Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Svk/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. vo veci žalobkyne: O.. I.. E. R., bytom U. XX, XXX XX T. T., zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Primátor Mesta Banská Bystrica, ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 132115/2021 k INF 111/2019 zo dňa 29. júla 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -104 z 30. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania priznáva.

odôvodnenie:

Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd postupom podľa (ďalej aj „“) rozhodol tak, že rozhodnutie Primátora Mesta Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) sp. zn. 132115/2021 k INF 111/2019 zo dňa 29. júla 2021, ako aj rozhodnutie Mestského úradu v Banskej Bystrici sp. zn. INF 111/2021, 123658/2021 zo dňa 30. júna 2021 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 2. Mestský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. INF 111/2021, 123658/2021 zo dňa 30. júna 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobkyne, ktorou podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „“) žiadala o sprístupnenie informácie- poskytnutie kópie stanovísk a pripomienok doručených v rámci prerokovania Návrhu územného plánu Mesta Banská Bystrica- Zmeny a doplnky č. 6. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že materiál súvisiaci s návrhom územného plánu Mesta Banská Bystrica Zmeny a doplnky č. 6 je pracovným materiálom, ktorý je aj vo vzťahu k stanoviskám doručeným v rámci jeho prerokovávania vo fáze neverejného prejednávania a podlieha zmenám a úpravám. Pracovný materiál ani jeho časti nie je možné považovať za informáciu, ktorá podlieha sprístupňovaniu v režime a za taký ho bude možné považovať až v momente, keď bude spracovaný do konečnej podoby ako výsledok činnosti odborných útvarov a v podobe hotového dokumentu. V odôvodnení ďalej uviedol, že informácie súvisiace s procesom prerokovávania vo vzťahu k predmetnému návrhu budú verejne dostupné v zmysle o obecnom zriadení a to 15 dní pred konaním mestského zastupiteľstva. Do tejto doby sa na všetky pripomienky a stanoviská k predkladanému materiálu vzťahuje Poukázal aj na s tým, že celý materiál bude zverejnený na základe o obecnom zriadení vo vopred stanovenej dobe a teda bude po spracovaní a upravení do konečnej podoby materiálom verejne dostupným.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím sp. zn. 132115/2021 k INF 111/2019 zo dňa 29. júla 2021 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnil ho tým, že pripomienky k návrhu územného plánu mesta môže podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) podať ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pričom samotné prerokovanie prebieha individuálne, výsledkom tohto prerokovania nemusí byť akceptácia pripomienky a ten, kto ju podá, ju môže na základe vlastnej vôle korigovať aj zrušiť. Pripomienky a stanoviská sa prerokúvajú výlučne s tými, ktorí ich uplatnili. S podanými pripomienkami a stanoviskami sa neoboznamuje pred ukončením procesu tretia strana a táto strana ani nie je oprávnená do tohto procesu zasahovať. Uviedol, že pokiaľ žiadateľka žiada o sprístupnenie kópie stanovísk a pripomienok doručených v procese prerokovania územnoplánovacej dokumentácie, tieto budú v rámci tabuľkového prehľadu vyhodnotenia pripomienok v predkladanom materiály uvedené v kompletnom znení. 4. Správny súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že stanoviská dotknutých orgánov doručené povinnej osobe v procese prípravy návrhu zmien územného plánu sú bezpochyby informáciami, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Posúdenie návrhu územného plánu dotknutým orgánom verejnej správy predstavuje odborné posúdenie z pohľadu ochrany verejných záujmov, ochrana ktorých patrí do kompetencie tohto dotknutého orgánu. Podľa takého obsahu je stanovisko vždy informáciou. 5. Námietku žalobkyne ohľadom nezákonnosti záverov orgánov verejnej správy o tom, že nejde o informácie, kým nie je proces ukončený, vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Tvrdenie žalovaného, že z ustanovenia (znovu prerokovanie nezohľadnených stanovísk a pripomienok) vyplýva, že nejde o informáciu podľa , nemá oporu v týchto ustanoveniach. Je aj v rozpore s významom slova „informácia“, teda údaj, hodnota, správa. Stanovisko dotknutého orgánu podľa obsahu má vždy informačnú hodnotu a na tom nič nemení ani skutočnosť, že takáto informácia môže byť neskôr dotknutým orgánom doplnená, zmenená alebo inak upravená. Žiadny právny význam nemá ani skutočnosť, že v procese obstarania nemá úpravu, podľa ktorej by bola povinná osoba povinná zverejňovať tieto stanoviská. v súlade s SR zaručeným právom na informácie ukladá povinným osobám poskytnúť všetky informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pokiaľ nie sú splnené dôvody nesprístupnenia uvedené v až 6. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne, že nemá žiadnu väzbu na v žiadnom ustanovení, teda ani v tých, na ktoré poukazuje žalovaný, neobsahuje úpravu, ktorá by žalovaného ako povinnú osobu zaväzovala mlčanlivosťou a ani žiadne ustanovenie, ktoré by predstavovalo prekážku brániacu doručené stanovisko dotknutého orgánu v procese obstarania zmien územného plánu pred zverejnením alebo pred zneužitím. Úvaha, že stanovisko nie je informáciou z dôvodu, že môže byť zmenené nemá oporu ani vo význame slova informácia a preto ani žiaden logický základ. 7. V rozhodnutí ďalej uviedol, že žiadne ustanovenie ani , ani o obecnom zriadení neprikazuje povinnej osobe zverejniť doručené stanovisko dotknutých orgánov, pričom poukázal na o obecnom zriadení, podľa ktorého „Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom sídle obce v tej istej lehote“, a teda taká povinnosť povinnej osobe ani z tohto ustanovenia nevyplýva. 8. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyni chýbala aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby z dôvodu, že v žalobe neuviedla, ktoré konkrétne právo bolo napadnutým rozhodnutím porušené, správny súd takejto námietke nemohol priznať relevanciu, pričom poukázal na ustanovenie . Nie je spor o tom, že žalobkyňa bola účastníčkou administratívneho konania na základe svojej žiadosti o informácie podanej povinnej osobe podľa 9. Správny súd na základe uvedeného napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa , nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 10. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa , a a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30. novembra 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Sťažovateľ uviedol, že rozsudok správneho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení a správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru sa žalobkyňa nedomáhala poskytnutia zverejnenia materiálu, ktorý môže byť v uvedenom

štádiu predmetného konania bežne sprístupňovanou informáciou. Jeho zverejnenie je totiž, v súlade s príslušnými právnymi predpismi, možné až po súhlasnom stanovisku príslušného okresného úradu, ktorý preskúma celý návrh aj s povinnými prílohami a až po udelení súhlasu s predloženým návrhom a preskúmaní správnosti postupu obstarania a prerokovania a ostatných jeho predpísaných náležitostí

- až týmto momentom je predmetný kompletný materiál možné zverejniť. Žalobkyňa sa teda domáhala od žalovaného postupu v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, ktorý bol v predmetnom konaní viazaný a nebolo zákonne konformným spôsobom možné jej žiadosti v rozhodnom čase vyhovieť. 12. Sťažovateľ ďalej uviedol, že žalobkyňa použila ako prostriedok na získanie informácií, ktoré v prebiehajúcom procese bolo možné použiť v rozpore s právami účastníkov konania. Túto skutočnosť preukazuje aj fakt, že žalobkyňa neakceptovala možnosť oficiálne získať požadované informácie v čase, kedy už môže byť kompletný materiál k prerokovávaniu ÚPN Mesta Banská Bystrica ZaD č. 6 zverejnený v súlade so znením o obecnom zriadení a teda bude po spracovaní a upravení do konečnej podoby materiálom verejne dostupným. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , a 2M . 13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal aj porušenie v spojení s , nakoľko správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie nad rámec žalobných dôvodov. Podľa obsahu žaloby žalobkyňa namietala nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a nie rozhodnutia žalovaného. Podľa je jednou z náležitostí žaloby uvedenie dôvodov žaloby, ktoré sa vzťahujú k napadnutému rozhodnutiu, ktorým je podľa rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku, teda rozhodnutie II. stupňa a nie rozhodnutie Mestského úradu. 14. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom podľa sťažovateľa ďalej spočívalo aj v tom, že nesprávne interpretoval na daný skutkový stav. Zákon o slobode informácií v , pri odkaze č. 25 v poznámke pod čiarou len príkladmo uvádza „osobitné zákony“. Z uvedeného teda nevyplýva, že týmto zákonom nemôže byť aj , ako to uviedol Správny súd. Sťažovateľ aj naďalej trvá na tom, že ustanovenie upravuje okruh osôb, ktoré „narábajú“, oboznamujú sa so stanoviskami k návrhu územného plánu v procese do skončenia vyhodnotenia stanovísk. Informácie požadované žalobkyňou boli informáciami, ktoré sa podľa v nadväznosti na do skončenia procesu vyhodnotenia stanovísk orgánom územného plánovania obcou nezverejňujú. Podľa ide o informácie, ktoré sú doručované žalovanému na plnenie úlohy, ktorou je obstaranie územnoplánovacej dokumentácie obcí a zón, ako aj ich zmien. 15. Sťažovateľ uviedol, že správny súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces aj tým, že nevyhodnotil dôkaz - výsluch žalobkyne na pojednávaní dňa 30.11.2022, kde uviedla, že dôvod, na ktorý sa žalovaný odvolal uvedený v nemohol byť naplnený, keď nejde o žiadnu informáciu, na ktorú by sa vzťahovala povinnosť mlčanlivosti tým, že je to vlastne zverejnené. Týmto dôkazom bolo preukázané skutkové tvrdenie žalovaného, že požadovaná informácia bola po skončení procesu vyhodnotenia stanovísk dotknutých orgánov žalovaným zverejnená. 16. Správny súd sa podľa sťažovateľa svojim rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v rozhodnutiach sp. zn. a sp. zn. , podľa ktorých „aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle , ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní“. V zmysle rozhodnutia sp. zn. „ak podľa ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona..“ Sťažovateľ uviedol, že v obsahu žaloby nebola zmienka o konkrétnom tvrdení o ukrátení na právach, ktoré by korešpondovalo jeho subjektívnemu oprávneniu vychádzajúcemu z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. 17. Na záver sťažovateľ uviedol, že ak by žalobkyňa bola fyzickou osobou, ktorej vlastnícke práva sú návrhom územného plánu dotknuté, podľa Vyhlášky č. má právo podať pripomienku, ktorú musí žalovaný ako orgán územného plánovania ktorý obstaráva územný plán, vyhodnotiť a uvedené musí byť aj súčasťou návrhu územného plánu predloženého na schválenie Okresnému úradu Banská Bystrica.

18. Sťažovateľ žiadal zrušiť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. -104 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. III. Posúdenie kasačného súdu 19. Najvyšší správny súd (ďalej len „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ) a má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. Kasačný súd v prvom rade považoval za potrebné utriediť podstatu námietok sťažovateľa, nakoľko kasačná sťažnosť je obsiahla a obsahovo vo viacerých bodoch rozporná: a) Sťažovateľ v prvom rade poukázal na to, že žalobkyňa sa žiadosťou domáhala sprístupnenia informácie, ktorú jej on ako povinná osoba v čase podania jej žiadosti nemohol sprístupniť z dôvodu obmedzenia podľa b) Sťažovateľ zároveň svoje rozhodnutie postavil na ustanovení , pričom preukázanie jeho opodstatnenia videl v „priznaní“ samotnej žalobkyne, ktorá na pojednávaní uviedla, že požadované informácie boli zverejnené a tým mu dala za pravdu. c) Podľa sťažovateľa správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie nad rámec žalobných dôvodov, keďže žalobkyňa v žalobe neuviedla dôvody, pre ktoré by napádala rozhodnutie žalovaného, uviedla iba dôvody prvostupňového rozhodnutia. d) Sťažovateľ spochybňuje aj aktívnu procesnú legitimáciu žalobkyne, nakoľko táto v žalobe neuviedla konkrétne tvrdenia o ukrátení na svojich právach, ktoré by korešpondovalo jej subjektívnemu oprávneniu vychádzajúcemu z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo jej právnu pozíciu a zasiahlo do jej právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jej právneho postavenia. 21. Kasačný súd s ohľadom na uvedené konštatuje, že ku všetkým kasačným námietkam sa dostačujúco vyjadril správny súd vo svojom rozhodnutí, avšak nad rámec tohto odôvodnenia uvádza: 22. Podľa každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 23. Podľa informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 24. S poukazom na je možné určiť, že osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že povinné osoby majú informačnú povinnosť v právnom režime tohto zákona v rozsahu zverených úsekov štátnej správy, samosprávy alebo zákonom prenesenej verejnej správy, pričom záverečná formulácia v ustanovení túto priamu súvislosť potvrdzuje. 25. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje najvšeobecnejšiu a zároveň najkomplexnejšiu úpravu, ktorá je prejavom ústavne garantovaného práva na informácie v zmysle SR. To však nevylučuje, aby iné právne predpisy vydané v súlade s a 4 SR obsahovali obmedzenia, ktoré nemusia vždy korešpondovať s kategóriami pokrytými v až 11 , obsahujúcimi explicitné obmedzenie práva na prístup k informáciám. Súdy prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti deklarovali koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, v zmysle ktorej obmedzenie sprístupnenia informácií vyplýva aj z iných právnych predpisov, nielen zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.04.2010, ktoré prešlo následným testom ústavnosti zo dňa 07.12.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.02.2014, sp. zn. zo dňa 31.07.2013, sp. zn. zo dňa 21.03.2012, ako aj z rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 09.03.2010. Túto koncepciu súdna prax, vrátane ÚS SR, opakovane potvrdzuje, avšak vyžaduje, aby bol implicitný zákaz poskytnutia informácie vždy zrozumiteľne odôvodnený v rozhodnutí, ktorým sa žiadosti nevyhovuje. 26. Súdna prax zároveň akcentuje potrebu reštriktívneho výkladu prípustnosti obmedzenia práva na informácie. Obmedzenie práva na informácie, ktoré spadá do kategórie základných práv a slobôd, je možné výlučne za splnenia troch podmienok, a to zákonnosti (zásah do tohto práva možno vykonať len na základe zákona a v súlade s ním), legitímnosti cieľa ( taxatívne vymenúva dôvody obmedzenia práva na informácie) a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že cit.: „ (...) podľa zaručuje osobitnú ochranu slobody prejavu aj práva prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie. Okrem všeobecných podmienok, ktoré sa pri obmedzovaní všetkých základných práv a slobôd musia

dodržať podľa , sloboda prejavu a právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať idey a informácie sa môže obmedziť, iba ak sa splnia osobitné podmienky podľa . Obmedzenie práva na informácie v súlade s je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily ().... Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (). 27. Súčasne, rozhodovacia prax súdov požaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú

- t. j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť (Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: ). Aj ak je identifikované zákonné obmedzenie, je potrebné aj v rámci zákonného obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť ( ). 28. Oprávnená osoba nemusí vo svojej žiadosti o poskytnutie informácie, ktorou uplatňuje svoje garantované právo na prístup k informáciám, uviesť dôvody, ktorými by naplnila alebo zdôvodnila účel svojej žiadosti. Rovnako povinná osoba nesmie v súlade s uvedenými východiskami a princípom dobrej verejnej správy skúmať účel žiadosti oprávnenej osoby o poskytnutie informácie. Povinnosťou povinnej osoby je z hľadiska sprístupnenia informácie, ktorú má k dispozícii skúmať jedine to, či existuje jeden alebo viacero zákonných dôvodov na jej nesprístupnenie, t. j. či je okrem formálnej podmienky ochrany určitej informácie splnená aj podmienka materiálna. V opačnom prípade musí povinná osoba požadovanú informáciu sprístupniť. 29. Stanoviská doručené povinnej osobe v procese prípravy návrhu zmien územného plánu sú nepochybne informáciami, ktoré má povinná osoba k dispozícii. 30. Mestský úrad v Banskej Bystrici ako prvostupňový orgán svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie postavil na dôvodoch podľa a Žalovaný prvostupňové rozhodnutie nijako nezmenil, iba doplnil dôvody, pre ktoré prvostupňový orgán nesprístupnil požadované informácie. Žalobkyňa v žalobe síce spomínala dôvody obmedzení, ktoré uviedol prvostupňový orgán, avšak z obsahu samotnej žaloby jasne vyplýva, proti akému rozhodnutiu žaloba smeruje a čo sa ňou napáda. Rovnako je z obsahu žaloby zrejmé, ktorý orgán je označený ako žalovaný. Žalobkyňa v žalobnom návrhu jasne uviedla, že žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Preto kasačný súd námietku sťažovateľa ohľadom porušenia vyhodnotil ako nedôvodnú. 31. Pokiaľ ide o samotné dôvody nesprístupnenia informácie v zmysle napadnutých rozhodnutí, tieto podľa názoru kasačného súdu nie sú dôvodmi nesprístupnenia informácie tak, ako ich predpokladá zákon. 32. K výkladu ustanovenia zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. z 27. apríla 2016, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí slovenských súdov 4/2017 pod č. 26, cit: „Súd prvého stupňa správne uviedol, že všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa Správneho poriadku nebráni sprístupňovaniu informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení a nemožno ich považovať na účely za formu zverejňovania informácií na základe osobitného zákona, ktoré by odôvodňovalo principiálne obmedzenie slobodného prístupu k informáciám. Dôvod obmedzenia sprístupnenia informácií v zmysle je možné aplikovať len v tých prípadoch a na tie informácie, ktoré sú zverejnené, a teda každý ich môže vyhľadať a získať bez akéhokoľvek obmedzenia alebo vyžadovania splnenia akýchkoľvek predpokladov. Pôjde najmä o informácie zverejnené na internete, ale nie je vylúčená ani iná forma zverejnenia, ak je možné dané informácie bez väčších ťažkostí vyhľadať a získať. O takýto prípad však nejde, ak sa informácia zverejňuje žiadateľovi o sprístupnenie informácie za splnenia podmienky, že patrí do kategórie oprávnených osôb v zmysle , ktorými sú vlastník, správca majetku štátu, správca majetku vyššieho územného celku, správca majetku obce, nájomca alebo iný oprávnený z práv k cudzím veciam (záložný veriteľ, oprávnený z vecného

bremena, oprávnený z predkupného práva). Iným osobám nemožno informácie zo spisu uloženom v registratúrnom stredisku v zmysle ustanovení a vyhlášky č. poskytnúť. Skutočnosť, že v prejednávanom prípade sú požadované informácie sprístupňované podľa osobitných predpisov, stanovenému okruhu oprávnených osôb, resp. osôb preukazujúcich odôvodnenosť svojej požiadavky, a to za splnenia konkrétnych zákonných podmienok nenapĺňa dôvod obmedzenia sprístupnenia ustanovený v “ 33. Obmedzenie prístupu k informáciám podľa ods. 1 písm. b) má za cieľ zmierniť neprimeranú administratívnu záťaž a odbremeniť povinné osoby, ktoré zverejňujú požadované informácie na základe alebo osobitných zákonov. Verejnosť má možnosť získavať bezproblémovo primárny rozsah informácií a fyzické alebo právnické osoby sa v tomto základnom rozsahu nemusia obracať na povinnú osobu s individuálnou žiadosťou. 34. Uvedené však nie je tento prípad, nakoľko v čase, keď žalobkyňa žiadala o sprístupnenie informácie, táto zverejnená nebola a ako správne uviedol správny súd, stanoviská doručené v procese pripomienkovania Návrhu zmien územného plánu zmeny a doplnky č. 6 nie sú informáciami, ktoré sa zverejňujú podľa o obecnom zriadení v podobe, v akej ich žiadala žalobkyňa. 35. Pokiaľ ide o dôvod nesprístupnenia podľa ustanovenia , kasačný súd si dovoľuje poukázať na rozpornosť použitia tohto dôvodu obmedzenia sprístupnenia informácie v spojení s ustanovením Na jednej strane žalovaný tvrdí, že informáciu nesprístupnil z dôvodu, že táto sa sprístupňuje na základe zákona, na druhej strane v jednom rozhodnutí uvádza, že tú istú informáciu nesprístupní z dôvodov podľa 36. Podľa pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona,25) podľa ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím, ktoré však možno podľa tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami. Je pravdou, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám uvádza príkladmo „osobitné zákony“, podľa ktorých sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, avšak kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k žalovanému a rovnako neobsahuje žiadnu prekážku brániacu doručené stanovisko v procese obstarania zmien územného plánu zverejniť. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza ustanovenie , podľa ktorého stanoviská a písomné pripomienky k návrhu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s tými, ktorí ich uplatnili. 37. Uvedené však nemožno vykladať tak, že tieto stanoviská samé o sebe bez ďalšieho podliehajú utajeniu vo vzťahu k tretím osobám a nie je podstatný ani fakt, že tieto stanoviská môžu byť tými, ktorí ich predložili zmenené. Preto ani tieto námietky kasačný súd nepovažoval za dôvodné. 38. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa ohľadom nedostatku aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby, kasačný súd uvádza, že žalobkyňa bola účastníkom administratívneho konania, výsledkom ktorého bolo neposkytnutie ňou požadovanej informácie, teda možno konštatovať, že pri uplatňovaní svojho práva bola neúspešná. Týmto je dostatočne odôvodnená aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa . Žalobkyňa nemusí uviesť akým spôsobom to ovplyvnilo jej právnu pozíciu, ani ako sa jej zmenilo právne postavenie, čo vyplýva aj zo samotného zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého žiadateľ o informáciu nemusí uviesť dôvod, pre ktorý ju žiada. Teoreticky nemusí mať žiaden dôvod a tento nie je prípustné skúmať ani v kontexte aktívnej legitimácie žalobkyne pri podaní žaloby. Kasačný súd teda aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 39. Kasačný súd na záver konštatuje, že vyhodnocoval argumentáciu žalovaného, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici vo vzťahu k dôvodom nesprístupnenia požadovanej informácie, avšak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy nedáva odpovede na to, prečo bolo potrebné obmedziť prístup k informáciám z dôvodov uvedených v rozhodnutí. 40. Po vrátení veci bude povinná osoba povinná rozhodnúť o podanej žiadosti žalobkyne tak, že jej požadované informácie sprístupní. 41. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov nemohol stotožniť s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v?tomto konaní mal úspech, priznal voči neúspešnému sťažovateľovi - žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania ( v spojení s ). 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.