Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoCsp-6-2022.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoCsp/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému Adam Csuvaj, nar. XX.XX.XXXX, bytom Parková 1548/15, 986 01 Fiľakovo, o zaplatenie 302,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7Csp/131/2020-91 zo dňa 26. novembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7Csp/131/2020-91 zo dňa 26. novembra 2021 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu o zaplatenie 302,34 Eur spolu s príslušenstvom zamietol a druhou výrokovou vetou nepriznal náhradu trov konania žalovanému proti žalobcovi.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou dňa 27.11.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 302,34 Eur spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania 5 % p.a. zo sumy 302,34 Eur od 30.04.2019 až do zaplatenia z dôvodu, že žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 uzavretej s postupcom Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 362 341 76 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) nadobudol pohľadávku proti žalovanému a že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 17.10.2016 Zmluvu č. 6610049052, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Súd prvej inštancie v súlade s § 219 ods. 3 a § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol predmetnú vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu príslušenstva neprevyšovala 1.000,-- Eur.
3. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6610049052 zo dňa 17.10.2016 (ďalej len „zmluva o úvere“, resp. „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver - revolvingový úver vo výške úverového rámca 400,-- Eur s 26 % ročnou úrokovou sadzbou, na základe ktorej bol žalovaný povinný splácať mesačne splátku vo výške 4 % z dlžnej čiastky, najmenej 12,-- Eur. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN 23,94 %, RPMN 410 %, zároveň bolo dojednané čerpanie úveru na čiernu techniku IP650-80 vo výške 369,-- Eur s výškou mesačnej splátky 18,44 Eur s RPMN 23,50 %, počet mesačných poplatkov 25, ročná úroková sadzba 21,41 %. Súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky Premia Credit spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré v Hlave 7 s názvom Ukončenie úverovej zmluvy § 2 písm. a) ustanovovovali, že v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace je dlžník povinný celú čerpanú pôžičku na požiadanie splatiť, tzv. zosplatnenie. Ďalej súd
prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 04.11.2017 upozornil žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 80,15 Eur s upozornením na možnosť okamžitého splatenia celého zostatku úveru. Právny predchodca žalobcu Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27.12.2017 žiadal zaplatiť celú dlžnú čiastku vo výške 497,07 Eur do 15 dní od spísania výzvy. Podľa podacieho hárku bola podaná táto výzva na poštu na adresu žalovanému dňa 29.12.2017. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.05.2019 právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu. Podľa doručenky bolo oznámenie podané na poštu dňa 09.05.2017.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je nedôvodná. V konaní mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 369,-- Eur na financovanie čiernej techniky a úverový rámec 400,-- Eur. Konštatoval, že zmluva je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a nasl. a že zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom - právnym predchodcom žalobcu, ktorý uzavrel zmluvu v rámci predmetu svojej činnosti a spotrebiteľom - žalovaným, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania. Uviedol, že zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko úverová zmluva bola uzavretá medzi spotrebiteľom a veriteľom podľa § 2 písm. a) a b) tohto zákona.
5. Súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 512,05 Eur, pričom žalovaný uhradil, ako vyplynulo z nesporných tvrdení žalobcu sumu 209,71 Eur. Právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil úver ku dňu 27.12.2017. Právo predčasného zosplatnenia mal právny predchodca žalobcu so žalovaným dojednané v prílohe Zmluvy v hlave 7, § 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť dodávateľa upozorniť v lehote nie kratšej ako 15 dní od uplatnenia tohto práva v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň dodávateľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), a to najneskôr do splatnosti najbližšej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bola splatnosť splátky v 20. deň v mesiaci, preto súd prvej inštancie uviedol, že úver mohol byť ku dňu 27.12.2017 zosplatnený pre splátku splatnú dňa 20.09.2017, t.j. táto bola v omeškaní viac ako tri mesiace v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšej splátky dňa 20.01.2018 v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca preukázal, že uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka predchádzala výzva žalovanému, preto súd prvej inštancie posúdil predčasné zosplatnenie úveru ako platný právny úkon, ktorý neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie ex offo musel prihliadnuť na prípadné premlčanie nároku podľa § 100, 101 a 103 Občianskeho zákonníka. Keďže k zosplatneniu došlo ku dňu 27.12.2017, v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť doba od zročnosti splátky, pre ktorú sa stal splatným celý zosplatnený dlh, a to od splátky splatnej do dňa 20.09.2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.11.2020, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 20.09.2020 (vzhľadom splatnosť splátky, pre ktorú sa stal splatný celý úver). Vzhľadom na uplatnenie premlčanej splátky súd prvej inštancie podľa § 54a Občianskeho zákonníka žalobu zamietol.
6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovanému ako úspešnej strane v dôsledku jeho neaktivity nevznikli žiadne trovy súd prvej inštancie rozhodol, že mu neprizná náhradu trov konania proti žalobcovi ako neúspešnej strane.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie ustanovenia § 297 písm. b) CSP a vyslovil názor, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil jeho tvrdenia a rovnako podľa názoru súdu prvej inštancie sú tieto tvrdenia preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom v súlade s týmto ustanovením súd žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné, resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie podľa tohto ustanovenia
bez nariadenia pojednávania. Preto vyslovil názor, že rozhodnutie súdu je nesprávne, vychádza z nesprávneho procesného postupu a zároveň ním bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces. Mal za zrejmé, že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak v súlade s týmto ustanovením nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby boli strany konania oboznámené s predbežným právnym posúdením súdu najmä v prípade, ak súd považuje niektoré skutkové tvrdenia za sporné a mieni túto spornosť sankcionovať zamietnutím žaloby. Žalobca uviedol, že v danom konaní súd prvej inštancie nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadnu spornú skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. V tejto súvislosti poukázal aj na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Vzhľadom na tieto dôvody žalobca mal za to, že pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti o akejkoľvek skutočnosti ním uvádzanej, resp. mal v úmysle na vec aplikovať § 54a Občianskeho zákonníka, mal ho vyzvať na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam a v rámci predbežného právneho posúdenia prezentovať túto skutočnosť ako spornú, v dôsledku čoho by mohol využiť ďalšie prostriedky procesného útoku. Nakoľko súd prvej inštancie takto nepostupoval, až z napadnutého rozhodnutia sa dozvedel, že súd prvej inštancie vníma niektoré skutočnosti ako sporné, nemal žiadny dôvod na ďalšiu procesnú aktivitu a doplnenie dokazovania v tomto smere.
8. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby. Nestotožnil sa s tým, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť od splátky splatnej dňa 20.09.2017 a poukázal na to, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou. Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Uviedol, že v posudzovanom prípade bolo preukázané, že splatnosť splátok bola vždy k 20. dňu v mesiaci, výška splátky bola 4 % z dlžnej čiastky (minimálne 12,-- Eur), žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 27.12.2017) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bol veriteľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie všetkých splátok jednorazovo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko dlžník bol v omeškaní minimálne so zaplatením splátok úveru splatných dňa 20.08.2017, 20.09.2017, 20.10.2017, 20.11.2017 a 20.12.2017. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.j. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.12.2017. Preto považoval výklad druhej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie za nesprávny. Vyslovil názor, že oprávnenie jeho právneho predchodcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.09.2017 zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru dňa 20.10.2017 a jediná splátka, pre ktorú podaním zo dňa 27.12.2017 mohol jeho právny predchodca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je splátka splatná dňa 20.12.2017 za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje trojmesačné omeškanie na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v žiadnom ohľade to neznamená, že by sa druhá veta § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch nemala použiť. Ak teda veriteľ uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v právnom vzťahu vzniknutom so spotrebiteľskej zmluvy, musí byť spotrebiteľ v trojmesačnom omeškaní s platením splátok, musí byť súčasne upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, avšak napriek tomu môže byť toto právo dodávateľom uplatnené podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka len pre nesplnenie splátky, ktorá bezprostredne predchádzala uplatneniu tohto práva, nakoľko pre všetky skôr splatné splátky toto právo podľa druhej vety tohto ustanovenia zaniklo. S poukazom na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 4/2001 žalobca mal za zrejmé, že v prípade, ak jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 27.12.2017, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.12.2017 (t.j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre nezaplatenie ktorej mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace Vyslovil názor, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20.12.2017 tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky splatnej dňa 20.12.2017, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a teda v posudzovanom prípade odo dňa 21.12.2017 a uplynula by najskôr dňa 21.12.2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 27.11.2020 mal za to, že svoj nárok uplatnil
na súde pred uplynutím premlčacej doby. Zdôraznil, že pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 27.12.2017, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.12.2017, ktorá predstavuje nesplnenú splátku, podľa § 103 Občianskeho zákonníka a od ktorej splatnosti plynie premlčacia doba pre všetky splátky splatné do budúcna. Preto vyslovil názor, že nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky, nakoľko žaloba bola na súde podaná včas. V tejto súvislosti poukázal na viacerú judikatúru odvolacích súdov Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie dospel za nezmeneného skutkového a právneho stavu po vydaní platobného rozkazu v predmetnej veci k odlišnému záveru, pričom túto zmenu svojho právneho názoru súd prvej inštancie ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ničím neodôvodnil, v dôsledku čoho považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a prekvapivé. Z uvedených dôvodov vyslovil názor, že mu vnikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko žalobou uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v časti. Navrhol, aby odvolací úd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie jeho žalobe a prizná mu proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.11.2020 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 302,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 302,34 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia. Odvolací súd ďalej zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 17.10.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol bezúčelový revolvingový úver vo výške úverového rámca 400,-- Eur. V zmluve si zmluvné strany dojednali ročnú úrokovú sadzbu vo výške 26,28 %, výšku mesačnej splátky vo výške 4 % z dlžnej čiastky (minimálne 12,-- Eur), termín splatnosti splátok 20.deň v mesiaci, RPMN vo výške 41 %, priemernú hodnotu RPMN vo výške 23,94 %, odplatu vo výške 31,17 %, celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom vo výške 476,50 Eur. V zmluve o spotrebiteľskom úvere si zmluvné strany tiež dohodli poskytnutie úveru vo výške 369,-- Eur na nákup čiernej techniky. žalovaný sa zaviazal tento úver zaplatiť v 25. mesačných splátkach po 18,44 Eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 21,14 %, RPMN vo výške 23,50 % a celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom vo výške 461,-- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Úverové podmienky Premia karta Home Credit spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Podaním zo dňa 04.11.2017 označeným ako „Upomienka: Upozornenie pred zahájením vymáhania celého úveru“ právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 88,15 Eur ihneď a zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia celého zostatku úveru. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podaním zo dňa 27.12.2017 označeným ako „Výzva k splateniu celého dlhu“ právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splatenie celého úveru do 15 dní od spísania tejto výzvy.
12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
13. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
14. Odvolací súd ďalej preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol postupom podľa § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšovala 1.000,-- Eur. Žalobca v odvolaní namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o akejkoľvek ním uvedenej skutočnosti, resp. mal v úmysle aplikovať ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka mal ho vyzvať na vyjadrenie sa k týmto skutočnostiam a rovnako aj k premlčaniu uplatneného nároku, prípadne nariadiť vo veci pojednávanie a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. IV.ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I.ÚS 50/04) (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/29/2018 zo dňa 20. júna 2019)
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, keď súd overuje pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané skutkové tvrdenia preukázala na základe vykonaných dôkazov, rieši tak skutkové otázky, ktorých výsledkom sú jednotlivé skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové závery súdu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery tak, že aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd tak subsumuje vykonaným dokazovaním ustálený skutkový stav pod skutkovú podstatu konkrétnej právnej normy, aby mohol dospieť k právnemu záveru, či a komu prizná právo alebo uloží povinnosť.
16. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca svoj nárok na súde uplatnil po uplynutí premlčacej doby, pričom premlčanie nároku žalobcu skúmal ex offo podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie ním uplatneného nároku z dôvodu, že nárok žalobcu posúdil ako nárok uplatnený po uplynutí premlčacej doby, mohol z tohto dôvodu žalobu zamietnuť bez nariadenia pojednávania len za súčasného dodržania podmienky kontradiktórnosti konania, ktorá by bola za tejto situácie zachovaná buď doručením výzvy stranám, aby sa k ex offo k možnosti premlčania uplatneného nároku vyjadrili, alebo bolo potrebné nariadiť pojednávanie a túto skutočnosť oznámiť stranám v rámci predbežného právneho posúdenia veci. Požiadavka na zachovaní kontradiktórnosti konania má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd založí na záveroch vyvodených z jeho povinnosti ex offo skúmať, či žalobca si v konaní uplatnil premlčaný nárok alebo nie. Bez vytvorenia procesnej príležitosti strane v konaní pred súdom prvej inštancie kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné, dochádza k porušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia strán v konaní za nesporné, ale vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský spor ak pristúpi k preskúmavaniu či žalobca uplatnil svoj nárok pred uplynutím premlčacej doby, môže rozhodnúť až potom, ako umožní stranám vyjadriť sa k plynutiu premlčacej doby, prípadne nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom poskytne svoje predbežné právne posúdenie.
17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k možnosti premlčania ním uplatneného nároku. Takýmto nesprávnym postupom mu uprel procesnú možnosť kontradiktórne sa vyjadriť a zmaril tak možnosť aktívnej účasti žalobcu v konaní, čím mu odňal možnosť konať pred súdom.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi opodstatnenosť nároku žalobcu, pričom sa bude musieť vysporiadať aj s otázkou, ktorá nezaplatená splátka vyvolala zosplatnenie celého úveru, nakoľko v odvolaní žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca úver zosplatnil kvôli nezaplatenej
splátke splatnej dňa 20.12.2017, následne posúdi, či došlo platnému zosplatneniu úveru v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a z toho vyplývajúceho splnenia podmienok postúpenia pohľadávky s poukazom na § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci podľa § 396 ods. 3 CSP.
20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).