Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/114/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: EKOL.N-SK, s.r.o., IČO: 44 108 745, adresa sídla Nitra, Levická 3, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. S. X., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu J., Y. XX, proti žalovanému: Obec Diakovce, IČO: 00 305 898, adresa sídla Diakovce, Hlavná 118, zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51 816 865, adresa sídla Nové Zámky, G. Czuczora 4, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28. mája 2020 č.k. - 387 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že žaloba o určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva obce Diakovce č. /A20 zo dňa 26.6.2014 sa z a m i e t a a vo výroku II. sa rozsudok p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti určenia, že uznesenie obecného zastupiteľstva obce Diakovce číslo 5a/2014/A20 z 26.6.2014 je neplatné, zastavuje (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).

1.2.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na určenie, že uznesenie obecného zastupiteľstva obce Diakovce číslo 5a/2014/A20 z 26.6.2014 je neplatné (pre jeho rozpor so zákonom) a zároveň, že právny úkon žalovaného - výpoveď Zmluvy o nájme objektu „Termálne kúpalisko Diakovce“ z 14.7.2014, daný žalobcovi je neplatný (taktiež pre jeho rozpor so zákonom), pričom však žalobca počas celého konania neuviedol a nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Žalovaný navrhol konanie o určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva zastaviť z dôvodu neprípustnosti takejto žaloby a v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, považujúc výpoveď z nájomnej zmluvy za platnú.

1.2.2 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola dňa 23.2.2010 uzatvorená Zmluva o nájme objektu termálneho kúpaliska Diakovce (ďalej len „zmluva“), a to na dobu určitú v trvaní 20 rokov.

1.2.3 Dňa 17.7.2014 žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobca neplatil nájomné v zmysle zmluvy v rokoch 2011 až 2013 riadne a včas. Výpoveď bola žalobcovi riadne doručená dňa 17.7.2014 a 6 mesačná výpovedná doba uplynula 31.1.2015. Neplatenie nájomného žalobca nepoprel.

1.2.4 Žalobca vyjadril nesúhlas s výpoveďou z nájmu listom z 27.1.2015 a 28.1.2015.

1.2.5 Žalobca listom z 10.2.2015 oznámil žalovanému, že si započítava svoju pohľadávku vo výške 72.315,54 eur titulom vykonaných prác na predmete nájmu v rokoch 2011, 2012, 2013 voči pohľadávke žalovaného na nájomnom vo výške 51.621,10 eur.

1.2.6 Žalobca odovzdal/vrátil žalovanému predmet nájmu (po vypovedaní nájomnej zmluvy) dňa 20.2.2015.

1.2.7 Dňa 1.3.2015 žalobca vystavil voči žalovanému faktúru č. 20511 zo dňa 1.3.2015 na sumu 67.141 eur, ktorou žalovanému fakturoval náklady na zhodnotenie predmetu nájmu. Splatnosť fa č. 201511 je 6.3.2015.

1.2.8 Žalobca listom zo 6.3.2015 opätovne oznámil žalovanému, že si započítava svoju pohľadávku vo výške 55.951,20 eur bez DPH, 67.141,44 eur s DPH titulom vykonaných prác na predmete nájmu rovnako voči pohľadávke na nájomnom vo výške 51.621,10 eur.

1.2.9 Svedkovia I. G., K. G., Ing. Y. Y. a D. G. zhodne potvrdili, že v čase odovzdania predmetu nájmu po skončení nájmu bol predmet nájmu v značne zdevastovanom stave.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok nájomcu na určenie právnej skutočnosti súdom (neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva) podľa (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“) a nárok nájomcu na určenie právnej skutočnosti (neplatnosti výpovede prenajímateľa z nájmu nebytového priestoru prenechaného nájomcovi do užívania) podľa ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OSP“), a ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), čl. VI. ods. 2 a čl. VIII ods. 3 Zmluvy o nájme objektu termálneho kúpaliska Diakovce z 23.2.2010 - ďalej len „Nájomná zmluva“ a napokon podľa (z.č. v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že konanie vo veci určenia neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebné zastaviť z dôvodu, že takáto možnosť nájomcovi nevyplýva z osobitného predpisu a tak ide o neprípustnú žalobu a že žalobu o určenie neplatnosti výpovede prenajímateľa z nájmu nebytového priestoru je potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení a ani nepreukázal existenciu ním tvrdených dôvodov neplatnosti výpovede.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vo vzťahu k žalobnému výroku I. (určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva obce Diakovce č. /A20 z 26.6.2014) sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že ide o procesne neprípustný žalobný návrh, nakoľko určenie neplatnosti výpovede možno jednoznačne subsumovať pod ust. - určenie právnej skutočnosti - kde nevyhnutným atribútom prípustnosti je predpoklad, že možnosť žiadaného určenia vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nepreukázal a súdu zároveň nie je známe, že možnosť určenia neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva vyplýva žalobcovi ako aktívne legitimovanému z osobitného ustanovenia zákona. Zákon v rámci správneho súdnictva upravuje možnosť určenia nezákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva ( ), kde však aktívna legitimácia náleží len prokurátorovi, aj to za splnenia ďalších procesných podmienok. Vzhľadom na konštatovanú procesnú neprípustnosť súd konanie vo vzťahu k určeniu neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva obce Diakovce č. /A20 zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd udáva do pozornosti strán sporu, že nemal dôvod nepripustiť zmenu žaloby zo dňa 12.2.2019 (neplatnosť uznesenia /A20), ani predchádzajúcu zmenu žaloby zo dňa 17.5.2019 (nezákonnosť uznesenia č. /A20), nakoľko rozhodnutie o neprípustnosti súd vykoná výhradne v intenciách ust. , t.j. len v prípade, ak by dovtedy vykonané dokazovanie nemohlo byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (k čomu nedošlo), ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd (k čomu vzhľadom na paralelnú existenciu žalobného výroku II., ako pôvodného výroku, rovnako nedošlo).

1.5 Vo vzťahu k žalobnému výroku II. - určenie neplatnosti výpovede Nájomnej zmluvy súd konštatuje, že vzhľadom na procesnú právnu úpravu účinnú ku dňu podania žaloby (12.6.2015) ide o tzv. klasickú určovaciu žalobu podľa ust. , kde súd konštatuje, že žalobca v žalobe ani počas

celého konania neuviedol a nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení neplatnosti.

1.6 Po vykonaní všetkého stranami navrhnutého dokazovania vo veci samej (žiadne dokazovanie nebolo navrhnuté bez súvislosti s predmetom konania, ani by vykonanie navrhnutých dokazovaní nespôsobilo ďalšie odročenie pojednávania, aj keď je potrebné konštatovať, že dokazovanie navrhované žalujúcou stranou bolo značne nekoncentrované) súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k výroku II. žaloby neuniesol dôkazné bremeno.

1.7 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 23.2.2010 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorená Nájomná zmluva, a to na dobu určitú v trvaní 20 rokov. Dňa 17.7.2014 žalovaný vypovedal Nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobca neplatil nájomné v zmysle zmluvy v rokoch 2011 až 2013 riadne a včas, na základe čoho žalovaný využil právo vypovedať zmluvu podľa jej čl. X. ods. 1 písm. c), výpoveď bola žalobcovi riadne doručená dňa 17.7.2014, 6 mesačná výpovedná doba uplynula 31.1.2015, neplatenie nájomného žalobca ani nepoprel. Žalobca reagoval jednostranným započítaním pohľadávky, a to prvým úkonom z 10.2.2015, kde je započítaná suma investícií 72.315,54 eur voči pohľadávke žalovaného na nájme vo výške 51.621,10 eur titulom vykonaných prác v rokoch 2011, 2012, 2013, druhým úkonom zo 6.3.2015, kde je započítaná suma údajných investícií 55.951,20 eur bez DPH, 67.141,44 eur s DPH, rovnako voči pohľadávke na nájomnom vo výške 51.621,10 eur. Splatnosť fa č. 201511 je až 6.3.2015. Hlavným argumentom žalobcu teda bolo tvrdenie, že vzhľadom na preukázanie existencie pohľadávky vyššej, ako je pohľadávka žalovaného z titulu nezaplateného nájomného, ako aj vzhľadom na účinné započítanie žalobcu formou jednostranného právneho úkonu a následnému stretu pohľadávok, kde pohľadávka žalovaného zanikla, je výpoveď z nájmu daná žalovaným pre inak relevantný zmluvný dôvod neplatenia nájomného (čl. X. ods. 1 písm. c/ zmluvy), neplatná. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane. Vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam výpovede z nájmu súd konštatuje, že predmetný dokument vykazuje ako formálne, tak i obsahové náležitosti podmieňujúce jeho platnosť (čo ani v konaní spochybnené nebolo). Jednostranný zápočet vyhotovený žalobcom primárne musí spĺňať zákonné podmienky podľa ust. a nasl. , teda predovšetkým bolo úlohou žalobcu v konaní, kde účinnosť jednostranného zápočtu pohľadávky poprel žalovaný, preukázať existenciu započítania spôsobilej pohľadávky. V danej časti súd konštatuje, že predmetnú úlohu mal žalobca za splnenú predložením faktúry č. 201511 a rozpisom prác a nákladov, čo v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako preukázanie existencie a výšky pohľadávky. Faktúra je účtovným dokladom bez relevantnej výpovednej hodnoty o existencii pohľadávky, rozpis prác, materiálov a nákladov je len tvrdením žalobcu, rovnako vzhľadom na spochybnenie pravdivosti tohto tvrdenia protistranou, bez relevantnej výpovednej hodnoty vo vzťahu k preukázaniu existencie a výšky pohľadávky. Napriek vyjadreniu žalobcu, že existenciu pohľadávky relevantným spôsobom preukáže, v priebehu konania k tomu nedošlo. Vo vzťahu k započítaciemu prejavu z 10.2.2015 zároveň je potrebné uviesť, že vzhľadom na splatnosť fa č. 201511 (6.3.2015) je započítanie vylúčené (aj za existencie preukázania pohľadávky) podľa ust. . Neunesenie dôkazného bremena ohľadne existencie a výšky započítania spôsobilej pohľadávky žalobcom je samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v danej časti. Súd konštatuje, že aj v prípade preukázania existencie pohľadávky žalobcom, jeho úlohou v konaní bolo ďalej preukázať postup v súlade so samotnou zmluvou, kde v časti čl. VI. ods. 2, ako aj čl. VIII. ods. 3 je čiastková dohoda ohľadne nákladov na údržbu a zhodnotenie predmetu nájmu, pričom z obsahu predmetných ustanovení nepochybne vyplýva, že ak by mali náklady na dobudovanie, rekonštrukciu a modernizáciu predmetu nájmu predstavovať odpočítateľnú položku (položku hradenú žalovaným), obligatórne by konkrétne práce museli byť vopred schválené (odsúhlasené) žalovaným ako prenajímateľom. Žalobca síce v žalobe uviedol formou všeobecného tvrdenia, že všetky práce, ktoré na predmete nájmu vykonal, a ktoré si formou jednostranného zápočtu započítal, boli priebežne odsúhlasené ústnou formou žalovaným, avšak predmetné tvrdenie žalovaný spochybnil, pričom žalobca relevantné dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Preto súd konštatuje, že žalobca dôkazné bremeno ani v tomto smere neuniesol. Argument žalobcu produkovaný v závere konania o tom, že žalovaný nemal právo požadovať zaplatenie nájomného podľa zmluvy, nakoľko v roku 2011 došlo k zmenšeniu

výmery predmetu nájmu cca o 50% v porovnaní s výmerou v zmluve, neobstojí, nakoľko samotný žalobca predložením dodatkov č. 2 a 3 k Nájomnej zmluve preukázal, že zníženie výmery predmetu nájmu mu bolo nielen známe, ale relevantným spôsobom ho aj odsúhlasil, a to formou dodatkov k zmluve. Bolo na žalobcovi ako nájomcovi, vediac o zmenšení výmery predmetu nájmu, že mohla/ mala byť zmluva rovnakým spôsobom zmenená aj v časti nájomného, pričom žalobca ako strana predmetného záväzkového vzťahu mal možnosť predmetné dodatky bez zmeny nájomného nepodpísať, prípadne vykonať ďalšie relevantné právne kroky, čo však neurobil. Nadôvažok, žalobca za roky 2011 až 2013 neuhradil ani len pomernú časť nájomného, v ktorom svetle je výpoveď daná žalovaným čo do výpovedného dôvodu rovnako relevantná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom zamietol v časti žiadaného výroku II.

1.8 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi 100 % náhrady trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovanému vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

2.1 Rozsudok v celom rozsahu napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, viniac súd prvej inštancie, že tento nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (, a ), čo malo za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia.

2.2 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil naliehavosť právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti výpovede, keď nevzal do úvahy, že bez takéhoto určenia sa právne postavenie žalobcu stane neistým, pričom navrhované určenie môže viesť nie len k odstráneniu spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému, ale aj k založeniu možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia, najmä ak žalovaný výpoveďou nájomnej zmluvy znemožnil žalobcovi podnikateľské užívanie technického zhodnotenia predmetu nájmu, ako aj mu znemožnil prístup k majetku, ktorý vytvoril zhodnotením cudzej veci, pričom žalobca nemôže predmet nájmu, ktorý zrekonštruoval riadne užívať, nemá prístup k majetku a majetok užíva iný subjekt - iný nájomca. Keďže určovacia žaloba má slúžiť ako prevencia pred prípadným vznikom súdneho sporu, mal sa súd naliehavým právnym záujmom zaoberať počas celého súdneho konania a nielen poukazovať na údajný procesný nedostatok naliehavého právneho záujmu v rámci svojho rozhodnutia. Pokiaľ súd tak nepostupoval, jeho postup nebol súladný s ustanoveniami . Žalovaný má zato, že bol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k inému záveru, vec nesprávne právne posúdil.

2.3 Záver súdu o nekoncentrovanosti konania zo strany žalobcu nie je správny, nakoľko pokiaľ aj žalobca na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 navrhol vykonať výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného, súd vykonanie takéhoto výsluchu pripustil, a preto možno uzavrieť, že žalobca uplatnil predmetný procesný útok v súlade so zákonnou koncentráciou konania a žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor naň relevantným spôsobom reagovať. Námietka žalovaného o nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonávaním takéhoto dôkazu preto nemôže obstáť.

2.4 Súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces pokiaľ sa nezaoberal prejudiciálne otázkou platnosti uznesenia obecného zastupiteľstva obce Diakovce číslo 5a/2014/A20 z 26.6.2014 napriek tomu, že zodpovedanie tejto otázky malo význam pre rozhodnutie o určení neplatnosti výpovede z nájmu. Obecné zastupiteľstvo obce Diakovce sa pri prijímaní napádaného uznesenia dôsledne neriadilo platnou právnou úpravou a jeho rozhodnutím boli porušené ust. a ZoOZ ( o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Predmetná skutočnosť má zásadný význam aj na toto konanie, nakoľko z obsahu zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Diakovce z 26.6.2014 je zrejmé, že starosta obce síce obecné zastupiteľstvo informoval o nezaplatení nájomného zo strany žalobcu, avšak nakoľko obecné zastupiteľstvo nemohlo o tomto bode programu hlasovať (tento bod programu nebol riadne schválený) žalobca je toho názoru, že obecné zastupiteľstvo bez zákonného náležitého rozhodnutia formou individuálneho právneho aktu nepoverilo starostu na vykonanie takéhoto úkonu. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z predmetnej zápisnice, ani z uznesenia, pričom je nutné dodať, že bod zápisnice, ako aj uznesenie vzťahujúce sa na výpoveď z nájmu je možné považovať za nepreskúmateľné. Prijaté nezákonné uznesenie nemožno považovať zo strany obecného zastupiteľstva za relevantný prejav vôle s cieľom zrušiť, respektíve vyvolať zánik právneho

vzťahu Nájomnej zmluvy výpoveďou. Úkon urobený len starostom obce, bez predchádzajúceho platného zákonného rozhodnutia obecného zastupiteľstva nie je platným právnym úkonom.

2.5 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že z výsluchu svedkov I. G., K. G., Ing. Y. Y. a D. G. vyplynulo, že v čase odovzdania predmetu nájmu po skončení nájmu bol predmet nájmu v značne zdevastovanom stave, nakoľko z ich výpovedí skôr vyplynulo, že svedkovia nemali žiadnu vedomosť o tom, čo bolo presne predmetom nájmu, a teda ich výpovede je možné označiť za nulitné a záver súdu z nich plynúcich za zmätočný.

2.6 Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani skutočnosť, že žalobca sa dostal do postavenia, kedy nemohol porušiť článok X. ods. 1 písm. c) Zmluvy o nájme termálneho kúpaliska Diakovce z 23.2.2010, nakoľko výška nájomného bola dohodnutá zmätočne ako fixná cena nájmu, z ktorej však nie je zrejmé, z čoho pozostáva, či výška nájmu predstavuje len nájom pozemkov, alebo aj nehnuteľností na nich stojacich a podobne. Žalovaný po uzavretí zmluvy o nájme so žalobcom dňa 12.7.2021 na základe kúpnej zmluvy predal parcely, ktoré tvorili predmet nájmu, a to 13.837 m2 tretej osobe (čo predstavovalo zníženie predmetu nájmu o 45,45 % z celkovej výmery predmetu nájmu) a následne odmietol pristúpiť k uzatvoreniu dodatku k zmluve o nájme so žalobcom napriek jeho žiadosti.

2.7 Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie o nemožnosti jednostranného zápočtu vykonaného zo strany žalobcu voči žalovanému, nakoľko tento bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi a boli ním vyrovnané záväzky, ktoré mal žalobca voči žalovanému z titulu nezaplateného nájmu. Vypovedanie nájomnej zmluvy žalovaným bolo účelové, nakoľko tento vedel, že finančné prostriedky žalobcu vložené do predmetu nájmu sú odpočítateľnou položkou z nájomného. Žalovaný síce na jednej strane opodstatnenosť zápočtu namieta, avšak na druhej strane doposiaľ nevykonal žiadne úkony smerujúce k uplatneniu nároku na zaplatenie dlžného nájomného od žalobcu, pričom v danom prípade sa jedná o finančné prostriedky verejného charakteru. Žalobca považuje nárok na zaplatenie dlžného nájomného za premlčaný a nečinnosť žalovaného vo veci vymáhania dlžného nájomného riadne a včas za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.

3.1 Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3.2 Na odôvodnenie svojho postoja k odvolaniu vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ aj žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, tieto bližšie nešpecifikuje, pričom z obsahu spisu vyplýva pravý opak, a to že všetky navrhnuté dôkazy žalobcom boli súdom vykonané, aj keď boli navrhované nekoncentrovane. Žalobca žiadne iné dôkazy nenavrhol, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania z 28.5.2020, kde právny zástupca žalovaného po zákonnom poučení súdom uviedol, že nemá námietky k vykonanému dokazovaniu ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa riadne vysporiadal so skutočnosťami z nich zistenými.

3.3 Neobstojí námietka žalobcu, že súd nesprávne posúdil jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede, že nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie kľúčové a s nimi sa nevysporiadal v súlade so zákonom, nakoľko z podaného odvolania nie je vôbec zrejmé, aké skutočnosti podľa žalobcu neboli pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie zohľadnené, keď žalobca žiadne skutočnosti v podanej žalobe ani v priebehu konania za účelom preukázania naliehavého právneho záujmu neuviedol. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v predmetnom spore, ako základného procesného predpokladu úspešnosti žaloby a procesnú pasivitu žalobcu v tomto smere, nie je možné zvrátiť v odvolacom konaní. Žalobca je od prvého pojednávania právne zastúpený a bolo by v rozpore s princípom rovnosti zbraní a spravodlivým konaním, ak by súd prvej inštancie žalobcu poučoval, akým spôsobom je nutné naliehavý právny záujem preukázať, respektíve, že podaná žaloba nie je správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva.

3.4 Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj pokiaľ ide o určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva, nakoľko takto formulovaný žalobný návrh žalobcu je neprípustný a nie sú splnené procesné podmienky konania o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva. Zo žiadneho osobitného predpisu totiž nevyplýva, že je možné domáhať sa vyslovenia neplatnosti

uznesenia obecného zastupiteľstva. Z osobitného predpisu, a to a nasledujúcich vyplýva len to, že sa možno domáhať len zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a to za splnenia v stanovených procesných podmienok. Zo samotného obsahu posledného návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby z 12.2.2020, doručeného súdu dňa 13.2.2020 vyplýva, že žalobca namietal zákonnosť postupu pri prijímaní predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva (posúdiac tento návrh podľa jeho obsahu), že ide o obsahovo totožný návrh len s upraveným procesne neprípustným petitom, ako návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorému už bolo skorším rozhodnutím súdu vyhovené a zmena žaloby bola pripustená.

3.5 Žalovaný má zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že žalobca v konaní jednak nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie voči pohľadávke žalovaného na nájomnom, ako ani dodržanie zmluvne dohodnutých podmienok v článku IV. ods. 2 a v článku VIII. Zmluvy o nájme, ktoré podmienky jednostranného zápočtu boli jasne a zreteľne dohodnuté medzi stranami sporu, a ktoré podmienky žalobca nikdy nesplnil a nedodržal. Žalovaný je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že výpoveď zmluvy o nájme termálneho kúpaliska Diakovce je platná, nakoľko žalobca si neplnil povinnosti v zmysle článku IV zmluvy, a to povinnosť platiť nájomne riadne a včas rokoch 2011, 2012 a 2013 a práve pre porušenie tejto povinnosti žalobcu platiť nájomné riadne a včas žalovaný nájom vypovedal v zmysle článku X ods. 1 písm. c) zmluvy.

3.6 Žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že investície do objektu termálneho kúpaliska Diakovce vôbec vykonal, kedy, v akej výške a v akom rozsahu, a dokonca až po uplynutí šesťmesačnej výpovednej doby doručil žalovanému listinu označenú ako jednostranný zápočet pohľadávok z 10.2.2015, ktorý bol doručený žalovanému 11.2.2015 a potom druhýkrát oznámenie o jednostrannom započítaní zo 6.3.2015, doručené žalovanému dňa 9.3.2015, teda sa pokúsil až po uplynutí výpovednej doby takto „konvalidovať“ výpovedný dôvod a zvrátiť skončenie nájmu, čo nemá oporu v žiadnom zákone.

3.7 Žalobca bol pasívny, od začiatku konania vedel a boli mu známe skutkové tvrdenia a procesná obrana žalovaného, na preukázanie svojich skutkových tvrdení však súdu nepredložil alebo neoznačil žiadne dôkazy ktorými by vyvrátil tvrdenia žalovaného a to ani od pojednávania uskutočneného dňa 12. 1. 2017, na ktorom tvrdil, že vie svoje tvrdenia ohľadne vykonaných prác a investície preukázať a predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia už vtedy žalovaný spochybnil Žalobca zostal pasívny a ani po troch rokoch súdneho sporového konania nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce uvedené jeho tvrdenia o údajnom vykonaní investícií do objektu termálneho kúpaliska Diakovce, ani žiadne dôkazy za účelom ich preukázanie neoznačil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní nie sú dôvodné, čo však neplatilo v prípade námietky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva, kde námietky žalobcu bolo potrebné považovať z časti za vecne správne.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie

pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

6.1 Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva obce Diakovce číslo 5a/2014/A20 z 26.6.2014 a určenie, že právny úkon žalovaného, výpoveď Zmluvy o nájme objektu termálneho kúpaliska Diakovce zo dňa 14.7.2014 daný žalobcovi je neplatný.

6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ním uplatnených nárokoch v dôsledku toho, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (, , a ).

7. Vzhľadom na žalobcom uplatnené nároky na určenie právnych skutočností, a to neplatnosti výpovede prenajímateľa/žalovaného z nájmu nebytových priestorov danej žalobcovi ako nájomcovi a neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva obce, podstatným pre rozhodnutie bolo, či žalobca mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru danej mu žalovaným pre neplatenie nájomného (žaloba bola podaná dňa 12.6.2015, teda ešte za účinnosti ) a či žaloba o určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je žalobou prípustnou (bola podaná dňa 7.5.2019, teda už za účinnosti ).

8.1 Podľa , občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

8.2 Podľa ( v znení neskorších predpisov), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

8.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že občianskoprávne vzťahy vznikajú na základe rozmanitých právnych skutočností, pričom sú nimi len také skutočnosti, s ktorými právo, ako ich právny následok spája vznik, zmenu alebo zánik právnych pomerov. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, za právnu skutočnosť sa označuje aj právny úkon, ktorý spočíva v ľudskom konaní s tým, že toto správanie sa, respektíve jeho výsledok je právnym poriadkom aprobovaný. Právny úkon definuje ustanovenie ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy spájajú s takýmto prejavom. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú teda podľa právnymi skutočnosťami. Právna úprava v , ktorý bol účinný v čase podania žaloby, neobsahovala ustanovenie, ktoré by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, napríklad neplatnosti zmluvy. V praxi sa však takéto žaloby pripúšťali, ak žalobca na takomto určení preukázal naliehavý právny záujem ( ). Nová právna úprava v účinná od 1.7.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva ( ). Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, bola v čase podania predmetnej žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu skutočnosť, že na tomto určení existoval naliehavý právny záujem ( účinného v čase podania žaloby). Naliehavý právny záujem na určení bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (ako to správne konštatoval aj žalobca v podanom odvolaní). Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým bola danosť naliehavého právneho záujmu, musel existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nebolo možné iným právnym prostriedkom odstrániť. Naliehavosť nebola daná, ak žalobca mal k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Určovacia žaloba teda nebola na mieste tam, kde sa vzťahy medzi

subjektmi práv a povinností mali vyriešiť iným zákonom stanoveným postupom. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši - odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (tu pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. ).

9. V prejednávanej veci žalobca v žalobe ani počas celého konania naliehavosť jeho právneho záujmu na požadovanom určení nezdôvodnil žiadnym spôsobom (nielenže neuviedol ochranu akého svojho práva žalobou sleduje, ale ani nezdôvodnil, prečo práve takáto žaloba mu takúto ochranu jeho konkrétneho práva poskytuje) a súd takýto jeho naliehavý právny záujem na takomto určení ani z úradnej povinnosti nezistil. Žalobca v žalobe na jednej strane síce tvrdil, že s predmetom nájmu má ďalekosiahle zámery - vybudovanie ozdravovacieho strediska, fitnes centra a ubytovania pre hostí, z čoho možno usudzovať, že prezentoval záujem na ďalšom užívaní predmetu nájmu (kde by vo všeobecnosti opodstatnenou bola žaloba o uloženie povinnosti žalovanému splniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy podľa b) , pravdaže, ak by si žalovaný v zmluve uvedené povinnosti neplnil), avšak na druhej strane ani len skutkovo netvrdil, že mu žalovaný v užívaní predmetu nájmu v období od doručenia mu výpovede z nájmu do 20.2.2015 bránil a skutkové tvrdenia žalovaného o odovzdaní predmetu nájmu žalobcom žalovanému dňom 20.2.2015 nespochybnil. Logicky potom žalobca ani následne netvrdil, že by voči žalovanému prejavil vôľu predmet nájmu ďalej užívať a že žalovaný mu takéto užívanie odmietol umožniť. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie potom vyplynulo len to, že žalobca nesúhlasí s postojom žalovaného, ktorý mu odmietol uznať jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok a že žalobca za každých okolností sleduje záujem len na tom, aby súd deklaroval svojím rozhodnutím právnu skutočnosť - neplatnosť výpovede zmluvy o nájme pre porušenie povinností starostu obce pri nakladaní s verejným majetkom, a to bez toho, aby súdu ozrejmil a následne preukázal v čom sa bez rozhodnutia o takejto žalobe stane jeho právne postavenie neistým. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie žalobu pre nepreukázanie a ani nezistenie (z úradnej povinnosti) naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme objektu termálneho kúpaliska Diakovce z 23.2.2010 zamietol, jeho rozhodnutie bolo potrebné považovať za vecne správne. Výsledok tohto sporu žiadnym spôsobom nezakladá možnosť uplatnenia iného, žalobcom ani len bližšie nešpecifikovaného vynútiteľného práva k predmetu určenia. Takáto žaloba by podľa názoru odvolacieho súdu neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov v prejednávanej veci. Žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu by totiž podľa názoru odvolacieho súdu nevytvárala pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán (medzi stranami sporu totiž nebolo sporným, že ich vzájomný právny vzťah vyplýval z nájomnej zmluvy, kde žalobca bol nájomcom a žalovaný prenajímateľom) a nepredchádzala by ani žalobe na plnenie (sporové strany zhodne netvrdili, že by bez ďalšieho, po určení neplatnosti výpovede z nájmu rozhodnutím súdu, začali dobrovoľne plniť svoje povinnosti vyplývajúce im z nájomnej zmluvy a pod.). V spore o určenie neplatnosti právneho úkonu nejde totiž len o to, či konkrétny subjekt (žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik napadnutého právneho úkonu, ale tiež o to, ako sa následné určenie, že úkon bol vykonaný neplatne premietne do právnych pomerov žalobcu.

10.1 Pre poriadok je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca až v odvolaní dôvodil, že bez rozhodnutia o tejto určovacej žalobe sa stane jeho právne postavenie neisté, že toto nepriaznivé ovplyvnenie môže spočívať či už v odstránení spornosti, alebo neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému, ale aj k založeniu možnosti uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia (kde predmetom určenia mala byť neplatnosť výpovede), tak na jednej strane takéto jeho skutkové tvrdenia boli len veľmi všeobecné a z tohto dôvodu naďalej neumožňujúce súdu zistiť zákonom predpokladaný skutočný, pre potreby praktického života užitočný (judikatúrou súdov akceptovateľný) naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení (pravdaže berúc do úvahy skutočnosť, že určenie právnej skutočnosti/ neplatnosti výpovede z nájmu ako prejudiciálnej otázky v konaní o žalobe na plnenie tým nie je dotknuté) a na druhej strane na takéto skutkové tvrdenia žalobcu nebolo možné pri rozhodovaní tejto veci prihliadnuť pre ich neprípustnosť. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore totiž vychádza z

takzvaného neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedok procesného útoku alebo prostriedok procesnej obrany, ktorý strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzený. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt alebo neporušením procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o taxatívne vymedzenie novôt, pripúšťa nové prostriedky procesnej obrany v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, prípadne ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebol prípad prejednávanej veci. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa , až h) , právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti.

10.2 V tejto súvislosti je ďalej potrebné ešte dodať, že síce dôvodnou bola námietka žalobcu, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, t.j. že tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku (tu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2010, sp. zn. ) avšak pokiaľ aj súd prvej inštancie tak nekonal, nemalo to za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia vo veci samej (o zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti výpovede z nájmu), ktoré bolo potrebné považovať za, vo výroku, vecne správne.

11.1 Nárok žalobcu na určenie neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva súd prvej inštancie posúdil podľa (zohľadniac skutočnosť, že žaloba o tomto nároku bola podaná už za účinnosti ) a dospel k záveru, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti súdom podľa , kde nová právna úprava pripúšťa takúto žalobu iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správne s tým však, že neprípustnosť žaloby má za následok jej zamietnutie súdom a nie zastavenie konania o takejto žalobe, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie.

11.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ako už bolo uvedené vyššie, právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Vyššie citovaná právna úprava sleduje cieľ vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Ako zákonodarca ďalej v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu uvádza, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) citovaného ustanovenia patria napríklad , o dobrovoľných dražbách a pod. Novinkou je tiež ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Zo žiadneho osobitného predpisu však nevyplýva, že je možné domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva. Z osobitného predpisu, a to a nasledujúcich vyplýva len to, že sa možno domáhať zrušenia uznesenia obecného zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a to za splnenia v stanovených procesných podmienok, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie. Pre poriadok je však potrebné dodať, že aj pokiaľ žaloba o určenie právnej skutočnosti/neplatnosti právneho úkonu (ktorú nepredpokladá osobitný predpis) je neprípustná (takéto určenie nemôže byť predmetom žalobného petitu), táto skutočnosť neznamená, že by otázku platnosti právneho úkonu nemohol súd posudzovať ako otázku prejudiciálnu vo vzťahu k inej právnej otázke. Pokiaľ by sa teda aj

v prejednávanej veci žalobca domáhal voči žalovanému práva na plnenie jeho povinností z Nájomnej zmluvy, ako prejudiciálnu otázku by bolo možné v takomto konaní posúdiť aj platnosť výpovede z nájmu ako z hľadiska jej formálnych náležitostí, tak aj z hľadiska jej materiálnych náležitostí. Nakoľko však žalobca podal určovaciu žalobu - žalobu na určenie právnej skutočnosti a nie žalobu na plnenie a nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd nebol oprávnený ani povinný zaoberať sa prejudiciálne platnosťou výpovede z nájmu, a tak neobstojí ani námietka žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nezaoberania sa formálnymi a materiálnymi náležitosťami výpovede z nájmu.

12. Neobstoja ani námietky žalobcu o nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie o stave predmetu nájmu po skončení nájmu, ktorý mal vyplynúť z výpovedí svedkov vypočutých v konaní, o omeškaní žalobcu s platením nájomného po dobu viac ako 6 mesiacov, prípadne o neplatnosti započítania pohľadávok žalobcu voči žalovanému a pod., nakoľko ako to bolo uvedené vyššie, nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, t.j. že tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Inak povedané pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby boli tieto otázky nepodstatnými, avšak pokiaľ sa súd prvej inštancie nimi zaoberal, nemalo to za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia vo veci samej (o zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti výpovede z nájmu), ktoré bolo potrebné považovať za, vo výroku, vecne správne.

13. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. postupom podľa zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (formálna zmena spôsobu rozhodnutia vydaného na základe správneho záveru súdu o neprípustnosti žaloby) a vo výroku II. podľa ako vecne správne potvrdil.

14. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

15.1 Zohľadniac skutočnosť, že aj keď odvolací súd vo výroku I. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, išlo len o formálnu zmenu spôsobu rozhodnutia vydaného na základe správneho záveru súdu o neprípustnosti žaloby, žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

15.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

15.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).