Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Cob-64-2019.pdf
PDF · 110.23 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/64/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsednícky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Mária Škubová, Bratislavská 3, Holíč, IČO: 33 814 708, zastúpená advokátkou: JUDr. Anna Mišeková, Nám. Sv. Martina 9, Holíč, IČO: 502 455 11 proti žalovanému: Ing. Karol Lacko, Staničná 1522/20, Holíč, IČO: 22 706 852, zastúpený advokátom: JUDr. Václav Sosna, Nám. Slobody 2, Skalica, IČO: 34 048 529, o zaplatenie 1.477,71 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7Cb/26/2017-151 zo dňa 23.04.2019 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 166,40 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8,05% zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň omeškania zo sumy 388,80 eur od 02.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 388,80 eur od 16.10.2015 do 29.02.2016, zo sumy 222,40 eur od 15.12.2015 do 29.02.2016 a zo sumy 166,40 eur od 15.12.2015 do zaplatenia a v ostatnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77%.
2. Rozhodnutie založil na vykonanom dokazovaní k žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.477,71 eur titulom neuhradeného plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2013, ktorú strany sporu uzatvorili dňa 07.01.2013 a ktorou žalobkyňa prenajala žalovanému na dobu neurčitú nebytové priestory za dohodnuté nájomné. Dodatkom č. 1 k Zmluve, uzatvoreným dňa 15.02.2015 strany upravili výšku nájmu a tiež zmenili dobu nájmu z doby neurčitej na dobu určitú do 28.02.2016. Žalovaný všetky úhrady dohodnutého nájomného riadne nezaplatil, preto sa ich žalobkyňa domáha podanou žalobou.
3. Žalovaný označil žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvoril so žalobkyňou na dobu neurčitú s dohodnutou dvojmesačnou výpovednou lehotou ako vyplýva z § 10 zák.č. 116/1990 Zb.. Dňa 29.09.2015 Zmluvu vypovedal, a tak sa nájomný vzťah skončil ku dňu 30.11.2015, prenajaté priestory vypratal a odovzdal žalobkyni. Napriek uvedenému žalobkyňa sa neoprávnene domáha nájmu a úhrady za služby ešte za mesiace december 2015, január a február 2016, ku ktorému nároku vyúčtovala i elektriku a úhradu za služby za október a november 2015.
4. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, navrhovaných svedkov oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrhu okrem nároku na zaplatenie 166,40 eur s príslušenstvom nie je možné vyhovieť.
5. Súd zistil, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 1/2013, ktorou si dohodli nájom na dobu neurčitú s mesačným nájomným 8 eur /m2. V odseku 10 Zmluvy si dohodli podmienky skončenia nájmu, podľa ktorých môže nájomca nájomnú zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote. Žalobkyňa predložila okrem Zmluvy o nájme i Dodatok č. 1 zo dňa 15.02.2015, z ktorej nárok na úhradu žalovanej istiny odvodzuje a ktorým preukazuje, že sa so žalovaným dohodla na zmenu bodu 3.1 Zmluvy a ktorou zmenou sa menila doba nájmu na dobu určitú od 01.03.2015 do 28.02.2016 a menil i odsek 4.4. Zmluvy, ktorý upravoval výšku nájmu.
6. Podľa žalobkyne nájomný vzťah sa skončil na základe uzatvoreného Dodatku č.1 ku Zmluve uplynutím doby určitej, ktorá zmena vyplynula s požiadavky žalovaného o zníženie nájmu. Dodatok č.1 bol výsledkom vzájomných rokovaní, na základe ktorých žalobkyňa znížila žalovanému práve Dodatkom č. 1 nájom na polovicu pôvodne stanovenej výšky a nájom z doby neurčitej sa zmenil na dobu určitú.
7. Podpísanie Dodatku č. 1 ku Zmluve bolo medzi stranami sporným. Žalovaný uvádzal, že Dodatok č. 1 nie je ním podpísaný, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by došlo k zmene doby trvania nájmu, preto nájom vypovedal podľa dohody uvedenej v Zmluve v dvojmesačnej výpovednej lehote. Tým, že Dodatok č.1 ak nie je ním podpísaný, nemôže byť považovaný za platný právny úkon. Uviedol, že pri podnikaní podpisuje všetko sám, preto ak má byť Dodatok č.1 platným, musí byť ním podpísaný, čo nie je. K uvedenému žalobkyňa poukazovala na to, že Dodatok č. 1 ku Zmluve odniesla do prevádzky žalovaného, kde ho ponechala. Následne jej bol podpísaný vrátený a opatrený pečiatkou žalovaného.
8. Súd vypočul svedka Ing. Q. C., ktorý vypomáha žalobkyni s administratívou, ale nie je u nej v pracovnom pomere ani v obdobnom právnom vzťahu a ktorý uviedol, že žalovaný prejavil záujem o skončenie nájmu na základe Zmluvy, ale sa dohodli, že bude vyhotovený Dodatok č. 1 ku Zmluve, ktorým sa zmení doba neurčitá na dobu určitú a dohodnutá výška nájmu sa zníži o polovicu. Na základe takejto dohodli pripravil Dodatok č.1., ktorý žalobkyňa odniesla do prevádzky žalovaného a žalovaný aj začal uhrádzať znížený nájom.
9. Súd vypočul v konaní i ako svedkyňu Ing. J. W., ktorá bola v rokoch 2013-2015 zamestnaná u žalovaného ako vedúca prevádzky a starala sa o predaj a objednávanie tovaru. Vypovedala, že Dodatok č.1 k nájomnej zmluve podpísala a opatrila pečiatkou žalovaného ona, pretože ona podpisovala aj preberací protokol, otázky súvisiace s nájomným vzťahom vždy ona vybavovala so žalobkyňou. Tiež uviedla, že prenajaté priestory koncom septembra 2005 vypratali a presťahovali sa 05.10.2015 do iných.
10. Súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu vedenú v § 261 ods. 1,9, § 13, § 15 ods. 1,2, § 16 Obchod. zák. a tiež § 663 Obč. zák. a § 3 ods. 1,3, § 7, § 9 ods. 1, § 10 zák.č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o nájme a podnájme nebytových priestorov, k čomu uviedol, že ide o právny vzťah založený na nájme, preto naň aplikuje ustanovenia uvedené v Občianskom zákonníku a nakoľko sa jedná o nájom nebytového priestoru, vychádza aj z právnej úpravy uvedenej v zák.č. 116/1990 Zb. ako lex specialis. Na ostatné záväzkové vzťahy a konanie strán sporu, ktoré sú podnikateľmi aplikuje právnu úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku.
11. Za predmet sporu súd označil plnenie požadované žalobkyňou vo výške 1 477,71 eur s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou, titulom nedoplatku na nájomnom v sume 942,40 eur ( 388,80 eur + 388,80 eur + 166,40 eur) a nedoplatku za odobratú elektrinu za rok 2015 v sume 533,71 eur.
12. V súvislosti s posúdením opodstatnenosti nároku za prioritné považoval súd potrebu vyporiadať sa s platnosťou Dodatku č. 1 uzatvoreným ku Zmluve o nájme, ktorý nebol podpísaný žalovaným, ale Ing. W.. Uvedená osoba ale robila všetky úkony súvisiace s právami a povinnosťami nájomcu, podpisovala preberací protokol prenajatých priestorov dňa 18.03.2013, komunikovala so žalobkyňou o podmienkach nájmu, o otázke zníženia nájmu, ale ktorá podľa tvrdení žalovaného nemala osobitné poverenie robiť v jeho mene právne úkony. Konanie žalobkyne s touto zamestnankyňou žalovaného súd označil zo strany žalobkyne za dobromyseľné s odkazom na ust. § 16 Obchod. zák. a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že by ho konanie jeho zamestnankyne Ing. W. v spojení so znížením nájomného podľa Dodatok č.1 nezaväzovalo.
13. Súd prvej inštancie pri výklade právnych úkonov vykonaných medzi stranami sporu vychádzal z ust. § 266 Obchod. zák., ktorá úprava pri výklade vôle uprednostňuje úmysel konajúcej strany. Súd sa
zameral na právne posúdenie Dodatku č.1. a vzal do úvahy úmysel žalobkyne a úmysel žalovaného. Z dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobkyňa o znížení nájmu komunikovala s Ing. W.. Žalovaný nepreukázal, že by riešil osobitne túto otázku priamo so žalobkyňou, ale tým, že začal platiť znížené nájomné, keď počas konania tvrdil, že všetky úkony vykonáva osobne, musel dať pokyn na úhradu nájmu v nižšej výške, teda o tejto zmene vedel a s ňou konkludentne súhlasil, súd dospel k záveru, že zmena vo výške nájmu bola dohodnutá ústne.
14. Súd sa venoval platnosti a posúdeniu Dodatku č.1 ku zmene nájmu z doby neurčitej na dobu určitú, ktorý prejav vôle o tejto zmene osobitne posudzoval a skonštatoval, že nebolo žalobkyňou preukázané previazanie dohodnutie nižšieho nájomného s podmienkou zmeny Zmluvy v časti doby nájmu, k čomu súd vzal do úvahy výpoveď svedka Ing. C. z ktorej vyplynulo, že žalovaný pri komunikácii s ním prejavil snahu ukončiť nájomný pomer. Z tohto zistenia skonštatoval, že Dodatok č. 1 uzatvorený k Zmluve o nájme je platným len v časti zníženého nájmu, pri rešpektovaní písomnej podoby ku hlavnej zmluve. Zmenu vykonanú predmetným dodatkom ku zmene doby nájmu z neurčitej na dobu určitú vyhodnotil ako neplatné dojednanie, pretože nebolo výsledkom súhlasného prejavu vôle žalovaného a tak sa dodatkom nemala meniť celá zmluva, ale len časť o výške nájmu.
15. Na základe týchto záverov súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 166,40 eur, ktorá suma vyplýva z faktúry č. 20150470 z 30.11.2015 ako nedoplatok nájmu trvajúceho do 30.11.2015 a v ostatnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Žalovaný bol so zaplatením faktúr za nájom v omeškaní, preto priznal žalobkyni podľa § 369 ods. 1,2 Obchod. zák. nárok na úroky z omeškania. Súčasne priznal žalobkyni zmluvnú pokutu dohodnutú v Zmluve vo výške 0,1 % za každý deň omeškania dlžnej sumy, ku ktorej povinnosti tiež žalovaného zaviazal.
16. Za nedôvodný označil súd nárok na zaplatenie odobratej energie, keď podľa Zmluvy o nájme je záväzok žalovaného podieľať sa na úhrade vlastných prevádzkových nákladov. K uvedenému tak bola žaloba dôvodná iba čiastočne, žalobkyňa nepreukázala výšku energie, ktorá bola odobratá od 01.01.2015 do 30.11.2015 a tak i v tejto časti návrh súd zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., k čomu vzal do úvahy percentuálny pomer úspechu každej strany sporu s tým, že v konaní bol úspešnejším žalovaný, ktorému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni priznal.
17. Proti zamietajúcej časti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie (č.l. 160) zo dňa 06.05.2019 a žiadala odvolací súd, aby rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel i v zostávajúcej časti alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka si žalobou uplatňuje nedoplatky na vyúčtovanom nájme za obdobie december 2015 - február 2016 v zmysle uzatvoreného Dodatku č. 1 zo dňa 15.02.2015 k Zmluve o nájme zo dňa 07.01.2013. Uvedeným Dodatkom č.1 došlo nielen k zníženiu nájmu, ale aj k zmene doby nájmu. Dodatok bol podpísaný, za žalovaného obsahoval podpis i jeho pečiatku, ktorú žalovaný používal a v praxi žalobkyne so žalovaným bol obvyklý spôsob, keď sa dokumenty žalovanému doručovali tak, že sa ponechali na podpis v jeho prevádzke a opačne zase v sídle žalobkyne. Žalobkyňa obdržala podpísaný Dodatok č. 1, na jeho základe konala, pristúpila k zníženiu nájmu, ktorý žalovaný v zníženej výške uhrádzal. Dokazovanie preukázalo, že medzi stranami išlo o bežné zaužívané postupy v praxi, odvolateľka nemala dôvod považovať dodatok za neplatný z dôvodu, že podpis na ňom nie je podpisom žalovaného a na základe tejto skutočnosti má byť neplatným právnym úkonom. Podpisovanie dodatku sa uskutočnilo za obvyklých okolností v prevádzke žalovaného a žalobkyňa nemohla zistiť, kým bol v skutočnosti Dodatok č. 1 podpísaný. Počas celého obdobia existujúceho vzťahu so žalovaným nekonala, žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou priamo nikdy nekonal, všetky úkony súvisiace s prevádzkou vykonávala v jeho mene Ing. W. a práve v súvislosti s uzatvorením dodatku považuje odvolateľka za potrebné zdôrazniť, že zníženie nájmu bolo bezpodmienečne viazané na zmenu doby trvania nájomnej zmluvy a podmienky zníženia boli previazané so zmenou doby nájmu. Svedeckú výpoveď v konaní vypočutej Ing. W. ako jediný dôkaz odvolateľka nepovažuje za ozrejmenie skutočností, ktoré sú medzi stranami sporné . Mnohé si svedkyňa či už účelovo alebo skutočne pri výpovedi nepamätala a podpisom Dodatku č.1 žalovaný prijal návrh zmeny Zmluvy v celom rozsahu, bez akýchkoľvek výhrad. Dodatok bol vypracovaný zrozumiteľne, zreteľne, nepripúšťa rôzny výklad a preto nemôže byť pochýb o jeho obsahu, ani o
úmysle konajúcich strán z hľadiska formy dohodnutej pre vykonanie zmeny zmluvných dojednaní k čomu poukázala odvolateľka na rozhodnutie ZSR 81/2003. Dodatok č. 1 ku Zmluve spĺňa všetky kritéria platného právneho úkonu ako vyžaduje § 34 a nasl. Obč. zák., nevzbudzuje žiadne pochybnosti a vyvoláva i s ním spojené právne následky, ktorým je nemožnosť písomnú zmluvu jednostranne vypovedať. Skutočnosť, že nájomca sa z prenajatých priestorov odsťahoval pred uplynutím doby nájmu ho nezbavuje povinnosti plniť v súlade s uzatvorenou zmluvou. Ak žalovaný tvrdí, že sa z priestorov odsťahoval a vrátil kľúče posledný novembrový deň, je na ňom, aby tieto skutočnosti aj preukázal, čo sa mu v konaní nepodarilo. Účelom procesného práva nemôže byť ochrana fiktívneho, neexistujúceho subjektívneho hmotného práva a je vecou strán, aby svoje tvrdenia a fakty podstatné pre rozhodnutie skutočne aj preukázali. Za nepreukázané označila odvolateľka i konštatovanie prvoinštančného súdu podľa ktorého mala byť výpoveď z nájmu doručená žalobkyni. Práve svedok Ing. C. uviedol, že „žalovaný prišiel, držal v ruke papier, že má výpoveď“, ale nepotvrdil, že by takúto výpoveď videl. Že doklad, ktorý mal v ruke mala byť výpoveď, tvrdil iba žalovaný, ktorý naviac žiadnu výpoveď v písomnej forme ani v priebehu súdneho konania nepredložil. Za dôkaz doručenia výpovede v ústnej forme ako ani odkaz na e- mail, odoslaný z adresy žalovaného žalobkyni označený ako „Výpoveď nájomnej zmluvy“ nepreukazuje žalovaným tvrdenú skutočnosť, súčasťou mailu nie je žiadna príloha, preto takýto dôkaz nemôže v konaní obstáť a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania výpovede. Odvolateľka namietla i nesprávny záver prvoinštančného súdu v spojení s úhradou vlastných prevádzkových nákladov za odber energie, v ktorej časti súd tiež žalobu zamietol ako nedôvodnú za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2015. Podľa odvolateľky je nesporné, že vyúčtovaná spotreba elektrickej energie za obdobie roku 2015 bola spotrebovaná výlučne pri prevádzkovaní prevádzky žalovaným , z ktorej neuhradil žalobkyni žiadnu sumu a ak by prišlo k riadnemu odovzdaniu predmetu nájmu v súlade s podmienkami uvedenými v Zmluve, bol by sa opísal i stav elektromeru. K odovzdaniu prenajatých priestorov nájomcom nedošlo, a tak ani nie je možné spätne reálne preukázať spotrebovanú energiu. Uvedené je možné vykonať iba dvomi spôsobmi a to buď matematicky, rozrátaním ročnej spotreby na 12 mesiacov s prihliadnutím na dobu nájmu, ktorý výpočet by ale nebol vykonaný v súlade s platnou Zmluvou a realitou a podľa vyúčtovacej faktúry za elektrinu na rok 2015, ktorá bola súdu predložená ako dôkaz. Kontrolné meranie bolo vykonané práve ZSE ku dňu 07.12.2015, čo je najbližší dátum ku dňu 20.11.2015, preto toto meranie považuje žalobkyňa za objektívne a sumu za spotrebovanú energiu za dôvodnú. Tým, že žalobkyňa nemala od prenajatých priestorov kľúče, spotrebovať energiu bolo možné iba vstupom do týchto priestorov. V praxi žalobkyne je obvyklé, že elektrina sa fakturuje jedenkrát ročne s prihliadnutím na faktúry za spotrebovanú energiu počas celého trvania nájomného vzťahu, ktorý sa skončil až v roku 2016 a od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázala neexistenciu určitej právnej skutočnosti a preukázala, kedy došlo k odovzdaniu predmetu nájmu a k tomu bude určené vyúčtovanie elektrickej energie. Je na žalovanom preukázať skutočnosti ktoré tvrdí na svoju obranu, podľa ktorej riadne odovzdal predmet nájmu, k čomu ale dôkazné bremeno neuniesol. Kto a v akom rozsahu má znášať dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva a v zásade je to ten, koho v záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. V závere poukázala odvolateľka na to, že Dodatok č. 1 považuje za platný v celom rozsahu, bezpodmienečne záväzný pre obe strany z ktorej musí prvoinštančný súd vychádzať.
19. Odvolanie žalobkyne nebolo doručené žalovanému na vyjadrenie, ktorý ho prevzal dňa 30.05.2019, vyjadrenie k nemu nepodal.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.) Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom
odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.
22. Odvolateľka napadla odvolaním len zamietajúcu časť rozsudku, preto ostatná časť výroku rozsudku označená odsekom I. nie je predmetom preskúmavania odvolacím súdom.
23. Odvolacie dôvodu označené odvolateľkou odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods. 1 písm. f/,h/ C.s.p.
24. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
25. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov.
26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť pre nesprávne právne posúdenie veci, ktorého následkom je nedostatočné zistenie skutkového stavu.
27. V prvom rade dáva odvolací súd do pozornosti prvoinštančnému súdu, že na strane žalobcu nie je spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom je konateľ, ale žalobkyňou je fyzická osoba I.Y., preto manželka Ing. Q. C. nemôže byť spoločníkom žalobcu a žalobkyňa nemá žiadnu konateľku, ako nesprávne uvádza prvoinštančný súd v odsekoch 14. a 17. Uvedené pochybenie nie je síce dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ale odvolací súd považuje za podstatné, aby strany sporu boli v konaní pred súdom prvej inštancie i v odôvodnení rozhodnutia označované v súlade s hmotným právom.
28. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom, podstatným pre rozhodnutie o žalobe je posúdenie úkonov vykonaných stranami sporu a na ich základe určenie, či je Dodatok č. 1, ktorým sa znižovala pôvodne Zmluvou dohodnutá výška nájmu a menila sa aj doba nájmu z doby neurčitej na dobu určitú, je platným právnym úkonom.
29. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení platnosti Dodatku č.1 mal za to, že hoci nebol podpísaný žalovaným, ale zamestnankyňou žalovaného, bol ním žalovaný viazaný (odsek 43), ale ako vyplýva zo záverov, ku ktorým súd dospel, tak len k časti týkajúcej sa zníženia nájmu, ku ktorému opaku žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vedomosť žalobkyne o absencii oprávnenia Ing. W. konať za žalovaného, žalobkyňa tak bola vo svojom konaní dobromyseľná, presvedčená, že koná s osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Dohodu o znížení nájomného, ktorá bola predmetom Dodatku č.1 vyhodnotil súd ako uzatvorenú konkludentne, ktorú žalovaný akceptoval, čo mal súd preukázané tým, že začal uhrádzať nájom v zníženej výške. Zmenu doby nájmu ale už súd vyložil s prihliadnutím na vôľu žalovaného, ktorý ako uviedol prvoinštančný súd, „by ťažko zamenil dobu neurčitú za dobu určitú“, pretože pri takejto zmene by musel zotrvať v nájomnom vzťahu so žalobkyňou. Súd prvej inštancie vykonal výklad Dodatku č. 1, ktorým uvedený právny úkon rozdelil na dve samostatné časti a každú osobitne posudzoval. Takýto spôsob hodnotenia platnosti Dodatku č. 1 ako právneho úkonu nemožno považovať za prípustný a je bez právnej opory.
30. Zmluvu o nájme č. 1/2013, ku ktorej bol uzatvorený Dodatok č.1, bolo možné meniť podľa jej čl. 12/12.2 len písomnými dodatkami. Dodatok č.1 ako prejav vôle so sebou nesie snahu o dosiahnutie určitého právneho účinku, ktorým bolo udržanie žalovaného ako nájomcu spojené so zníženie nájmu ale podmienené zmenou doby nájmu, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a ktorá skutočnosť nie je v rozpore ani logickou úvahou.
31. Nesprávne je tiež konštatovanie prvoinštančného súdu, ku ktorému síce citoval v odseku 30. znenie ust. § 3 ods. 3 zák.č. 116/1990 Zb. z ktoré vyplýva, že výška nájmu musí byť obsahom písomnej formy zmluvy, čo znamená, že i zmena nájmu musí byť v písomnej forme, napriek tomu uviedol, že môže byť uzatvorená i konkludentne. Nedostatok predpísanej formy ale nemožno nahrádzať neformálnym konkludentným prejavom (R 26/1956).
32. Podkladom, z ktorého bude prvoinštančný súd v ďalšom konaní vychádzať preto bude jednoznačný záver o vyslovení platnosti Dodatku č.1 ako celku, bez možnosti jeho delenia na časť týkajúcu sa zníženia nájmu, ktorú súd vyhodnotil ako platný právny úkon a na časť o zmene nájmu z doby neurčitej na dobu určitú, ktorú prvoinštančný súd označil za úkon neplatný, pretože nebola výsledkom súhlasu žalovaného. Takéto zhodnotenie a právne posúdenie je nepreskúmateľné, vzájomne rozporné a bez opory v zákone. Naviac, nie je zrejmé, na základe akých skutočností a zistení považoval súd za potrebné pristúpiť k výkladu vôle obsiahnutej v Dodatku č.1, ktorá sa mohla s odkazom na čl. 12/12.2. Zmluvy č. 1/2013 meniť iba písomne a ktorá ako je uvedené v odseku 31. tohto odôvodnenia je vyžadovaná ako podmienka platnosti i zákonom (§ 3 ods. 3 zák.č. 116/1990 Zb.).
33. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 398 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, vykoná potrebné dokazovanie a v zmysle odvolacím súdom vysloveného názoru opäť o veci rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p).