Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/9/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., o zaplatenie 655,50 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -133 zo dňa 21. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba nie je dôvodná. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 655,50 EUR titulom nesplateného úveru, ktorý mal byť žalovanému poskytnutý právnym predchodcom žalobcu. Z dôkazov a z listín predložených žalobcom nemal za preukázané, že by žalovanému bol poskytnutý úver. Žalobca síce doručil súdu okrem zmluvy č. 2051627 zo dňa 02.01.1998 o sporožírovom účte, na základe ktorej mal byť žalovanému zriadený účet, aj dodatok k tejto zmluve datovaný ku dňu 19.01.2004, avšak ani z toho nevyplynulo, že by právnym predchodcom žalobcu bol žalovanému poskytnutý úver. Keďže žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuviedol ani také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplynulo uplatnené právo, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie zvoleným postupom v zmysle (ďalej len ,P“) porušil jeho právo na spravodlivý proces. Ak teda súd postupoval podľa bez nariadenia pojednávania, tak mal vychádzať z dikcie tohto ustanovenia a rozhodnúť o nároku tak, ako si ho uplatňoval v konaní, resp. v prípade pochybností o unesení dôkazného bremena, mal nariadiť pojednávanie a vyzvať ho, aby sa vyjadril k sporným skutočnostiam. Rozhodnutie preto považuje za nesprávne, ktoré vychádza z nesprávneho procesného postupu. Súd nie je povinný vyzývať žalobcu na doplnenie dokazovania, ale je potrebné rešpektovať zákonné ustanovenia. Pokiaľ by bolo nariadené pojednávanie, mohol v rámci predbežného právneho posúdenia vysloviť svoj právny názor a doplniť dokazovanie o návrhy obidvoch strán sporu. Poukázaním na a uviedol, že mu bolo odňatá možnosť konať pred súdom a citoval rozhodnutia všeobecných súdov o dôkaznej povinnosti žalobcu, resp. o nesplnení tejto povinnosti a následného postupu súdu. Uviedol, že v konaní bol vydaný upomínacím súdom platobný rozkaz, ktorý bol zrušený len z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému, teda tento súd považoval uplatnený nárok za dôvodný a návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu vyhovel. Preto nemá žiadnu pochybnosť o tom, že svoj nárok pred súdom riadne preukázal. Ako dôkaz priložil platobnú históriu klienta preukazujúcu čerpanie úveru. Žiadal

rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené v plnom rozsahu alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý podľa 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd po preskúmaní konania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd svoje konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto vada spočíva v postupe okresného súdu, ktorý v zmysle vo veci nenariadil pojednávanie, čím pri súčasnom nedodržaní došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Tento nedostatok pritom nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. v a nasl., ako aj Dohovor o ochrane základných práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 garantujú právo na súdnu ochranu (spravodlivý proces). Toto právo zahŕňa jednak právo na prístup k súdu, t.j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu subjektívneho práva a jednak právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou radou inštitucionálnych a procesných záruk. Ustanovenie čl. 46 a nasl. našlo vyjadrenie aj v , ktorý zakotvuje povinnosť súdov v civilnom procese postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených záujmov sporových strán a táto ochrana bola účinná tak, aby bol zachovaný princíp právnej istoty (, 3 základných princípov ). Civilné konanie pred súdom je riadené zásadou ústnosti a bezprostredného konania (č.l. 9, 12 Základných pricípov ), keď podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Z citovaných ustanovení vyplýva, že civilný proces musí byť vedený tak, aby zaručil sporovým stranám realizáciu procesných práv priznaných im za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Väčšina procesných oprávnení a povinností strany v civilnom súdnom konaní sa realizuje na pojednávaní, kde je straním konania umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonanému dokazovaniu, k tvrdeniu protistrany, právo záverečnej reči a pod. V zákonom stanovených prípadoch je možné rozhodnúť vo veci aj bez nariadenia pojednávania (, ) .

8. Ustanovenie v spotrebiteľských sporoch umožňuje vec prejednať a rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, podmienkou pre takýto postup je, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

9. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa . strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (odsek 1). Na zistenie podstatných rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (odsek 2).

11. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

12. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia až 154 predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v , pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.

13. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s , v zmysle ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporov (pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle ustanovenia ).

14. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca žalovanému poskytol na základe zmluvy č. 2051627 339 zo dňa 2.1.1998 úver, v akej výške a za akých podmienok, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

15. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že platobný rozkaz spolu so žalobou a s prílohami (č.l. 65) a následne žaloba s prílohami (č.l. 92 p.v.) boli žalovanému doručované na adresu trvalého bydliska, pričom zásielky neboli doručené s poznámkou, že adresát je neznámy. Vzhľadom k tomu, že iná adresa žalovaného, kde sa zdržiava sa súdu nepodarila zistiť, v zmysle a uvedené listiny boli žalovanému doručované oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 27.5.2020 (č.l. 106), spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe a procesným poučením. Žalovaný sa k žalobe vôbec nevyjadril, t. j. nevyjadril sa k jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam.

16. Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

17. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

18. Formulácia ustanovenia korešponduje s formuláciou ustanovenia . Z ustanovenia v spojení s ustanovením teda vyplýva, že súd prvej inštancie môže vec samú prejednať a rozhodnúť o nej bez nariadenia pojednávania okrem toho, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur (daný prípad) a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

19. Podľa po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

20. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ustanovenie upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela ( ), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán, a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena (tak ako je

tomu v danom prípade). Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa ustanovenia , ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie ( veta prvá ), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

21. Z uvedených dôvodov je potom možné tiež uzavrieť, že na prejednanie veci samej v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné v zmysle ustanovenia nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1.000 eur, len vtedy, ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci, čo však daný prípad nie je.

22. Podmienky pre vydanie rozsudku postupom podľa môžu nastať iba vtedy, ak súd žalobe žalobcu vyhovie. Totiž ak sa žalovaný v súdom stanovenej lehote podľa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrí, znamená, že skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, na základe ktorých sa žalobca domáha splnenia povinností podanou žalobou, nespochybňuje. V danom prípade, ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, došlo neprípustne k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, keďže namiesto žalovaného, ktorý žiadnu procesnú aktivitu v konaní nevynaložil, spochybnil opodstatnenosť a dôvodnosť podanej žaloby, čím vytvoril stav, že tvrdenia žalobcu v žalobe vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako procesnej strany v konaní, sa stali sporné. K záveru o možnej neopodstatnenosti žaloby by súd mohol dospieť iba na základe postupu podľa , t.j. že by vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie spôsobom, ako to ustanovuje a až na základe takéhoto postupu v konaní by mohol vyniesť vo veci rozsudok.

23. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie tiež pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok (ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu) bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia , nakoľko porušil svoju obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď jeho žalobu zamietol z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena.

24. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

25. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zrušiť a podľa ustanovenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc ustanovenia tak, aby ochrana porušených práv bola spravodlivá a účinná a aby bol naplnený princíp právnej istoty, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť. Zároveň rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )