Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/77/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. B., C., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XX, D., 2/ A. E. B., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XX, D., zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Ján Polák, advokát, Miletičova 64, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 432, proti žalovaným: 1/ AMADEUS MP, spol. s r. o., MDŽ 29, Šurany, IČO: 36 518 808, zastúpený: doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát, Kýčerského 5, Bratislava, IČO: 30 792 401, 2/ F. G. E., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/X, D., zastúpený žalovanou v 3. rade: I. J. E., nar. XX. XX. XXXX, A. XXXX/XX, D., 3/ I. J. E., nar. XX. XX. XXXX, A. XXXX/XX, D., o zriadenie vecného bremena, o vzájomnej žalobe o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/, o odvolaní žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 429 zo dňa 28. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcov (I.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolací súd z r u š u j e výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol vzájomnú žalobu žalovaných v 1., 2. a 3. rade, ako i súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania a vec v r a c i a v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a zamietol i vzájomnú žalobu žalovaných a žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. , , , (ďalej ako „“), , , a (ďalej len „“).

3. Uviedol, že žalobcovia sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou dňa 10. 05. 2021 domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo vstupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území D. zapísaný na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parc. reg. CKN č. XX/X, druh pozemku

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2, v rozsahu 4 m, podľa geometrického plánu vypracovaného geodetom F. A. K. č. 33/2018 zo dňa 10. 04. 2018, overeného OÚ Nové Zámky, kat. odborom dňa 24. 04.2018 pod č. 440/2018, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku, v prospech vlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., zapísanej na Okresnom úrade

Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XX, postavená na parc. reg. CKN č. XX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 419 m2. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 3/ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a to žalovanému 1/ vo výške... EUR, žalovanému 2 vo výške... EUR a žalovanému 3 vo výške.... EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania výpisom z LV č. XXXX, k. ú. D., výpisom z LV č. XXXX, k. ú. D., rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. , rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , geometrickým plánom F. A. K. č. 33/2018 (originál geometrického plánu na č. l. 310), žiadosťou o zriadenie vecného bremena zo dňa 27. 04. 2021, kópiou časti katastrálnej mapy, výpisom z LV č. XXXX, k. ú. D., kópiou katastrálnej mapy s vyznačením vlastníckych práv a možnosti prístupu, výpisom z Obchodného registra spoločnosti STARZYK s.r.o., fotodokumentáciou (č. l. 260, 294, 341, 342, 384, 411, 413, 414, 415), zápisnicou o obhliadke, výpisom z LV č. XXXX, projektovou dokumentáciou vyhotovenou F. H. L., kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, rozhodnutím o povolení vkladu, záznamom zo stránky Finstat.sk, ďalšími v spise doloženými dokladmi dospel k skutkovým a právnym zisteniam, ktoré v odôvodnení uviedol.

5. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. D. vyhotoveného ku dňu 10. 05. 2021 mal za preukázané, že vlastníkom parciel č. XX/X, XX/XX M. XXX/X sú žalovaný 1/ v pomere 1/10, žalovaný 2/ v pomere 5/10 a žalovaný 3/ v pomere 4/10. V časti „C“ ťarchy na tomto LV je zapísané vecné bremeno: právo prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parciel č. XX/X, XX/X, XX/X vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu 5/2005. Ďalej je tam zapísané vecné bremeno, právo prechodu peši i vozom v šírke 3 m cez pozemok parc. č. XX/X v prospech vlastníka parcely č. XX/X.

6. Z LV č. XXXX k. ú. D., vyhotovenému ku dňu 10. 05. 2021, mal za preukázané, že vlastníkmi parciel č. XX, XX/X, XX/X,XX/X, XX/X M. XXXX/X a nehnuteľností súp. č. XX a XXXX boli v čase vyhotovenia LV manželia B., teda žalobcovia, v pomere 1/1. V časti „C“ ťarchy je zapísané vecné bremeno, právo prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XX/X, XX/X vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 5/2005 a vecné bremeno - právo prechodu cez parcely č. XX, XX/X pre súkromné účely pešo, povozom a osobným motorovým vozidlom v prospech vlastníkov parciel č. XX/ X, XX/X, XX/X, XX/X.

7. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -736 zo dňa 04. 04. 2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že súd okrem iného zrušil vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez pozemok parc. č. XX/X v prospech vlastníkov parc. č. XX/X a parc. č. XX/X bez primeranej náhrady. Krajský súd v Nitre ako súd druhej inštancie zmenil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie vo veci o zriadení vecného bremena tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V bode 32 odôvodnenia tohto rozsudku krajský súd, okrem iného uviedol, že v prípade vecných bremien (zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľností v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej ďalšieho vlastníka. Ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.

8. Geometrickým plánom vyhotoveným F. A. K. dňa 10. 04. 2018, č. plánu 33/2018 (originál geometrického plánu založený na č. l. 310) bolo vyznačené právo prechodu cez pozemok parc. č. XX/ X v šírke 4 m. Žiadosťou o zriadenie vecného bremena zmluvou - pokus o mimosúdnu dohodu zo dňa 27. 04. 2021 bolo preukázané, že žalobcovia žiadali žalovaných o zriadenie vecného bremena cez parc. č. XX/X v šírke 4 m, výška odplaty mala byť predmetom dohody, pričom listové zásielky boli žalovanej doručené dňa 28. 04. 2021.

9. Z LV č. XXXX vyhotoveného ku dňu 21. 03. 2022 a LV č. XXXX vyhotoveného ku dňu 19. 03. 2022 v k. ú. D. bolo preukázané, že vlastníkom parciel č. XX/X, XX/X, XX M. N. XX/X M. XX/ X je spoločnosť STARZYK s.r.o., pričom uvedené parcely nadobudla kúpnymi zmluvami o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 25. 02. 2022 a zo dňa 25. 02. 2022.

10. Z fotodokumentácie (č. l. 259 a 260 súdneho spisu) mal súd preukázaný stav prác na múre, ktorý oddeľuje parcely č. XX M. XX/X pred ich ukončením. Na obhliadke dňa 21. 10. 2022 súd prvej inštancie

zistil, že cez parcelu XX/X vedie cesta, na parcele XX/X je postavená stavba. Bezbariérový vstup do ordinácii, ktoré sa nachádzajú v budove postavenej na parc. č. XX/X je prístupný z parcely XX/X. Budovy postavené na parcelách XX/X a XX/X patrili v čase vykonania obhliadky žalobcovi v 1/. Žalobca 1/ uviedol, že medzi parcelami XX/X a XX nebol nikdy priechod. Podľa právneho zástupcu žalobcov tam bol vytvorený technický otvor, ktorý slúžil na realizáciu stavieb. Podľa tvrdenia žalobcu 1/, bol prechod zamurovaný asi mesiac pred uskutočnením obhliadky. Súd na obhliadke zistil, že pri budove postavenej na parc. č. XX/X sa nachádza brána odhadom v šírke 3 m a vo výške 3 m, prístup do ordinácii je po ľavej strane cesty. Parkovisko nachádzajúce sa na parc. č. XX je prístupné bezproblémovo cestou prichádzajúcej z ulice. Plot oddeľujúci parcelu XX a XX/X bol v čase obhliadky čerstvo opravený.

11. Parcely č. XX/X M. XX/X a nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parc. č. XX/X sú vo spoluvlastníctve žalobcu 1/ a spoločnosti CLIX SK s.r.o. Spoločnosť CLIX SK s.r.o. nadobudla vlastnícke právo v časti nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 05. 12. 2022. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05. 12. 2022 žalobcovia ako predávajúci predali spoločnosti CLIX SK s.r.o. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na parcele XX/X a XX/X. V článku 4.1 bolo uvedené, že kupujúci bol zo strany predávajúceho o vecných bremenách cez parcelu XX/X a XXX/X informovaný.

12. Z projektovej dokumentácie - protipožiarna bezpečnosť stavby, vypracovanou F. H. L. v decembri 2022 vyplynulo, že vedenia zásahu v prípade požiaru cez bránu na južnej strane budovy na parc. č. XX/ X nie je možné, nakoľko vjazd k prístupovej komunikácie má nevyhovujú rozmery - šírka 3,05 m a výška 3,24 m. Výška a šírka vjazdu je obmedzená nosnými múrmi budovy a nemôže byť rozšírená. Jediná prístupová komunikácia k budove je cez parc. č. XXX/X, XX/X M. XX/X.

13. Na parc. č. XX/X bola vybudovaná železná brána, čo bolo preukázané fotodokumentáciou, ktorá je obsahom súdneho spisu (č. l. 384, 414, 415), pričom žalobcovia resp. ich právny zástupca komunikovali so žalovanými vo veci týkajúcej sa prístupu cez železnú bránu postavenú na parc. č. XX/X.

14. Súd prvej inštancie žalobu ako i protinávrh podaný žalovanými nepovažoval za určovaciu žalobu v zmysle , pričom právna kvalifikácia podanej žaloby je vecou súdu, poukazujúc pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 09. 2010 sp. zn. . Žaloba aj vzájomná žaloba sú podľa jeho názoru nepomenovanými súkromnoprávnymi žalobami, naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ani naliehavý právny záujem pri podaní vzájomnej žaloby teda nebolo potrebné skúmať. Námietky právnej zástupkyne žalobcov, podľa ktorých neboli splnené procesné podmienky pre podanie vzájomnej žaloby, súd nepovažoval za dôvodné, keďže po podaní vzájomnej žaloby žalovaným 1/, bola táto doplnená podaním žalovaného 2/ a 3/ podaním zo dňa 21. 08. 2022, čim prejavili, že so vzájomnou žalobou súhlasia.

15. Spoločnosť CLIX SK s.r.o. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností – stavby súp. č. XX zapísanej na LV č. XXXX, ktorej sa žaloba o zriadenie vecného bremena týkala. V zmysle uvedeného teda spoločnosť CLIX s.r.o. netvorila so žalobcami procesné spoločenstvo (nútené spoločenstvo) tak, ako je uvedené v , a teda v konaní o zriadenie vecného bremena ani v konaní o zrušení vecného bremena nevystupovala ako sporová strana. Z uvedených dôvodov návrh právneho zástupcu žalobcu na postup v zmysle nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodný.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nepovažoval za sporné vlastnícke práva sporových strán a existenciu vecných bremien k dotknutým nehnuteľnostiam, preto sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vznikom vlastníckych práv resp. vecných bremien bližšie nezaoberal. Zároveň mal za preukázané, že k stavbe súp. č. XX postavenej na parc. č. XX/X v spoluvlastníctve žalobcov majú žalobcovia zabezpečený prístup cez parc. č. XX/X, na ktorej je zapísané vecné bremeno - právo prechodu peši i vozom v šírke 3m v prospech vlastníka parcely č. XX/X, ktorá je tiež vo vlastníctve žalobcov. Súd mal taktiež preukázané, že na parc. č. XX/X je vybudovaný bezbariérový prístup pre pacientov a osoby, ktoré vstupujú do zdravotníckeho zariadenia nachádzajúceho sa budove pod súp. č. XX. Ďalší prístup do nehnuteľnosti je priamo z ulice A. I. D., čo vyplynulo z miestnej obhliadky a fotodokumentácie obsiahnutej v súdnom spise a žalobcom nič nebráni v tom, aby vstup do budovy z ulice A. I. D. zabezpečili bezbariérovým prístupom, čo im umožňuje aj ich ekonomická situácia. Prístup do budovy pod súp. č. XX je žalobcom zabezpečený taktiež cez parc. č. XX, XX/X, XX/X, XX/X, XX M. XX. Podľa názoru súdu prvej inštancie je možné prechod medzi parcelami č. XX M. XX/X, ktorý mal

slúžiť ako technický otvor, po jeho opätovnom vybudovaní prispôsobiť na vjazd sanitiek na parc. č. XX/X a následne na parc. č. XX/X, kde sa nachádza bezbariérový vstup do zdravotníckeho zariadenia. Názor právneho zástupcu žalobcov, že oplotenie medzi parc. č. XX M. XX/X oddeľuje majetok dvoch subjektov, považoval súd prvej inštancie za pravdivý, ale príliš formalistický a skutočnosť, že žalobcovia ho tesne pred obhliadkou nehnuteľností nechali zamurovať, považoval skôr za snahu skomplikovať situáciu medzi nimi a žalovanými, ako o snahu riešiť vzniknutú situáciu racionálne a zmysluplne.

17. Vecné bremeno zapísané na parc. č. XXXX, spočívajúce v práve prechodu peši i vozom v šírke 3m cez pozemok parc. č. XX/X v prospech vlastníka parc. č. XX/X je potrebné vykladať extenzívne. Slovné spojenie „v prospech vlastníka parcely č. XX/X“, ktorú majú v spoluvlastníctve žalobcovia a spoločnosť CLIX SK s.r.o., podľa názoru súdu znamená, že vecné bremeno má slúžiť v prospech vlastníka tejto parcely v čo najširšom zmysle slova a podľa názoru súdu ho môžu využívať vlastníci parc. č. XX/X aj na realizáciu svojich podnikateľských aktivít. Ak vykonávajú žalobcovia podnikateľskú činnosť v budove súp. č. XX, pre zabezpečenie ktorej je potrebné prechádzať cez parc. č. XX/X a následne parc. č. XX/ X, ktorá je v ich spoluvlastníctve, môžu využívať prechod cez parc. č. XX/X aj zamestnanci žalobcov resp. zákazníci alebo pacienti žalobcov. Opačný výklad - teda že parc. č. XX/X by mohli využívať iba jej vlastníci, teda žalobcovia ako fyzické osoby, resp. CLIX SK s.r.o. ako právnická osoba, podľa názoru súdu prvej inštancie z vecného bremena tak, ako je vymedzené na LV č. XXXX nevyplýva.

18. Prístupová cesta nachádzajúca sa na časti parcely XX/X dlhé roky tvorí prístup k parcele XX/X, pričom žalovaní v priebehu konania súdu nepredložili žiadny zmysluplný zámer na iné využitie časti parcely č. XX/X. Ako zmysluplný záver nemožno chápať snahu po postavení plota na tejto parcele resp. ukladanie smetných nádob. Žalovaní v priebehu konania na parcele XX/X vybudovali kovovú bránu, ktorá v konečnom dôsledku bráni v riadnom využívaní vecného bremena, ktoré sa viaže k parc. č. XX/X, čo nebolo predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie dospel k záverom, že vybudovanie kovovej brány neprispelo k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi žalobcami a žalovanými a nerieši problém prístupu žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnia zmysluplným spôsobom a vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX ako právo prechodu peši i vozom v šírke 3m cez pozemok parc. č. XX/X v prospech vlastníka parcely č. XX/X dostatočne zabezpečuje prístup žalobcov do nehnuteľnosti súp. č. XX postavenej na parc. č. XX, vrátane prístupu ich zamestnancov resp. zákazníkov. V zmysle vyššie uvedeného súd preto žalobu týkajúcu sa zriadenia vecného bremena zamietol.

19. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní nepreukázali žiadne iné zmysluplné využitie časti parcely XX/X, cez ktorú prístup k parc. č. XX/X vedie. Podľa názoru súdu prvej inštancie vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez túto parcelu žalovaných neprimerane nezaťažuje. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že z hľadiska požiarnej bezpečnosti budovy súp. č. XX je dôležité, aby k nej existoval prístup aj cez parc. č. XX/X resp. parc. č. XXX/X. Prístup cez parc. č. XX je príliš úzky a nízky, aby sa v prípade potreby dostalo k budove súp. č. XX väčšie požiarne auto. Vecné bremeno tak, ako je zapísané na LV č. XXXX, má svoje opodstatnenie a preto vzájomnú žalobu zamietol.

20. V závere súd prvej inštancie skonštatoval, že súčasná situácia, teda existencia vecného bremena - práva prechodu cez parc. č. XX/X v prospech vlastníka parcely č. XX/X v šírke 3 m postačuje dostatočne pre realizáciu podnikateľských zámerov žalobcov a žalovanú stranu neprimerane neobmedzuje na jej vlastníckych právach. Podľa názoru súdu by teda status quo mal vyhovovať obidvom sporovým stranám a posúdil podanú žalobu ako aj vzájomnú žalobu ako prejav zlých susedských vzťahov medzi žalobcami a žalovanými. Obidve strany by mali predovšetkým na zlepšení susedských vzťahov popracovať a snažiť sa riešiť problémy, ktoré medzi nimi ako susedmi vznikajú prednostne dohodou.

21. O nároku na trovy konania rozhodol v súlade s s prihliadnutím na . Žalobcovia v konaní neboli úspešní, žalovaní neboli úspešní pri podaní vzájomnej žaloby, súd preto nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej sporovej strane.

22. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby a výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov uvedených v , a . Odvolanie dôvodil tým, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal jeho kľúčovými argumentami, nevysporiadal sa so základnými zákonnými predpokladmi zrušenia vecného bremena podľa a rozhodnutie o vzájomnej žalobe vzbudzuje silný dojem, že súd rozhodoval viac pocitovo, než podľa práva. Poukázal pritom na rozsiahlosť napadnutého rozsudku,

kde súd v bodoch 1 až 79 sumarizoval priebeh konania, v bodoch 80 až 99 sa venoval dôkazom a v bodoch 100 až 105 aplikovateľnej právnej úprave, na základe čoho dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené, až povrchné. Z jeho obsahu vyplynulo, že ponechanie súčasného právneho a faktického stavu je najlepším riešením poukazujúc pritom na a . Opakovane upozornil na to, že vlastníci parcely č. XX/X, N. XX/X M. N. XX/ X majú právo prechodu len cez prvú parcelu, no už nie cez druhú parcelu a vlastník parcely č. XX/X síce má právo prechodu cez (druhú) parcelu XX/X, no nemá nijaké právo vstúpiť na (prvú) parcelu č. XXX/X. Právo prechodu cez obidva zaťažené pozemky teda nemá nikto, čo je samo o sebe právne aj fakticky absurdný, a do budúcna neudržateľný stav, na ktorý žalovaný upozorňoval (pozri napr. bod 10 vyjadrenia žalovaného z 6. marca 2023), rovnako aj na potrebu upraviť pomery v danej lokalite, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Naopak, uvedený stav považoval za vyhovujúci. V priebehu konania opakovane žiadal, aby sa súd riadne vysporiadal s námietkou, že právo prechodu a prejazdu cez zaťažené parcely č. XXX/X a č. XX/X využíva široké spektrum subjektov, no zjavne je toto právo najviac využívané v prospech obchodnej spoločnosti STARZYK s.r.o., ktorá prevádzkuje zdravotnícke zariadenie, ktorá prevádzkuje päť stomatologických ambulancií, internú a diabetologickú ambulanciu, zamestnáva resp. je v obchodno-právnom vzťahu s viac ako 20-timi osobami a podľa dostupných údajov dosahuje solídne ekonomické výsledky. Podnikateľské aktivity teda nevykonávajú žalobcovia (ako tvrdí súd prvej inštancie), ale obchodná spoločnosť STARZYK s.r.o., ktorej spoločníkmi a konateľmi sú žalobcovia. Obchodná spoločnosť STARZYK s.r.o. pritom nemá k panujúcim pozemkom alebo zaťaženým pozemkom nijaké adekvátne vecné právo (vlastnícke právo či právo zodpovedajúce vecnému bremenu). Zároveň podotkol, čím prejavil súhlas s názorom súdu prvej inštancie, že stavba súp. č. XX, v ktorej je prevádzkované zdravotnícke stredisko, je bez akýchkoľvek obmedzení dostupná a) priamo z ulice a b) z pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Akceptuje, že súdna prax pozná a pripúšťa tzv. odvodený výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Možno pochopiť, ak právo prechodu a prejazdu, ktoré patrí vlastníkovi parcely, využijú napr. aj jemu blízke osoby, typicky rodinní príslušníci, ktorí ho chcú navštíviť. Z odvodenej povahy práva uvedených osôb ale nevyplýva, že ich právo môže patriť komukoľvek. Pokiaľ by účastníci zmluvy hoci aj prejavili vôľu založiť právo oprávneného následne „určovať" osoby, ktoré môžu od neho odvodzovať niektoré práva vyplývajúce z vecného bremena, pričom toto jeho právo nemá byť limitované vecne, osobne, časovo alebo kvantitatívne (v dôsledku čoho sa môže týkať aj „všetkých"), vykazuje nimi prejavená vôľa znaky neurčitosti, čo by zakladalo neplatnosť právneho úkonu podľa . Vecné bremeno (právo prechodu cez parcelu č. XX/X v šírke 3 m, zriadené v konaní ), ktoré bolo zriadené za diametrálne odlišných pomerov a ktoré malo zabezpečovať zjavne len základný prístup k parcele č. XX/X (z jazykového výkladu ani z iných okolností nevplýva opačný záver), nemôže slúžiť početnej a vnútorne nehomogénnej skupine neznámych osôb. Ak sa tak dnes deje, je to zmena pomerov, ktorá zakladá právo na zrušenie vecného bremena. Záver o extenzívnom výklade vecných bremien je ale nesprávnym právnym záverom súdu prvej inštancie a je v rozpore s odbornou spisbou, ale aj súdnou praxou (žalovaný pritom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Záver o reštriktívnom výkone vecných bremien tak, aby v čo najmenšej miere zasahovali do vlastníckeho práva, aby čo najmenej obmedzovali vlastníka pri výkone jeho (hierarchicky silnejšieho) vlastníckeho práva, je pritom v našom právnom poriadku tak notoricky známy, že pre žalovaného je prekvapujúce, že v takejto otázke vôbec môže vzniknúť spor a pochybnosť. Žalobcovia na parcele č. XX vybudovali ďalšie parkovisko a hoci len dočasne, odstránili časť múru medzi parcelou č. XX a XX/X, čím došlo k sprístupneniu parcely č. XX/X a následne aj parciel č. XX/X a XX/X. Podľa názoru žalovaného ide o kľúčový argument – k tzv. panujúcim pozemkom (parcelám č. XX/X, N. XX/X a č. XX/X) dnes paralelne existujú dva prístupy; 1. vďaka vecným bremenám cez tzv. zaťažené pozemky vo vlastníctve žalovaných (484/7 a 20/1) a 2. cez pozemky vo vlastníctve žalobcov resp. nimi ovládanej obchodnej spoločnosti STARZYK s.r.o. (20/3 -> 17 -> 18/5 -> 18/4 -> 18/3 -> 19 -> 20/2 –> 20/4 aj 20/8). Uvedená nová trasa nielenže zabezpečuje ďalší vstup do stavby, v ktorej sú prevádzkované ambulancie (pre úplnosť sa žiada zdôrazniť, že táto možnosť tu bola už predtým, na čo žalovaný opakovane upozorňoval), ale predovšetkým sa ňou vytvára úplne nová možnosť prístupu – peši i dopravným prostriedkom - k panujúcim pozemkom. Ak žalobcovia a (alebo) nimi ovládaná spoločnosť STARZYK s.r.o. dokážu uspokojiť svoje vlastné parkovacie potreby aj „svojpomocne“, tak prechod cez pozemky žalovaných je pre žalobcu len vecou komfortu a nie nevyhnutnosti; keďže je to len ďalšia, pohodlnejšia možnosť ako sa dostať k parkovisku, tak ďalšia existencia vecného bremena (ktoré vždy je a bude významným obmedzením vlastníckeho práva žalovaného/žalovaných) je právne neudržateľná, a je potrebné sa s tým riadne vysporiadať, čo sa však nestalo. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazoval na argumentáciu

súdu o požiarnej bezpečnosti stavby súp. č. XX, ktorá je podľa jeho názoru kombináciou nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia tejto konkrétnej otázky. Stavba sa nachádza priamo na hranici miestnej cesty (verejnej pozemnej komunikácie) na ulici A. D. v širšom centre mesta D., ktorá je veľmi dobre prístupná priamo z verejnej komunikácie a v prípade požiaru tejto konkrétnej stavby neexistuje dôvod, aby hasičské jednotky prechádzali cez parcelu č. XX/X, poukazujúc pritom na o ochrane pred požiarmi, , vyhlášky ministerstva vnútra č. Súd prvej inštancie bol povinný sa s týmito argumentmi dôkladne vysporiadať, čo však vôbec neurobil. Rozsudok sa v naznačenom smere preto javí ako arbitrárny, bez uvedenia relevantných dôvodov či hlbšieho a presvedčivejšieho právneho zdôvodnenia. Ide o zjavnú vadu napadnutého rozsudku, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , , , sp. zn. . Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého spoločnosť CLIX SK s.r.o. netvorí so žalobcami procesné spoločenstvo (nútené spoločenstvo) tak, ako je uvedené v , spoločnosť CLIX SK s.r.o. preto nie je sporovou stranou žaloby o zriadení vecného bremena, ani sporovou stranou konania o zrušenie vecného bremena. Ide v tomto prípade o nesprávne právne posúdenie tejto otázky a spoločnosť CLIX SK s.r.o. ako podielový spoluvlastník parciel XX/X a XX/X tvorí so žalobcami procesné spoločenstvo v konaní o vzájomnej žalobe. Nepripustenie procesnej účasti spoločnosti CLIX SK s.r.o. žalovaný vníma aj ako inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo predstavuje samostatný odvolací dôvod. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta, bez náhrady zrušuje vecné bremeno zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres Nové Zámky, spočívajúce v práve prechodu peši i vozom v šírke 3 m cez pozemok parc. č. XX/X v prospech vlastníka parc. č. XX/X a v práve prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XX/X, XX/X, XX/X vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 5/2005, V 1118/2005, V 7593/07 a priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, a žalovanému priznal náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

23. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie i žalobcovia 1/ a 2/ v časti, ktorou súd žalobu žalobcov zamietol a tým aj závislému výroku o náhrade trov konania, z dôvodov uvedených v a . V odvolaní poukazovali na náročnosť prestavby pri zhotovovaní bezbariérového vstupu do budovy s. č. XX priamo z ulice A. I. D., čo tvrdili i v písomnom podaní zo dňa 12. 01. 2023. Výškový rozdiel medzi chodníkom a podlažím budovy, ako aj umiestnenie a šírka schodiska a vstupných dverí (schodisko je „zapustené“ do stavby) neumožňujú zriadenie bezbariérového vstupu bez rozsiahlej a finančne náročnej prestavby časti budovy a súčasne bez vybudovania nájazdovej rampy (ktorá by musela byť vybudovaná na cudzom pozemku parc. č. XXX/X), pre ktorú ale nie sú v súlade s normami verejného práva splnené priestorové nároky. Ak by aj bolo napokon možné vytvoriť na tomto mieste bezbariérový vstup stavebnou úpravou, problematickým by zostal prístup motorovým vozidlom – sanitkou, vozidlom ZŤP, pretože od cesty delí vchod do budovy trávnatá plocha a chodník vo vlastníctve mesta D.. I z tohto dôvodu v konaní žiadali nariadiť znalecké dokazovanie, čo však súd prvej inštancie nevyhovel. Svoje tvrdenia v konaní čiastočne preukázali priloženými fotodokumentáciami, ktoré neboli žalovanými účinne popreté. Súd napriek tomu ponechal tieto skutkové tvrdenia žalobcov bez vyhodnotenia a jeho záver, že „žalobcom nič nebráni v tom, aby vstup do budovy z ulice A. I. D. zabezpečili bezbariérovým vstupom“, preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepreskúmateľný. Súd uvažuje do budúcna s variantom vybudovania prechodu medzi parcelami č. XX a XX/X v jestvujúcom oplotení za účelom vjazdu sanitiek. Takýto postup súdu ale nie je v súlade s a zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalobcovia alebo ktokoľvek iný pripravovali do budúcna také stavebné zmeny, ktoré by mali viesť k vybudovaniu nového trvalého otvoru v jestvujúcom murovanom oplotení za účelom prechodu a prejazdu, alebo, že by bola takáto trvalá stavebná zmena technicky, právne a to i z hľadiska noriem verejného práva (o.i. stavebný zákon) vôbec možná a dovolená. Oplotenie medzi parc. č. XX a XX/X, ktoré oddeľuje majetok dvoch subjektov, nie je otázkou právneho názoru (právneho zástupcu žalobcov a ani nikoho iného), ako naznačuje súd, ale sa jedná o preukázaný a nesporný skutočný stav, ktorý nemožno hodnotiť ani ako formalistický a ani ako neformalistický. Je to skutočný stav veci, ktorý by mal tvoriť skutkový základ rozhodnutia súdu bez prívlastkov. Súd prvej inštancie nevykonal a žalobca nepredložil žiaden dôkaz na zistenie toho, či žalobcom skutočne robí alebo nerobí problém, aby otvor v jestvujúcom murovanom oplotení vybudovali a teda, do akej miery by boli odkázaní na rozhodnutie stavebného úradu, ako by to znížilo počet vybudovaných parkovacích miest, aké náklady by

sa s tým spájali a pod. Ku konštatovaniu súdu, že žalobcovia tesne pred obhliadkou nechali zamurovať prechod medzi parcelami č. XX a XX/X uviedli, že o mimosúdne riešenie sa pokúšali ešte pred podaním žaloby, čo aj preukázali. Podstatné je, že uvedením deliaceho múru do pôvodného stavu nevytvorili žalobcovia nový stav alebo novú situáciu. Naopak, boli to žalovaní, kto vybudoval bránu (v rozpore s projektom, bez povolenia stavebného úradu, nerešpektujúc jestvujúce vecné bremeno) a obmedzil vstup tak, že ani pacienti, ani zamestnanci ani sanitky a ani rodinní príslušníci žalobcov nemajú možnosť realizovať odvodené jestvujúce právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Po vynesení rozsudku zašli žalovaní ešte ďalej a ohradili nelegálne parcelu XX/X aj vo vnútri objektu. Žalovaní tým popreli svoju vlastnú argumentáciu, v zmysle ktorej má byť jestvujúce vecné bremeno postačujúce aj pre osoby odvodzujúce právo prechodu. Zriadením oplotenia na p. č. XX/X, ktoré žalovaní zrealizovali po vynesení rozsudku, tak došlo k eliminácii funkcie parkoviska na p. č. 20/4 a bezbariérového vstupu do budovy presne ako avizovali už počas súdneho konania. Jediná možná prístupová cesta pre sanitky a vozidlá ZŤP k bezbariérovému vchodu vedúcemu do budovy s. č. XX stojacej na p. č. XX/X tak vedie z verejnej komunikácie cez parcely č. XXX/X a XX/X, tak ako to vyplýva zo žaloby a GP F. A. K. a tento prístup v súčasnosti žalovaní zmarili. Súd sa ani s týmito rozhodujúcimi skutočnosťami dostatočne nevysporiadal, rovnako ako ani so skutočnosťou, že žalobou sa domáhajú iba stavu, ktorý platil do predchádzajúceho rozhodnutia súdu o zrušení jestvujúceho vecného bremena, a že zriadením vecného bremena za náhradu nebudú žalovaní prakticky nijako obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva, oproti súčasnému stavu. Záverom navrhli, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie po vykonanom dokazovaní k výške odplaty za zriadenie vecného bremena zmenil tak, že žalobe žalobcov vyhovie resp. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, voči výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby a výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podali odvolanie i žalovaní 2/ a 3/, z dôvodov uvedených v , a , ktoré považovali za vecne a právne nesprávne, nepresvedčivé a nedostatočné. Odvolanie odôvodili tým, že žalobcovia nevyužívajú vecné bremeno na účel, na ktorý bolo zriadené, ale ho využívajú nad rámec a na úkor vlastníkov pozemku parc. č. XX/X, s čím sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Záver súdu o extenzívnom výklade vecných bremien je nesprávnym záverom a je v rozpore s elementárnou logikou. Ak majú žalobcovia zabezpečený prístup do budovy súp. č. XX cez svoje parcely, potom konštatovanie súdu, že žalobcovia môžu využívať prechod cez parc. č. XX/X v rozpore s elementárnou logikou. Uvedené je v rozpore s uznesením súdu v konaní sp. zn. , v ktorom Krajský súd Nitra rozhodnutím č. k. -815 zo dňa 14. 12. 2017 rozhodol, že žalobcovia ako vlastníci parc. č. XX/X a XX/X nemajú vecné bremeno, právo prechodu cez pozemok parc. č. XX/X. Žalobcovia vyššie uvedené uznesenie nerešpektujú. Podotkli, že stavba súp. č. XX, v ktorej je prevádzkované zdravotnícke stredisko, je bez akýchkoľvek obmedzení dostupná priamo z ulice a z pozemkov vo vlastníctve žalobcov. Záverom žalovaní 2/ a 3/ navrhli, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhol žalovaný 1/.

25. Žalovaní 2/ a 3/ doručili súdu prvej inštancie dňa 07. 07. 2023 podanie označené ako „Doplnenie právnej argumentácie do odvolacieho konania proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. -429 z 28. 04. 2023“. Uviedli, že argumentácia žalobcov o potrebe bezbariérového prístupu k ich stavbe je z pohľadu predmetu konania úplne irelevantná. Účelom je garantovať prístup k stavbe pre vlastníka, a nie zabezpečovať rôzne podnikateľské potreby, ako napríklad špecifický bezbariérový prístup pre klientov. Existencia ďalších priľahlých pozemkov vo vlastníctve STARZYK s.r.o. je ďalším dôkazom toho, že nie je splnená základná podmienka pre zriadenie vecného bremena podľa . Nemožno to obchádzať tým, že sa vlastník stavby bude tváriť, že iné pozemky formálne nevlastní. Aj keď formálne ide o odlišné subjekty, materiálne je zrejmé, že prístup k svojej stavbe si vlastník stavby dokáže zabezpečiť sám. Ak sa vlastník stavby vie dostať ku svojej stavbe cez dva rôzne priľahlé pozemky, z ktorých je jeden vo vlastníctve jemu spriaznenej osoby a druhý vo vlastníctve úplne cudzej osoby, je neakceptovateľné, aby žaloval túto tretie osobu o zriadenie vecného bremena s tvrdením, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Čo sa týka argumentácie súdu ohľadom potrebného vstupu hasičov, ako dôvodu pre existenciu vecného bremena, táto otázka sa už v minulosti objavila v súdnej praxi, pričom judikatúra jasne odmietla takýto argument ako dôvod pre zriadenie vecného bremena, resp. práva nevyhnutej cesty v režime . Stotožňujú sa so závermi súdu prvej inštancie ohľadom vybudovania brány na parcele XX/X, ktoré nie je predmetom tohto konania, avšak nie je pravdou, že by týmto vybudovaním brány žalovaní neoprávnene obmedzili žalobcov v riadnom užívaní vecného bremena, kedy judikatúra

konštatuje, že vybudovanie brány s poskytnutím kľúčov je akceptovateľným riešením a neporušuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Predmetné vecné bremeno bolo zriadené za úplne iných pomerov, aké sú v súčasnosti, nakoľko medzičasom došlo k toľkým zmenám, že vecné bremeno sa stalo nielen nezmyselným a neúčelným, ale zároveň je dôvodom neustálych sporov a konfliktov medzi stranami. Poukazujúc na vyššie uvedené žiadali, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol vo svojom odvolaní žalovaný 1/.

26. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že tvrdenia žalobcov ohľadom vybudovania bezbariérového prístupu z ulice, ktoré nie je možné bez rozsiahlej a finančnej prestavby, považuje za nepresné a nepravdivé. Zdôraznil, že potreba bezbariérového vstupu do stavby je predovšetkým a výlučne prevádzkovou potrebou spoločnosti STARZYK s.r.o., ktorá je dostatočne ekonomicky silná na to, aby bolo možné od nich spravodlivo očakávať takúto investíciu. Problematika prístupu motorových vozidiel – sanitky, vozidlo ZŤP, je len vecou rokovaní a dohody žalobcov s Mestom D., o ktoré sa žalobcovia, podľa dostupných informácií, ani len nepokúsili. Žalobcom (či už ako priamym vlastníkom jednej skupiny relevantných pozemkov, alebo ako konateľom/spoločníkom spoločnosti vlastniacej ostatné relevantné pozemky) nič nebráni zriadiť na pozemkoch parc. č. XX/X, parc. č. XX/ X, parc. č. XX/X, parc. č. XX/X, parc. č. XX napr. vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu, alebo uzatvoriť nájomnú zmluvu, príp. sceliť dané pozemky, a zabezpečiť tak prístup k stavbe aj cez parcelu XX/X. Odmietli argumenty žalobcov o parkovisku s presným počtom parkovacích miest, či o pevnej prekážke (rozumej múr) medzi parcelami č. XX a XX/X. Argument o pevnej prekážke je pritom osobitne zavádzajúci, nakoľko tento múr je možné kedykoľvek odstrániť, v celosti alebo len z časti. Túto možnosť napokon žalobcovia využili dočasným odstránením časti múra a jeho opätovným neskorším zamurovaním (čo je v oboch prípadoch práca na jeden deň bez významných finančných dopadov). Parkovacie miesta, na ktoré poukázali žalobcovia, je taktiež možné kedykoľvek usporiadať inak, ľubovoľne podľa potrieb žalobcov, sú to žalobcovia, ktorí majú túto záležitosť pod svojou vlastnou kontrolou. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že sú to práve žalovaní, ktorí sú v dôsledku vecného bremena „obratí“ o priestor, ktorý by bolo možné využiť na parkovanie. Žalovaný kategoricky namieta tvrdenia žalobcov o neoprávnenom či nelegálnom zriadení brány na pozemku žalovaných a súbežne poukazuje na to, že žalobcovia ani len nepopierajú to, že existujúce (či nimi žalované nové vecné bremeno) využívajú pre pacientov a zamestnancov spoločnosti STARZYK s.r.o. Brána na parcele č. XX/X, ktorou dochádza k regulácii subjektov využívajúcich (existujúce) vecné bremeno, je legitímnym nástrojom ochrany vlastníckeho práva a bola zriadená v súlade so všetkými predpismi súkromného aj verejného práva. Argument žalobcov o tom, že jediná možná prístupová cesta pre sanitky a vozidlá ZŤP je len cez pozemky žalovaných (čo má opodstatňovať zriadenie nového vecného bremena), je podľa neho prinajmenšom zavádzajúci – z hľadiska priestorových parametrov je absolútne porovnateľný s prístupom cez parc. č. XX/X, XX, XX/X a atď., t. j. cez pozemky žalobcov a obchodnej spoločnosti STARZYK s.r.o. a sanitka sa môže otáčať na pozemku parc. č. XX, príp. po odstránení múru (čo už žalobcovia predtým urobili) na pozemku č. XX/X. Sanitka sa napokon vôbec nemusí otáčať, ale môže smerom k ulici A. D. naspäť vycúvať. Existuje hneď niekoľko spôsobov, akými je možné uspokojiť prevádzkové potreby zdravotníckeho zariadenia bez toho, aby došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných. Zriadenie nového, a ani zachovanie existujúceho vecného bremena preto nie je opodstatnené a z funkčného hľadiska (duplicitne) poskytujú výhodu, ktorú žalobcovia majú aj na základe iných skutočností. V ostatnej časti žalovaný v 1. rade poukazoval na skutočnosti, ktoré už uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 15. 06. 2023.

27. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa - , ďalej len ), po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu žalobcov o zriadenie vecného bremena, je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaných o zrušenie vecného bremena zamietol, je potrebné podľa ust. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia k prvému výroku rozsudku (ktorým zamietol žalobu žalobcov o zriadenie vecného bremena) vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok.

30. Ustanovenie rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Uvedené ustanovenie však použitím pojmu „môže zriadiť“ priamo naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno sa súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv.

31. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že stavba vlastnícky patriaca žalobcom, ku ktorej požadovali zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty, sa nachádza na parc. č. XX/ X vo vlastníctve žalobcov a parc. č. XX/X, na ktorej žiadali žalobcovia zriadiť vecné bremeno právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami v rozsahu stanovenom v geometrickom pláne, je v spoluvlastníctve žalovaných a je priľahlou parcelou k parc. č. XX/X. Pri určení rozsahu a spôsobu výkonu vecného bremena je však potrebné vychádzať z toho, že týmto výkonom nesmie byť povinný zaťažovaný nad dohodnutú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci počítať. Oprávnenie vlastníka stavby neznamená, že tento je oprávnený nad mieru primeranú pomerom rušiť vlastníka pozemku, či dokonca ohrozovať výkon jeho práv alebo inak rušiť výkon jeho vlastníckeho práva. Aj prípadné zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vždy vážny zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a preto je potrebné vždy porovnávať výhodu, ktorú by cesta poskytovala s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti.

32. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť krajným riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemá nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravodlivým, logickým a prijateľným spôsobom. Využívanie titulom vecného bremena pozemkov žalovaného (priľahlých pozemkov) by nespočívalo len v práve cesty so vstupom na pozemok žalovaného a prechodom a prejazdom cez jeho pozemok, ale vzhľadom na to, že ide o areál s budovou prevádzkovanou ako zdravotnícke zariadenie žalobcov, by dochádzalo k permanentnému a nepretržitému využívaniu pozemku žalovaných, a to aj vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalobcov. Žalobou na zriadenie vecného bremena v tomto konkrétnom prípade žalobcovia obchádzajú podstatu tohto inštitútu, a to prechádzať cez pozemky patriace žalovaným v časovo neurčitom slede s minimálnym zaťažením vlastníckych práv žalovaného právom cesty, teda prechodom a prejazdom osobnými motorovými vozidlami. Zriadenie vecného bremena na konkretizovaný pozemok žalovaných v nadväznosti k stavbe žalobcov, neprináša tak spravodlivé usporiadanie vzťahov. Odvolací súd zdôrazňuje, že zriadenie vecného bremena je krajným riešením a možno k nemu pristúpiť len v prípade, ak neexistuje iný spôsob riešenia veci. Z ust. vyplýva, že súd môže zriadiť na návrh vlastníka stavby vecné bremeno, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

33. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby súp. č. XX, ktorú prevádzkujú na podnikateľské účely – zdravotnícke zariadenie

a ktorá je umiestnená na parc. č. XX/X, sú tiež spoluvlastníkmi pozemku – parc. č. XX/X, ktorý je v spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Námietka žalobcov, že zriadením vecného bremena cez parc. č. XX/ X v rozsahu geometrického plánu, ktorý predložili, sa dosiahne stav, aký bol do roku 2018, je irelevantná. Pôvodne totiž bolo zriadené vecné bremeno a to právo vstupu, prechodu a prejazdu cez parc. č. XX/ X v prospech žalobcov ako vlastníkov parc. č. XX/X a XX/X. Následne, po zmene vlastníka parc. č. XX/ X z Mesta D. na žalovaného 1/ bolo toto vecné bremeno bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu Nitra č. k. - 736 zo dňa 04. 04. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra č. k. -815, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 02. 2018. V žalobe žalobcovia dôvodili opodstatnenosť zriadenia vecného bremena tým, že k stavbe s. č. XX, k jej zadnému bezbariérového vchodu sa vedia dostať motorovými vozidlami a sanitkami len cez parc. č. XX/X, ktorú užívali do roku 1998 a ktorý výjazd na verejnú komunikáciu cez prac. č. XXX/X, cez ktorú už majú žalobcovia zriadené vecné bremeno práva vstupu, prechodu a prejazdu vo vyznačenom rozsahu o šírke 3 m. Dôvodili tým, že neobmedzia žalovaných 1/ - 3/ vo výkone ich vlastníckeho práva k parc. č. XX/X, lebo na tejto parcele je už od roku 1994 zriadené vecné bremeno práva vstupu prechodu a prejazdu v šírke 3m v prospech vlastníka zadnej parc. č. XX/X. Za tejto dôkaznej situácie, ktorá bola súdom prvej inštancie preverená aj ohliadkou na mieste samom sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je splnená podmienka zriadenia vecného bremena súdom, a to, že žalobcovia nemajú inú možnosť dostať sa k stavba s. č. XX na parc. č. XX/X k. ú. D., nakoľko takéto tvrdenie nebolo v konaní preukázané. Stavba - zdravotnícke zariadenie vo vlastníctve žalobcov 1/a 2/ má bezbariérový prístup vybudovaný na parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobcov a na uvedenú parcelu majú zabezpečený prístup cez parcelu č. XX/X, ktorá je v ich vlastníctve a to cez parc. č. XX/X – vo vlastníctve žalovaných, na ktorej je zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov parcely č. XX/X (t. č. žalobcov) a to právo prechodu, prejazdu a peši o šírke 3 m. Nie je teda zrejmé, z akého dôvodu, ak existuje bezbariérový prístup ku vchodu do zdravotného zariadenia z parc. č. XX/X, prostredníctvom parcely č. XX/X vo vlastníctve žalobcov, z akého dôvodu by mala byť parcela XX/X vo vlastníctve žalovaných zaťažená ďalším vecným bremenom k stavbe s. č. XX na parc. č. XX/X, ktorá je tiež vo vlastníctve žalobcov, a to dokonca v šírke 4 m.

34. Z dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia ako fyzické osoby - manželia, majú v bezpodielovom vlastníctve pozemky a ďalšie sú vo vlastníctve spoločnosti STARZYK s.r.o., ktorého spoločníci a konatelia sú práve žalobcovia. Námietku, že do budúcnosti môže dôjsť k zmene u právnickej osoby (úmrtie, prechod vlastníckeho práva prevod obchodného podielu, dražba, konkurz) nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko súd rozhoduje na základe skutkového a právneho stavu, ktorý existuje v čase jeho rozhodovania, a nie ktorý môže nastať v budúcnosti. Okrem toho, prevod obchodného podielu, prechod vlastníckeho práva je závislé na vôli konateľov spoločnosti, ktorí môžu vyhodnotiť situáciu práve aj z hľadiska zabezpečenia kontinuity a prístupu k stavbe s. č. XX. To isté platí k argumentácii žalobcov k možnosti vybudovania prechodu medzi parcelami č. XX a XX/X, ktoré sú t. č. oplotené. Nemôže obstáť ako argument, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia pripravovali do budúcna také stavebné zmeny, ktoré by mali viesť k vybudovaniu nového, trvalého otvoru v jestvujúcom murovanom oplotení za účelom prechodu a prejazdu, alebo že by bola takáto stavebná zmena technicky, právne a z hľadiska stavebného zákona možná. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcom, že úlohou súdu nie je skúmať a dať návod na to, akým spôsobom je možné vyriešiť prístup k stavbe, ale je vecou žalobcov, aby preukázali, že iný spôsob, než je zriadenie vecného bremena a tým obmedzenie vlastníckeho práva tretích osôb, neexistuje, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Žalobcovia vedú polemiku k jednotlivým variantom naznačeným súdom prvej inštancie, ako neriešiť prístup cez svoje vlastné pozemky, resp. pozemky vo vlastníctve právnickej osoby, ktorej sú spoločníkmi a konateľmi, tieto sú však len v rovine hypotetickej. Nepredložili žiadny argument, dôkaz o tom, že sa snažili situáciu riešiť prednostne inak, bez obmedzenia vlastníckeho práva tretích osôb. Odvolaciemu súdu sa javí, že žalobcovia sa snažia nájsť argumenty pre úspešnosť v konaní práve tak, aby žiadnym spôsobom neobmedzili užívanie pozemkov v ich vlastníctve, alebo vo vlastníctve ich spoločnosti, ale na úkor užívacieho práva pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Námietka žalobcov, že súd nevykonal žiaden dôkaz na to, či žalobcom skutočne robí alebo nerobí problém, aby otvor v jestvujúcom murovanom oplotení vybudovali a teda do akej miery by boli odkázaní na rozhodnutie stavebného úradu, ako by to znížilo počet vybudovaných parkovacích miest, aké náklady by sa s tým spájali....je irelevantná. Zo strany žalobcov ide zrejme o nepochopenie dôkazného bremena, ktoré zaťažuje ich, a nie súd. Nemôže byť predsa dôvodom zriadenia vecného bremena skutočnosť, že iný spôsob prístupu k stavbe oprávneným z vecného bremena by ich zaťažil konaním pred stavebným úradom, resp. si bude vyžadovať investície z ich strany. Žalobcovia nepochybne

disponujú viacerými možnosťami zabezpečenia prístupu k stavbe s. č. XX na parc. č. XX/X bez toho, aby zaťažili vecným bremenom priľahlý pozemok žalovaných, pričom nie je úlohou súdu riešiť technické a iné možnosti zabezpečenia tohto práva. Za súčasného stavu majú žalobcovia prístup do stavby zabezpečený prostredníctvom prechodu cez parc. č. XX/X v spoluvlastníctve žalovaných na parc. č. XX/ X v ich vlastníctve, ale aj iným spôsobom, na ktorý poukázal súd prvej inštancie. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia jednej z podmienok na zriadenie vecného bremena a to, že neexistuje iný spôsob prístupu k stavbe je na žalobcoch a toto dôkazné bremeno žalobcovia neuniesli.

35. Odvolací súd ďalej uvádza, že nie je zrejmé, k čomu malo viesť konštatovanie žalobcov v tom znení, že na základe jestvujúceho vecného bremena v šírke 3 m cez parc. č. XX/X je toto jediná cesta, ktorou majú ako vlastníci nehnuteľnosti parc. č. XX/X právne zaistený prístup k parcele č. XX/ X a tým aj k priľahlým parcelám č. XX/X so stavbou a č. XX/X so stavbou a napokon aj k parcele č. XX/X, ktorá je priľahlá k stavbe s. č. XX na parc. č. XX/X v mieste, kde je zriadený bezbariérový prístup. Preto sa k uvedenému konštatovaniu odvolací súd nepovažuje za potrebné vyjadriť. Absolútne nedôvodný je argument žalobcov, že jestvujúce právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobcov je viazané na vlastníctvo parcely č. XX/X, ktorej hospodársky účel neslúži prevádzke zdravotníckeho zariadenia, rovnako tak rozloha parcely XX/X, ktorá neumožňuje otáčanie sanitky a obmedzený vjazd a výjazd pri parkovaní viac ako jedného vozidla.

36. Na doplnenie a zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť krajným riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby a nemá nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravodlivým, logickým a prijateľným spôsobom. Využívanie titulom vecného bremena pozemkov žalovaného (priľahlých pozemkov) by nespočívalo len v práve cesty so vstupom na pozemok žalovaného a prechodom a prejazdom cez jeho pozemok, ale vzhľadom na to, že ide o zdravotnícke zariadenie žalobcov, by dochádzalo k permanentnému a nepretržitému využívaniu pozemku žalovaných, a to aj vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalobcov. Zriadenie vecného bremena na konkretizovaný pozemok žalovaných v nadväznosti k stavbe žalobcov, neprináša tak spravodlivé usporiadanie vzťahov. Z ust. vyplýva, že súd môže zriadiť na návrh vlastníka stavby vecné bremeno, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Argumentácia žalobcov nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie už len z toho dôvodu, že v ich prípade nie je splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena podľa , ktoré musia byť kumulatívne splnené, t. j. že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, čo sami žalobcovia nepopierajú, ale poukazujú na rôzne, pre nich nevýhodné podmienky takéhoto riešenia, resp. hypotetické technické a iné problémy, ktoré by takéto riešenie mohlo priniesť. Relevantným pre zriadenie vecného bremena totiž nie je zabezpečenie pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu k stavbe.

37. Nespokojnosť žalobcov s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , , ) rešpektuje názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok.

38. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol vzájomnú žalobu, ktorou žalovaní žiadali zrušiť vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D. spočívajúce v práve prechodu peši i vozom v šírke 3 m cez pozemok parc. č. XX/X v prospech vlastníkov parc. č. XX/X a v práve prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X v prospech vlastníka parc. č. XX/X, XX/X a XX/X, odvolací súd považuje podané odvolanie za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie v tejto časti svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa s námietkami žalovaných produkovanými v konaní a v tejto časti považuje odvolací súd rozhodnutie za nepreskúmateľné.

39. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

40. Aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ).

41. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd skúmal, či odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva relevantnú odpoveď na všetky podstatné otázky a dospel k názoru, že tomu tak nie je a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku, ktorým zamietol vzájomnú žalobu žalovaných, neobsahuje dostatok dôvodov, prečo tak rozhodol, keď vo vzťahu k argumentácii žalovaných nijako nereagoval na rozhodujúce námietky.

43. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami žalovaného 1/ v tom, že vo vzťahu k vzájomnej žalobe je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené a teda v tejto časti aj

nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa nezaoberal namietanou zmenou pomerov, ktoré vznikli od zriadenia vecného bremena cez parc. č. XX/X a parc. č. XX/X až po súčasnosť, na ktorú žalovaný 1/ poukazoval v priebehu celého konania a ani hrubým nepomerom medzi výhodou oprávneného a nevýhodou povinného a len skonštatoval, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez uvedené parcely žalovaných neprimerane nezaťažuje bez toho, aby uvedenú úvahu rozviedol. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý bol namietaný aj žalovaným 1/, že žalovaní nepredložili nijaký zmysluplný zámer na iné využitie ich zaťaženej parcely č. XX/X. Aj podľa odvolacieho súdu, takáto povinnosť žalovaných nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a spôsob, akým bude vlastník pozemok užívať, je výslovne na jeho rozhodnutí, samozrejme s obmedzeniami, ktoré sú dané príslušnými právnymi predpismi.

44. Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Predpokladom vydania súdneho rozhodnutia sú: a/ trvalá zmena pomerov, b) hrubý nepomer, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Súd musí pritom prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Trvalou zmenou pomerov môže byť aj zmena v osobných a majetkových pomeroch účastníkov. Zmena pomerov je pritom zistiteľná porovnaním pomerov v čase zriadenia a v čase zrušenia vecného bremena (t. j. v čase rozhodnutia súdu).

45. Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, spočíva nielen v objektívnych okolnostiach, ale v osobných pomeroch účastníkov, pričom za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou správaní sa účastníkov. Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné. V dôsledku zmeny podmienok, za ktorých vecné bremeno vzniklo, zákon umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. bližšie nerozvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena. Zrejme sa ňou však mieni zmena nielen v objektívnych okolnostiach, ale aj v osobných pomeroch účastníkov, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu, či trvania vecného bremena. Za určitých okolností hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného môže vzniknúť aj zmenou správaní sa subjektov tohto oprávneného vzťahu. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak preto niektorý zo subjektov právneho vzťahu založeného vecným bremenom hrubo zneužíva svoje práva a správa sa v rozpore s dobrými mravmi, môže to mať vplyv na zmenu obsahu vecného bremena, príp. na jeho zrušenie.

46. Je nepochybné, že na strane žalobcov zmena pomerov nastala. V konaní bolo preukázané, že od času zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši i vozom v šírke 3 m cez parc. č. XX/X a parc. č. XX/X vo vlastníctve žalovaných v prospech vlastníka parc. č. XX/X - vo vlastníctve žalobcov, došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že personálne prepojená spoločnosť, ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú žalobcovia, sa stala vlastníkmi pozemkov, ktoré sú pre spor relevantné, a to parciel č. XX/X, XX/X, XX, XX/X, XX/X k. ú. D., ktorá skutočnosť môže mať vplyv na posúdenie toho, či zmena vlastníckych pomerov od vzniku vecného bremena na parc. č. XX/X a parc. č. XX/X k. ú. D. zaťažujúceho povinných (žalovaných), neumožňuje iný prístup k stavbe s. č. XX na parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobcov. Uvedenou zmenou pomerov, a to napriek vykonanej ohliadke na mieste samom, sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal a tiež nevyhodnotil skutočnosť, či vzhľadom na účel využitia stavby č. XX na parc. č. XX/X vo vlastníctve žalobcov, ktorá je prevádzkovaná ako zdravotnícke zariadenie, nevzniká hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. V tejto súvislosti treba prihliadnuť aj na ostatné okolnosti, ktoré vyplývajú zo zistení súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani tým, či žalobcovia majú k stavbe súp. č. XX na parc. č. XX/X prístup aj priamo z ulice cez parcelu v ich vlastníctve (parc. č. XX kat. územie D.). Odvolací súd musí prisvedčiť námietke uvedenej v odvolací, že súd prvej inštancie sa nimi produkovanými argumentami nezaoberal, a preto odvolací súd považuje rozsudok v časti odôvodnenia zamietnutia vzájomnej žaloby za nepreskúmateľný. Pokiaľ sa súd prvej inštancie vôbec nevenoval zásadným argumentom žalovaných a nevysporiadal sa so všetkými dôvodmi, na ktoré vo vzájomnej žalobe, ale i vo svojich vyjadreniach poukazoval, má to za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces.

47. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vzájomnú žalobu žalovaných zamietol, podľa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. V ďalšom konaní, po vrátení veci, bude súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a jeho povinnosťou bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a prípadne doplneného dokazovania zistiť, či na základe predložených dôkazov žalovaných je preukázané, že došlo k takej zmene pomerov od doby zriadenia vecného práva cez parcely XX/X a XX/X kat. územia D., ktoré by odôvodňovali záver, že existujúce vecné právo povinných je v hrubom nepomere s výhodou oprávnených, pričom vyhodnotí jednotlivo všetky tvrdenia a dôkazy produkované žalovanými, a to s ohľadom na zmenu vlastníckych práv k pozemkom, ktoré tvoria ucelený celok a ktoré prinášajú so sebou nové možnosti riešenia prístupu na parcelu č. XX/X tak, aby neprimerane nezasahovali do práv tretích osôb, neprimerane široké využitie existujúceho vecného bremena inými osobami, než oprávnenými z vecného bremena, vyhodnotí námietku žalovaných o nezmyselnosti a neúčelnosti súčasného vecného bremena, ak nezabezpečuje prístup k panujúcim pozemkom a ostatné námietky produkované v priebehu konania samotného, ale i tie, ktoré sú obsahom podaného odvolania žalovaných. Vysporiada sa s okruhom účastníkov konania, ktorí vzhľadom na predmet sporu nimi majú byť. Dôkazy stranami sporu navrhnuté alebo predložené vyhodnotí, vychádzajúc z procesnej aktivity strán, ak bude mať za to, že niektorý z navrhnutých dôkazov nie je účelné vykonať a preto tento návrh zamietne, v rozhodnutí uvedie dôvod, ktorý ho k tomu viedol. Z vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a svoje závery o skutkových zisteniach právne posúdiac, odôvodní postupom zodpovedajúcim ust. .

49. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. v spojení s a žalovaným 1/, 2/, a 3/, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

51. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. – ust. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.