Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/118/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobkyne: I. D. - ŠPERK, IČO: 33 814 708, adresa sídla Holíč, Bernolákova 3256/11, zastúpenej advokátkou: JUDr. Anna Mišeková, IČO: 502 455 11, adresa sídla Holíč, Nám. Sv. Martina 9, proti žalovanému: Ing. Y. W. - NOBA - MERK FOOD, IČO: 22 706 852, adresa sídla Holíč, Staničná 1522/20, zastúpenému advokátom: JUDr. Václav Sosna, IČO: 34 048 529, adresa sídla Skalica, Námestie Slobody 2, o 1.477,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 29. júla 2020, č.k. -211, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.311,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaným zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, a zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania, počítanú zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia a zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní (výrok I.).

1.2.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.477,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 388,80 eur od 2.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.2.2016, zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia z titulu nedoplatku na nájomnom a elektrine. Tiež žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 2.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.2.2016, zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovanému prenajala priestor pôvodne na dobu neurčitú, že žalovaný požiadal o zníženie nájmu, preto znížila nájomné na polovičnú sumu na dobu jedného roka. Žalovaný dohodnutý rok nedodržal, priestor opustil skôr. Žalobkyňa označila odpor „z časti“ za nepravdivý, lebo má so žalovaným uzatvorený dodatok k nájomnej zmluve, ktorým sa zmenila doba nájmu na dobu určitú. V konaní skutkovo tvrdila, že žalovaný osobne priniesol výpoveď, ale si ju aj odniesol, lebo Ing. C. (nie zamestnanec žalobkyne) mu povedal, že je uzavretý Dodatok č.1 k nájomnej zmluve a žalobkyňa nesúhlasí so skončením nájmu dohodou.

1.2.2 Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre neexistenciu žalobkyňou uplatnených nárokov, popierajúc tvrdenia žalobkyne, že nájomný vzťah trval do 28.2.2016 dajúc súdu do pozornosti, že on nepodpísal Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva argumentujúc dohodnutou určitou dobou nájmu. Nepodpísanie dodatku zistil až 17.5.2018 jeho právny zástupca, keď porovnal jeho podpisy na zmluve a dodatku. Žalovaný ďalej tvrdí, že nikdy nikoho nepoveril, aby v jeho mene zmenil dobu trvania zmluvy a aby v jeho mene zrušil jeho právo vypovedať zmluvu v dvojmesačnej lehote. Žalovaný považuje žalobu za neopodstatnenú aj v časti sumy 533,71 eur za elektrickú energiu, lebo touto spomínanou faktúrou mu bola preúčtovaná spotreba za celé obdobie roku 2015, aj keď využíval priestory len počas prvých desiatich mesiacov roku 2015. Žalovaný tvrdí, že všetky faktúry žalobkyni zaplatil a za neoprávnené označil faktúry, na základe ktorých sa žalobkyňa domáha plnenia v rámci konania. Na uzatváranie zmlúv bol oprávnený len žalovaný, k tomu sa môže vyjadriť navrhovaný svedok Isteník, obchodný riaditeľ žalovaného. Tento svedok by podľa žalovaného mal potvrdiť zaužívanú prax u žalovaného, že všetky obchodné záležitosti riešil on ako obchodný riaditeľ. Pokiaľ bolo potrebné pristúpiť k podpisu zmluvy, tak ich žalovanému predkladal obchodný riaditeľ, ktorému boli odovzdané na prevádzkach.

1.2.3 Okresný súd Skalica vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -151 zo dňa 23.4.2019, ktorým rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,40 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 388,80 eur od 2.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.2.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 2.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.2.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.2.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77 % (výrok III.).

1.2.4 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -176 z 31.3.2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. Z ods. 22 odôvodnenia predmetného uznesenia KS v Trnave vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku (výrok II.)

1.2.5 Z dokazovania mal za dokázané, že žalobkyňa (ako prenajímateľ) uzatvorila so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2013 dňa 7.1.2013 (ďalej len „Nájomná zmluva“). Predmetom zmluvy je prenájom nebytového priestoru č. 01/05 o výmere 54 m2. Zmluvné strany si dohodli nájom na dobu neurčitú a mesačné nájomné vo výške 8 eur/m2. Zmluvné strany si dohodli zábezpeku vo výške 1.944 eur predstavujúcej trojnásobok mesačného základného nájomného + DPH a zálohovej platby na spoločné prevádzkové náklady za 3 mesiace + DPH. Splatnosť prvej časti zábezpeky 1.000 eur si dohodli do 7 dní od podpisu zmluvy a časti vo výške 944 eur v deň začatia nájmu. V ods. 5.2 zmluvy dal nájomca súhlas so započítaním pohľadávok prenajímateľa alebo správcu, ktoré vzniknú v súvislosti s nájomným vzťahom. Ďalej si dohodli, že nájomcovia znášajú prevádzkové náklady, ktoré pozostávajú zo spoločných prevádzkových nákladov a vlastných prevádzkových nákladov. V zmysle ods. 6.2 zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť jeho podiel na spoločných prevádzkových nákladoch nehnuteľnosti v režime podľa pomeru plochy predmetu nájmu voči celkovej ploche budovy. Medzi spoločné aj vlastné prevádzkové náklady je zaradený aj odber elektriny. V ods. 7 zmluvy sa nájomca zaviazal zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy v prípade jeho omeškania s platbou alebo platením zábezpeky. V ods. 9.5 si zmluvné strany dohodli vrátenie predmetu nájmu s tým, že vrátenie si zadefinovali ako riadne vykonané iba ak nájomca vráti všetky kľúče od predmetu nájmu. V rámci ods. 10 zmluvy si dohodli skončenie nájmu uplynutím dohodnutej doby nájmu a pred uplynutím doby nájmu môže nájomca vypovedať nájomnú zmluvu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, počítajúc ju od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede.

1.2.6 Predmet nájmu bol odovzdaný žalovanému protokolárne dňa 18.4.2013 s tým, že tento písomný preberací protokol obsahuje aj označenie elektromeru viažuceho sa len k tomuto predmetu nájmu, a to elektromer č. 600413 P35.

1.2.7 Zmluva o nájme nebytových priestorov bola zmenená Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov č. 1/2013 z 15.2.2015 (ďalej len „Dodatok č.1“), v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na zmene bodu 3.1 nájomnej zmluvy tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú so začiatkom od 1.3.2015 a končí 28.2.2016 a zmene bodu 4.4 vo výške základného nájomného za celý predmet nájmu vo výške 4 eur/m2 + DPH za každý kalendárny mesiac. Na tomto dodatku je v časti určenej na podpis nájomcu uvedený nečitateľný podpis a pečiatka s obchodným menom, sídlom a IČO-om žalovaného. Na pojednávaní dňa 16.10.2018 žalobkyňa skutkovo tvrdila, že Dodatok č. 1 bol podpísaný priamo v prevádzkarni žalovaného.

1.2.8 Žalobkyňa fakturovala žalovanému nájomné a odplatu za služby spojené s nájmom (v súlade s Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve vo výške nájomného 4 eur/m2 a odplaty za služby spojené s nájmom vo výške 2 eur/m2 + 20 % DPH) za 10/2015 faktúrou č. 20150326 zo 17.9.2015 v sume 388,80 eur (splatná 01.10.2015), zaplatená dňa 29.2.2016, za 11/2015 faktúrou č. 20150367 z 02.10.2015 v sume 388,80 eur (splatná 15.10.2015), zaplatená dňa 29.2.2015, za 12/2015 faktúrou č. 20150470 z 30.11.2015 v sume 388,80 eur (splatná 14.12.2015) zaplatená v sume 222,40 eur (1000-388,80-388,80) dňa 29.2.2016 - predmetné faktúry boli zaplatené všetky 29.2.2016 z dôvodu započítania zloženej zábezpeky žalovaného vo výške 1.000 eur, za 1/2016 faktúrou č. 20150502 z 07.12.2015 v sume 388,80 eur (splatná 21.12.2015); za 2/2016 faktúrou č. 20160014 zo 14.1.2016 v sume 388,80 eur (splatná 28.1.2016); za 3/2016 faktúrou č. 20160055 z 12.2.2016 v sume 533,71 eur (splatná 26.2.2016).

1.2.9 Odplatu za odobratú elektrickú energiu žalobkyňa fakturovala žalovanému faktúrou č. 20160055 z 12.2.2016 (splatná 26.2.2016) v sume 533,71 eur, faktúrou č. 20140651 z 31.12.2014 (splatná 20.1.2015) v sume 528,70 eur a faktúrou č. 20130609 z 31.12.2013 (splatná 17.1.2014) v sume 376,97 eur.

1.2.10 Žalobkyňa dňa 22.2.2017 vyzvala žalovaného na úhradu dlžného nájomného v sume 2.477,71 eur. Následne žalobkyňa voči tejto pohľadávke žalobcu započítala pohľadávku žalovaného na vrátenie mu zálohy vo výške 1.000 eur a tak dlh žalovaného voči žalobkyni predstavoval sumu 1.477,71 eur, ktorú sumu žalovaný ku dňu rozhodovania súdu žalobkyni neuhradil.

1.2.11 Svedok Ing. Q. C. pred súdom uviedol, že vypomáha u žalobkyni s administratívou, ekonomickými vecami, ale nie je u nej zamestnaný v pracovnom pomere ani obdobnom pracovnom vzťahu. Potvrdil, že žalovaný chcel z nájmu odísť, ale žalobkyňa mala záujem, aby v priestoroch ostal, keďže nemala iného nájomníka. Preto sa dohodli, podpísali k nájomnej zmluve dodatok so zníženým nájmom o 50 % a zmenili dobu trvania zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú. Svedok prehlásil, že on pripravil Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ale žalobkyňa (I.Y.) zaniesla dodatok na podpis žalovanému. Podľa svedka žalobkyňa následne aj fakturovala znížené nájomné, žalovaný ho aj platil. Následne opäť prišiel k nim na firmu žalovaný s výpoveďou v ruke, ale svedok mu vysvetlil že výpoveď možná nie je, keďže treba súhlas žalobkyne a tá súhlas nedá. Mal vedomosť, že žalovaný sa následne z priestorov odsťahoval (niekedy v novembri), ale priestor neodovzdal žalobkyni. Vyskytol sa záujemca o priestor, preto žalobkyňa kontaktovala žalovaného za účelom odovzdania kľúčov od nebytového priestoru. K elektrine v prenajatých priestoroch uviedol, že každý priestor má svoj elektromer evidovaný na meno žalobkyne, žalovaný elektromer prevzal pri preberaní priestorov. Zálohové faktúry na elektrinu platila žalobkyňa. Koncom roka 2015 prišla vyúčtovacia faktúra na elektrinu, následne žalobkyňa zaslala žalovanému svoju faktúru na elektrinu s pripojenou vyúčtovacou faktúrou.

1.2.12 Svedkyňa Ing. J. W. bola u žalovaného zamestnaná v období rokov 2013-2015, ale nemala písomné poverenie, aby za neho vybavovala záležitosti súvisiace s podnikaním. Pracovala v prevádzke žalovaného, ktorá bola predmetom Nájomnej zmluvy a v prevádzke boli aj iní zamestnanci, vedúca predajne. Vedúca prevádzky sa starala o predaj a svedkyňa sa starala o objednávanie tovaru. Svedkyňa súdu potvrdila, že na Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve sa pri pečiatke žalovaného nachádza jej podpis. Svedkyňa si nepamätá, či bola zamestnávateľom poverená uzatvoriť takýto dodatok so žalobkyňou. Potvrdila, že žalovaný chcel dať výpoveď z nájmu, preto ona o tom telefonicky informovala žalobkyňu (pani D.) a tá navrhla zníženie nájmu. Svedkyňa súdu potvrdila, že podpisovala aj preberací protokol z 18.3.2013. Podľa svedkyne telefonicky komunikovala so žalobkyňou aj po zníženom nájme, že to nejde (v prenajatých priestoroch) a vedela, kedy žalovaný mieni vypratať priestory. Na podporu svojho tvrdenia predložila súdu spomínaný email. Podľa svedkyne reálne skončili a kompletne vypratali prenajaté priestory žalobkyne koncom septembra 2015, lebo ďalší nájom mali dohodnutý od 5.10.2015.

Dňa 5.10.2015 predávali už v inom priestore. Potvrdila, že žalobkyňa jej volala ohľadom kľúčov od prenajatých priestorov žalobkyne v záujme ukázať priestory záujemcovi, aj keď v tom mesiaci platili ešte nájom. Výpoveď z nájmu podpisoval Ing. W. a ona ju poslala emailom žalobkyni. Pritom email s odkazom na výpoveď súdu predložila len svedkyňa Ing. W..

1.2.13 Z obsahu emailu vyplýva, že z firmy žalovaného bola dňa 30.9.2015 o 8:20 hod. poslaná žalobkyni správa s uvedením predmetu: „Výpoveď nájomnej zmluvy“. V správe je podpísaná svedkyňa Ing. W. oslovujúc žalobkyňu D. a oznamuje jej, že na základe ich telefonického rozhovoru z minulého týždňa posiela spomínanú výpoveď. Ale samotný obsah výpovede ani výpoveď nevyplýva z emailu.

1.3 Vec právne posúdil ako nároky prenajímateľa nebytových priestorov na zaplatenie nájomného a odplaty za služby spojené s nájmom nebytových priestorov podľa a , , , ZoNaPNP (zákon číslo 116/1990 zbierky o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ďalej len „ ZoNaPNP“), a , , a , BOZ ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), , a ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“), nárok oprávneného účastníka zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti voči povinnému účastníkovi zmluvy podľa a a a a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania s plnením peňažného záväzku podľa a a dospel k záveru, že nároky žalobkyne, ktoré naďalej zostali predmetom tohto konania, sú dôvodné, a preto je potrebné žalobe vyhovieť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že je nepochybné, že medzi žalobkyňou a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi bola platne uzatvorená dňa 7.1.2013 zmluva o nájme nebytových priestorov vo vlastníctve žalobkyne o výmere 54 m2. Vzhľadom na charakter uzatvorenej zmluvy sa vzťahy týkajúce nájomného vzťahu spravujú ustanoveniami ako lex generalis a zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov ako lex specialis. Na ostatné zmluvne dohodnuté a záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi treba aplikovať ustanovenia . Zmluvné strany si v zmluve dohodli okrem iného: a) zmluvu na dobu neurčitú a mesačný nájom 8 eur za m2, b) zloženie zábezpeky žalovaným v sume 1.944 eur, c) žalovaný súhlasil so započítaním pohľadávok vzniknutých v súvislosti s nájomným, d) žalovaný sa zaviazal znášať prevádzkové náklady (spoločné a vlastné) aj za odber elektriny (číslo elektromeru je uvedené v preberacom protokole), e) žalovaný sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 0,1 % denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy pri omeškaní s platbou alebo s platením zábezpeky. Žalovaný zložil zábezpeku 1.000 eur. V nájomnej zmluvne bolo zrozumiteľne zadefinované „riadne vrátenie predmetu nájmu“, a to výlučne vrátením všetkých kľúčov od predmetu nájmu. Zmluvné strany pri odovzdaní predmetu nájmu podpísali odovzdávací protokol dňa 18.4.2013, v ktorom je prenajatý priestor viazaný na konkrétny elektromer číslo: 600413 P35. Dokazovaním súd zistil, že predmetný protokol bol síce opatrený pečiatkou žalovaného, ale podpísala ho jeho pracovníčka (Ing. W.) bez osobitného poverenia na tento účel. Ing. W. v konaní uviedla, že sa o tento prenajatý priestor starala.

1.5 Žalobkyňa podpísala dňa 15.2.2015 Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, v zmysle ktorého došlo k zmene výšky základného nájomného za celý predmet nájmu vo výške 4 eurá za m2 + DPH za každý kalendárny mesiac (t. j. zníženie o 50 %) a k zmene doby trvania zmluvy na dobu určitú, od 1.3.2015 do 28.2.2016. Žalovaný v konaní najprv tvrdil, že nepodpísanie Dodatku č. 1 zistil až jeho právny zástupca dňa 17.5.2018, keď porovnal jeho podpisy na zmluve a Dodatku č. 1. Až v poslednom písomnom vyjadrení žalovaný uvádzal, že sa o existencii Dodatku č. 1 dozvedel až zo spisu prostredníctvom právneho zástupcu. Súd k tomuto uvádza zistenie, že preukázateľne žalovaný zo začiatku po podpísaní Dodatku č. 1 aj znížené nájomné aj platil. Výsluchom svedkyne Ing. W. súd zistil, že ona podpísala Dodatok č. 1 a opäť bez osobitného poverenia od zamestnávateľa (žalovaného). Z jej výpovedi súdu vyplynulo, že tiež komunikovala so žalobkyňou ohľadom zníženia mesačného nájomného. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že komunikáciu s Ing. W. od žalovaného považovala za obvyklú, vždy komunikovali len oni dve spolu, preto súd skúmal charakter „obvyklosti“ medzi nimi. Nakoľko samotná svedkyňa Ing. W. súdu uviedla, že od žalovaného osobitné poverenie na (žiadne) úkony nemala, však ona sa o prenajatý priestor starala, súd si jej postavenie vyhodnotil ako „ inú osobu v prevádzkarni žalovaného“ odkazujúc na Samotnú obvyklosť súd posudzoval v kontexte s podnikateľskou praxou týchto sporových strán a ich zaužívanými postupmi v praxi pri ich vzájomnej komunikácii, pritom vychádzal z dokazovania a vyjadrení strán sporu .

1.6 Z dokazovania vyplynulo, že pôvodne chcel žalovaný nájomný vzťah ukončiť, ale na návrh žalobkyne došlo k zníženiu nájmu o 50 %, o čom bol uzavretý dňa 15.2.2015 aj písomný Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorá v zmysle dohody zmluvných strán mohla byť menená len písomne. Za žalovaného predmetný dodatok podpísala Ing. Lacková, ale žalovaný od marca 2015 riadne uhrádzal istý čas znížené nájomné. Z obsahu predmetného dodatku vyplýva zmena zmluvných podmienok vo výške nájomného, znížené na 1-cu a aj zmena doby nájmu na dobu určitú. V zmysle bola splnená obligatórna náležitosť písomnej formy dodatku.

1.7 K posudzovaniu obvyklosti konania pri komunikácii medzi stranami sporu súd vychádzal z toho, že so žalobkyňou komunikovala za žalovaného len Ing. W. ako jeho zamestnankyňa už od roku 2013, ktorá aj podpísala preberací protokol dňa 18.3.2013, žalobkyňa nechala v prevádzkarni žalovaného Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve na podpis, len Ing. Lacková telefonicky komunikovala so žalobkyňou v otázke zníženia výšky nájmu. Ing. W. bola zamestnankyňou žalovaného, ktorá pracovala v prevádzke prenajatej od žalobkyne. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa Dodatok č. 1 podpísala a nechala ho na podpis v prevádzkarni u žalovaného, kde ho podpísala Ing. W.. O podpísaní Ing. W. sa žalobkyňa dozvedela až pri výsluchu svedkyne Ing. W. na pojednávaní. Žalovaný až v rámci obrany začal popierať podpísanie dodatku a až po tom, čo odvolací súd uviedol svoj právny záver v zrušujúcom rozsudku (tu súd odkazuje na text v ods. 39 odôvodnenia tohto rozsudku). V rámci odporu ani vyjadrení na prvých pojednávaniach túto skutočnosť nerozporoval.

1.8 Súd si ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by žalobkyňa vedela či mala vedieť, že Ing. W. nebola oprávnená dodatok podpísať a že vedela, že dodatok podpísala Ing. W.. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že nemala osobitné poverenie robiť za žalovaného úkony, ktoré robila, avšak ňou podpísané listiny aj opatrila pečiatkou žalovaného. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o tom, že Ing. W. konala za žalovaného, hlavne ak počas celej doby nájomného vzťahu s nikým iným od žalovaného nekomunikovala (okrem uzavretia nájomnej zmluvy - priamo so žalovaným). Taktiež nemala dôvod skúmať, kto podpísal Dodatok č. 1, keďže ho nechala na podpis v prevádzkarni žalovaného.

1.9 Po vykonanom dokazovaní súd dospel vzhľadom na vyššie uvedené k záveru, že žalobkyňa pri konaní s touto zamestnankyňou bola dobromyseľná v tom, že koná s osobou oprávnenou za žalovaného konať, keďže už pri uzatvorení nájomnej zmluvy robila úkon, ktorým je skontrolovanie elektromeru a podpísanie preberacieho protokolu a následne robila aj ďalšie úkony. Príkladom ďalšieho úkonu bola komunikácia ohľadom zníženia výšky nájomného a následne žalovaný aj nižšie nájomné platiť začal. Teda žalobkyni sa z prevádzkarne žalovaného vrátil podpísaný Dodatok č. 1, bol opatrený i pečiatkou žalovaného, žalovaný znížené nájomné platil, preto si súd vyhodnotil, že žalobkyňa bola dobromyseľná, lebo nemala dôvod pochybovať o oprávnenosti Ing. W. konať za žalovaného.

1.10 Taktiež z dokazovania vyplynulo, že žalovaný platil faktúry za nájom vo výške zníženého nájmu v zmysle Dodatku č. 1 z 15.02.2015. Prvá neuhradená faktúra je faktúra č. 20150326 z 17.9.2015, splatná 01.10.2015 na sumu 388,80 eur. Uhradená bola až dodatočne dňa 29.02.2016. Čiže do augusta 2015 platil riadne faktúry mesačne po 388,80 eur, ani jedna sporová strana to nepoprela. Súd tu preto vychádzal z myšlienkového pochodu, že pokiaľ by nemal žalovaný vedomosť o existencii Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve a jeho obsahu a pokiaľ by z obsahom nesúhlasil, tak by neplatil znížené nájomné. Žalovaný je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, ktorý všetko robí osobne (tvrdil sám žalovaný) a preto pokiaľ by on nedal pokyn na platenie nižšieho nájomného, neboli by platby v nižšej sume žalobkyni ani realizované. Preto žalovaný nepresvedčil súd, že by nevedel o existencii Dodatku č. 1 a teda o existencii zníženého nájomného ako aj o zmene doby nájmu. Teda aj z tejto skutočnosti potom súdu vyplýva dobromyseľnosť v prospech žalobkyne. Preto súd aj dospel k záveru , že Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve je platný a záväzky z neho plynúce viažu k povinnostiam priamo žalovaného, a to vrátane doby trvania nájomného vzťahu od 01.03.2015 do 28.2.2016.

1.11 Žalovaný v konaní neuznávajúc Dodatok č. 1 tvrdil, že navštívil žalobkyňu s výpoveďou z nájomnej zmluvy a aj emailom dňa 30.9.2015 (poz. súdu: až pol roka po uzatvorenom Dodatku č. 1 a platení už pol roka zníženého nájomného) zaslal žalobkyni výpoveď nájomnej zmluvy. Z obsahu emailu súd zistil, že aj tento email podpisovala len Ing. W., ale samotná výpoveď k emailu pripojená nebola a ani žalovaný ju súdu nepredložil. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný výpoveď z nájomnej zmluvy žalobkyni nedoručil.

1.12 V nájomnej zmluve si zmluvné strany jasne zadefinovali, čo sa považuje za odovzdanie nájmu a to je odovzdanie všetkých kľúčov od predmetu nájmu. Súd mal zhodným tvrdením strán sporu preukázané, že žalovaný sa z prenajatých priestorov odsťahoval skôr než 28.2.2016, avšak rozpor bol v období odchodu. Táto skutočnosť však nie je podstatná pre posudzovanie odovzdania predmetu nájmu, lebo tá je viazaná až na odovzdanie kľúčov. Súd mal preukázané, že žalobkyni kľúče od prenajatého priestoru vracala Ing. W. až po tom, čo kľúče žiadala žalobkyňa a bolo to až začiatkom roku 2016. Zmluvné strany nepodpísali žiadny protokol o vrátení priestorov, neodpísali stav elektromeru (ako to bolo na začiatku nájomného vzťahu).

1.13 Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nájomný vzťah trval od 1.3.2015 do 28.2.2016 a žalobkyňa má nárok na nájomné za toto celé obdobie. Do augusta 2015 žalovaný platil riadne mesačne nájomné v poníženej výške 388,80 eur. Za obdobie do 30.11.2015 má žalovaný tiež nájom zaplatený, lebo žalobkyňa na to použila žalovaným zloženú kauciu 1.000 eur a majúc jeho súhlas na započítanie kaucie dohodnutej v nájomnej zmluve. Z kaucie 1.000 eur započítala na faktúru č. 20150326 z 17.9.2015 a faktúru č. 20150367 z 02.10.2015 po 388,80 eur a na faktúru č. 20150470 z 30.11.2015 si započítala zvyšok z sumy 1.000 eur, t. j. sumu 222,40 eur dňa 29.2.2016. K započítaniu došlo dňa 29.2.2016. Z toho vyplýva, že z faktúry č. 20150470 z 30.11.2015 ostávalo doplatiť 166,40 eur, ktorú sumu žalovaný počas súdneho konania už doplatil. Pokiaľ žalovaný namieta, že mu žalobkyňa nezaslala započítací prejav, súd dospel k záveru, že ak nie skôr, tak najneskôr v rámci tohto konania sa žalovanému dostala do dispozície informácia o započítacom prejave žalobkyne. Z dokazovania vyplýva, že doposiaľ sú neuhradené faktúry za nájomné 388,80 eur z faktúry č. 20150502 z 07.12.2015 (splatná 21.12.2015) a č. 20160014 z 14.01.2016 (splatná 26.02.2016). Z toho dôvodu súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom nedoplatku na nájomnom sumu 777,60 eur.

1.14 Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúr (fa č. 20150502 z 07.12.2015, splatná 21.12.2015 a fa č. 20160014 z 14.01.2016, splatná 26.02.2016), k úhrade doposiaľ neprišlo, preto sa žalobkyňa dôvodne domáha aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania 8,05 % ročne za obdobie od dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni i nárok na úrok z omeškania .

1.15 V súvislosti s nesplnenou povinnosťou žalovaného zaplatiť včas mesačné nájomné v zmysle splatných faktúr (fa č. 20150502 a 20160014) vznikol žalobkyni oprávnený nárok domáhať sa aj zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty 0,1 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Súd priznal žalobkyni (ešte v rámci prvého rozsudku, špecifikovaného v ods. 5 odôvodnenia tohto rozsudku) zmluvnú pokutu 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia a (v tomto druhom rozsudku) zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia.

1.16 Osobitne sa súd vysporiadal so žalobou na zaplatenie sumy 533,71 eur z titulu nedoplatku za odobratú elektrinu za rok 2015 v sume na odbernom mieste s číslom elektromeru 600413 P35, ktorý sa preukázateľne viaže na prenajatý nebytový priestor. Z obsahu nájomnej zmluvy jasne vyplýva záväzok žalovaného podieľať sa na úhrade vlastných prevádzkových nákladov aj za odber el. energie. Preto bola žaloba žalobkyne v tejto časti čo do nároku dôvodná. Žalovaný popiera výšku predmetnej sumy jednak pre absenciu titulu, z ktorého žalobca sumu požaduje a jednak z dôvodu vyúčtovania za celý rok, pritom nájomný vzťah mu končil koncom novembra 2015. Súd si však na základe dokazovania ustálil, že žalovaný mal od prevádzky kľúče k dispozícii určite najmenej do konca roka 2015. Žalobkyňa svoje tvrdenie o výške odobratej energie odôvodnila vyúčtovacou faktúrou k vyššie uvedenému číslu elektromeru od ZSE, a.s. za celý rok 2015. Súd má za preukázané (lebo žalobkyňa to tvrdila a žalovaný to nepopieral), že za obdobia nájmu za skoršie roky (2013, 2014) existencie nájomného vzťahu žalovaný vždy uhradil vyúčtovanú faktúru za elektrickú energiu za prenajatý priestor za celý predchádzajúci rok jednorázovo po zaslaní faktúry od žalobkyne (spolu s vyúčtovacou faktúrou od ZSE, a.s.) a nenamietal zmluvný základ účtovania.

1.17 Keďže súd si ustálil zánik nájomného vzťahu až uplynutím doby nájmu ku koncu februára 2016, k riadnemu odovzdaniu priestorov formou odovzdania vrátenia) kľúčov došlo až začiatkom roku 2016 a žalovaný užíval priestory už od začiatku roku 2015, súd vyhodnotil žalobu v časti nároku na sumu 533,71 eur za dôvodnú. Súd tu podporne vychádzal aj z toho, že žalovaný nepreukázal užívanie priestorov do konca roka 2015 iným subjektom a výška vyúčtovacej faktúry za celý rok 2015 bola obdobná ako za predchádzajúce roky zasielaná žalovanému (za r. 2014 v sume 528,70 eur , za pomernú časť r. 2013 v sume 376,97 eur - čl. 93 v spise.). Žalovaný doposiaľ neuhradil dlžnú sumu 533,71 eur, preto súd priznal žalobkyni aj uplatnený nárok na úrok z omeškania z tejto sumy od dňa nasledujúceho po zosplatnení faktúry (č. 20160055 z 12.2.2016) a nárok na zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu z dlžnej sumy od 27.2.2016 do zaplatenia.

1.18 Súd v závere k nedostaveniu sa žalovaného na posledné pojednávanie bez ospravedlnenia dodáva: Žalovaný sa na pojednávanie dňa 29.7.2020 nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti. Žalovaný bol pritom riadne a včas o termíne pojednávania upovedomený priamo osobne na predchádzajúcom pojednávaní, na ktorom žiadal vypočuť navrhnutého svedka Isteníka a súd mu uložil aj zabezpečiť osobnú účasť svedka na pojednávaní. Dokonca ešte deň pred pojednávaním, t. j. 28. júla 2020 o 16,47 hod. zaslal právny zástupca žalovaného súdu vyjadrenie k veci podpísané priamo JUDr. Václavom Sosnom. Až po vyhlásení rozsudku, na nasledujúci deň 30.07.2020, doručil právny zástupca žalovaného súdu ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že na pojednávanie na deň 29.7.2020 mal zabezpečené substitučné zastúpenie iným advokátom, JUDr. Eliškou Kotvanovou Sosnovou, ktorej dal splnomocnenie dňa 28.7.2020 a substitučné splnomocnenie s týmto dátumom súdu predložil. Ďalej uviedol, že dňa 29.7.2020 v ranných hodinách došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu splnomocnenej advokátky, preto sa na pojednávaní nezúčastnila. Ošetrujúcim lekárom bola v tento deň aj uznaná PN od 29.7.2020, o čom doložil aj jej PN-ku. Ale právny zástupca žalovaného neodôvodnil, prečo sa na pojednávanie nedostavil aspoň ním navrhnutý svedok V., i keď ho mal o termíne pojednávania upovedomiť práve on a zabezpečiť jeho prítomnosť (prípadne že by mu povedal deň a hodinu, kedy sa má dostaviť). Advokát žalovaného v ospravedlnení píše, že bol v čase pojednávania odcestovaný a nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť iného advokáta namiesto indisponovanej splnomocnenej advokátky. Súd k tomu len uvádza, že z písomného ospravedlnenia advokáta žalovaného vyplýva, že mal vedieť o indispozícii splnomocnenej advokátky a jej nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie ešte pred začiatkom pojednávania, avšak súdu túto skutočnosť neoznámil, nežiadal odročiť pojednávanie. Pritom v rámci konania advokát aj mimo pracovnej doby súdu pred tým zodpovedne v rámci hospodárnosti konania zasielal svoje vyjadrenia (prípadne ako aj to posledné o 16,47 hod. e-mailom). Resp. tak mala učiniť aspoň ním splnomocnená advokátka, ktorá tiež bežne so súdom komunikuje v záujme rýchlosti konania aj formou bežných emailov. K tejto skutočnosti súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon práv svojich mandantov a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne.

1.19 Súd viazaný závermi odvolacieho súdu pripustil vykonanie dôkazu výsluchom navrhnutého svedka Isteníka s tým, že povinnosť na zabezpečenie jeho prítomnosti uložil priamo žalovanému, ktorý svedka navrhol. Avšak na pojednávanie konané dňa 29.7.2020 sa žalovaný a ani svedok nedostavili, neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol aj bez ich prítomnosti. Ten, kto tvrdí určitú skutočnosť, musí svoje tvrdenia aj preukázať. Súd túto možnosť žalovanému aj dal, avšak ten to nevyužil. Napríklad nič mu nebránilo, aby požiadal ním navrhnutého svedka Isteníka aby sa aspoň on dostavil na pojednávanie vypovedať.

1.20 O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II. a III. rozsudku). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa , a a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobkyni pre jej plný úspech v spore.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu opätovným zamietnutím žaloby v zostávajúcej časti predmetu konania a priznaní žalovanému plnej náhrady trov konania, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to skutkovým zisteniam odlišným od jeho skutkových zistení uvedených v jeho skoršom rozhodnutí, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch obchodného riaditeľa žalovaného pána S. V.), že vec nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval na prejednávanú vec a ), že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v konaní sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - z dôvodu nepresvedčivosti a vnútornej rozpornosti rozsudku, majúcich za následok jeho nepreskúmateľnosť (, e), a ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že záver súdu o dôvodnosti nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní neobstojí, nakoľko takýto nárok nikdy nevznikol, keďže v čase od decembra 2015 do februára 2016 už nájom netrval a žalovaný v tom čase predmet nájmu neužíval. Nájomný vzťah skončil na základe výpovede žalovaného dňom 30.11.2015 a listina označená ako Dodatok číslo 1 k nájomnej zmluve 1/2013 nezakladá žiadne právne dôsledky z dôvodu, že nie je platným prejavom vôle žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na to, že napádané rozhodnutie je v poradí už druhým rozhodnutím súdu prvej inštancie v predmetnej veci a že v prvom rozhodnutí z 23.4.2019 súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na základe platnej výpovede žalovaného nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným skončil dňom 30.11.2015, a že z dokazovania nebolo možné uzavrieť, že by nájomný pomer bol dohodou zmluvných strán zmenený z doby určitej na dobu neurčitú a pokiaľ aj v napádanom rozsudku dospel bez ďalšieho dokazovania k opačným záverom, takúto zmenu či už svojich skutkových alebo právnych záverov riadne neodôvodnil. V tejto súvislosti neobstojí ani jeho poukaz na jeho viazanosť názorom odvolacieho súdu, nakoľko zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu takéto závery dovodiť nemožno.

2.3 Súd pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný so žalobkyňou žiaden dodatok k nájomnej zmluve neuzatvoril a na uzavretie takéhoto dodatku nikoho nikdy nepoveril, pričom o jeho uzatvorení ani nemal vedomosť. Dodatok číslo 1 k nájomnej zmluve je z tohto dôvodu potrebné považovať za neplatný z dôvodu jeho nepodpísania oprávnenou osobou. Súd nezohľadnil pri rozhodovaní ani námietku žalovaného, že žalobkyňa dobre vedela, že zmluvy aj ich dodatky podpisuje výlučne iba žalovaný osobne, pričom ako podnikateľka už z povahy veci mala o takýchto skutočnostiach vedieť a preto jej nie je možné poskytnúť ochranu podľa , ktoré chráni práva tretích osôb vyskytujúcich sa v prevádzke podnikateľa nemajúcich vedomosť o tom, či konajú s oprávnenou osobou. Žalobkyňa od počiatku vedela, ktorá osoba je oprávnená konať v mene podnikateľa - žalovaného okrem iného aj z toho dôvodu, že uzavretie písomnej dohody o zmene individuálne dojednanej písomnej zmluvy o nájme prevádzky nemožno považovať za bežný úkon, na ktorý je bez osobitného splnomocnenia oprávnený zamestnanec nájomcu. Zároveň súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi a tiež v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keď bez vedomia žalovaného podstrčila sporný dodatok na podpis zamestnancovi žalovaného a to v snahe zabezpečiť si nájomníka na ďalší rok a odňať mu možnosť výpovede (v konaní bolo výpoveďou svedka Ing. C. preukázané, že žalovaný chcel nájomný vzťah skončiť už skôr a že žalobkyňa nemala namiesto neho žiadneho iného nájomcu).

2.4 Nesprávny bol aj záver súdu prvej inštancie, že zamestnankyňa žalovaného " robila aj ďalšie úkony " pričom súd neuviedol o aké ďalšie úkony sa má jednať.

2.5 Podľa názoru žalovaného z vykonaných dôkazov je možné dospieť k záveru o neopodstatnenosti žaloby, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila nájomnú zmluvu, že žalovaný mal záujem nájomný vzťah ukončiť z dôvodu nerentabilnosti jeho prevádzky a nemal žiaden dôvod na zmenu nájmu doby z doby neurčitej na dobu určitú, že nepodpísal Dodatok číslo 1, ani nikoho nepoveril na podpísanie zmlúv alebo dodatkov k nájomnej zmluve a preto nájomný vzťah sa skončil dňa 30.11.2015. Žalobkyňa nepreukázala, že by ktorýkoľvek zamestnanec žalovaného disponoval osobitným splnomocnením alebo iným oprávnením na uzatváranie zmlúv a dodatkov v mene žalovaného, ani miesto spísania dodatku a napokon ani to, že by niekedy počas nájomného vzťahu so žalovaným uzatvorila s ktorýmkoľvek zamestnancom žalovaného inú zmluvu alebo iný dodatok (podpísanie preberacieho protokolu zamestnancom nie uzatvorením zmluvy ani nezakladá osobe, ktorá prevzala kľúče od priestorov aby takáto osoba bez ďalšieho splnomocnenia bola oprávnená meniť obsah zmlúv).

2.6 Žalovaný výslovne v priebehu konania opakovane navrhoval, aby súd vykonal výsluch obchodného riaditeľa žalovaného pána S. V., nakoľko jeho výsluch bol pre rozhodnutie vo veci dôležitý a to na objasnenie niektorých zásadných otázok a to najmä spôsobu konania za žalovaného. Súd prvej inštancie však tento dôkaz nevykonal napriek tomu, že za týmto účelom odročil pojednávanie na 16.7.2020 a nevykonanie výsluchu tohto svedka dostatočne neodôvodnil. Neobstojí jeho záver, že neprítomnosť svedka bola zapríčinená neprítomnosťou právneho zástupcu žalovaného, nakoľko tento svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a to z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície splnomocnenej advokátky. Bez výsluchu žalovaným navrhnutého svedka nebol súd prvej inštancie spôsobilý uzavrieť čo bolo obchodnou zvyklosťou sporových strán pri ich vzájomnej komunikácii.

2.7 Súd nesprávne aplikoval ustanovenia a ak ustálil, že zamestnankyňa žalovaného bola oprávnená uzatvoriť Dodatok číslo 1 a meniť obsah nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, nakoľko uzatváranie zmlúv v mene žalovaného nie je obvyklou činnosťou zamestnancov (najmä predavačiek na predajni, ktorých obvyklou činnosťou je napríklad dokladanie tovaru a podobne). Okrem iného žalobkyňa v konaní netvrdila ani nepreukázala, že predmetný dodatok by mal byť podpísaný v prevádzkarni žalovaného.

3. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej plnú náhradu trov odvolacieho konania dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Správnym bol záver súdu prvej inštancie o platnosti dodatku k nájomnej zmluve ako aj dôvodnosti nárokov žalobkyne uplatnených v tomto konaní. Žalobkyňa považuje tvrdenia žalovaného o tom, že o dodatku k nájomnej zmluve nevedel za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že v súlade s dohodou obsiahnutou v dodatku platil nižšie nájomné a o dodatku sa dozvedel minimálne od pána C. v súvislosti s tým, keď chcel dať výpoveď z nájmu a pán C. mu oznámil, že nájom vypovedať nemožno z dôvodu dohodnutia nájomného pomeru na dobu určitú a nesúhlasu žalobkyne so skorším skončením nájmu. Správnym bol aj postup súdu prvej inštancie, keď nepovažoval za potrebné vypočuť žalovaným navrhnutého svedka pána S. V., nakoľko žalobkyňa nikdy počas nájomného vzťahu o pánovi V. nepočula, nikdy ho nevidela a žalovaný ani nepreukázal, že by pán V. u neho skutočne pracoval, napríklad predložením pracovnej zmluvy. Napriek týmto skutočnostiam súd umožnil žalovanému vypočuť predmetného svedka na pojednávaní, avšak žalovaný účasť svedka na pojednávaniach súdu nezabezpečil.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, opätovne zdôrazniac dôvody neplatnosti žalobkyňou predloženého Dodatku číslo 1 k Nájomnej zmluve ako aj opätovne popierajúc existenciu akejkoľvek zaužívanej praxe medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej by za žalovaného konala jeho zamestnankyňa pri vzniku, ukončení alebo zmene zmluvného vzťahu. Ani úhrada faktúr vystavených žalobkyňou nesprávne a to v rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou nemôže konvalidovať neplatnosť dodatku k nájomnej zmluve na ktorý sa žalobkyňa odvoláva. Žalovaný zároveň zotrval na svojich tvrdeniach o nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že nevykonal výsluch žalovaným navrhnutého svedka V. za účelom zistenia skutočnej obvyklej praxe sporových strán.

5. Žalobkyňa vo svojom následnom vyjadrení taktiež zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a to najmä dôvodoch pre, ktoré bolo potrebné považovať dodatok nájomnej zmluve za platný, ako aj v dôvodoch, prečo nebolo potrebné vypočuť ako svedka pána V.. Obdobne žalovaný vo svojom následnom vyjadrení sa zotrval na svojich doterajších tvrdeniach o dôvodoch neplatnosti Dodatku číslo 1 k nájomnej zmluve.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, e), a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné.

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 1.311,31 eur s príslušenstvom titulom odplaty za nájom nebytových priestorov a služby spojené s nájmom a o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % za každý deň omeškania so splnením zmluvnej povinnosti zaplatiť odplatu za nájom nebytových priestorov a služby spojené s nájmom riadne a včas (zohľadniac skutočnosť, že skorším rozsudkom súdu prvej inštancie už bolo o časti žaloby právoplatne rozhodnuté).

6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (skutkovým zisteniam odlišným od jeho skutkových zistení uvedených v jeho skoršom rozhodnutí), že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch obchodného riaditeľa žalovaného pána S. V.), že vec nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval na prejednávanú vec a ), že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v konaní sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (z dôvodu nepresvedčivosti a vnútornej rozpornosti rozsudku majúcej za následok jeho nepreskúmateľnosť - , , , a ).

7.1 Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).

7.2 Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.13 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s . Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či nájom sporného nebytového priestoru (a s tým súvisiaca povinnosť žalovaného platiť dohodnuté nájomné a odplatu za služby spojené s nájmom nebytového priestoru) trval aj v rozhodnom období od 1.12.2015 do 28.2.2016, teda či k platnému ukončeniu nájmu nedošlo výpoveďou zo strany nájomcu a to ku dňu 31.11.2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nájom sporného nebytového priestoru trval aj v rozhodnom období a tak žalovanému vznikla povinnosť platiť nájomné ako aj odplata za služby spojené s nájmom v žalovanej výške, nakoľko z vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný doručil žalobkyni výpoveď z nájmu a tým došlo k ukončeniu nájmu ku dňu 31.11.2015. Odvolací súd sa s takýmito závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje.

8.2 Podľa § 3 ods. 1 ZoNaPNP, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

8.3 Podľa § 3 ods. 3 ZoNaPNP, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

8.4 Podľa § 7 ZoNaPNP, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

8.5 Podľa článku 3., bod 3. 1. Nájomnej zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, pričom táto doba začína plynúť dňom oficiálneho otvorenia nehnuteľnosti alebo najneskôr 1.5.2013 .

8.6 Podľa článku 4., bod 4. 1.1 a bod 4.4 Nájomnej zmluvy, na základe tejto zmluvy sa nájomca zaväzuje platiť nájomné. Základné nájomné za celý predmet nájmu je dohodnuté zmluvnými stranami vo výške 8 eur/m2/rok.

8.7 Podľa § 9 ods. 1 ZoNaPNP, nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

8.8 Podľa § 10 ZoNaPNP, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

8.9 Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8.10 Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (2).

8.11 Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

8.12 Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

8.13 Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

8.14 Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktorej protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

8.15 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou povinnosťou sporových strán je povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť (každej zo sporových strán) pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu (teda takáto povinnosť jednoznačne zaťažuje aj žalovaného). Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena tou ktorou procesnou stranou. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v za stavebníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda ex offo prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a úplne). Okrem vyššie uvedeného, špecifickou procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana, je aj povinnosť dôkazná. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa civilného sporového procesu nie je možné o dôkaznej povinnosti správne uvažovať len na strane žalobcu. Inak povedané, dôkazná povinnosť v kontradiktórnom spore nestíha len žalobcu, ale každý je povinný dokazovať v spore to, čo sám tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi (ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu žalovaný svojimi vyhláseniami, že žalovaný v prejednávanej veci nemá povinnosť ani tvrdiť, ani dokazovať a jeho pasivita v tomto smere nemôže byť vyhodnotená v jeho neprospech), ale aj žalovanému. Jeho rozsah sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne (a okrem toho ak svoje tvrdenia podporí aj dôkazmi), žalovanému nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku a v prípade ich účinného popretia žalobcom a musí predložiť na ich preukázanie aj dôkazy (ak chce v spore uspieť).

8.16 V konaní bolo nesporným, že žalobkyňa (ako prenajímateľ) uzatvorila so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2013 dňa 7.1.2013, na základe ktorej prenajala na dobu neurčitú žalovanému nebytový priestor č. 01/05 o výmere 54 m2 za dohodnuté mesačné nájomné vo výške 8 eur/m2 s tým, že žalovaný bol povinný platiť aj odplatu za spotrebovanú elektrickú energiu nameranú na elektromere č. 600413 P35. V zmysle článku 7. zmluvy v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného vznikla nájomcovi povinnosť platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne za každý aj začatý deň omeškania z dlžnej sumy s tým, že zmluvná pokuta je splatná v deň porušenia povinnosti . Žalovaný nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní neuspokojil ani len z časti.

8.17 Žalobkyňa v konaní tvrdila, že nájom sporných nebytových priestorov trval do 28.2.2016 (pri čom nájomný vzťah zanikol k tomuto dátumu uplynutí dohodnutej doby nájmu v zmysle Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve a žalovaný bol povinný platiť v rozhodnom období nájomné 4 eur/m2 za mesiac, čo je 1 pôvodne dohodnutej výšky nájomného a odplatu za spotrebovanú elektrickú energiu nameranú na elektromere č. 600413 P35).

8.18 Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany jednoznačne popieral skutkové tvrdenia žalobkyne, že nájom trval aj v období od 1.12. 2015 do 28.2.2016 dôvodiac, že nájom zanikol dňom 31.11.2015 na základe písomnej výpovede žalovaného (uplynutím výpovednej doby). K vypovedaniu nájmu malo dôjsť tak, že žalovaný vyhotovil písomnú výpoveď z nájmu, túto vlastnoručne aj podpísal a jej doručením žalobkyni poveril Ing. V., ktorý následne doručením písomnej výpovede žalobkyni poveril zamestnankyňu žalovaného Ing. W. (ktorá je zároveň manželkou žalovaného) s tým, že táto predmetnú písomnú výpoveď zaslala žalobkyni emailom dňa 30.9.2015. Takéto popretie skutkových tvrdení žalobkyne o trvaní nájmu v rozhodnom období žalovaným bolo potrebné považovať za účinné (§ 151 ods. 2 a contrario). Takéto skutkové tvrdenia žalovaného však taktiež jednoznačne popierala žalobkyňa dôvodiac, že žalovaný nikdy žalobkyni písomnú výpoveď z nájmu nedoručil pripúšťajúc, že žalovaný síce chcel nájomnú zmluvu písomne vypovedať (za týmto účelom sa dostavil aj do prevádzky žalobkyne), avšak písomnú výpoveď z nájmu žalobkyni nedoručil ani pri tejto návšteve žalovaného v prevádzke žalobkyne, keď po poučení zo strany p. C. o nemožnosti takéhoto spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu so žalobkyňou pre jej nesúhlas s predčasným ukončením zmluvného vzťahu výpoveďou zo strany nájomcu výpoveď z nájmu nakoniec žalobkyni nedoručil. Tieto skutkové tvrdenia žalobkyne jednoznačne potvrdil aj v konaní vypočutý svedok p. C. (ktorého navrhla v konaní vypočuť žalobkyňa) a nepriamo aj samotný žalovaný, ktorý sám pred súdom uviedol, že doručením výpovede z nájmu poveril p. V. (tu pozri č.l. 144) - teda žalovaný nikdy netvrdil, že výpoveď z nájmu doručil žalovanej on sám. Skutkové tvrdenie žalovaného o ukončení nájmu ku dňu 31.11.2015 a zániku jeho povinnosti platiť nájomné a odplatu za služby spojené s nájmom nebytového priestoru tak zostali spornými a bolo na žalovanom, aby tieto svoje skutkové tvrdenia v konaní preukázal. Pre poriadok je potrebné dodať, že skutkové tvrdenia žalobkyne o nájme dohodnutom na dobu neurčitú - zahŕňajúcu aj sporné obdobie, za ktoré žalobkyňa požadovala nájomné boli totiž v konaní nespornými, teda nebola tu potreby ich preukazovania dôkazmi (žalobkyňa ich napriek tomu preukazovala platnou nájomnou zmluvou). Zo spisu je zrejmé, že žalovaný svoje skutkové tvrdenie o doručení písomnej výpovede žalovanej preukazoval len emailovým podaním z 30.9.2015, ktorého prílohou mala byť samotná písomná výpoveď. Takéto podanie však neobsahovalo písomné vyhotovenie samotnej výpovede a táto písomná výpoveď súdu nebola ani počas celého konania predložená (súd tak nemohol vôbec posúdiť jej obsahové náležitosti ani skutočnú vôľu žalovaného v nej údajne prejavenú) a výpoveďou svojej manželky - Ing. W., ktorá samotný obsah údajného prejavu vôle žalovaného/údajnej výpovede súdu taktiež nesprostredkovala. Písomné vypovedanie Nájomnej zmluvy žalovaným tak zostalo v konaní nepreukázaným. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a obsah ako aj doručenie písomnej výpovede z nájmu žalobkyni nepreukázal, jeho záver odvolací súd považuje za správny a vyplývajúci z vykonaného dokazovania. Pre poriadok je potrebné dodať, že pre rozhodnutie súdu o nárokoch uplatnených v žalobe bolo potom nerozhodným, či sporná nájomná zmluva bola platne zmenená v časti výšky nájomného a v časti doby trvania zmluvy dodatkom alebo nie a tak bezpredmetnými sú aj všetky odvolacie námietky žalovaného ohľadom nesprávnej aplikácie a na prejednávanú vec a na to nadväzujúcich nesprávnych záverov súdu o prípadne z týchto dôvodov platnosti zmeny nájomnej zmluvy dodatkom k nej. Vzhľadom na to (ako aj skutočnosť, že samotné vyčíslenie zostatku neuhradeného nájomného žalovaný v konaní nenamietal) bol potom správny aj záver súdu prvej inštancie o potrebe uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom nezaplateného nájomného sumu 1.311,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne, počítaným zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia, a zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania, počítanú zo sumy 388,80 eur od 22.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 388,80 eur od 29.1.2016 do zaplatenia a zo sumy 533,71 eur od 27.2.2016 do zaplatenia a v tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a to bod 44. až 46.. Žalobkyňa si za rozhodné obdobie totiž uplatnila nárok na nájomné vo výške 1 z nájomného dohodnutého v Nájomnej zmluve (zohľadniac v jej neprospech dohodu o výške nájomného v zmysle Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, ktorého platnosť žalovaný počas celého konania spochybňuje) a nárok na nájomné si žalobkyňa uplatnila len do 29.2.2016 vychádzajúc z jej nesporného (žalovaným účinne nepopretého) skutkového tvrdenia, že do tejto doby žalovaný riadne neodovzdal žalobkyni predmet nájmu.

9.1 Nedôvodnou je aj námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil potenciálnu relevanciu žalovaným navrhnutého dôkazu - výsluchu svedka pána S. V. - obchodného riaditeľa žalovaného, nakoľko jeho výsluch bol pre rozhodnutie vo veci dôležitý a to na objasnenie niektorých zásadných otázok a to najmä spôsobu konania za žalovaného.

9.2 Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj sporových strán, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania, a preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané, a ktoré dôkazy vykoná. V zásade súd nevykonáva dokazovanie na preukazovanie skutkových okolností, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nepodstatné. Sudca sa teda nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Pravdaže súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou (ktorý druhá sporová strana účinne poprela), ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.

9.4 Zo spisu vyplynulo, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany skutkovo tvrdil, že doručením písomnej výpovede z nájmu nebytových priestorov žalobkyni poveril pána V., ktorý mal následne o jej doručenie požiadať pani Ing. W.. Tieto skutkové okolnosti v konaní sporné neboli a tak tu nebola ani potreba žalovaným navrhovaného svedka v konaní vypočuť. Okrem toho zo samotného návrhu žalovaného na vypočutie tohto svedka vyplynulo, že tento svedok mal byť vypočutý za účelom objasnenia všeobecnej obchodnej zvyklosti žalovaného pri jeho komunikácii s jeho obchodnými partnermi, medzi ktorých žalovaný zahrňoval aj žalobkyňu, ktoré skutkové okolnosti ako už bolo uvedené vyššie (pre irelevanciu existencie dodatku k nájomnej zmluve pre rozhodnutie o nárokoch žalobkyne uplatnených v tomto konaní ) neboli dôležité pre rozhodnutie vo veci. Námietka žalovaného o nevykonaní náležitého dokazovania navrhnutého sporovými stranami, a to v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci preto taktiež nemohla obstáť.

10.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2016).

10.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.

11. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

12. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

13.1 Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná ( ) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania.

13.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a

13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).