Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/90/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: OPTIMA TRADE, s.r.o. so sídlom 976 75 Jasenie 282, IČO: 44 351 160, právne zastúpeného: Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, proti žalovanému: PUBLICOM s.r.o., v konkurze, so sídlom Poľnohospodárov 6, 971 01 Prievidza, IČO: 36 337 897, o zaplatenie 36.454,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. augusta 2021, č. k. -154, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

II. Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca žiadal vydanie platobného rozkazu, ktorým by mu súd prvej inštancie voči žalovanému (dlžník povinného Datakabinet, s.r.o. ,,v konkurze“) prisúdil istinu 36.454,45 eur a trovy konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako oprávnený vymáha v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Prievidza sp.zn. proti povinnému - obchodnej spoločnosti Datakabinet, s.r.o. so sídlom Poľnohospodárov 6, Prievidza, IČO: 46 100 385, na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -312 zo dňa 06.02.2015, pohľadávku v sume 20.225,34 eur s príslušenstvom a trovy konania. Poverený súdny exekútor v predmetnej veci, JUDr. Jaromír Pavlík, dňa 13.02.2017 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky EX 497/2016-33, konkrétne pohľadávok povinného voči žalovanému v celkovej výške 64.463,92 eur. Keďže žalovaný prikázané pohľadávky dobrovoľne neplnil žalobcovi, podal žalobca predmetnú žalobu v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca ako oprávnený získal doručením exekučného príkazu na vyplatenie splatnej pohľadávky žalovanému (dlžníkovi povinného). Žalovaný požiadal súd prvej inštancie, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol, nakoľko na majetok povinného - spoločnosti Datakabinet, s.r.o. ,,v konkurze“ vyhlásil Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. zo dňa 17.03.2017 konkurz. Poukázal na skutočnosť, že vyhlásením konkurzu na majetok povinného sa zo zákona zastavilo predmetné exekučné konanie, a teda došlo aj k zániku účinkov úkonov povereného súdneho exekútora, t.j. k zániku účinkov príkazu na vykonanie

exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 13.02.2017. Nakoľko žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 26.08.2021 oznámil súdu prvej inštancie, že netrvá na podanej žalobe, čím prejavil vôľu, aby sa o jeho návrhu nekonalo a nerozhodovalo, súd prvej inštancie akceptoval toto späťvzatie žalobcu a konanie v zmysle zastavil.

1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pretože žalobca svojim späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, pričom neboli zistené žiadne dôvody pre nepriznanie trov konania žalovanému podľa .

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v časti vo výroku II, týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, z dôvodov podľa a . Uviedol, že je pravdou, že zavinil zastavenie konania tým, že podaním zo dňa 26.08.2021 oznámil súdu, že netrvá na podanej žalobe, avšak urobil tak len pre to, že žalovaný stratil pasívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -55 zo dňa 17.03.2017 vyhlásil na majetok povinného - spoločnosti Datakabinet, s.r.o. ,,v konkurze“, konkurz s účinkami ku dňu 25.03.2017, pričom k podaniu žaloby na súd prvej inštancie došlo dňa 23.02.2017, teda ešte v dobe, kedy exekučné konanie prebiehalo. Podľa žalobcu k strate pasívnej vecnej legitimácie došlo na základe objektívnej skutočnosti, ktorou bolo zastavenie exekučného konania ex lege, v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, na základe vyhlásenia konkurzu na majetok povinného - Datakabinet, s.r.o. ,,v konkurze“, pričom práve táto skutočnosť je podľa žalobcu dôvodom na aplikáciu ust. , pre ktorú súd prvej inštancie nemal žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby jeho odvolaniu vyhovel a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Odvolanie voči výroku I. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, podané nebolo, v tejto časti nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť, preto tento výrok nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.

5. Pred vydaním napadnutého uznesenia (31.08.2021) však bol na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 09.07.2021 vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.07.2021, ktorým dňom sa konkurz považuje za vyhlásený ( o konkurze a reštrukturalizácii). V dôsledku uvedeného došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali plynúť lehoty. Prvá schôdza veriteľov žalovaného sa podľa údajov Obchodného vestníka konala dňa 20.10.2021.

6. Správca úpadcu - žalovaného ani žalovaný sa na výzvu zo dňa 20.01.2022, ktorú im súd doručoval s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podali návrh na pokračovanie v konaní, nevyjadrili.

7. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

8. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

9. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie

v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

10. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa v spojení s ZoKR (o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa ), a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

11. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ). 12. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. augusta 2017).

13. Ústavný súd SR už opakovane vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (, , m. m. ). Tieto závery je nutné podľa názoru súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 ZoKR.

14. S poukazom na uvedené, za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa ZoKR je použitie ust. § 47 ods. 4 podľa názoru odvolacieho súdu aplikovateľné aj na konanie o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania za situácie, keď konanie vo veci samej bolo výrokom súdu prvej inštancie nenapadnutým odvolaním, právoplatne zastavené.

15. Nová právna úprava totiž už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanovenie udáva: ,,Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“

16. Účelom a zmyslom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie. riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania.

17. Je pravdou, že v tomto prípade konanie vo veci samej už bolo právoplatne zastavené, a odvolací súd sa otázkou zastavenia konania nemohol zaoberať, avšak faktom zostáva, že v čase vydania napadnutého uznesenia už bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Vzhľadom na túto procesnú situáciu odvolací súd nerozhodoval o pripustení späťvzatia žaloby a o zastavení daného súdneho konania podľa ZoKR v spojení s , avšak s poukazom na účel a zmysel novej právnej úpravy obsiahnutej v ZoKR sa zaoberal už len otázkou trov toho súdneho konania.

18. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa na základe vyhodnotenia procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania. V dôsledku vyššie popísanej zmeny zákonnej úpravy však nastala v súdenej veci okolnosť vedúca k zastaveniu súdneho konania, bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, resp. túto zavinila. Ide o dôsledok zákonnej úpravy riešenia stavu sporového konania, týkajúceho sa strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní.

23. Odvolací súd s poukazom na uvedené pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii .

24. Žalobca i žalovaný na výzvu súdu zo dňa 18.11.2021 oznámili, že súhlasia s aplikáciou vo veci.

25. Keďže odvolací súd mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný, špecifický a vyvolaný zmenou právnej úpravy, ktorú strany konania nezavinili, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvoinštančného konania podľa nepriznal.

26. Z totožných dôvodov, za aplikácie v spojení s nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).