Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/162/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M, v právnej veci žalobkyne: Z.. G. G., G. XX M. U. XX K. A., X., J. XGU, I. G., právne zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou, so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, bytom Limbová 2, 837 52 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021 a fiktívneho rozhodnutia ministra zdravotníctva SR zo dňa 21.5.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave konanie v časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia Ministra zdravotníctva SR zo dňa 21.05.2021 v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 23.03.2021 z a s t a v u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021 z r u š u j e .

III. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy

1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 01.03.2021 doručenou žalovanému dňa 01.03.2021 požiadala žalovaného o poskytnutie informácií na základe o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobode informácií) súvisiacich so zmenou očkovacej stratégie týkajúcej sa očkovania osôb vo veku nad 65 rokov, a to:

- Kópie všetkých záznamov alebo zápisníc zo všetkých rokovaní Ministerstva zdravotníctva, na ktorých sa táto zmena prejednávala;

- Kópie všetkých zápisníc z rokovaní, ktoré vo veci zmeny očkovacej stratégie uskutočnil Minister zdravotníctva;

- Zoznam všetkých odborných štúdií, stanovísk a doporučení, ktoré si Ministerstvo zdravotníctva s ohľadom na túto zmenu nechalo vypracovať a kópie týchto štúdií, stanovísk a odborných doporučení;

- V nadväznosti na otázku č. 3, ak takýmito štúdiami, stanoviskami a doporučeniami Ministerstvo nedisponuje, kópie rozhodnutí a zápisníc z rokovaní, kde bolo rozhodnuté takéto stanoviská či štúdie nevyžadovať alebo nezadať;

- Informáciu o tom, či Ministerstvo zdravotníctva požiadalo o stanovisko k rozhodnutiu neprioritizovať pri očkovaní osoby vo veku nad 65 rokov a presunúť ich až do ôsmej z 11 fáz očkovania od Svetovej zdravotníckej organizácie. “

2. Žalobkyňa informácie požadovala sprístupniť e-mailom na adresu G..E..D.. V závere žiadosti tiež uviedla číslo elektronickej schránky a adresu na doručovanie: Poradňa pre občianske a ľudské práva, Krivá 23, Košice.

3. Dňa 10.03.2021 žalovaný emailom žalobkyni oznámil, že lehota na vybavenie jej žiadosti bola podľa § 17 ods. 2 písm. b). zákona o slobodnom prístupe k informáciám predĺžená.

4. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021 podľa § 18 ods. 2, v spojení s § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 01.03.2021 nevyhovel s odôvodnením, že žiadateľka požadovala od povinnej osoby sprístupnenie informácií, ktoré nemá k dispozícii a preto jej požadované informácie neboli sprístupnené.

5. Rozhodnutie žalovaný podal na poštové doručenie dňa 22.03.2021 s adresou adresáta: JUDr. Barbora Bukovská, Poradňa pre občianske a ľudské práva, Krivá 12, Košice. Rozhodnutie sa vrátilo žalovanému späť s poznámkou pošty: „adresát neznámy“.

6. Dňa 09.06.2021 bolo rozhodnutie žalovaného z 18.03.2021 žalobkyni doručené do ňou uvedenej elektronickej schránky. Žalobkyňa bola o tejto skutočnosti informovaná 09.06.2021 e-mailom a aj poštou (doručenka - prevzala 24.06.2021).

7. Dňa 06.04.2021 doručila žalobkyňa žalovanému do podateľne rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 31.03.2021, ktorý podateľňa odstúpila právnemu oddeleniu žalovaného dňa 13.05.2021.

8. O rozklade žalobkyne rozhodol Minister zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 02.08.2021 rozhodnutím č. S15812-2021-OddNAPP tak, že vyhovel jej rozkladu a fiktívne rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že fiktívne rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

9. Dňa 22.09.2021 žalovaný vydal rozhodnutie č. S13534-2021-KO-3, ktorým nevyhovel žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií z 01.03.2021 z dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícii, preto jej ich nemôže sprístupniť. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 29.09.2021.

II.

Žaloba

10. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.06.2021 doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.06.2021 domáhala zrušenia a) rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.04.2021, ktorým došlo k fiktívnemu zamietnutiu rozkladu žalobkyne zo dňa 31.03.2021, b) rozhodnutia žalovaného, ktorým došlo k fiktívnemu zamietnutiu žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácií zo dňa 01.03.2021, c) rozhodnutia žalovaného č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021.

11. Súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobkyni informácie požadované žiadosťou zo dňa 01.03.2021, v lehote 8 dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

12. V žalobe uviedla, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo porušené jej právo na prístup k informáciám. Poukázala, že v žiadosti výslovne požiadala o zaslanie požadovanej informácie emailom na adresu G..E..D., zároveň ale v žiadosti tiež uviedla poštovú adresu a adresu elektronickej schránky. Komunikačný úrad Ministerstva zdravotníctva tiež rozhodnutie o predĺžení lehoty komunikoval žalobkyni formou emailu.

13. Zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti po predĺžení lehoty uplynula dňa 22.03.2021, no žalobkyni žiadna odpoveď na jej žiadosť nebola doručená. Keďže žalovaný žiadosť o informácie ani po predĺžení nevybavil a zostal nečinný, podľa žalobkyne došlo k fiktívnemu zamietnutiu jej žiadosti žalovaným v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a toto rozhodnutie sa považuje za doručené v tretí deň od uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, teda dňa 25.03.2021. Proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 31.03.2021 v zákonnej lehote rozklad.

14. Odvolací orgán mal podľa § 19 zákona o slobode informácií rozhodnúť o rozklade do 15 dní od doručenia odvolania, teda do 21.04.2021. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sž- o-NS 122/2004, podľa ktorého ústredné orgány štátnej správy nemajú 30-dňovú lehotu na postúpenie rozkladu vedúcemu ústredného orgánu. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní v stanovenej lehote 15 dní, vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia. Žalovaný teda vydal rozhodnutie, ktorým rozklad žalobkyne zamietol a napadnuté fiktívne rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa preto touto žalobou napadá fikciu zamietavého rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.04.2021.

15. Dňa 06.04.2021 žalovaný e-mailom oznámil žalobkyni, že v súvislosti s jej žiadosťou o informácie z 01.03.2021 bolo vydané rozhodnutie č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021, a že toto rozhodnutie jej nebolo doručené „kvôli chybnej adrese", a preto jej ho žalovaný posiela „ešte raz poštou, aj do elektronickej schránky." Dňa 09.06.2021 bolo do jej elektronickej schránky doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.03.2021, ktorým žalovaný žiadosti žalobkyne nevyhovel.

16. Zdôraznila, že zákon o slobode informácií jednoznačne ukladá žalovanému v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií, hoci zákon predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia - t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Rovnako zákon jednoznačne ukladá žalovanému písomne rozhodnúť o rozklade v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyňa je preto názoru, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť rozhodnúť o rozklade a sprístupniť požadované informácie v zákonnej lehote. Fiktívne rozhodnutie žalovaného o zamietnutí rozkladu neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné. Žalovaný tiež nezdôvodnil, prečo nerozhodol v zákonnej lehote o rozklade, keďže od 06.04.2021 mu bolo zrejmé, že sa žalobkyňa domáha rozhodnutia vo veci. Tvrdenie žalovaného o nemožnosti doručiť rozhodnutie zo dňa 18.03.2021 je účelové a zavádzajúce. Napriek tomu platí, že došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie dňa 21.04.2021.

17. Zdôraznila, že v jednej veci nemôžu existovať dve rozhodnutia a dodatočne vydané písomné rozhodnutie doručované až dva mesiace po lehote, už nemôže zrušiť existujúce fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Písomné rozhodnutie vydané po zákonnej lehote je nulitné, a preto v záujme právnej istoty účastníkov konania ho musí súd zrušiť. Postup žalovaného v predmetnej veci je nielenže nezákonný ale aj zmätočný a voči žalobkyni zavádzajúci.

18. Žalobkyňa upozorňuje, že žalovaný má k dispozícii požadované informácie, keďže s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. sú predmetom jeho činnosti. Žalovaný svojim fiktívnym rozhodnutím o rozklade potvrdil fiktívne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o prístup k informáciám. Navyše v rozhodnutí zo dňa 18.03.2021 jej aj tak informácie neposkytol so záverom, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii. Žalobkyňa pripúšťa i možnosť, že žalovaný nemá požadovanú informáciu v požadovanej podobe, svoj záver však žiadnym spôsobom nešpecifikoval ani bližšie nerozviedol. Skutočnosť, že vyhľadanie požadovaných informácií bude treba vyhľadávať „manuálne", nie je dôvodom na nesprístupnenie informácií. K takémuto záveru dospeli súdy v rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 20.03.2009).

19. S poukazom na vyššie uvedené žiadala žalobe vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.11.2021 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že o rozklade zo 06.04.2021 bolo rozhodnuté fikciou rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, keďže minister o rozklade rozhodol dňa 02.08.2021 rozhodnutím sp. zn. S15812-2021-OddNAPP, ktorým minister zrušil prvostupňové rozhodnutie žalovaného z dôvodu fikcie rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie žalovaným. Fiktívne rozhodnutie označil minister za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní žalovanému uložil povinnosť sprístupniť požadované informácie alebo vydať rozhodnutie o ich nesprístupnení v súlade so zákonom o slobode informácií. Z uvedeného je zrejmé, že vydaním predmetného zrušujúceho rozhodnutia ministra z 02.08.2021 sp. zn. S15812-2021-OddNAPP o rozklade došlo k zániku možnosti uplatnenia existencie fiktívneho rozhodnutia o rozklade.

21. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.03.2014 sp. zn. , podľa ktorého, ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, „teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie žiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v , resp. , zaniká možnosť uplatnenia existencie fiktívneho rozhodnutia. Iba takýto prístup totiž umožní splniť zákonnú požiadavku na právo na informáciu v čo najkratšej lehote, nakoľko účelom zákona o slobode informácií je včasné podanie informácie a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Ak teda rozhodnutie o odvolaní bolo v danej veci vydané (hoci aj oneskorene), prípadné „fiktívne rozhodnutie “ sa stáva bezpredmetným. V prípade, že by súd akceptoval názor žalovaného, že fiktívne rozhodnutie existuje v danej veci, došlo by k popretiu samotného účelu zákona, t j. poskytovaniu informácií. Takýmto výkladom zákona, by orgány, ktoré boli požiadané o poskytnutie informácie mohli brániť žiadateľovi domáhať sa v prípade nesprístupnenia informácie ochrany na súde, čo však určite nebol zámer a úmysel zákonodarcu v zákone o slobode informácií.“

22. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia o rozklade nie je dôvodná, pretože to bolo následným rozhodnutím ministra z 02.08.2021 sp. zn. S15812-2021-OddNAPP zrušené, resp. uvedené fiktívne rozhodnutie sa stalo nulitným, rovnako ako aj rozhodnutia jemu predchádzajúce, ktoré žalobkyňa takisto žiadala zrušiť. Preto v danej veci ani neexistuje rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu, tak ako to žalobkyňa navrhuje vo svojej žalobe.

23. Po vydaní zrušujúceho rozhodnutia ministra bolo vydané ďalšie rozhodnutie žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobkyne z 01.03.2021 z dôvodu nedisponovania žalovaného s jej požadovanými informáciami. Nové prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 29.09.2021, proti ktorému žalobkyňa nepodala rozklad v lehote 15 dní od jeho doručenia, t.j. do 15.10.2021.

IV.

Replika žalobkyne

24. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 22.11.2021 zotrvala na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žiadala, aby súd rozhodol v súlade s petitom žaloby. Dodala, že žalovaný nepredložil správnemu súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by mala k dispozícii aj žalobkyňa. Žalovaný nepredložil správnemu súdu žiaden dôkaz o tom, že rozhodnutie naozaj vydal v riadnom termíne. V každom prípade žalovaný nerozhodol v riadnom termíne ani o rozklade žalobkyne, hoci mu bol riadne doručený. Hneď po prijatí jej rozkladu totiž mohol žalovaný v autoremedúre svoje údajné pochybenie napraviť.

25. Žalobkyňa podotýka, že žalovaný odmietol predložiť dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia aj v priestupkovom konaní. V tejto veci totiž žalobkyňa podala 20.06.2021 návrh na prejednanie priestupku na Okresný úrad v Bratislave. Jeho tvrdenia je preto potrebné považovať za účelové a nepravdivé, s cieľom zamaskovať porušenie svojich zákonných povinností voči žalobkyni. 26. Žalovaný opomenul, že o rozklade nerozhodol v zákonnej lehote (ktorá mu uplynula 21.04.2021), ale až 02.08.2021, pričom vo svojom vyjadrení k správnej žalobe toto žiadnym spôsobom neobjasnil. Žalobkyňa opakuje, že nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie o rozklade došlo k fiktívnemu zamietnutiu jej rozkladu, ktorý musela napadnúť správnou žalobou, aby dodržala lehoty, ktoré jej k ochrane práv poskytuje právny poriadok. Rozhodnutie o rozklade vydané žalovaný po uplynutí zákonnej lehoty je nulitné a nemožno k nemu prihliadať. Žalovaný vydal rozhodnutie až 22.09.2021, teda s viac

ako mesačným oneskorením. Žalovaný si svojvoľne nemôže predlžovať lehotu na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií tým, že bude opakovane vydávať písomné rozhodnutie až po uplynutí zákonnej lehoty. Uvedené vyplýva aj z judikatúry, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2013.

27. Zastáva názor, že žalovaný požadovanú informáciu má. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak k príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú, a ktoré musia byť napríklad vyhľadané, „vyňaté“ z týchto materiálov, zhromaždené a následné „vtelené“ do odpovedi na žiadosť. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie, musí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných, vyňatých a zhromaždených údajov.

28. V prípade informácií požadovaných žalobkyňou ide preto o vytvorenie kópií záznamov alebo zápisníc zo všetkých rokovaní Ministerstva zdravotníctva SR, na ktorých sa zmena očkovacej stratégie prerokovávala, kópie z rokovaní Ministra zdravotníctva, atď. Ak naozaj žalovaný nedisponuje žiadnymi informáciami, musí svoje odmietnutie riadne zdôvodniť, t.j. výslovne uviesť, že z rokovania ministerstva, rokovaní ministra a iných orgánov sa nezhotovujú žiaden zápisnice, že ministerstvo žiadne odborné štúdie, odborné stanoviská či doporučenia nevyžadovalo a nevyhotovovalo a podobne. Inak by rozhodnutie nebolo preskúmateľné a bolo by nezákonné.

V.

Právne posúdenie veci

29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021 vyhovieť. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. v spojení s ust. .

30. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

31. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

34. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

35. Podľa článku 26 ods. 1 , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

37. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

38. Podľa § 16 ods. 1, veta druhá zákona o slobode informácií, ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

39. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 17 ods. 2, veta prvá zákona o slobode informácií, zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a).

41. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

42. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).

43. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

44. Podľa § 19 ods. 2, veta tretia, zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

45. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

46. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

47. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

48. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom

odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

49. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

50. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku, ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

51. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 06.10.2015).

52. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a je nástrojom presadzovania princípu transparentnosti, ktorý je v právnom a demokratickom štáte jedným zo všeobecných princípov ovládajúcich činnosť orgánov verejnej moci, vrátane orgánov verejnej správy. Právo na informácie umožňuje osobe získavať údaje, ktoré môže následne uplatniť pri využití iného právneho prostriedku ochrany (napr. petičného práva, sťažnosti). Aj z tohto dôvodu možno základné právo na informácie považovať za kľúčové z hľadiska zabezpečenia hodnôt právneho a demokratického štátu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho kontrolná funkcia vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. 53. Účelom zákona o slobode informácii je upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám tak, aby bol naplnený ústavný rámec práva na informácie - Čl. 26 . Postup sprístupňovania informácií je upravený v samotnom zákone o slobode informácií. Zákon však neobsahuje a nerieši úplne všetky podrobnosti tohto postupu. V prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobode informácií upravená, povinná osoba a žiadateľ sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (správny poriadok). Zákon o správnom konaní upravuje napr. spôsob počítania lehôt, náležitosti rozhodnutia, možnosti zastaviť konanie, lehoty na posúdenie odvolania nadriadeným orgánom a iné. Čiže podľa zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 54. Rozsah a podmienky k prístupu k informáciám upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (, cit. zákona.). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (). 55. Z ust. zákona o slobode informácií vyplýva, že je na žiadateľovi, aby určil spôsob sprístupnenia informácii. Ustanovenie zákona stanovuje spôsoby sprístupnenia informácií iba demonštratívne (príkladom), z čoho vyplýva, že zákon nevylučuje aj iné spôsoby sprístupnenia informácií. Ak nie je možné sprístupniť informácie spôsobom, ktorý si žiadateľ určil, musí povinná osoba so žiadateľom dohodnúť iný spôsob sprístupnenia informácií. Spôsob sprístupnenia požadovaných informácií závisí od spôsobu, ktorý navrhne žiadateľ. Povinná osoba je vo všeobecnosti viazaná navrhnutým spôsobom sprístupňovania informácií, pričom ak tento spôsob informácií nie je objektívne možný, dohodne so žiadateľom inú formu sprístupnenia. Zákonodarca vyžaduje existenciu dohody na inom spôsobe sprístupňovania informácie. V prípade pochybnosti je na povinnej osobe, aby preukázala, že k takémuto súhlasu zo strany žiadateľa skutočne došlo. Ak sa povinná osoba so žiadateľom nedohodne na spôsobe sprístupnenia informácie, povinná osoba by mala v súlade s princípom

hospodárnosti informáciu sprístupniť spôsobom, s ktorým sú spojené najnižšie náklady. (rozsudok najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 01.03.2021) 56. Zo súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa žiadosťou doručenou žalovanému dňa 01.03.2021 požiadala o poskytnutie informácií na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám súvisiacich so zmenou očkovacej stratégie týkajúcej sa očkovania osôb vo veku nad 65 rokov, ktoré požadovala sprístupniť e-mailom na adresu G..E..D.. Iný spôsob sprístupnenia informácie ako e-mailom medzi účastníkmi dohodnutý nebol. Žalovaný lehotu na vybavenie žiadosti predĺžil podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého je predloženie lehoty možné najviac o 8 pracovných dní. Žalovanému lehota na vybavenie žiadosti uplynula najneskôr dňa 23.03.2021.

57. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný dňa 18.03.2021 vydal rozhodnutie č. S11512-2021-KO-2, ktorým žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 01.03.2021 nevyhovel. Uvedené rozhodnutie žalovaný neoznámil žalobkyni e-mailom, tak ako v žiadosti požadovala, alebo doručoval ho poštou, pričom rozhodnutie sa vrátilo žalovanému späť s poznámkou pošty adresát neznámy.

58. Po uplynutí zákonných lehôt v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. v lehote na vybavenie žiadosti žalovaný žalobkyni neposkytol požadované informácie e-mailom, tak ako to požadovala a požadovanú informáciu jej nesprístupnil, žalobkyni nebolo ani poštou doručené rozhodnutie o sprístupnení, respektíve nesprístupnení požadovanej informácie. Podľa názoru súdu žalobkyňa preto dôvodne predpokladala, že nastúpila zákonná fikcia rozhodnutia, ktorým žalovaný odmietol sprístupniť požadovanú informáciu. V reakcii na uvedené žalobkyňa preto dňa 06.04.2021 doručila žalovanému do podateľne rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktorý podateľňa odstúpila právnemu oddeleniu žalovaného dňa 13.05.2021.

59. Podľa názoru súdu žalovanému lehota na rozhodnutie o podanom rozklade uplynula dňa 21.05.2021, a nie 21.04.2021 ako uviedla žalobkyňa v podanej žalobe. Primárne je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok).

60. V ustanovení je osobitne upravené odvolacie konanie proti rozhodnutiam povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie alebo proti fiktívnym rozhodnutiam povinnej osoby podľa Ide o úpravu miesta podania odvolania (rozkladu), lehoty na podanie odvolania (rozkladu), určenie subjektu, ktorý rozhodne o odvolaní (rozklade), lehoty na rozhodnutie o podanom odvolaní (rozklade) a o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom.

61. Lehota na rozhodnutie odvolacieho orgánu je upravená v ustanovení Citované ustanovenie ju upravuje nasledovne: „Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.“ Ide o jednoznačné určenie lehoty, ktorá sa nezačína počítať od doručenia odvolania žalobcu odvolaciemu orgánu, ale až od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou, v tomto prípade prvostupňovým správnym orgánom žalovanému, resp. jeho osobitnej komisii na prípravu návrhov rozhodnutí o rozkladoch. osobitne nerieši dobu od podania odvolania (rozkladu) povinnej osobe do predloženia odvolania (rozkladu) odvolaciemu orgánu, preto je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia Správneho poriadku v spojení s . 62. V zmysle ustanovenia Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo, ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia (ods. 1). Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania (ods. 2).

63. Až v tomto okamihu, po predložení veci odvolaciemu orgánu, začína odvolaciemu orgánu plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní (rozklade) zakotvená v , pretože až v tomto štádiu odvolacieho konania sa uplatní zásada lex specialis derogat legi

generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie). Inak povedané, odvolací správny orgán je povinný o odvolaní (rozklade) rozhodnúť v lehote 15 dní od jeho doručenia od prvostupňového správneho orgánu, ktorý už vykonal potrebné úkony v zmysle Správneho poriadku v spojení s Uvedený právny názor je totožný aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v jeho rozsudkoch sp.zn. 2Sž-o-KS/259/2004 zo dňa 28.09.2005, sp.zn. zo dňa 21.03.2012, sp.zn. , , obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , , , , ako aj ).

64. V tomto kontexte správny súd dospel k záveru, že ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám počíta s týmto procesom predkladania spisu prvostup-ňovým správnym orgánom, a preto sa stanovuje 15-dňová lehota na rozhodnutie od doručenia rozkladu povinnou osobou, tzn. od doručenia k rozkladu spolu so spisovým materiálom.

65. Keďže žalovaný v lehote do 21.05.2021 nerozhodol o rozklade žalobkyne, v ktorom napadla prvostupňové fiktívne rozhodnutie, nastúpila zákonná fikcia v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, že žalovaný dňa 21.05.2021 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

66. Medzi účastníkmi ďalej nebolo sporné, že žalovaný pôvodné prvostupňové rozhodnutie č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021, ktorým nesprístupnil žalobkyni požadované informácie na základe jej žiadosti zo dňa 01.03.2021, opätovne doručoval. Rozhodnutie z 18.03.2021 bolo žalobkyni doručené dňa 09.06.2021 do ňou uvedenej elektronickej schránky a aj poštou, ktoré rozhodnutie prevzala dňa 24.06.2021. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala rozklad, keďže ho považovala za nulitné, nemajúce žiadne právne účinky, keďže o jej žiadosti už bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím.

67. Správny súd ďalej zistil, že o podanom rozklade žalobkyne voči fiktívnemu rozhodnutiu, doručenom žalovanému dňa 06.04.2021, rozhodol Minister zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 02.08.2021 rozhodnutím č. S15812-2021-OddNAPP tak, že vyhovel rozkladu žiadateľky a fiktívne rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že v zákonom stanovenej lehote povinná osoba nesprístupnila informácie, ani žalobkyni nedoručila rozhodnutie o ich nesprístupnení, následkom čoho nastala v prejednávanej veci fikcia rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie podľa zákona o slobode informácií. Fiktívne rozhodnutie označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

68. Dňa 22.09.2021 žalovaný opätovne vydal rozhodnutie č. S13534-2021-KO-3, ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií žalobkyne z 01.03.2021 z dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícii, preto jej ich nemôže sprístupniť. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 29.09.2021.

69. V súvislosti s prejednávanou vecou správny súd poukazuje na skutočnosť, že formalizmus pri výklade právnych predpisov bez ich komplexného vnímania, najmä z pohľadu zámeru zamýšľaného zákonodarcom je nevyváženým a v konečnom dôsledku aj nesprávnym výkladovým postupom vo vzťahu k obsahu právnych noriem. “Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho- ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31.08.2017).

70. Ako ďalej vyplýva z obsahu Nálezu Ústavného súdu SR, č. k. -31 z 20.09.2017. „Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie

či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy“ (, , m. m. ).

71. Z uvedených ústavnoprávnych kritérií vzťahujúcich sa na výklad právnych noriem a majúcich zásadný právny význam aj pre konanie v preskúmavanej veci, vychádza aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zámerom presadeným zákonodarcom v právnej úprave zákona o slobode informácií. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia sp.zn. zo dňa 27.01.2021 konštatoval, že: „Právne nazeranie správnych súdov na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu.“ Preto v preskúmavanej právnej veci má zásadný význam právny názor (prezentovaný v konaní aj žalovaným), poukazujúci na relevantnú judikatúru NS SR (rozsudok NS SR sp.zn. ) k otázke právnych následkov prípadného oneskoreného vydania faktického rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. K tejto otázke je vhodné zmieniť nasledovné rozhodnutia.

72. „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5/Sži/21, 22, 23/2012).

73. „Fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. ...Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

74. Zhrnúc uvedenú ústavnoprávnu argumentáciu a obsah konštantnej judikatúry NS SR vrátane nedávneho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 27.01.2021 správny súd uvádza, že pre posúdenie žalobných dôvodov žalobkyne bolo podstatným zistenie, že napriek nastúpeniu zákonnej fikcii o vydaní rozhodnutia žalovaným o zamietnutí rozkladu proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, je podstatné pre ochranu práv žalobkyne to, že žalovaný, hoci aj oneskorene, o rozklade žalobkyne rozhodol dňa 02.08.2021 rozhodnutím č. S15812-2021- OddNAPP tak, že vyhovel rozkladu žalobkyne a fiktívne rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia sám žalovaný uznal, že povinná osoba v zákonom stanovenej lehote nesprístupnila informácie a ani žalobkyni nedoručila rozhodnutie o ich nesprístupnení, následkom čoho nastala v prejednávanej veci fikcia rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie podľa zákona o slobode informácií. Fiktívne rozhodnutie označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa má teda k dispozícii reálne rozhodnutie žalovaného z 02.08.2021. Takýmto postupom žalovaného došlo k dôslednému naplneniu úpravy § 51 Správneho poriadku.

75. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa v čase podania správnej žaloby 17.06.2021 mala dôvod na tvrdenie existencie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.05.2021. Toto fiktívne rozhodnutie však po rozhodnutí žalovaného o rozklade žalobkyne dňa 02.08.2021, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 17.08.2021, sa stalo bezpredmetným. I najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 20.03.2014 uviedol, že: „ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie žiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v , resp. , zaniká možnosť uplatnenia existencie fiktívneho rozhodnutia. Iba takýto prístup totiž umožní splniť zákonnú požiadavku na právo na informáciu v čo najkratšej lehote, nakoľko účelom zákona o slobode informácií je včasné podanie informácie a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Ak teda rozhodnutie o odvolaní bolo v danej veci vydané (hoci aj oneskorene), prípadné „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným. V prípade, že

by súd akceptoval názor žalovaného, že fiktívne rozhodnutie existuje v danej veci, došlo by k popretiu samotného účelu zákona, t.j. poskytovaniu informácií. Takýmto výkladom zákona, by orgány, ktoré boli požiadané o poskytnutie informácie mohli brániť žiadateľovi domáhať sa v prípade nesprístupnenia informácie ochrany na súde, čo však určite nebol zámer a úmysel zákonodarcu v zákone o slobode informácií“.

76. Správny súd za použitia vyššie uvedenej judikatúry najvyššieho súdu konštatuje, že po vydaní rozhodnutia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 02.08.2021, ktorým vyhovel rozkladu žalobkyne a zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, žalobkyňou napadnuté fiktívne rozhodnutie sa stalo bezpredmetným, čím podľa názoru súdu odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

77. Treba zdôrazniť, že inštitút fiktívneho rozhodnutia je subsidiárnym, umelo vytvoreným inštitútom, existencia ktorého je podmienená neexistenciou reálneho a objektívne rozpoznateľného rozhodnutia, a táto podmienka v prejednávanej veci splnená nie je. Správny súd preto postupom podľa konanie v časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia ministra zdravotníctva SR v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím žalovaného zastavil.

78. Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021, ktoré bolo žalobkyni doručené až dňa 09.06.2021 správny súd uvádza, že toto rozhodnutie je potrebné považovať za zmätočné a nadbytočné, hoci bolo vydané v lehote podľa § 17 zákona o slobode informácií, no žalobkyni nebolo oznámené ňou požadovaným spôsobom, t.j. e-mailom a žalovaný ani nepreukázal, že by došlo dohode o inom spôsobe poskytnutia informácií. Sám žalovaný odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 02.08.2021 konštatoval, že v zákonom stanovenej lehote povinná osoba nesprístupnila informácie, ani žalobkyni nedoručila rozhodnutie o ich nesprístupnení, následkom čoho nastala v prejednávanej veci fikcia rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie. Z daného skutkového stavu potom vyplýva, že v čase rozhodovania o rozklade žalobkyne popri sebe existovali dve rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o jednej a tej istej žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 01.03.2021. Správny súd preto v záujme právnej istoty účastníkov konania rozhodnutie žalovaného č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021 ako nadbytočné zrušil podľa , nakoľko v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným. Naviac je potrebné uviesť, že o tej istej žiadosti žalovaný dňa 22.09.2021 opätovne rozhodol rozhodnutím č. S13534-2021- KO-3, ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií žalobkyne z 01.03.2021. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 29.09.2021 a žalobkyňa proti nemu nepodala rozklad. Ide teda o duplicitu rozhodnutí. Toto rozhodnutie však nie je predmetom súdneho prieskumu.

79. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ak je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

80. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalobkyňa bola v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S11512-2021-KO-2 zo dňa 18.03.2021 úspešná a v konaní o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím úspešná nebola. Súd jej aj napriek tomu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko žalobkyňa svojím konaním nezavinila, že súd konanie v časti o preskúmanie fiktívnych rozhodnutí žalovaného zastavil.

81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.