Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/172/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, P., o zaplatenie 61,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. júna 2020, č.k. -44, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 61,78 eur spolu s úrokom z omeškania a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Podľa § 297 C.s.p vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Z faktúry č. 6300856427 zo dňa 14.06.2012 zistil, že ňou postupca fakturoval žalovanému cenu za služby v celkovej sume 136,75 eur za obdobie mesiacov marec, apríl, máj, jún, júl 2012 ako neuhradené preddavky za služby mesačne po 27,35 eur. Vyzval žalobcu, aby doložil zmluvu o dodávke elektriny uzavretú so žalovaným. Žalobca uviedol, že nedisponuje zmluvou o dodávke elektriny a poukázal na § 151 ods. 1 C.s.p, v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Po oboznámení sa so žalobou a doloženou faktúrou dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca v žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu dodával žalovanému elektrinu podľa o energetike a doložil faktúru na sumu 136,75 eur s uvedením odberného miesta U. XX, P.. Konštatoval, že v roku 2012 vstúpil do platnosti nový , ktorý jasne stanovuje podmienky uzatvárania zmlúv s odberateľom elektriky pre vlastnú spotrebu v domácnosti a povinnosti dodávateľa elektriny vo vzťahu k takýmto odberateľom odberateľov ( b) bod 9 uvedeného zákona, , , a pod. ). Vyzval žalobcu na preukázanie, na základe čoho dodával právny predchodca žalobcu žalovanému elektrinu. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že žalovaný je odberateľom elektriny v domácnosti, resp. v konaní si neuplatnil náhradu pri neoprávnenom odbere elektriny. Žalobca teda nepreukázal, na základe čoho bola žalovanému vystavená faktúra, a teda na základe akého právneho titulu je žalovaný povinný platiť cenu za dodanú elektrinu. Žalobca ako právny nástupca na uplatnenie pohľadávky zo zmluvy o postúpení nepreukázal skutočnosť, či jeho právny predchodca bol v právnom vzťahu so žalovaným, resp. či žalovanému vôbec bola elektrina reálne dodaná. Žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť platiť za služby. Žalobca takúto zmluvu nepredložil a ani neuviedol dátum, kedy mala byť uzavretá. Nepredložil ju ani napriek výzve súdu a neurobil tak ani do vyhlásenia rozsudku v tejto veci. Jednostranne vystavenú faktúru bez opory o vzniku záväzku, nemohol uznať ako dôkaz nasvedčujúci tomu, že medzi žalobcom, prípadne jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť povinnosť žalovaného platiť za dodávku elektriny. Okrem toho žalobca ani nepreukázal skutočnosť, že by pohľadávka proti žalovanému bola riadne postúpená právnym predchodcom žalobcu

na žalobcu. Preto žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a neunesenie dôkazného bremena žalobcom, spočívajúceho v preukázaní právneho vzťahu so žalovaným. O trovách konania rozhodol podľa

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; a súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zastával názor, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ust. žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia , t.j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je teda podľa jeho názoru nesprávne, resp. vychádza z nesprávneho procesného postupu. Je zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Mal za to, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho mu súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní akejkoľvek rozhodujúcej skutočnosti zo strany súdu ako skutočnosti spornej, resp. nepreukázanej a preto nemal dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere a z uvedeného dôvodu považuje za absurdné, ak súd bez nariadenia pojednávania žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené ma za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak bez nariadenia pojednávania žalobu zamietol. Keďže žiadne skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou popreté, v zmysle ust. ich bolo v konaní potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením, že žalovaný uzatvoril s postupcom ZSE Energia, a.s. zmluvu o dodávke elektriny, predmetom ktorej bol záväzok postupcu opakovane dodávať žalovanému elektrinu ako aj záväzok žalovaného zaplatiť postupcovi za dodávku elektriny odmenu. Na základe uvedeného zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovanému bola faktúrou s Z.: XXXXXXXXXX vyúčtovaná odmena za poskytovanie elektriny postupcom v zmysle zmluvy. Nakoľko sa žalovaný k žalobe vôbec nevyjadril, bolo povinnosťou súdu uzavrieť, že žalovaný nerozporuje dôvodnosť uplatneného nároku a v zmysle ust. mal súd dospieť k záveru, že nárok žalobcu vyplývajúci zo žaloby a jej príloh je dôvodný, resp. že žalovaný uzatvoril s postupcom zmluvu, na základe ktorej bola žalovanému vyúčtovaná uplatnená suma. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

4. V preskúmavanej veci je predmetom odvolacieho konania žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie ceny za dodávku elektriny vo výške 61,78 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie zamietol žalobcom uplatňovaný nárok s poukazom na to, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že žalovaný je odberateľom elektriny v domácnosti, resp. v konaní si neuplatnil náhradu pri neoprávnenom odbere elektriny. Žalobca teda nepreukázal, na základe čoho bola žalovanému vystavená faktúra, a teda na základe akého právneho titulu je žalovaný povinný platiť cenu za dodanú elektrinu. Žalobca tak nepreukázal skutočnosť, či jeho právny predchodca bol v právnom vzťahu so žalovaným, resp. či žalovanému vôbec bola elektrina reálne dodaná. Žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť platiť za služby. Žalobca takúto zmluvu nepredložil a ani neuviedol dátum, kedy mala byť uzavretá. Navyše žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že by pohľadávka proti žalovanému bola riadne postúpená právnym predchodcom žalobcu na žalobcu. Žalobu preto zamietol pre nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a neunesenie dôkazného bremena žalobcom, spočívajúceho v preukázaní právneho vzťahu so žalovaným.

5. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa bez nariadenia pojednávania, keď považoval skutkové tvrdenia strán za nesporné a mal za to, že išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Žalobca však v podanom odvolaní dôvodne vytýka konajúcemu súdu, že nepostupoval správne, pretože na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania nedodržal zákonné predpoklady.

6. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám; za rovnakých procesných podmienok; umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv a v nadväznosti na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu oboch strán a túto následne premietne do záverov pre svoje konečné rozhodnutie.

7. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ súd overuje pravdivosť (právne významných) skutkových tvrdení strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané skutkové tvrdenia preukázala na základe vykonaných dôkazov, rieši tak skutkové otázky a výsledkom tejto hodnotiacej činnosti súdu sú jednotlivé skutkové zistenia (poznatky) a z nich vyvodené skutkové závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver prijatý súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemožno považovať za právne posúdenie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery tak, že aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd tak subsumuje vykonaným dokazovaním ustálený skutkový stav pod hypotézu (skutkovú podstatu) konkrétnej právnej normy, aby mohol dospieť k právnemu záveru, či a komu prizná právo, alebo uloží povinnosť.

8. Pokiaľ v danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal právny titul na plnenie ani postúpenie pohľadávky, pristúpil konajúci súd k zisťovaniu pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu v žalobe na základe ním predložených dôkazov a následne výsledky hodnotenia týchto dôkazov (v ich vzájomnej súvislosti) premietol do skutkového záveru o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní právneho vzťahu so žalovaným, ako ani postúpenie pohľadávky. Za tejto procesnej situácie, t.j. keď súd zisťoval na základe (listinných) dôkazov skutkový stav, t.j. pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe, nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože jeho právne posúdenie veci už nevychádzalo zo skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutkových tvrdení strán, ale zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ rozhodnutie vo veci samej založil na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním v žalobe tvrdených rozhodujúcich skutočností, nevychádzali tak právne závery súdu o nedostatku právneho základu a aktívnej legitimácie z nesporných skutkových tvrdení, a preto nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

9. Hoci sú splnené zákonné predpoklady podľa , nie je súd povinný bezvýhradne si osvojiť nesporné skutkové tvrdenia strán, ale môže mať; v intenciách ; dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných (nesporných) tvrdení strán. V tomto prípade mal súd prvej inštancie pochybnosti o tvrdeniach žalobcu ohľadne právneho titulu na plnenie a o postúpení mu pohľadávky vzhľadom na to, že neboli podložené relevantnými dôkazmi na ich preukázanie. V prípade, ak na základe uvedeného postupu považoval konajúci súd právny titul ako i postúpenie pohľadávky za nepreukázané (teda za sporné), nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania (skutkový stav už totiž nebol nesporný) a nemohol žalobu bez pojednávania zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena, ale mal na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie, na ktorom mal oboznámiť strany postupom podľa o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za (ne)sporné a poskytnúť im tak možnosť vyjadriť sa, aby bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania; a ďalej by už bolo na zvážení konajúceho súdu, či postupom podľa stranám ešte poskytne dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, či označiť alebo predložiť dôkazy (predložiť chýbajúce dôkazy ohľadne právneho titulu a ohľadne postúpenia žalovanej pohľadávky).

10. Požiadavka na dôslednom zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na neaplikovaní právnej domnienky o nespornosti skutkových tvrdení. Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné, dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v odvolacom konaní má strana v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov ( ).

11. Pre ďalšie konanie súdu prvej inštancie v danej veci z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie posúdi, či možno skutkové tvrdenia strán považovať za nesporné podľa Len v prípade, ak skutkové tvrdenia strán budú nesporné, bude môcť o žalobe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, kedy (na nesporné tvrdenia) nevykonáva dokazovanie ( ) a zoberie za základ zisteného skutkového stavu nesporné tvrdenia strán, ktoré považuje za preukázané ( ) bez toho, aby posudzoval ich existenciu a pravdivosť na základe predložených dôkazov.

12. V prípade ak bude mať súd prvej inštancie o nespornosti (pravdivosti) skutkových tvrdení žalobcu dôvodné pochybnosti a neosvojí si ich ako podklad pre ustálenie skutkového stavu ( ); pretože skutkové tvrdenia nebudú vyplývať z dôkazov predložených žalobcom súdu na ich preukázanie ( ); musí vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom oboznámi strany postupom podľa o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za (ne)sporné a umožní im vyjadriť sa, aby bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania.

13. V danej veci súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď nevychádzal z nespornosti skutkových tvrdení strán. Týmto nesprávnym postupom uprel (reálne nevytvoril) žalobcovi procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť; z hľadiska meritórneho výsledku konania; k relevantným skutkovým tvrdeniam, o pravdivosti ktorých nadobudol dôvodnú pochybnosť, a zmaril tak možnosť aktívnej účasti žalobcu v konaní, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Tým, že žalobca nedostal príležitosť reagovať na danú procesnú situáciu s cieľom ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu, bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces (fair process). Vydaniu rozhodnutia súdu musí predchádzať zákonné konanie, t.j. taký procesný postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa ochrany svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom a integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; vrátane výroku o náhrade trov konania; zrušil podľa a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ); odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere a po ich odstránení opätovne posúdi opodstatnenosť nároku žalobcu z hľadiska relevantnej právnej úpravy a argumentácie žalobcu a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania ( ).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).