Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoCsp-9-2021.pdf
PDF · 94.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., o zaplatenie 655,50 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7Csp/32/2019-133 zo dňa 21. septembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba nie je dôvodná. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 655,50 EUR titulom nesplateného úveru, ktorý mal byť žalovanému poskytnutý právnym predchodcom žalobcu. Z dôkazov a z listín predložených žalobcom nemal za preukázané, že by žalovanému bol poskytnutý úver. Žalobca síce doručil súdu okrem zmluvy č. 2051627 zo dňa 02.01.1998 o sporožírovom účte, na základe ktorej mal byť žalovanému zriadený účet, aj dodatok k tejto zmluve datovaný ku dňu 19.01.2004, avšak ani z toho nevyplynulo, že by právnym predchodcom žalobcu bol žalovanému poskytnutý úver. Keďže žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuviedol ani také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplynulo uplatnené právo, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie zvoleným postupom v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) porušil jeho právo na spravodlivý proces. Ak teda súd postupoval podľa § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, tak mal vychádzať z dikcie tohto ustanovenia a rozhodnúť o nároku tak, ako si ho uplatňoval v konaní, resp. v prípade pochybností o unesení dôkazného bremena, mal nariadiť pojednávanie a vyzvať ho, aby sa vyjadril k sporným skutočnostiam. Rozhodnutie preto považuje za nesprávne, ktoré vychádza z nesprávneho procesného postupu. Súd nie je povinný vyzývať žalobcu na doplnenie dokazovania, ale je potrebné rešpektovať zákonné ustanovenia. Pokiaľ by bolo nariadené pojednávanie, mohol v rámci predbežného právneho posúdenia vysloviť svoj právny názor a doplniť dokazovanie o návrhy obidvoch strán sporu. Poukázaním na § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP uviedol, že mu bolo odňatá možnosť konať pred súdom a citoval rozhodnutia všeobecných súdov o dôkaznej povinnosti žalobcu, resp. o nesplnení tejto povinnosti a následného postupu súdu. Uviedol, že v konaní bol vydaný upomínacím súdom platobný rozkaz, ktorý bol zrušený len z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému, teda tento súd považoval uplatnený nárok za dôvodný a návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu vyhovel. Preto nemá žiadnu pochybnosť o tom, že svoj nárok pred súdom riadne preukázal. Ako dôkaz priložil platobnú históriu klienta preukazujúcu čerpanie úveru. Žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené v plnom rozsahu alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Odvolací súd po preskúmaní konania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd svoje konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto vada spočíva v postupe okresného súdu, ktorý v zmysle § 297 písm. b/ CSP vo veci nenariadil pojednávanie, čím pri súčasnom nedodržaní § 215 CSP došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Tento nedostatok pritom nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 a nasl., ako aj Dohovor o ochrane základných práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 garantujú právo na súdnu ochranu (spravodlivý proces). Toto právo zahŕňa jednak právo na prístup k súdu, t.j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu subjektívneho práva a jednak právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou radou inštitucionálnych a procesných záruk. Ustanovenie čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky našlo vyjadrenie aj v Civilnom sporovom poriadku, ktorý zakotvuje povinnosť súdov v civilnom procese postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených záujmov sporových strán a táto ochrana bola účinná tak, aby bol zachovaný princíp právnej istoty (čl. 2, 3 základných princípov CSP). Civilné konanie pred súdom je riadené zásadou ústnosti a bezprostredného konania (č.l. 9, 12 Základných pricípov CSP), keď podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Z citovaných ustanovení vyplýva, že civilný proces musí byť vedený tak, aby zaručil sporovým stranám realizáciu procesných práv priznaných im Civilným sporovým poriadkom za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Väčšina procesných oprávnení a povinností strany v civilnom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní, kde je straním konania umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, k tvrdeniu protistrany, právo záverečnej reči a pod. V zákonom stanovených prípadoch je možné rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 2, § 297 CSP) .
8. Ustanovenie § 297 písm. b/ CSP v spotrebiteľských sporoch umožňuje vec prejednať a rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, podmienkou pre takýto postup je, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
10. Podľa § 150 CSP. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (odsek 1). Na zistenie podstatných rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (odsek 2).
11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
12. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 Civilného sporového poriadku predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.
13. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s § 215 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporov (pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle ustanovenia § 296 CSP).
14. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca žalovanému poskytol na základe zmluvy č. 2051627 339 zo dňa 2.1.1998 úver, v akej výške a za akých podmienok, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
15. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že platobný rozkaz spolu so žalobou a s prílohami (č.l. 65) a následne žaloba s prílohami (č.l. 92 p.v.) boli žalovanému doručované na adresu trvalého bydliska, pričom zásielky neboli doručené s poznámkou, že adresát je neznámy. Vzhľadom k tomu, že iná adresa žalovaného, kde sa zdržiava sa súdu nepodarila zistiť, v zmysle § 106 ods. 3a § 116 ods. 2 CSP uvedené listiny boli žalovanému doručované oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 27.5.2020 (č.l. 106), spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a procesným poučením. Žalovaný sa k žalobe vôbec nevyjadril, t. j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam.
16. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
17. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
18. Formulácia ustanovenia § 297 písm. b) CSP korešponduje s formuláciou ustanovenia § 177 ods. 2 CSP. Z ustanovenia § 177 ods. 2 v spojení s ustanovením § 297 písm. b) CSP teda vyplýva, že súd prvej inštancie môže vec samú prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur (daný prípad) a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.
19. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ustanovenie § 297 písm. b) CSP upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán, a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (tak ako je
tomu v danom prípade). Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 297 veta prvá CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.
21. Z uvedených dôvodov je potom možné tiež uzavrieť, že na prejednanie veci samej v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1.000 eur, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo však daný prípad nie je.
22. Podmienky pre vydanie rozsudku postupom podľa § 297 písm. b/ CSP môžu nastať iba vtedy, ak súd žalobe žalobcu vyhovie. Totiž ak sa žalovaný v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrí, znamená, že skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, na základe ktorých sa žalobca domáha splnenia povinností podanou žalobou, nespochybňuje. V danom prípade, ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, došlo neprípustne k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, keďže namiesto žalovaného, ktorý žiadnu procesnú aktivitu v konaní nevynaložil, spochybnil opodstatnenosť a dôvodnosť podanej žaloby, čím vytvoril stav, že tvrdenia žalobcu v žalobe vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako procesnej strany v konaní, sa stali sporné. K záveru o možnej neopodstatnenosti žaloby by súd mohol dospieť iba na základe postupu podľa § 177 ods. 1 CSP, t.j. že by vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie spôsobom, ako to ustanovuje Civilný sporový poriadok a až na základe takéhoto postupu v konaní by mohol vyniesť vo veci rozsudok.
23. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie tiež pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok (ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu) bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, nakoľko porušil svoju obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena.
24. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.
25. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku tak, aby ochrana porušených práv bola spravodlivá a účinná a aby bol naplnený princíp právnej istoty, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)