Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cb-37-2015.pdf
PDF · 101.43 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/37/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: EKOL.N-SK, s.r.o., IČO: 44108745, Levická 3, Nitra, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal Luprich, nar. 01.06.1978, bytom Turistická 22, Nitra, proti žalovanému: Obec Diakovce, IČO: 00305898, Hlavná 118, Diakovce, zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. - advokátska kancelária, s.r.o., G. Czuczora 4, Nové Zámky, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti určenia, že uznesenie č. Xa/XXXX/AXX Obecného zastupiteľstva zo dňa 26.06.2014 je neplatné, zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2015 žalobca pôvodne žiadal, aby súd určil, že právny úkon žalovaného - výpoveď Zmluvy o nájme objektu „Termálne kúpalisko Diakovce“ zo dňa 14.07.2014, daný žalobcovi, je neplatný. V priebehu konania žalobca zmenil žalobu tak, že okrem vyššie žiadaného výroku (označeného ako II. výrok) žiadal určiť, že Uznesenie č. Xa/XXXX/AXX Obecného zastupiteľstva Diakovce zo dňa 26.06.2014 je nezákonné (ktorá zmena žaloby bola podľa ust. § 139 a nasl. CSP pripustená uznesením OS Galanta č.k. 26Cb/37/2015-259 zo dňa 07.06.2019) a neskôr navrhol zmeniť I. výrok tak, že žiadal určiť, že Uznesenie č. Xa/XXXX/AXX Obecného zastupiteľstva Diakovce zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné (uvedená zmena ako posledná v konaní bola podľa ust. § 139 a nasl. CSP pripustená podľa ust. § 139 a nasl. CSP na pojednávaní konanom dňa 28.05.2020 za prítomnosti oboch strán sporu.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a vyjadreniami ich zástupcov, výsluchom svedkov, fotodokumentáciou, Zmluvou o nájme objektu termálneho kúpaliska Diakovce vrátane jej dodatkov č. 1 až 3, zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva zo dňa 25.06.2012, uznesením z 25.06.2012, žiadosťou o odsúhlasenie rekonštrukcie, špecifikáciou prác a materiálov, korešpondenciou strán sporu, faktúrami, jednostranným zápočtom pohľadávok, podacím lístkom, vyraďovacím protokolom, zápisom o odovzdaní objektu, vrátením faktúry č. 201511, zásadami hospodárenia s majetkom Obce Diakovce, Zápisnicou zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Diakovciach zo dňa 26.06.2014, zo 14.03.2012, výpoveďou Zmluvy o nájme zo dňa 14.07.2014, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami viažucimi sa k prejednávanej veci, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
4. Zo žaloby v znení jej rozšírenia, ako aj z vyjadrení splnomocnenca žalobcu vyplynulo, že medza žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola dňa 23.02.2010 uzatvorená Zmluva o nájme objektu termálneho kúpaliska Diakovce (ďalej len „zmluva“), a to na dobu určitú v trvaní 20 rokov. Žalobca predmet nájmu riadne prevádzkoval, pričom predmet nájmu prevzal dňa 30.03.2010 v stave obmedzeného užívania, na základe čoho musel vykonať rekonštrukcie chatiek, vyčistenie areálu, opraviť a natrieť bazén, , vyčistiť a opraviť nábytok v turistickej ubytovni Jasná, ako aj vymaľovať a plne vybaviť reštauráciu, obnoviť elektrické vedenie, doplniť čerpadlá vodovodného rozvodu, čo boli finančne náročné položky. O uvedených činnostiach bol žalovaný priebežne informovaný a aktivity priebežne schvaľoval podľa zmluvy. Náklady žalovanému preložil listom zo dňa 02.03.2015, k čomu sa žalovaný nevyjadril. Areál bol v dôsledku vykonaných rekonštrukcií prevádzkyschopný, žalobca mal v úmysle vybudovať v areály predmetu nájmu ozdravovacie stredisko a fitnesscentrum, na čo mal schválené čerpanie eurofondov v sume 4800000 eur. Preto bolo prekvapivým doručenie Výpovede z nájmu dňa 17.07.2014, ktorú žalobca obdržal dňa 17.07.2014, kde ako dôvod bolo uvedené neuhradenie nájmu za obdobie 30.03.2010 - 30.06.2014 vo výške 38300 eur. Žalovaný uvedené faktúry od žalobcu nikdy ani čiastočne nevymáhal. Uvedený právny úkon je podľa názoru Žalobcu účelový, nakoľko ku dňu výpovede mal žalovaný voči žalobcovi vyššie dlhy, preto vyjadril nesúhlas listom z 27.01.2015 a 28.01.2015 a následne vystavil voči žalovanému faktúru č. 20511 zo dňa 01.03.2015 na sumu 67141 eur, ktorá zahŕňa všetky náklady na zhodnotenie predmetu nájmu. Zároveň využil svoje právo podľa ust. § 358 Obch. zákonníka a svoje splatné pohľadávky si jednostranne započítal proti pohľadávke žalovaného. Uvedený započítací prejav urobil listom z 06.03.2015 a v ten deň ho aj doručil žalovanému. Žalovaný s ním nesúhlasil. Vo vzťahu k napadnutému Uzneseniu Xa/XXXX/AXX uviedol, že toto bolo prijaté v rozpore so zákonom ako také je neplatné (pôvodne nezákonné, avšak ako nezákonnosť, tak aj neplatnosť uznesenia bola žalobcom odôvodnená totožne), nakoľko podľa zápisnice sa zasadnutia dňa 26.06.2014 zúčastnilo 8 poslancov, za bolo 6, 1 poslanec sa zdržal hlasovania, nie je zrejmé, ako hlasoval zvyšný 1 poslanec; bolo porušené ust. § 12 ods. 4, ods. 5 z.č. 369/1990 Zb., žalovaný nezverejnil návrh programu zasadnutia 3 dni pred plánovaným zasadnutím, návrh výpovede zmluvy nebol zároveň zaradený do programu zasadnutia, žalobcovi bolo upreté právo vyjadriť sa k výpovedi na zasadnutí, o výpovedi v zásade rozhodol starosta, pričom toto právo má v mene Obce len obecné zastupiteľstvo. V priebehu konania doplnil žalobný dôvod vo vzťahu k určeniu neplatnosti výpovede z nájmu tak, že v porovnaní s výmerou predmetu nájmu podľa zmluvy došlo dňa 21.04.2011 k výraznému okliešteniu zmluvnej výmery (13837 m2, t.j. 45,45%), a to bez ďalšieho dodatku k zmluve upravujúceho túto zmenu aj vo vzťahu k nájomnému, hoci bol o to 14.03.2012 žalobcom požiadaný, naďalej požadoval nájom podľa zmluvy, nepristúpil k žiadanému vypracovaniu dodatku k zmluve vo vzťahu k zmene nájomného, vypracoval len dodatky vo vzťahu k zmene výmery predmetu nájmu.
5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobu považuje za zmätočnú, protirečivú, procesne spochybnil záverečné návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania s poukazom na neprípustnosť navrhovať a predkladať dôkazy po 4 rokoch od začiatku konania, prekvapivo a bezprostredne pred pojednávaním v snahe zrejme v závere konania vytiahnuť tromf, spôsobujúc nedodržanie zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie, vo veci samej ju považoval za nedôvodnú. Potvrdil žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadne uzatvorenia zmluvy, jej platnosť nespochybnil, rovnako potvrdil (a zároveň aj predložil, hoci išlo o procesnú povinnosť žalobcu ako strany iniciujúcej predmetné konanie) žalobou napadnutú výpoveď z nájmu, pričom uviedol, že na jej platnosti trvá, žalobca neplatil nájomné v zmysle zmluvy v rokoch 2011 až 2013 riadne a včas, na základe čoho žalovaný využil právo vypovedať zmluvu podľa jej čl. X. ods. 1 písm. c/, výpoveď bola žalobcovi riadne doručená dňa 17.07.2014, 6 mesačná výpovedná doba uplynula 31.01.2014, neplatenie nájomného žalobca ani nepoprel, skončenie zmluvy bolo riadne prerokované, v bode rokovania označeného ako „rôzne“. Jednostranný zápočet urobený žalobcom v plnom rozsahu neuznal, poukázal na to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu nákladov na práce a materiály, predložil len faktúru a rozpis údajných nákladov, tento zápočet bol žalovanému doručený po uplynutí 6 mesačnej výpovednej doby až 11.02.2015, potom druhý raz 09.03.2015, čím sa zrejme žalobca snažil konvalidovať neplatenie nájmu ako dôvod výpovede, existenciu a rozsah prác, na ktoré sa odvoláva mal v konaní preukázať, k čomu sa na pojednávaní aj zaviazal, avšak žiaden dôkaz v tomto smere neprodukoval, pričom v snahe preukázať dezolátny stav predmetu nájmu žalovaný prevzal dôkazné bremeno v danej časti a predložil súdu fotodokumentáciu z času preberania predmetu nájmu po jeho skončení žalovaným, navrhol a súd aj vykonal výsluch svedkov. Samotné započítacie prejavy sú rozporuplné čo do obsahu, kde v prvom z 10.02.2015 je započítaná suma investícií 72315,54 eur voči pohľadávke žalovaného
na nájme vo výške 51621,10 eur titulom vykonaných prác v rokoch 2011, 2012, 2013, v započítaní z 06.03.2015 je započítaná suma údajných investícií 55951,20 eur bez DPH, 67141,44 eur s DPH rovnako voči pohľadávke na nájme vo výške 51621,10 eur. Splatnosť fa č. 201511 je až 06.03.2015, teda po uplynutí výpovednej doby, čo potvrdzuje účelovosť žalobcovho konania. Rovnako vystavenie faktúry dňa 01.03.2015 na práce, ktoré mali byť vykonané v rokoch 2011, 2012 a 2013 spätne je v rozpore s predpismi účtovníctva, nielenže neboli splnené podmienky § 358 a nasl. Obch. zákonníka, ale ani zmluvné podmienky podľa čl. VI. Ods. 2 a čl. VIII. Zmluvy, na preukázanie splnenia ktorých podmienok žalovaný žalobcu po doručení jednostranného započítania vyzval, avšak žalobca splnenie ako zmluvných, tak ani zákonných predpokladov doposiaľ nepreukázal. Vo vzťahu k žalobou žiadanému určeniu neplatnosti Uznesenia (predtým nezákonnosti) uviedol, že ide o procesne neprípustný žalobný petit, nakoľko evidentne žalobca žiada rozhodnutie podľa ust. § 137 písm. d/ CSP (vzhľadom k dátumu doručenia návrhu na zmenu žaloby a účinné znenie CSP), avšak uvedený nárok žalobcovi nevyplýva z osobitného predpisu, čo je nevyhnutná podmienka prípustnosti daného petitu a ako taká splnená nie je. Vzhľadom na uvedené žiadal konanie zastaviť vo vzťahu k výroku I. Na margo zmeny vo výmere predmetu nájmu a nezmenenom nájomnom uviedol, že sám žalobca ako zmluvná strana predložil súd ním podpísané dodatky k zmluve o nájme, v rámci ktorých sa zmluvné strany dohodli na zmene predmetu nájmu čo do jeho rozsahu, teda žalobca už v tom čase mal jednoznačne vedomosť o zmene výmery, bolo jeho vecou, aby sa v rámci dodatku dohodol aj o prípadnom znížení nájmu, dodatky však podpísal bez tejto úpravy, čo nasvedčuje existencii nielen vedomosti, ale aj súhlasu žalobcu s nezmeneným nájomným.
6. Z výsluchu svedkov Š. G., K. G., F.. Ľ. Y., D. G. zhodne vyplynulo, že v čase odovzdania predmetu nájmu po skončení nájmu bol predmet nájmu v značne zdevastovanom stave.
7. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Medzi osobitné predpisy podľa písmena d) patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
9. Vo vzťahu k žalobnému výroku I. (určenie neplatnosti Uznesenia č. Xa/XXXX/AXX z 26.06.2014) súd plne sa stotožniac s argumentáciou žalovaného ustálil, že ide o procesne neprípustný žalobný návrh, nakoľko určenie neplatnosti výpovede možno jednoznačne subsumovať pod ust. § 137 písm. d/ CSP - určenie právnej skutočnosti - kde nevyhnutným atribútom prípustnosti je predpoklad, že možnosť žiadaného určenia vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nepreukázal a súdu zároveň nie je známe, že možnosť určenia neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva vyplýva žalobcovi ako aktívne legitimovanému z osobitného ustanovenia zákona. Zákon v rámci správneho súdnictva upravuje možnosť určenia nezákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva (§ 350 z.č. 162/2015 Z.z.), kde však aktívna legitimácia náleží len prokurátorovi, aj to za splnenia ďalších procesných podmienok. Vzhľadom na konštatovanú procesnú neprípustnosť súd konanie vo vzťahu k určeniu neplatnosti uznesenia č. Xa/XXXX/AXX obecného zastupiteľstva zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd udáva do pozornosti strán sporu, že nemal dôvod nepripustiť zmenu žaloby zo dňa 12.02.2019 (neplatnosť uznesenia 5a/2014/A20),ani predchádzajúcu zmenu žaloby zo dňa 17.05.2019 (nezákonnosť uznesenia č. Xa/XXXX/AXX), nakoľko rozhodnutie o neprípustnosti súd vykoná výhradne v intenciách ust. § 143 CSP, t.j. len v prípade, ak by dovtedy vykonané dokazovanie nemohlo byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (k čomu nedošlo), ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd (k čomu vzhľadom na paralelnú existenciu žalobného výroku II. ako pôvodného výroku rovnako nedošlo).
10. Vo vzťahu k žalobnému výroku II. - určenie neplatnosti výpovede zmluvy z nájmu objektu termálneho kúpaliska Diakovce zo dňa 14.07.2014 - súd konštatuje, že vzhľadom na procesnú právnu úpravu účinnú ku dňu podania žaloby (12.06.2015) ide o tzv. klasickú určovaciu žalobu podľa ust. § § 80 písm. c/ O.s.p.
11. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
12. V prvom rade súd konštatuje, že žalobca v žalobe ani počas celého konania neuviedol a nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení neplatnosti, žalovaný na uvedenú absenciu v priebehu konania nepoukázal.
13. Po vykonaní všetkého stranami navrhnutého dokazovania vo veci samej (žiadne dokazovanie nebolo navrhnuté bez súvislosti s predmetom konania, ani by vykonanie navrhnutých dokazovaní nespôsobilo ďalšie odročenie pojednávania, aj keď je potrebné konštatovať, že dokazovanie navrhované žalujúcou stranou bolo značne nekoncentrované) súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k výroku II. žaloby neuniesol dôkazné bremeno.
14. Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
15. Podľa § 359 Obch. zák. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 23.02.2010 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzatvorená Zmluva o nájme objektu termálneho kúpaliska Diakovce (ďalej len „zmluva“), a to na dobu určitú v trvaní 20 rokov. Dňa 17.07.2014 žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobca neplatil nájomné v zmysle zmluvy v rokoch 2011 až 2013 riadne a včas, na základe čoho žalovaný využil právo vypovedať zmluvu podľa jej čl. X. ods. 1 písm. c/, výpoveď bola žalobcovi riadne doručená dňa 17.07.2014, 6 mesačná výpovedná doba uplynula 31.01.2014, neplatenie nájomného žalobca ani nepoprel. Žalobca reagoval jednostranným započítaním pohľadávky, a to prvým úkonom z 10.02.2015, kde je započítaná suma investícií 72315,54 eur voči pohľadávke žalovaného na nájme vo výške 51621,10 eur titulom vykonaných prác v rokoch 2011, 2012, 2013, druhým úkonom z 06.03.2015, kde je započítaná suma údajných investícií 55951,20 eur bez DPH, 67141,44 eur s DPH rovnako voči pohľadávke na nájme vo výške 51621,10 eur. Splatnosť fa č. 201511 je až 06.03.2015. Hlavným argumentom žalobcu teda bolo tvrdenie, že vzhľadom na preukázanie existencie pohľadávky vyššej, ako je pohľadávka žalovaného z titulu nezaplateného nájomného, ako aj vzhľadom na účinné započítanie žalobcu formou jednostranného právneho úkonu a následnému stretu pohľadávok, kde pohľadávka žalovaného zanikla, je výpoveď z nájmu daná žalovaným pre inak relevantný zmluvný dôvod neplatenia nájomného (čl. X. ods. 1 písm. c/ zmluvy), neplatná. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane. Vo vzťahu k formálnym a obsahovým náležitostiam výpovede z nájmu súd konštatuje, že predmetný dokument vykazuje ako formálne, tak i obsahové náležitosti podmieňujúce jeho platnosť (čo ani v konaní spochybnené nebolo). Jednostranný zápočet vyhotovený žalobcom primárne musí spĺňať zákonné podmienky podľa ust. § 358 a nasl. Obch. zák., teda predovšetkým bolo úlohou žalobcu v konaní, kde účinnosť jednostranného zápočtu pohľadávky poprel žalovaný, preukázať existenciu započítania spôsobilej pohľadávky. V danej časti súd konštatuje, že predmetnú úlohu mal žalobca za splnenú predložením faktúry č. 201511 a rozpisom prác a nákladov, čo v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako preukázanie existencie a výšky pohľadávky. Faktúra je účtovným dokladom bez relevantnej výpovednej hodnoty o existencii pohľadávky, rozpis prác,
materiálov a nákladov je len tvrdením žalobcu, rovnako vzhľadom na spochybnenie pravdivosti tohto tvrdenia protistranou, bez relevantnej výpovednej hodnoty vo vzťahu k preukázaniu existencie a výšky pohľadávky. Napriek vyjadreniu žalobcu, že existenciu pohľadávky relevantným spôsobom preukáže v priebehu konania k tomu nedošlo. Vo vzťahu k započítaciemu prejavu z 10.02.2015 zároveň je potrebné uviesť, že vzhľadom na splatnosť fa č. 201511 (06.03.2015) je započítanie vylúčené (aj za existencie preukázania pohľadávky) podľa ust. § 359 Obch. zák. Neunesenie dôkazného bremena ohľadne existencie a výšky započítania spôsobilej pohľadávky žalobcom je samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby v danej časti. Súd konštatuje, že aj v prípade preukázania existencie pohľadávky žalobcom, jeho úlohou v konaní bolo ďalej preukázať postup v súlade so samotnou zmluvou, kde v časti čl. VI. Ods. 2, ako aj čl. VIII. ods. 3 je čiastková dohoda ohľadne nákladov na údržbu a zhodnotenie predmetu nájmu, pričom z obsahu predmetných ustanovení nepochybne vyplýva, že ak by mali náklady na dobudovanie, rekonštrukciu a modernizáciu predmetu nájmu predstavovať odpočítateľnú položku (položku hradenú žalovaným), obligatórne by konkrétne práce museli byť vopred schválené (odsúhlasené) žalovaným ako prenajímateľom. Žalobca síce v žalobe uviedol formou všeobecného tvrdenia, že všetky práce, ktoré na predmete nájmu vykonal, a ktoré si formou jednostranného zápočtu započítal, boli priebežne odsúhlasené ústnou formou žalovaným. Predmetné tvrdenie žalovaný spochybnil, pričom žalobca relevantné dokazovanie v tomto smere nenavrhol, na základe čoho súd konštatuje, že žalobca dôkazné bremeno ani v tomto smere neuniesol. Argument žalobcu produkovaný v závere konania o tom, že žalovaný nemal právo požadovať zaplatenie nájomného podľa zmluvy, nakoľko v roku 2011 došlo k zmenšeniu výmery predmetu nájmu cca o 50% v porovnaní s výmerou v zmluve, neobstojí, nakoľko samotný žalobca predložením dodatkov č. 2 a 3 k zmluve preukázal, že zníženie výmery predmetu nájmu mu bolo nielen známe, ale relevantným spôsobom ho aj odsúhlasil, a to formou dodatkov k zmluve. Bolo na žalobcovi ako nájomcovi, vediac o zmenšení výmery predmetu nájmu, mala byť zmluva rovnakým spôsobom zmenená aj v časti nájomného, pričom žalobca ako strana predmetného záväzkového vzťahu mal možnosť predmetné dodatky bez zmeny nájomného nepodpísať, prípadne vykonať ďalšie relevantné právne kroky, čo však neurobil. Nadôvažok, žalobca za roky 2011 až 2013 neuhradil ani len pomernú časť nájomného, v ktorom svetle je výpoveď daná žalovaným čo do výpovedného dôvodu rovnako relevantná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcom zamietol v časti žiadaného výroku II.
17. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.