnym úradom finančnej správy uviedla, že keď bola nezamestnaná a hľadala prácu, xyz xyz ju odporučil na xyza xyza, ktorý jej ponúkol miesto obchodného zástupcu v spol. GROCERY Store s.r.o., navrhol jej, aby bola konateľkou a spoločníčkou s tým, že on bude túto spoločnosť riadiť, on bude riaditeľ, ona obchodným zástupcom. Obchodnú činnosť vykonáva len xyz xyz, on dohaduje obchody. Ona podpisuje faktúry a zmluvy, ktoré jej do kancelárie nosí xyz xyz. Aj keď niečo dohodne s klientom, xyz xyz rozhodne o tom, či sa obchodná transakcia uskutoční. Nevystavovala žiadne doklady, iba podpisovala. Nevedela aký majetok vlastní spoločnosť, takúto informáciu vie poskytnúť xyz xyz. Nevedela uviesť aké zmluvy má spoločnosť uzatvorené, tieto informácie vie poskytnúť xyz xyz, ktorý jej zmluvy nosil na podpis, ona ich len podpísala a obsahu nevenovala pozornosť. Spoločnosť obchoduje s dodávateľom SIGNERA s.r.o., iného dodávateľa nevedela uviesť, rovnako ani odberateľov nevedela uviesť. Prehľad o dodávateľoch a odberateľoch má xyz xyz. Do kancelárie chodila dvakrát do týždňa len za účelom podpisovania dokladov, ktoré pracovníčky nachystali na základe pokynu xyza xyza. Nachystaným faktúram a iným dokladom nevenovala žiadnu pozornosť, iba ich podpisovala, neskúmala ich obsah. Objednávky vykonávali pracovníčky na pokyn xyza xyza. xyz xyz rozhoduje ako budú finančné prostriedky použité. Nie je si vedomá, či xyzovi xyzovi udelila plnú moc, podpisovala množstvo papierov o ktorých obsahu nevedela. Spoločnosť SIGNERA s.r.o. je dodávateľom spoločnosti, nevie o aké dodanie išlo, tieto informácie vie poskytnúť xyz xyz. Finančné provízie dostáva od xyza xyza. xyz xyz riadi spoločnosť aj po ekonomickej stránke.
94. Spoločnosť GROCERY Store s.r.o. riadil xyz xyz, jej úlohou bolo podpisovať všetky dokumenty a faktúry, ktoré priniesol xyz xyz. O spoločnostiach, s ktorými spol. GROCERY Store s.r.o. obchodovala nevie nič, žiaden tovar a služby neobjednávala. S finančnými prostriedkami spoločnosti nedisponovala, mala len úlohu prevziať z bankovej inštitúcie finančnú hotovosť a mala ju zaniesť do kancelárie na základe pokynu xyza xyza.
95. V danom prípade vznikol reťazec dodaní tovarov a služieb: žalobca - AGROJAS Ronava s.r.o. - GROCERY Store s.r.o. - SIGNERA s.r.o. Žalobcovi bol poskytnutý finančný príspevok na projekt obnova
ovocného sadu, prostredníctvom verejného obstarávania vybral spol. AGROJAS Ronava s.r.o., ktorá však nemala žiadnu techniku ani zamestnancov na vykonanie prác. Konateľ AGROJAS Ronava s.r.o. uviedol, že práce vykonala spoločnosť GROCERY Store s.r.o. na odporúčanie žalobcu. Ani spoločnosť GROCERY Store s.r.o. nemala stroje ani zamestnancov na výkon prác. Konateľka spol. GROCERY Store s.r.o. iba podpisovala faktúry a iné dokumenty, spoločnosť riadil xyz xyz, ktorý nemal žiaden vzťah k spoločnosti, nebol konateľ, spoločník, ani žiadnu písomnú zmluvu o spolupráci alebo sprostredkovaní nepredložil. Posledná spoločnosť v reťazci SIGNERA s.r.o. tiež nemala zamestnancov ani stroje. Práce mali vykonať osoby, s ktorými boli uzavreté dohody o vykonaní prác a bola doložená zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí (súbor vozidiel) od ďalšej spoločnosti.
96. Takto zistené skutočnosti správcom dane, dôvodne zakladajú pochybnosti, kto skutočne dodanie tovarov a prác, mal pre žalobcu vykonať. Žalobca nevysvetlil, prečo vybral spoločnosť AGROJAS Ronava s.r.o., ktorá nemala techniku ani zamestnancov na vykonanie prác a prečo spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. odporučil, aby práce vykonávala spoločnosť GROCERY Store s.r.o., ktorá tiež nemala zamestnancov na výkon prác, ani techniku, navyše s poukazom na neštandardné fungovanie tejto spoločnosti, ktorú riadil xyz xyz a konateľka spoločnosti iba podpisovala dokumenty, ale o obchodnej činnosti spoločnosti nerozhodovala. xyz xyz, ktorý vystupoval za spoločnosť GROCERY Store s.r.o., bez preukázania akéhokoľvek vzťahu k tejto spoločnosti, sa poznal s konateľom spoločnosti SIGNERA s.r.o. ktorá mala byť posledným článkom reťazca a ktorá zanikla a nepredložila nijaké účtovné doklady správcovi dane. Žalobca neozrejmil, prečo spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. odporučil práve spoločnosť GROCERY Store s.r.o., čo vedel o jej činnosti, ako si preveril jej činnosť. Práve tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti, kto mal skutočne tovary a služby žalobcovi dodať.
97. Správny súd zdôrazňuje, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.
98. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či bol zdaniteľný obchod reálne uskutočnený, a to preverovaním vykonávaným aj v dodávateľskej a subdodávateľských spoločnostiach.
99. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v daňovom konaní z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.
100. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.
101. V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi), pričom žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že tovar a služby boli skutočne dodané tak ako bolo deklarované.
102. Zistenia správcu dane oprávnene vzbudzujú dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, na základe ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).
103. Žalobca preukázal iba splnenie formálnych podmienok na odpočet - faktúrami a inými listinnými dôkazmi. Faktúry sú iba listinné dôkazy, ktoré nepreukazujú kto, aké osoby a aký dodávateľ, tovar dodal.
Neodstránil pochybnosti správcu dane a nepreukázal reálnosť obchodu medzi ním, jeho dodávateľom a subdodávateľmi.
104. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.
105. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie.
106. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade. Právo odpočítať daň, je právom, nie povinnosťou daňového subjektu.
107. Na priznanie nároku na odpočet DPH nestačí len vyhotovenie faktúr s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k preukázaniu reálneho faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Listinné dôkazy sa musia zhodovať so skutočne zrealizovanými plneniami. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázaná zhoda údajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Dôkazy musia byť vystavené na materiálnom reálnom podklade, pričom údaje v nich musia byť, ako aj právna skutočnosť, reálne preukázané.
108. Správca dane, ktorý získal oprávnene pochybnosti o tom, kým boli tovary a služby dodané, nie je povinný dokazovať ako došlo k dodaniu, ale žalobca ako daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, a pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr je povinný uvedené skutočnosti preukázať v rámci daňovej kontroly.
109. Ak daňovník neunesie v danom zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný pri uplatnení nároku na DPH. Pokiaľ žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach, nepreukázal ani splnenie zákonom stanovených podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.
110. Daňovým orgánom sa podarilo okolnosti, o ktorých predložené doklady svedčili, zásadne spochybniť (prípadne až vylúčiť), a tak pre odstránenie zistených pochybností mal ďalšie dôkazy predkladať opäť žalobca. Žalobca totiž má v súlade s § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku povinnosť preukázať vierohodnosť evidencií a záznamov a táto povinnosť sa nevyčerpáva prostým predložením listín, ktorých vierohodnosť momentom predloženia ešte správca dane nemal ako spochybniť, pretože pochybnosti vznikli až na základe realizovaných zistení správcu dane. Preto tento spätný prechod dôkazného bremena na žalobcu neodporuje ani zákonu, ani rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Daňový orgán v takej situácii nie je zaťažený povinnosťou, pri zistených pochybnostiach, dokazovať k čomu v obchodnom reťazci reálne došlo, pre účely uplatnenia práva na odpočet dane postačovalo jeho zistenie, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane.
111. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že je možné zamietnuť nárok na odpočet dane len v prípade, ak správca dane preukáže, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. Žalobca neuvádza konkrétne z akého zákonného ustanovenia má uvedený záver vyplývať, ani žiaden rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ani Súdneho dvora EÚ. Keďže žalobca nepreukázal, že spoločnosť AGROJAS Ronava s.r.o. tovar (služby) dodala, nevznikla jej daňová povinnosť z dodania tovaru (služby) v zmysle § 19 zákona o DPH, keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (služby). Ak nevznikla daňová povinnosť u
dodávateľa, nemôže vzniknúť právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Správca dane neodôvodnil rozhodnutie tým, aby sa žalobca stal obeťou nekalého konania obchodných partnerov, preto je nedôvodná námietka žalobcu, že sa mal správca dane vysporiadať s otázkou, či mal alebo mohol vedieť, že plnenie je súčasťou podvodného konania.
112. Žalobca v bode III. žaloby poukazoval na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ a citoval z nich. Žalobca neuviedol ako konkrétne sa tieto rozsudky skutkovo zhodujú s prejednávanou vecou, aby mohli byť závery v nich obsiahnuté aplikovateľné na daný prípad žalobcu. Rozsudky Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukazoval a častí, ktoré z nich citoval, sa týkajú karuselových podvodov na DPH. Žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH nie z dôvodu účasti na podvode, kedy by správca dane bol povinný preukázať žalobcovi vedomosť o ňom, ale z dôvodu, že dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť, čo je iný skutkový stav a následne z neho plynie iné právne posúdenie.
113. Preto ak žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, správny súd konštatuje, že tieto rozhodnutia na posudzovaný prípad nemožno aplikovať. V tomto smere správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25. januára 2012, z ktorého vyplýva : „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať.“. Ako bolo vyššie citované, jednalo sa o posudzované prípady s rozdielnym skutkovým stavom. Správca dane v konaní nesubsumoval konanie žalobcu pod daňový podvod resp. podvodné konanie, ako to namietal žalobca.
114. Žalobca poukazuje na rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.04.2019, ktoré však nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní. Namietal, že správca dane nepostupoval v súlade s usmernením odvolacieho orgánu a nedoplnil dokazovanie. V tomto súdnom konaní nie je účelom správneho súdu skúmať, či správca dane postupoval v súlade s usmernením a pokynom odvolacieho orgánu v rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane a následne žalovaného. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie správcu dane zo dňa 02.03.2020 spolu s rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.12.2020, teda či tieto rozhodnutia, ktoré tvoria jeden celok, sú zákonné.
115. Žalobca namietal, že protokol z daňovej kontroly a z neho vychádzajúce rozhodnutie je nezákonným, pretože boli použité zistenia zo zápisníc KÚFS. Žalobca túto žalobnú námietku neodôvodnil s poukazom na ust. § 182 ods. 1 písm. e/ SSP. Žalobca neuviedol z akého dôvodu by mal byť protokol a následne rozhodnutie správcu dane nezákonne. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V druhej vete § 24 ods. 4 daňového poriadku sú iba príkladmo uvedené jednotlivé dôkazné prostriedky. Žalobca bol oboznámený so zápisnicami z Kriminálneho úradu finančnej správy, mal možnosť navrhnúť vypočuť ako svedkov v daňovom konaní aj osoby, ktoré podali vysvetlenie pred Kriminálnym úradom finančnej správy. V prípade xyza xyza, to aj takto realizoval, dostavil sa s ním pred správcu dane za účelom podania svedeckej výpovede. Žalobca neuviedol aké právo žalobcu malo byť prípadne takýmto postupom správcu dane porušené.
116. Žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil a ani sa nezaoberal daňovými priznaniami, kontrolnými výkazmi a súhrnnými výkazmi, žalobcu ako aj jeho obchodných partnerov. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti boli zistené preverovaním účtovných dokladov a kontrolných výkazov obchodných partnerov žalobcu. Žalovaný tento dôkaz odmietol zohľadniť a nedostatočne sa s ním vysporiadal. Žalovaný sa k tejto námietke žalobcu vyjadril na strane 18 napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom a správca dane na strane 15 rozhodnutia. Dokazovanie vedie správca dane, a teda rozhodne, ktoré dôkazy vykoná. Informácie získané z písomných dokladov, daňových priznaní, výkazov, musia byť potvrdené resp. v súlade s inými vykonanými dôkazmi, aby bolo preukázané reálne dodanie tovaru a služieb tak ako bolo deklarované, pričom v danom prípade bol inými vykonanými dôkazmi preukázaný opak. Už z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dodaniu tovaru a služieb nedošlo tak ako bolo deklarované. Skutočnosti prípadne zistené z týchto dôkazných prostriedkov, môžu
len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale nie jeho materiálnu existenciu a reálne dodanie žalobcovi deklarovaným dodávateľom.
117. Žalobca poukazoval na zápisnicu o výsluchu svedka xyza xyz zo dňa 12.09.2019. Svedok iba ústne potvrdil obchody, čo však je v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Podrobnosti uskutočnenia prác nepopísal, práve naopak, jeho výpoveď bola stručná a skôr všeobecná. Žiadne detaily uskutočnenia prác neuviedol. Žalovaný neodmietol prihliadať na obsah jeho výpovede, jeho výpoveď správca dane vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi (str. 19 rozhodnutie správcu dane).
118. Správca dane prihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo, prihliadol na dôkazy vo vzájomnej súvislosti, tieto náležite vyhodnotil.
119. Ústne potvrdenie svedkami, že došlo k dodaniu tovarov a služieb, nie je postačujúce, ak iné dôkazy a súvislosti naznačujú, že tomu tak nebolo. Žalovaný nespochybnil dodanie len na základe tvrdení a domnienok, ako tvrdí žalobca. Závery správcu dane sú logické, práve naopak, žalobca nevysvetlil dôvod svojich obchodov takým spôsobom prostredníctvom dodávateľov a subdodávateľov, ktorí nemali zamestnancov ani techniku, na vykonanie prác, ako deklaroval.
120. Žalobca neuviedol, ktoré zápisnice o výsluchu akých svedkov a v akých častiach, mal správca dane vytrhnúť z kontextu tak, aby zneli v neprospech žalobcu. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane tvoria jeden celok, rozhodnutie žalovaného nemusí obsahovať doslovný prepis zápisníc o výsluchu svedkov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, aby svedkovia podrobne popísali priebeh dodania prác, čo by malo potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení. Práve naopak, výpovede svedkov boli všeobecné a žiadne detaily ako mali prebehnúť práce neuviedli. K tovarom a službám deklarovaným v predmetnom zdaňovacom období: priemyselné hnojivo, herbicíd, hnojivo draselné, obrobenie pôdy smakovaním, valcovanie, nebolo v svedeckých výpovediach nič konkrétne uvedené. Neobstojí ani námietka žalobcu o časovom odstupe medzi uskutočnením služieb a výpoveďami svedkov, pretože v prípade dodania tovarov a služieb v takom objeme ako bolo deklarované, musel by aspoň jeden svedok uviesť nejaký detail transakcie.
121. Z rozhodnutí je zrejmé, akým spôsobom boli obchody spochybnené. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov deklarovaných daňovým subjektom, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Správca dane nevyžadoval od žalobcu predloženie dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať. Žalobca mal možnosť predkladať a navrhovať dôkazy, výsluchy svedkov, bol prítomný pri výsluchu, klásť otázky svedkom a mohol vysvetliť aj sám konkrétne sporné okolnosti daných transakcií.
122. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, ako sa správca dane vysporiadal s navrhovaným dôkazom preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení z evidencie Daňového úradu Trenčín, Daňového úradu Trnava, Daňového úradu Bratislava v ISFS, súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane na str. 15 a rozhodnutie žalovaného str. 18, z odôvodnenia ktorých je zrejmé, prečo správca dane nevykonal tieto dôkazy.
123. K procesným právam účastníka nepatrí, aby bol vykonaný každý dôkaz, ktorý účastník považuje za významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí iba správnemu orgánu, a nie účastníkovi konania. Ak správny orgán rozhodne, že navrhnutý dôkaz nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nerozhodné alebo nadbytočné), nejde o postup, ktorým by boli automaticky porušené práva účastníka konania. Odmietnutie vykonania dôkazu navrhnutého daňovým subjektom nie je ani porušením práva na spravodlivý proces ako tvrdí žalobca. Správca dane odôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy.
124. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti), pri ktorej správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre rozhodnutie a či o tieto môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutkového stavu, ďalej hodnota zákonnosti, pri ktorej posudzuje, či dôkazy boli získané a
vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú.
125. Správny orgán v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Účastník konania sa nemôže dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
126. Dôkazy získané v administratívnom konaní boli získané zákonne a boli vykonané v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití konkrétnych právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých vec správne právne posúdil.
127. Dohody o vykonaní prác a výpovede svedkov naznačujú, že práce boli vykonané, avšak nepreukazujú vzhľadom na iné zistené skutočnosti, pre koho boli práce skutočne vykonané a tak ako uviedol žalovaný, nepreukazujú, že z vykonania prác by daňovému subjektu GROCERY Store s.r.o. a následne AGROJAS Ronava s.r.o. vznikla daňová povinnosť. Správca dane sa vyjadril aj k faktúram vyhotoveným žalobcom pre odberateľov ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o.. Uviedol, že tieto faktúry deklarujú, že drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná, avšak nepreukazujú, že práce spojené s touto činnosťou boli vykonané daňovým subjektom SIGNERA s.r.o. a z vykonania ktorých by daňovému subjektu GROCERY Strore s.r.o. a následne AGROJAS Ronava s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.
128. Žalobca splnil iba formálne podmienky, avšak tieto nepreukazujú, kto tovar a služby reálne dodal, aby dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť. Žalovaný prihliadol na všetky skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, tieto vyhodnotil s ostatnými dôkazmi. Správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu. Správca dane vykonal dokazovanie aj z vlastného podnetu aj na základe návrhov daňového subjektu. Návrhy, ktorým správca dane nevyhovel, odôvodnil v rozhodnutí. Skutkový stav zistený správcom dane súd považuje za dostatočný. Nie je povinnosťou správcu dane objasňovať nezrovnalosti vo vzťahoch ako tvrdí žalobca, správca dane je povinný zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní čo najúplnejšie. Nezrovnalosti a pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi a subdodávateľom mal možnosť ozrejmiť žalobca.
129. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, namietanému žalobcom, súd uvádza, že správca dane skúmal moment vzniku daňovej povinnosti, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pretože dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb a skúmal aj naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane, a práve z dôvodu nesplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane. Žalobca uvádza, že právne posúdenie je prejavom nesprávneho právneho výkladu príslušných ustanovení zákona o DPH. Cituje § 8 ods.1, § 9, § 19 ods. 1 a 2, § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom najpodstatnejšie ustanovenie zákona o DPH, ktoré stanovuje moment vzniku práva odpočítať daň opomenul citovať. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť musí vzniknúť dodávateľovi žalobcu, nie žalobcovi. Žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane, pretože nestačí iba preukázať, ako uvádza žalobca, dodanie služieb pre žalobcu (akýmkoľvek subjektom) a vznik daňovej povinnosti (akémukoľvek subjektu).
130. K námietke žalobcu, že závery žalovaného sú prejavom neporozumenia pravidlám obchodného styku, že správca dane neprihliadol na zaužívané obchodné zvyklosti, že žalovaný zasiahol do zmluvnej voľnosti v rámci obchodných vzťahov, keď neprihliadol na zaužívanú obchodnú prax, súd uvádza, že žalobca žiadnu takúto konkrétnu dohodu o obsahu vzťahu medzi zainteresovanými subjektmi neuviedol, ani konkrétnu zaužívanú obchodnú prax medzi nimi, ani obchodné zvyklosti, do ktorých by mal správca dane zasiahnuť.
131. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný pripísal na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu neplnenie si povinnosti iným subjektom a nemožnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných plnení u obchodného partnera jeho dodávateľa. Nebol dôvod nepriznania odpočtu DPH neplnenie si povinností dodávateľa žalobcu a jeho subdodávateľov a správca dane nezaťažil žalobcu dôkazným bremenom ohľadom jeho dodávateľov alebo subdodávateľov, takéto dôkazy správca dane od žalobcu nepožadoval. Žalobca iba namietal, ale neuviedol, aké dôkazy požadované žalovaným boli v rozpore s princípmi Smernice rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006. Ďalej žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/43/2010 zo dňa 09.10.2010. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal správca dane poskytnúť dôkazy na prekvalifikáciu daňovej transakcie. K prekvalifikácii daňovej transakcie deklarovanej v daňovom priznaní správcom dane nedošlo. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pretože dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť.
132. K námietke žalobcu, že požiadavka zo strany správcu dane, ktorej nesplnenie má za následok neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu reálnosti uskutočneného zdaniteľného plnenia, je nelegitímna a protiústavná, súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR. V uznesení z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 uviedol: „ Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.
133. Správca dane aj žalovaný sa vysporiadal s návrhom na vykonanie dokazovania overením účtovníctva dodávateľskej spoločnosti, čo už bolo odôvodnené vyššie. Žalobca tvrdil, že vykonané dôkazy reálnosť plnenia preukazovali a že splnil všetky zákonom stanovené povinnosti. O pravdivosti údajov uvedených vo faktúrach správca dane vzhľadom na zistené skutočnosti nadobudol počas vykonanej daňovej kontroly oprávnené pochybnosti. Aj keď faktúra obsahuje formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak v nej uvedené údaje odrážajú materiálnu skutočnosť. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán, t.j. správca dane. Podľa zákona o daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov patrí správcovi dane. Žalobca sa domáha hodnotenia dôkazov takým spôsobom a takým záverom, ktorý z obsahu administratívneho spisu nevyplýva.
134. Správny súd zdôrazňuje, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedá v preskúmavanom prípade tak rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného.
135. Správca dane iba podporne poukázal na zlúčenie spoločnosti u subdodávateľa obchodného partnera žalobcu v roku 2016, aj keď sa deklarované plnenie malo uskutočniť v roku 2015, nebol to ani jediný a ani nosný dôkaz.
136. K ďalším námietkam žalobcu, že nebolo možné vyhodnotiť dodávateľské spoločnosti ako rizikové, súd uvádza, že žalobca nevysvetlil, z akého dôvodu si vybral na uskutočnenie zdaniteľných plnení práve dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o., ktorá spoločnosť nemala vybavenie na ich uskutočnenie a následne konateľovi tejto spoločnosti určil subdodávateľa spoločnosť GROCERY Store s.r.o. Túto skutočnosť žalobca nepoprel, aby tomu tak nebolo, ani nevysvetlil. Podľa názoru správneho súdu konanie žalobcu v obchodno-právnych vzťahoch nebolo štandardné. V tomto smere konanie žalobcu a jeho procesná obrana nevyznieva pre správny súd dôveryhodne.
137. V tejto súvislosti právny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa 18.04.2013, v ktorom najvyšší súd uviedol: „V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 1. marca 2012, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27. októbra 2011 a sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13. septembra 2011). Podobne v rozsudku sp. zn. 5Sžf 97/2009 zo dňa 06.07.2010 Najvyšší súd SR uviedol: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené.“. V tejto konkrétnej veci ani nebolo rozhodujúce, či žalobca vedel alebo mal vedieť o daňovom podvode, keďže bolo spochybnené, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť v zmysle predložený faktúr.
138. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, citáciou jednej vety z tohto rozsudku. Správca dane nepožadoval od žalobcu preukázanie skutočnosti, na ktorých sa sám nepodieľal. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 správny súd uvádza, že judikatúra k otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila na tom, že nepostačuje predložiť faktúru, prípadne i zmluvu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného
obchodu. Napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017 a Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017.
139. V replike žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 zo dňa 03.09.2020 a uviedol, že je možné ho aplikovať aj na predmetný prípad, pretože správca dane spochybňuje jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie stavia na ním tvrdených nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, ktoré však žalobca odstránil a vysvetlil. Nemožno sa stotožniť s týmto tvrdením žalobcu, pretože ako už súd viackrát konštatoval, práve žalobca nevysvetlil nezrovnalosti v obchodných vzťahoch, vo výbere obchodných partnerov.
140. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
141. Z administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí daňových orgánov mal súd preukázané, že daňové orgány postupovali v zmysle zákona, tak v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj v súlade so zákonom o DPH, pričom vydali rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a na základe neho dospeli podľa správneho súdu k správnym právnym záverom a tieto boli následne aj odôvodnené s poukazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku a zákona o DPH. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.
142. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd dospel k právnemu záveru, že zo skutkových okolností nevyplýva vznik nároku na odpočet dane. Na základe daňovými orgánmi zisteného skutkového stavu, nebolo preukázané, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť. Nepochybil žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
143. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania, keďže v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
144. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).