Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/72/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. R., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa nebohej V. K., W.. XX.XX.XXXX, A. XX.XX.XXXX, a J. R., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Kráľovskom Chlmci, ul. Majlátha 2518/14, o návrhu navrhovateľky Y. K., C.. S.C., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T..I.. Q. XX/XX, U. V., právne zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou, MBA, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, na úpravu styku starej matky s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -351 zo dňa 26.05.2023 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Stará matka ako navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.07.2020 domáhala úpravy styku s maloletou vnučkou L. R.. Dôvodom pre podanie tohto návrhu bola skutočnosť, že od smrti svojej dcéry videla vnučku iba 2x, nakoľko otec jej ako starej matke bráni v stretávaní sa s maloletou. Podľa jej názoru je v najlepšom záujme maloletej, aby mala zachované rodinné väzby aj s rodinou z matkinej strany. Poukázala, že s vnučkou až do smrti svojej dcéry mala veľmi pekný vzťah, je na ňu citovo naviazaná, je to jej jediné vnúča a má ju veľmi rada. Trápi sa, že sa nemôže s vnučkou vídavať. Otca opakovane žiadala o stretnutie s vnučkou, tento jej však styk bezdôvodne odopiera.

2. Otec s návrhom starej matky nesúhlasil, nakoľko úprava styku nie je v záujme maloletého dieťaťa. Namietal znalecký posudok Y.. N., ktorý považuje za neobjektívny. Poukázal na konanie starej matky, na právoplatné priestupkové rozhodnutia, na to, že stará matka bola uznaná vinnou trestným rozkazom z prečinu výtržníctva, kedy napadla právneho zástupcu na pojednávaní v občianskoprávnom konaní. Taktiež žalovala maloletú, aby jej zaplatila 28.000 eur, ktoré požičala matke maloletej na kúpu bytu a maloletá ako dedička po matke mala byť povinná zaplatiť jej túto sumu. Žiadal vypočuť svojich rodičov a nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. U k l a d á maloletému dieťaťu L. R., W.. XX.X.XXXX, starej matke Y. K., C.. S., W.. XX.X.XXXX a otcovi maloletej J. R.L., W.. XX.X.XXXX p o v i n n o s ť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. po dobu deviatich mesiacov za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie.

II. Po uplynutí deviatich mesiacov u p r a v u j e styk starej matky Y. K., C.. S., W.. XX.X.XXXX s maloletou L. R., W.. XX.X.XXXX každý nepárny piatok v mesiaci v čase od 14.30 hod. do 16.00 hod. v Centre pre deti a rodiny U. V. s tým, že otec maloletú odovzdá starej matke v Centre pre deti a rodiny U. V. za prítomnosti psychológa centra s tým, že styk s maloletou sa bude realizovať za prítomnosti psychológa Centra pre deti a rodiny U. V. po dobu 7 ( sedem ) mesiacov.

III. Po uplynutí doby 7 (sedem) mesiacov súd u p r a v u j e styk starej matky Y. K.I., C.. S., W.. XX.X.XXXX s maloletou L. R., W.. XX.X.XXXX tak, že stará matka je o p r á v n e n á stýkať sa s maloletou každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. v obci, kde maloletá býva, bez prítomnosti otca s tým, že stará matka maloletú prevezme od otca pred bránkou rodinného domu, kde maloletá býva o 14.00 hod. a maloletú otcovi odovzdá o 16.00 hod. na tom istom mieste.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , o rodine (ďalej len „“) a (ďalej len „“).

5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme mal. L., aby jej bol upravený styk so starou matkou zo strany nebohej matky, nakoľko je potrebné zachovať vzťahy nielen s blízkymi príbuznými zo strany otca, ale aj s príbuznými zo strany nebohej matky a vytváraní pozitívneho vzťahu s nimi. Stará matka zo strany matky je v podstate jej jedinou blízkou príbuznou zo strany nebohej matky. Táto žila s maloletou a jej matkou v spoločnej domácnosti a k maloletej má vytvorený silný citový vzťah. Od smrti matky maloletej jej otec neumožňuje stretávať sa s maloletou. Odôvodňuje to tým, že maloletá sa starej matky bojí, odmieta s ňou ísť a má negatívne skúsenosti so správania sa starej matky. Otec poukázal na agresívne správanie sa starej matky voči nemu a jeho rodine. V konaní však nebolo preukázané, že by sa stará matka voči mal. L. nevhodne a agresívne správala. Správanie starej matky, na ktoré sa odvoláva otec a ktoré bolo aj riešené v priestupkovom konaní, sa v celkovom pohľade javí ako adaptačné poruchy správania vplyvom výrazného stresu a traumatických udalostí a nie je to jej obvyklý repertoár správania. Aktuálne sú depresívnejšie emócie doznievajúceho, ale stále trvajúceho charakteru, čo je ale psychologicky pochopiteľné a primerané, nakoľko ide o vyrovnávanie sa s tragickou stratou dieťaťa. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku. Z uvedeného znaleckého posudku ďalej vyplýva, že otec najmä nepriamo ovplyvňuje mal. L. negatívne voči starej matke, svojou pasivitou dcéru nepodporuje, o starej matke sa doma nehovorí, dieťa zachytáva negatívne vyjadrenia členov rodiny otca na adresu starej matky a preberá ich, postupne sa jej vzťah k starej matke odcudzil. Stará matka má k vnučke silný citový vzťah, je rovnako dôležitá ako stará matka z otcovej strany, realizácia styku so starou matkou môže byť pre mal. L. najmä prínosom, rozvojom ďalšej silnej citovej väzby, ktorú maloletá môže vnímať ako rodinu. Mal. L. nemá vybudovanú silnú dôveru k starej matke, skúsenosť s ňou je skôr prevzatá od okolia než autentická. Dlhodobo sa styk nerealizuje. Dieťa bolo ešte v útlom veku, kedy so starou matkou bolo v intenzívnejšom kontakte. Z citovaného znaleckého dokazovania sa dieťa neprejavovalo pocitmi ohrozenia, skôr zvedavosti a pri osobnom priestore, kde nebol prítomný otec, sa rýchlo prekonala aj strnulosť dieťaťa a dieťa bolo schopné so starou matkou primerane spontánne hovoriť a viesť dialóg.

6. Súd vo veci už nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie a nevykonanie ďalších dôkazov, ktoré navrhoval otec, nakoľko doteraz vykonané dokazovanie považuje za dostatočné na to, aby mohol objektívne rozhodnúť vo veci. Súd nemal dôvod spochybniť znalecký posudok znalkyne Y.. N. N., ktorý je objektívny a perfektne vypracovaný. Súd vzhľadom k tomu, že mal. L. nebola dlhšiu dobu v kontakte so starou matkou, upravil styk starej matky s maloletou postupne tak, aby si maloletá na starú matku zvykla a vytvorila si k nej bližší citový vzťah.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to voči výrokom I., II. a III. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie vo veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázal, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby styk bol upravený so starou matkou, ktorá doterajším správaním preukázala, že nie je zárukou toho, aby styk sa mohol realizovať bez akéhokoľvek konfliktu. Otec maloletej nepovažuje za spravodlivý procesný postup v konaní, keď navrhol vypočuť v konaní svojich rodičov, s ktorými žije spolu s maloletou v spoločnej domácnosti a ktorí sa mohli vyjadriť o správaní sa maloletej, o jednotlivých incidentoch, ktoré sa odohrali so starou matkou Y. K. a majú vedomosti o agresívnom správaní sa starej matky maloletej. Súd bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia odmietol vykonať výsluch starých rodičov a tak závažným pochybením zaťažil konanie procesnou vadou. Otec takisto navrhol pripojiť 2 priestupkové spisy právoplatne skončené. Takisto nevyhovel návrhu otca maloletej, aby bol pripojený spis Okresného súdu Michalovce sp.zn. , v rámci ktorého konania stará matka podala žalobu voči maloletej o zaplatenie 25.800,39 eur a žaloba bola zamietnutá rozsudkom zo dňa 20.04.2022 a tento rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom. Súčasťou tohto spisu bola aj audiovizuálna nahrávka, keď stará matka po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Michalovce napadla právneho zástupcu maloletej, za čo bola odsúdená za prečin výtržníctva trestným rozkazom a bol jej uložený peňažný trest vo výške 1.000 eur. Otec navrhol vo veci vykonať dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, lebo znalecký posudok Y.. N. N. považoval za tendenčný, neobjektívny a za posudok, ktorý je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom veci. Otec maloletej má výhrady aj k stanovisku kolízneho opatrovníka, lebo ako to vyplýva zo spisu, pred pojednávaním kolízny opatrovník viac ako 1 rok nebol zisťovať stanovisko maloletej a vzťah maloletej k starej matke, a bez akýchkoľvek iných úvah prevzal závery znaleckého posudku znalkyne Y.. N. N.. Otec zdôraznil, že keď stará matka maloletej bola schopná fyzicky napadnúť na súdnom pojednávaní právneho zástupcu, stará matka kedykoľvek v skratovom konaní môže ublížiť maloletej počas realizácie styku, preto sa obáva o zdravie svojej dcéry. Poukázal, že stará matka sa mu vyhrážala smrťou, majetkovou ujmou, vážnou zdravotnou ujmou, starým rodičom. Taktiež mu zasielala na mobil výhražné SMS. Otec zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie stará matka maloletej, v ktorom sa podrobne vyjadrila k vzťahu s maloletou vnučkou, k spôsobu spolužitia otca maloletej a jej nebohej dcéry. S mal. L. sa veľa hrala, keď prišla domov zo zahraničia, doniesla jej darčeky, spoločne trávili čas na dovolenkách, učila ju rozprávať po nemecky, taktiež mal. L. navštevovala aj anglický kurz Helen Doron. V súčasnosti v týchto aktivitách otec nepokračuje. Stará matka zdôraznila, že starostlivosť o maloletú L. vždy zabezpečovali starí rodičia zo strany otca, nikdy to nebol otec; o všetko sa starala ona, ona im požičiavala peniaze. Zdôraznila, že vnučka L. by o byt neprišla, ostal by jej naďalej, ale ona chcela, aby tento byt mala jej vnučka L. a ona. Všetky veci, ktoré patrili jej dcére, odložila pre mal. L. na pamiatku. Poukázala, že otec nikdy nepracoval, lebo mal problémy s alkoholom. Dokonca vybavila, aby otca zamestnal jej brat, istý čas tam aj pracoval, ale kvôli zvýšenému požívaniu alkoholu už ďalej pracovať uňho nemohol. Stará matka podrobne rozpísala konanie starých rodičov zo strany otca, keď zomrela jej dcéra. Taktiež podrobne poukázala na stanovisko znalkyne ohľadom jej osobnosti. Odvolanie otca považuje za nedôvodné. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, riadne odôvodnený a vydaný v najlepšom záujme mal. L.. Navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. K vyjadreniu starej matky zaslal písomnú repliku otec. Opätovne poukázal, že mal. L. má negatívny vzťah k starej matke, odmieta ju, schováva sa do skrine, plače, nie je v záujme mal. L., aby sa stretávala so starou matkou. Stará matka pracuje v zahraničí, ale navonok prezentuje nezištný záujem o maloletú. Otec nikdy nemal záujem predlžovať súdny spor. Nie je alkoholikom a nedlhuje jej žiadne peniaze. Poukázal, že podľa zákona, ak jeden z rodičov maloletého zomrie, starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje druhý rodič a toto postavenie si nemôže uzurpovať stará matka, ktorá sa rozhodla, že ona chce poskytnúť starostlivosť maloletej. Opätovne poukázal na odvolacie dôvody proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie, doplnenie dokazovania a rozhodnutie vo veci.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a k vyjadreniu starej matky nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku.

12. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. , umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia , v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Otec namietal v odvolaní, že nie je v záujme mal. L. stretávať sa so starou matkou zo strany nebohej matky maloletej.

18. Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne Y.. N. N. zo dňa 23.10.2022, z ktorého vyplýva, že maloletá má vybudovaný citový vzťah k otcovi, ale asociačne si spája s množstvom výchovných situácií nie otca, ale starú matku. Otec sa javí byť viac pasívny, až sekundárne do výchovy vstupujúci. Citový vzťah mal. L. k starej matke je ochladnutý, väzba je aktuálne odcudzená, dieťa je voči starej matke verbálne odmietavé. Ako rodinu vníma najmä svojho otca a následne jeho rodičov, ťažisko starostlivosti je podľa vyjadrení dieťaťa na starej matke z otcovej strany. Otec je zaneprázdnený, vie, že jej mama zomrela, bližšie okolnosti dieťa nepozná, resp. nevedela vysvetliť. Dieťa pozná starú matku Y. K.. Na úvod uviedla, že si nespomína na obdobie, kedy u nej bývala, neskôr si ale vedela spomenúť na konkrétne kontexty, ktoré jej stará matka pripomínala a vyvolávalo to v nej pozitívne asociácie, ktoré boli možné vnímať aj na postupne uvoľnenom správaní a úsmevoch. Na otázku, či sa chce stretávať so starou matkou, odpovedala záporne, ale svoje vysvetlenie oprela najmä o to, že si neželá jej otec, vie, že ocko by bol smutný, ak by s ňou niekam šla, vie, že jej ocko je na starú matku Y. nahnevaný a mal. L. tento postoj otca preberá, čo sa premieta do odmietania stykov so starou matkou. Takisto vie o konflikte starej matky Y. a starého otca z otcovej strany. Vie, že nie sú kamaráti, nevie, prečo sa hádajú, ale ani on by sa netešil. To samozrejme dáva základ tomu, prečo je dieťa v styku so starou matkou strnulé, až odmietavé. Ale aj priamo v znaleckom vyšetrení v situácii, ktorá trvala pomerne krátko, bolo možné pozorovať, ako sa u dieťaťa lámu ľady, dieťa ustupuje od svojho negativistického, odmietavého postoja a prijíma kontakt so starou matkou, pokiaľ tento nie je ničím a nikým narušený a spochybnený. Dôležité pre celkovú krehkosť dieťaťa je, aby styk, ako ho súd uzná za vhodný a v prospech dieťaťa, nebol nadmerne emočný, nadmerne zaplavujúci a bol najmä spočiatku skôr neutrálne ladený. Otec najmä nepriamo ovplyvňuje maloletú dcéru negatívne voči starej matke, svojou pasivitou dcéru nepodporuje, o starej matke sa doma nehovorí, dieťa zachytáva negatívne vyjadrenia členov rodiny otca na adresu starej matky a preberá ich, postupne sa ich vzťah k starej matke odcudzil. Maloletá odmieta stretávanie so starou matkou z dôvodu, že zažila extrémnejšie emotívne výstupy dospelých v minulosti, kde za vinníka bola zjednodušene označená stará matka; dieťa nemá kapacitu pochopiť plný kontext ich konfliktov a vytvára si objektívny postoj. Preberá to, ako jej situácia bola rodinou opísaná. Aj samotné akcentované správanie starej matky v danom čase a v danom kontexte boli hyperemotívne a dieťa sa mohlo prejavov starej matky zľaknúť. V tomto bola podporená zo strany opačných starých rodičov, ktorí so starou matkou K. majú vlastné konflikty. Dieťa tak preberalo atmosféru ohrozenia a konfliktov, ktoré si jednostranne spojilo iba s osobou starej matky K.. Dieťa tak uviazlo v negatívnej spomienke, ktorú mu okolie nepomohlo spracovať, ale posilnilo vlastnými animozitami.

19. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že je v záujme mal. L., aby bol upravený styk so starou matkou zo strany jej nebohej matky. Vzhľadom na pretrvávajúci konfliktný vzťah medzi

otcom a starou matkou súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné, aby bola rodine poskytnutá najskôr odborná pomoc zo strany psychológov s cieľom zlepšenia vzťahov medzi otcom a starou matkou, preto uložil mal. L., starej matke Y. K. a otcovi J. R., povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. po dobu 9 mesiacov za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie. Po uplynutí 9 mesiacov súd prvej inštancie upravil styk starej matky s mal. L. každý nepárny piatok v mesiaci v čase od 14.30 hod. do 16.00 hod. v Centre pre deti a rodiny U.É. V. s tým, že otec maloletú odovzdá starej matke v Centre pre deti a rodiny U. V. za prítomnosti psychológa centra s tým, že styk s maloletou sa bude realizovať za prítomnosti psychológa Centra pre deti a rodiny U. V. po dobu 7 mesiacov, ktoré považuje za dostatočné na prehĺbenie citového vzťahu medzi maloletou a starou matkou. Po uplynutí doby 7 mesiacov upravil styk starej matky s mal. L. každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. v obci, kde maloletá býva bez prítomnosti otca s tým, že stará matka maloletú prevezme od otca pred bránkou rodinného domu, kde maloletá býva, o 14.00 hod., a maloletú otcovi odovzdá o 16.00 hod. na tom istom mieste.

20. Taktiež sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vo veci nebolo nutné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a taktiež nebol dôvod vykonať ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval otec maloletej L..

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že k namietanému pochybeniu v procese obstarávania dôkazov Najvyšší súd SR už konštatoval, že pokiaľ súd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutočný stav alebo nesprávne vyhodnotil niektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle . Predmetná judikatúra Najvyššieho súdu bola a je akceptovaná aj Ústavným súdom, napr. v rozhodnutiach sp. zn. , , , , , , . Zásadám spravodlivého procesu v zmysle SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (napr. rozhodnutie vo veci Kraska proti Švajčiarsku zo dňa 29.04.1993, ).

22. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (, , ).

23. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s .

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).