Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoCsp-30-2023.pdf
PDF · 105.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/30/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. - Podunajské Biskupice, súp. D. XXXXX, C., o zaplatenie 121,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 24.07.2023, č.k. B2-56Csp/1/2023-110, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 488, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a vecne s poukazom na spotrebiteľský charakter Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2013 (ďalej len ako „Zmluva“), pohľadávky z ktorej Zmluvy voči žalovanému boli postúpené na žalobcu (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.09.2022 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 a žalobcom) a skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore ex offo s tým, že v zmysle ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch možno postúpiť len pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca súdu prvej inštancie predložil listinný dôkaz s označením „Výzva k splateniu celého dlhu z 16.01.2020“, ale nepreukázal, že predtým, ako vyhlásil úver za predčasne splatný, splnil podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka (ani v konaní netvrdil, že žalovaného ako spotrebiteľa upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky), vyvodil súd prvej inštancie, že nemohlo dôjsť platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti, a teda pohľadávka zo Zmluvy, ktorá bola predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom (žalobcom) nebola splatná, preto neprešla na žalobcu a nebolo možné žalobcovi priznať úspech v spore. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 (ďalej len „Zbierka“) pod R 6/2022 a dovodil, že napriek tomu, že v prejednávanej veci nešlo o pohľadávku banky, nebol dôvod postupovať pri skúmaní vecnej legitimácie iným spôsobom z dôvodu, že veriteľom nebola banka a že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nebolo v tomto prípade aplikované, nakoľko by išlo o formalistický výklad a bezdôvodné rozlišovanie
veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, keď iní veritelia ako banky by sa dostali do výhodnejšieho postavenia v porovnaní s bankami. Podľa súdu prvej inštancie tak neobstojí výklad, podľa ktorého k skúmaniu vecnej legitimácie ex offo aj v prípade nepopretia skutkových tvrdení veriteľa spotrebiteľom mal súd prvej inštancie pristúpiť iba vtedy, ak aplikuje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak mu žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli, rozhodol súd prvej inštancie výrokom II. rozsudku a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby ho v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca namietal s poukazom na čl. 41, čl. 2 ods. 1, čl. 12, § 297 CSP, § 171 ods. 1, § 181 ods. 2 CSP, že citované ustanovenia v zásade nepripúšťajú postup súdu prvej inštancie ohľadom rozhodnutia veci bez nariadenia pojednávania za predpokladu, že súd vzhliadol spornosť najmä v otázke splnenia podmienok pre platné zosplatnenie pohľadávky (resp. vypovedanie zmluvy) v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, a to pre nesplnenie podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, následkom čoho malo byť neplatné i postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaného pred zosplatnením písomne vyzval na úhradu dlhu v lehote nie kratšej ako 15 dní, a teda podľa názoru súdu prvej inštancie zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky neboli splnené, pohľadávka bola na žalobcu postúpená neplatne a žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Žalobca uviedol, že ust. § 297 CSP a contrario ustanovuje, kedy je možné upustiť od nariadenia pojednávania, avšak ak súd prvej inštancie vyhodnotil ako sporné preukázanie skutočnosti, že boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, mal povinnosť zachovať kontradiktórnosť konania a umožniť žalobcovi, aby sa k predbežnému právnemu posúdeniu súdu prvej inštancie vyjadril a príp. uplatnil prostriedky procesného útoku, na základe ktorých by preukázal, že podmienky v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch splnil a pohľadávka bola na žalobcu postúpená platne, teda že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Ust. § 297 CSP je podľa žalobcu potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nenamietal tvrdenia žalobcu (tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné), súd prvej inštancie v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania, avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. ak súd prvej inštancie nemá určité skutočnosti za preukázané, nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie nebol povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, ale mal rešpektovať zákonné ustanovenia, pretože nebolo možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť (ani len z časti) bez toho, aby súd prvej inštancie nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom bolo možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v priebehu konania neadresoval žalobcovi žiadnu výzvu, ktorou by ho upovedomil, že jeho aktívna vecná legitimácia je v spore sporná (resp. že súd prvej inštancie ju považuje za nepreukázanú) a vyzval by žalobcu o.i. na predloženie dokladu, ktorý by preukazoval, že právny predchodca žalobcu Zmluvu účinne vypovedal (teda boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), žalobca tak nemal priestor na to, aby súdu prvej inštancie ozrejmil spôsob ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným a skutočnosti, že v prejednávanom prípade nebolo v Zmluve dojednané plnenie v splátkach, teda že právny predchodca žalobcu nepristúpil k zosplatneniu úveru, ale k vypovedaniu Zmluvy výpoveďou zo dňa 16.01.2020, ktorou postupca ukončil zmluvný vzťah so žalovaným. V dôsledku absencie akejkoľvek výzvy zo strany súdu prvej inštancie žalobca nemal dôvod produkovať akékoľvek ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré považoval za nesporné a ak by súd prvej inštancie zvolil správny procesný postup a nariadil by pojednávanie (uviedol by svoje predbežné právne posúdenie veci), žalobca by mal možnosť súdu prvej inštancie ozrejmiť a vysvetliť, akým spôsobom došlo k ukončeniu Zmluvy a z akého dôvodu nemožno na daný prípad aplikovať zákonné ustanovenia, ktoré súd aplikoval (a ktorých aplikácia bola dôvodom zamietnutia žaloby), následkom čoho by bolo pravdepodobne jeho
žalobe vyhovené, keďže podmienky v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch boli splnené. Žalobca uviedol, že v konaní predložil všetky relevantné dôkazy, ktoré deklarujú uplatnený nárok a žiaden z nich nebol zo strany žalovaného spochybnený. Konajúci súd prvej inštancie neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, a aj s ohľadom na to, že žalovaný nespochybnil nárok žalobcu žiadnym podaním, nemal žalobca dôvod vyjadriť sa k povahe rozsudkom zamietnutého uplatneného nároku, čo mu nebolo zo strany súdu prvej inštancie ani umožnené, pretože nenariadil pojednávanie a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci; žalobca tak nemohol mať pri nespornosti skutkových tvrdení medzi stranami sporu vedomosť o vnímaní uvedeného nároku ako nároku, na ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný, teda sporného zo strany súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené, aby odôvodnil a preukázal dôvodnosť uplatnenia pohľadávky. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu porušil zásadu kontradiktórnosti konania, vydal pre žalobcu nepredvídateľné rozhodnutie a takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca pri vnímaní nesporných skutkových tvrdení ohľadom uplatneného nároku nadobudol pocit právnej istoty, že žalobe bude súdom v jeho prospech vyhovené (skutkové tvrdenia neboli sporné), súd prvej inštancie nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, nenariadil vo veci pojednávanie, čím de facto nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, resp. možnosť využitia ďalších prostriedkov procesného útoku žalobcu v konaní. Uvedeným konaním súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a poukázal na aktuálnu rozhodovacia prax krajských súdov Slovenskej republiky (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/63/2022 z 31.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17CoCsp/24/2022 z 20.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoCsp/6/2022 z 25.05.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17CoCsp/18/2022 z 24.05.2022, uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7CoCsp/9/2021 z 14.04.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5CoCsp/76/2021 z 18.02.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoCsp/4/2021 z 13.04.2021, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/172/2020 zo dňa 19.01.2021, uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/124/2018 zo dňa 04.12.2018, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/88/2020 zo dňa 08.10.2020, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/321/2019 zo dňa 15.04.2020) a na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Nesprávne právne posúdenie videl žalobca v aplikácii nesprávneho zákonného ustanovenia na prejednávaný prípad, a to ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorých je zrejmé, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka iba vtedy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach, preto na vec nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zmluvou bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver vo forme kreditnej karty s výškou úverového rámca 500 eur a nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 16.01.2020 vyzval žalovaného v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka na splatenie celého zostávajúceho dlhu, pričom z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že v Zmluve absentovala dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Žalobca zdôraznil, že bol dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty (nie klasický splátkový úver), ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku a ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec; ak vyčerpanú sumu spláca postupne, má k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Žalobca doplnil, že v danom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach, splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť, bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú, preto nemožno hovoriť o tom, že išlo o plnenie v splátkach a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10CoCsp/4/2023 z 14.02.2023 a komentár k Občianskemu zákonníku (Občiansky zákonník II. § 451-880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck. Števček M... [et al.] 2019, 2131 s. ISBN 978-80-7400-770-5). Žalobca uviedol aj to, že v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka došlo výzvou zo dňa 16.01.2020 zo strany pôvodného veriteľa k uplatneniu si práva na splatenie dlhu, ktorého čas splnenia nebol dohodnutý a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovaného, preto mal žalobca za to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nesprávne právne posúdil splatnosť pohľadávky v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, na posudzovaný prípad nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a opomenul aplikovať ust. § 563
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a pôvodný veriteľ si stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom zaslaním „Výzvy k splateniu celého úveru“ zo dňa 16.01.2020, ktorou bola Zmluva vypovedaná a vznikol voči žalovanému nárok (actio nata) domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo/250/2014 a uviedol, že je nesporné, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného dňa 16.01.2020 na zaplatenie dlhu, ktorý ku dňu výzvy predstavoval sumu vo výške 592,09 eur a vyzval ho v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka k úhrade dlhu vzniknutého zo Zmluvy. K preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol žalobca s poukazom na ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, že pohľadávka sa v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka stala splatnou pred postúpením pohľadávky, a to vypovedaním Zmluvy listom zo dňa 16.01.2020, preto v čase postúpenia bola pohľadávka splatná v celom rozsahu a jej postúpenie neodporovalo ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie tak aj v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, ak dovodil záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko v súdenom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom.
4. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne a rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné.
6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, keď ex offo skúmal vecnú legitimáciu strán sporu, ktorej nedostatok (aktívnej na strane žalobcu a pasívnej na strane žalovaného) vedie k zamietnutiu žaloby bez jej meritórneho prejednania. Záver súdu o tom, či strana je v konaní vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne) predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. Ide o činnosť súdu, pri ktorej sa zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná (zahŕňa aj otázku vecnej legitimácie) (uznesenie NS SR z 29.03.2017, sp. zn. 5 Cdo 13/2016).
7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.01.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 121,40 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.09.2022 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 362 341 76 a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvy (Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2013), na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a v OP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, preto postupca dňa 16.01.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 662,91 eur (istina vo výške 484,80 eur, riadny úrok vo výške 63,14 eur, poplatky vo výške 8,15 eur). Žalovaný na základe Zmluvy čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 18.789,10 eur, pred postúpením pohľadávky uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 18.667,70 eur a žalovaná suma vo výške 121,40 eur predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (18.789,10 – 18.667,70 = 121,40), zvyšok sumy si žalobca neuplatnil a uplatnil si aj úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 17.09.2022 (dňom nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky). Súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Následne (po informácii, že zásielka nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy) súd prvej inštancie doručoval žalobu žalovanému postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný si písomnosti neprevzal a k žalobe sa nevyjadril. Postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP súd prvej inštancie oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu.
8. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
9. Podľa ust. § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
10. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
11. Podľa ust. § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
12. Žalobca v odvolaní dôvodne vytýkal, že konajúci súd nepostupoval správne, keď nepostupoval podľa ust. § 150 ods. 2 CSP alebo na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie/predbežné prejedanie sporu, ale pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku podľa ust. § 297 písm. b) CSP; na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania totiž neboli splnené zákonné predpoklady a je dôvodná jeho odvolacia argumentácia, ktorou namietal odopretie práva vyjadriť sa k posúdeniu danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie.
13. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám, za rovnakých procesných podmienok, umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv a v nadväznosti na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu oboch strán a túto následne premietne do záverov pre svoje konečné rozhodnutie.
14. Za dôležité a rozhodné považuje odvolací súd potrebu zachovania princípu kontradiktórnosti pri skúmaní vecnej legitimácie strán sporu z úradnej povinnosti, ktorá vyplýva aj z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“). SD EÚ v rozsudku (veľkej komory) zo dňa 02.12.2009 vo veci C 89/08 Komisia/Írsko (body 50, 54 až 57 a i.) poukázal na to, že zásada kontradiktórnosti je súčasťou práva na obhajobu a zaväzuje súd dodržiavať ju predovšetkým vtedy, keď rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo, ako aj na to, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každej sporovej strane len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo sporových strán oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Na splnenie požiadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie je totiž potrebné, aby sa sporové strany oboznámili a mali možnosť kontradiktórne sa vyjadriť tak ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania.
15. Požiadavka na dôslednom zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na právnych záveroch vyvodených z jeho povinnosti ex offo skúmať vecnú legitimáciu strán. Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska javili ako významné, dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva.
16. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd je toho názoru, že v prípade, pokiaľ mieni prvoinštančný súd žalobu zamietnuť a pokiaľ nepovažuje skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a nepopreté, naopak, keď čo i len časť skutkových tvrdení zo žaloby považuje za sporný a nevyužije možnosť danú mu ust. § 150 ods. 2 CSP požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, je povinnosťou súdu žalobcu oboznámiť podľa ust. § 171 ods. 1 CSP alebo § 181 ods. 2 CSP so svojim predbežným právnym posúdením veci a vytvoriť tak žalobcovi priestor na to, aby súdom považované sporné skutkové okolnosti mohol ešte vysvetliť, resp. preukázať ďalšími dôkazmi, ku ktorým by mohla aj protistrana (žalovaný) zaujať procesnú obranu. K tomuto postupu
prvoinštančný súd nepristúpil, nariadil vo veci verejné vyhlásenie rozsudku, čím zmaril právo žalobcu na preukázanie svojich skutkových tvrdení uvedených v žalobe, ktoré považoval prvoinštančný súd za nepreukázané, sporné.
17. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, vyjadrujúce vzájomnú náväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho naplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade opravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdom prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované. K naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť, ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a ako ju právne posúdil. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššieho stupňa. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti).
18. Súd prvej inštancie tak nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k ním uskutočnenému skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (ak dovodil, že žalobca nepreukázal, že predtým, ako pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný, splnil zákonné podmienky na zosplatnenie ako predpokladu platnosti následného postúpenia pohľadávky na žalobcu). Týmto nesprávnym postupom uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť k tejto otázke, zmaril mu možnosť jeho aktívnej účasti v konaní, a tak mu odňal možnosť reagovať na danú procesnú situáciu s cieľom ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu, čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.
19. Nakoľko tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie pri opätovnom posudzovaní uplatneného nároku žalobcu dôsledne vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu, procesne postupovať v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom a na základe predložených dôkazných prostriedkov znovu posúdiť vecnú legitimáciu strán sporu (s prihliadnutím aj na žalobcom prezentovanú argumentáciu v odvolaní) a opodstatnenosť uplatneného nároku zo Zmluvy, a to aj rešpektovaním ust. § 150 a § 151 CSP (za predpokladu, že zo strany žalovaného nedôjde k takej aktivite, ktorá by mala dosah na doterajší vývoj sporu) a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
20. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).