Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/18/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: N. F., R.. X.X.XXXX, D. Ď. XX, XXX XX N., adresa na doručovanie: N.U. XX, XXX XX D. - N. D., o zaplatenie 876,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -102 zo dňa 11.1.2022 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal v upomínacom konaní zaplatenia sumy 876,48 eur s prísl. z dôvodu, že žalovaná dlhuje uvedenú sumu po tom, čo riadne neuhrádzala dlh vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prvoinštančný súd vo veci konal po tom, čo mu bola vec postúpená upomínacím súdom. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. rozhodol bez nariadenia pojednávania vyhlásením rozsudku. Na návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere Slovenská sporiteľňa dňa 15.4.2016 akceptovala návrh žalovanej a došlo k uzatvoreniu zmluvy. Žalovanej bol poskytnutý splátkový úver č. XXXXXXXXXX vo výške 600 eur ako spotrebný úver na čokoľvek s fixnou výškou úrokovej sadzby 19,9 % ročne, s výškou splátky 14,09 eur mesačne v 12. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky je 12.6.2016, počet splátok je 84 a konečná splatnosť bola stanovená na 12.5.2023. RPMN bola určená na 23,69 %, priemerná hodnota RPMN bola 19,73 %. Celková čiastka spojená s úverom mala byť uhradená vo výške 1.181,77 eur, odplata podľa bola 20,86 % ročne, poplatok za poistenie úveru 0,48 eur, splatný v periodicite a termíne splátok úveru. Posledná riadna splátka bola žalovanou zaplatená dňa 9.4.2018 vo výške 14,09 eura. Dňa 24.8.2018 bola zaplatená suma 1,96 eur a dňa 11.9.2018 suma 10,42 eura. Celkom bola splatená suma 322,84 eur. Výzvou zo dňa 30.10.2019 banka vyzvala žalovanú na úhradu dlžných splátok k 30.10.2019 vo výške 264,13 eur. Výzvou zo dňa 16.12.2019 banka vyzvala žalovanú na úhradu splatnej pohľadávky, ktorá predstavuje ku dňu 16.12.2019 sumu 834,02 eur. Predtým však listom zo dňa 2.12.2019 banka oznámila žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru k 1.12.2019. Dôkazy o doručení týchto výziev, ako aj oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámenia o postúpení pohľadávky predložené neboli. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0222/2020/CE zo dňa 24.3.2020 Slovenská sporiteľňa postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Ide o zostatok pohľadávky vo výške 876,48 eur, z čoho istina predstavuje 600 eur a úroky 258,56 eur. Listom zo dňa 31.3.2020 banka oznámila žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky k 24.3.2020. Žalobca nepredložil doklad o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky.

Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobca nepredložil dôkazy o splnení odbornej starostlivosti podľa v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, na základe ktorej veriteľ posúdil schopnosť žalovanej splácať predmetný úver. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa , , , o spotrebiteľských úveroch, ďalej podľa tohto zákona a tohto zákona. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca ako právny nástupca banky nepreukázal splnenie odbornej starostlivosti pri poskytnutí tohto úveru a ani z návrhu na uzavretie zmluvy a ani zo zmluvy samotnej a predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby žalobca túto svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch a ktorú povinnosť má preukazovať už pri podaní žaloby, splnil. Ak neboli predložené dôkazy o tom, že veriteľ konal s odbornou starostlivosťou a z predložených listinných dôkazov takéto konanie žalobcu nevyplýva, ak bola poskytnutá suma 600 eur na 84 mesiacov, to znamená 7 rokov, a nie sú známe žiadne údaje o tom, či vôbec žalovaná bola spôsobilá predmetný úver splácať nielen v čase uzavretia zmluvy, ale aj po dobu 7 rokov, aj keď takýmito nízkymi splátkami, je potrebné deklarovať, že veriteľ nepreukázal, že konal s odbornou starostlivosťou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nie je možné takýto úver predčasne zosplatniť a nie je možné ho ani postúpiť. Preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie prvoinštančný súd žalobu zamietol. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že neboli predložené ani dôkazy o tom, aby došlo k platnému predčasnému zosplatneniu dlhu zo strany banky, keďže ani k výzvam, ani k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 2.12.2019, ani k oznámeniu o postúpení pohľadávky z 31.3.2020 neboli predložené dôkazy o ich doručení. Preto ani nie je možné považovať úver za riadne predčasne zosplatnený. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na rozporuplnosť špecifikácie predmetnej pohľadávky v časti, v ktorej žalobca žiada zaplatenie neuhradenej istiny vo výške 600 eur, pretože v takejto výške istina bola nesplatená ku dňu poskytnutia úveru, pričom došlo k splácaniu úveru do roku 2018, kde samotná anuitná splátka pozostávala zo sumy splátky istiny, tak aj úrokov a poplatkov za poistenie. Pokiaľ žalobca žiadal o zaplatenie neuhradeného úroku z omeškania vo výške 18,71 eur a neuhradených poplatkov vo výške 17,92 eur, nie je známe ani zo žaloby ani z predložených listinných dôkazov, ako dospel k dôvodnosti uplatnenia týchto nárokov a ako a kedy mali tieto nároky vzniknúť. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a . Žalovaná mala vo veci plný úspech, trovy konania jej však nevznikli, a preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca uviedol, že prvoinštančný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Poukázal na ust. . Žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu a tvrdenia žalobcu v žalobe neboli sporné. Potom súd podľa mal žalobe vyhovieť. Ak by skutkové tvrdenia boli sporné, súd by nemal určité skutočnosti preukázané, nemal by potom splnené podmienky pre rozhodnutie podľa bez nariadenia pojednávania. Prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom vo veci konal a rozhodol. Súd nie je povinný vyzvať žalobcu na doplnenie dokazovania, avšak v takom prípade nemôže žalobu zamietnuť bez toho, aby nariadil pojednávanie, na ktorom môže doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami žiadne skutočnosti ako sporné, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom uvedené závery potvrdzuje aj aktuálna rozhodovacia prax krajských súdov Slovenskej republiky. Keďže žalovaná nepoprela ani jedno z tvrdení žalobcu ohľadne skúmania bonity, žiadnym spôsobom nerozporovala tieto tvrdenia, napriek tomu prvoinštančný súd vlastnou činnosťou tieto tvrdenia popieral, v dôsledku čoho nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súdne rozhodnutie v prípade takéhoto postupu bez nariadenia pojednávania, kde by súd poskytol stranám možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci, neposkytuje stranám sporu právnu istotu a spravodlivé rozhodnutie ich sporu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, ale naopak, v priamom rozpore so základnými princípmi , ako aj jeho jednotlivých ustanovení ( ) prispieva k rozdeľovaniu už beztak nejednotnej súdnej praxe v totožných veciach. Súd nemôže automaticky „od

stola“ hodnotiť porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a súd žiadne rozhodujúce otázky spotrebiteľovi o skutkovom stave alebo životnej situácii ani len nekládol. Žalobca nesúhlasil ani s nesprávnym hodnotením nepreukázania doručenia výziev, keď doručenie týchto výziev nebolo medzi stranami spornou skutočnosťou. Za spornú ju považoval súd. Pokiaľ sa týka výšky uplatneného nároku, žalobca nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu o jej rozporuplnosti, pretože špecifikáciu predmetnej pohľadávky v časti, v ktorej žiada zaplatenie neuhradenej istiny vo výške 600 eur, ako aj výšku sumy neuhradeného úroku z omeškania vo výške 18,71 eur a neuhradených poplatkov vo výške 17,92 eur jasne a zrozumiteľne uviedol v žalobe, kde uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 876,48 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 600 eur, z riadneho úroku vo výške 239,85 eur, z úroku z omeškania vo výške 18,71 eur a z poplatku vo výške 17,92 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Ak mal súd napriek uvedenému za to, že žalobca výšku pohľadávky nepreukázal, potom mal vo veci nariadiť pojednávanie, uviesť svoje predbežné právne posúdenie a umožniť tak žalobcovi uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku, ktorými by pohľadávku špecifikoval. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. podľa ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca vyčíslil trovy konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

6. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé rozhodnutie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu o tom, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že došlo k pochybeniu pri realizácii kontradiktórnosti súdneho konania, pričom tento odvolací dôvod nie je možné napraviť procesom pred odvolacím súdom, ale len pred súdom prvej inštancie tak, aby vec bola náležitým spôsobom prejednaná, aby náležitým spôsobom bol zistený skutkový a právny stav vo veci a vo veci spravodlivo rozhodnuté, ako dôvodnú. Prvoinštančný súd vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku postupom podľa . Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. V prejednávanej veci prvoinštančný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca náležitým spôsobom neskúmal bonitu spotrebiteľa, a preto úver nebol oprávnený zosplatniť a nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný a ďalej preto, že nemal k dispozícii doklady o doručení výziev podľa , výzvy o zosplatnení úveru, ako aj oznámenie o postúpení úveru na žalobcu. Ďalej prvoinštančný súd považoval skutkovo odôvodnený nárok zo žaloby za rozporuplný čo do jeho vyčíslenia.

Na to, aby súd mohol vo veci postupovať bez nariadenia pojednávania podľa , musí ísť o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu sú nesporné a musí ísť o bagateľný cenzus. Bagateľný cenzus je zrejmý z predmetu sporu. Pokiaľ sa týka jednoduchého právneho posúdenia veci a nespornosť skutkových tvrdení strán sporu, ide o podmienky, kedy nie je potrebné vykonať dokazovanie pred súdom a vec právne pred súdom prejednať. V prípade, že žalovaný nespochybňuje tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, skutkové tvrdenia sú nesporné a predpokladá sa, že žalobe bude na verejnom vyhlásení rozsudku vyhovené. V danej veci však prvoinštančný súd nevychádzal z tejto premisy a nepovažoval skutkové tvrdenia žalobcu nepopreté žalovanou za nesporné. Naopak, považoval tvrdenia žalobcu za sporné a žalobcu postupom podľa alebo neoboznámil so svojim predbežným právnym posúdením veci a nevytvoril stranám sporu, najmä žalobcovi, dostatočný procesný priestor na to, aby súdom považované sporné skutkové okolnosti mohol ešte vysvetliť, resp. preukázať ďalšími dôkazmi, ku ktorým by mohla na pojednávaní zaujať žalovaná svoju procesnú obranu. Tým, že prvoinštančný súd prioritne zamietol žalobu pre to, že žalobca nedostatočne skúmal bonitu spotrebiteľa a tým nemohol zosplatniť dlh žalovanej, žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku hrubého porušenia povinnosti veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa je predčasný a v svojom závere aj pre strany sporu konajúce kontradiktórne prekvapivý.

7. Prvoinštančný súd nevyzval žalobcu, aby preukázal okolnosti skúmania bonity spotrebiteľa, preto neumožnil mu ani aplikáciu práva na spravodlivý proces. Aj závery prvoinštančného súdu o absencii dokladov o doručení všetkých výziev (výzva podľa , výzva k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, k oznámeniu o postúpení pohľadávky) sú okolnosti, na ktoré mal prvoinštančný súd vyzvať žalobcu a umožniť mu procesným postupom na pojednávaní predložiť tieto listiny osvedčujúce skutočnosti, ktoré prvoinštančný súd považoval za sporné. Pri spornosti uplatňovanej pohľadávky bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na vysvetlenie alebo zdokladovanie uplatňovanej výšky a dôvodu.

8. Keďže prvoinštančný súd týmto spôsobom nepostupoval, porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a tým mu odňal právo na uskutočňovanie žalobcovi patriacich procesných práv vyplývajúcich z kontradiktórnosti súdneho konania v takej miere, že tento nedostatok nie je možné napraviť pred odvolacím súdom. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu podľa .

9. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní nariadiť vo veci pojednávanie. V prvom rade prvoinštančný súd skôr, než bude skúmať, či právny predchodca žalobcu náležitým spôsobom skúmal bonitu spotrebiteľa, musí vyhodnotiť, či je žalobca aktívne vecne legitimovanou stranou sporu z hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, a teda či sa stal oprávneným držiteľom pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Až v prípade, že dospeje k záveru, že je žalobca aktívne vecne legitimovaný, bude povinnosťou súdu skúmať, či právny predchodca žalobcu riadne skúmal bonitu žalovaného a či uplatňovaná pohľadávka je dôvodná čo do základu a čo do výšky. Prvoinštančný súd na preukázanie sporných skutkových tvrdení žalobcu vyzve žalobcu na preukázanie týchto okolností, prípadne požiada strany sporu (žalobcu) o ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa sporných okolností.

10. Prvoinštančný súd postupom podľa rozhodne aj o náhrade trov konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.