Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 65/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát Mgr. Marcel Biznár, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

sp. zn. z 26. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 20. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uznesením sp. zn. z 26. marca 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Bratislava IV

(ďalej len „okresný súd“) bolo na základe žaloby podanej sťažovateľom vedené konanie

pod sp. zn. o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu

mzdy proti ,

(ďalej len „žalovaná“).

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 8. marca 2017

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol a žalovanej priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania

sťažovateľa rozsudkom sp. zn. z 15. februára 2018 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovanej priznal náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie z dôvodu podľa § 420

písm. f) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“). Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol

ako procesne neprípustné podľa .

6. Sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa z dôvodu svojvoľného postupu a rozhodovania všeobecných

súdov v jeho veci. V tejto súvislosti uvádza: „Najvyšší súd SR a aj nižšie všeobecné súdy

ústavne nekonformným spôsobom posúdili ustanovenia čl. 2, § 38 ods. 4, § 61 ods. 1 a 2,

, a a pri absencii aspoň

minimálnych štandardov na zákonný a spravodlivý súdny proces, čím Najvyšší súd SR

zasiahol do základných práv a slobôd sťažovateľa, lebo sa nielenže nevenoval dôvodom

podaného dovolania, ale najmä ignoroval v konaní sp. zn. rozhodovaciu

činnosť Najvyššieho súdu SR a aj Ústavného súdu SR...“

7. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, pričom zdôrazňuje, že najvyšší súd v iných obdobných veciach

(sp. zn. , a sp. zn. ),

o ktorých sa v odôvodnení napadnutého uznesenia ani nezmienil, „apeloval pri zrušení

rozhodnutí odvolacích súdov na posúdenie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) v kontexte

zásad a článku 2 “.

8. Podľa názoru sťažovateľa tým, že najvyšší súd v jeho prípade rozhodol odlišným

spôsobom ako v prípade skutkovo i právne obdobných veciach, na ktoré poukázal,

a to bez uvedenia relevantných argumentov na podporu tohto odklonu, najvyšší súd porušil

princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a porušil zásadu právnej istoty. Takýto postup

všeobecných súdov je potrebné podľa sťažovateľa hodnotiť „výrazom zjavného

a neodôvodneného, nespravodlivého vybočenia (excesu) zo štandardného výkladu,

ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný (a predstavuje tým nepredvídateľnú interpretačnú

ľubovôľu), resp. je v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti“.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

ako aj Uznesením sp. zn. zo dňa 26.03.2019 porušil základné právo

sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa

č. v platnom znení.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.03.2019 sa v celosti

zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na nové prejednanie a nové

rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť

ako sťažovateľovi trovy konania v sume 346,26 € na účet jeho advokáta Mgr. Marcela

Biznára, Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31,

827 25 Bratislava vedeného v

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

10. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi

a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš

Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že pokiaľ najvyšší

súd vo veci sťažovateľa rozhodol rozdielne ako v skorších obdobných veciach, porušil

sťažovateľovo právo na súdnu ochranu podľa .

18. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (, ,

) všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na súdnu ochranu

podľa a listiny a tým aj právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi

upravujúcimi postupy v civilnom konaní. Takýmto predpisom je aj Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).

19. Základné právo na súdnu ochranu podľa sa v civilnom konaní

účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania

pred civilným súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky

upravujú a nasl. . Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v až a v až . V rámci všeobecnej

úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, sa v výslovne uvádza, že dovolanie je prípustné

len z dôvodov uvedených v až písm. f) . Dovolanie je prípustné

aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v .

20. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd považuje za potrebné

uviesť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania,

patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu,

a nie do právomoci ústavného súdu. Ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu

ktorých završuje najvyšší súd (m. m. , ).

21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ).

22. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

23. Všeobecný súd teda nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu

ochranu, resp. spravodlivý proces (, ).

24. V preskúmavanej veci je podstatné, že sťažovateľ podané dovolanie odôvodnil

tak, ako to aj sám uvádza, podľa .

25. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Najvyšší súd s poukazom na viazanosť dovolacími dôvodmi ( )

vo vzťahu k dôvodnosti podaného dovolania podľa v napadnutom

uznesení poukazuje na výklad pojmu „procesný postup“, ktorý je obsiahnutý vo viacerých

rozhodnutiach najvyššieho súdu. Preto pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie práva na súdnu

ochranu z dôvodu odklonu právneho názoru (nesprávneho právneho názoru, pozn.) od iných

sťažovateľom špecifikovaných rozhodnutí najvyššieho súdu, nejde o dôvod zmätočnosti.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia

aj na skutočnosť, že ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých

navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je s poukazom

na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

v zmysle .

27. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,

ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa podľa ako procesne

neprípustné, konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne

akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolacími dôvodmi sťažovateľa,

s ktorým sa nestotožnil, a preto jeho dovolanie odmietol. Podľa názoru ústavného súdu

napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať za neodôvodnené, pričom

zároveň neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup,

resp. svojvoľné závery tohto súdu [v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania podľa

, pozn.], t. j. také, ktoré by nemali oporu v zákone. Za situácie,

keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru o neprípustnosti

dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty sťažovateľa.

28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

niet žiadnej spojitosti medzi postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní

a jeho napadnutým uznesením a namietaným porušením základného práva sťažovateľa

podľa , preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu