Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-2975-2022.pdf
PDF · 78.15 KB
No categories available
23Ek/2975/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúp.: JUDr. Oldrich Lejnar, advokát, so sídlom Pri zastávke 940/1, 060 01 Kežmarok, proti povinnému: A. B. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/ X, XXX XX D. E., o vymoženie 1.838,53 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn. exekúcie 55EX 995/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/2975/2022 zo dňa 21. 07. 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/2975/2022 zo dňa 21. 07. 2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 21.07.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/2975/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (výrok I.) a zároveň oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vzniknutých v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 53,19 Eur (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.10.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy 1.838,53 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2C/1068/98-26 zo dňa 25.2.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.5.1999 a vykonateľnosť dňa 23.5.1999 (ďalej ako „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK).
2. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vyšší súdny úradník preskúmal spolu s pripojenými a zadováženými listinami a skonštatoval, že tento nie je dôvodný. Poukázal na to, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal doručenie exekučného titulu, vyšší súdny úradník v súčinnosti s Okresným súdom Kežmarok (ktorý viedol „starú“ exekúciu pod sp.zn. 1Er/1742/1999) preskúmal tvrdenia povinného a dospel k záveru, že už v rozhodnutí Okresného súdu Kežmarok, ktorým sa rozhodlo o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie sp. zn. 1Er/1742/1999 zo dňa 10.12.2018, sa súd vysporiadal s námietkami ohľadom nedoručenia exekučného titulu, keď tento súd k danej veci uviedol, cit.: „Ku skutočnosti, že rozsudok nebol povinnému doručený a ani nevie o akú pohľadávku ide súd uvádza, že exekúcia bola začatá na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Kežmarok 2C/1068/98 zo dňa 25.02.1999, ktorý bol vydaný, doručovaný a ktorý
nadobudol právoplatnosť v súlade s procesným predpisom účinným ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej.“ Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník považoval námietku riadneho doručenia exekučného titulu povinnému za nedôvodnú, nakoľko doručenie exekučného titulu prebehlo štandardným, zákonným spôsobom podľa vtedy účinných procesných ustanovení. Čo sa týka námietky povinného ohľadom jeho zastupovania v súdnom konaní ustanoveným opatrovníkom, vyšší súdny úradník objasnil, že aj toto procesné zastúpenie bolo v základnom súdnom konaní Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2C/1068/98 v súlade so zákonom, keď odôvodnenia exekučného titulu v bode 1. vyplýva, že súd mal konštatoval, že „Keďže v zmysle zisťovania súdu sa odporca (povinný v exekučnom konaní) zdržiava na neznámom mieste, súd mu v súlade s § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníka.“ Vyšší súdny úradník napokon dospel k záveru, že predložené rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok je spôsobilým exekučným titulom, pričom exekučný súd je v tomto štádiu konania viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi a ich výrokom. Uzavrel, že nebol naplnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok. A keďže povinný nepredložil ani iné dôkazy a neuviedol ani iné skutočnosti, pre ktoré by mohla byť exekúcia zastavená, exekúcia je vedená zákonne, preto súd návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka zaslal povinný súdu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej zopakoval, že rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 2C 1068/98-26 zo dňa 25.02.1999, ktorým mu bolo uložené zaplatenie nájmu, nebol povinnému nikdy riadne doručený a preto nie je právoplatný a vykonateľný. O uvedenom rozsudku sa povinný dozvedel až od exekútora v roku 2019, preto nemohol voči nemu podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, ale v roku 2019 podal dovolanie na Najvyšší súd SR ako mimoriadny opravný prostriedok. Keďže povinný o vydanom rozsudku nevedel 20 rokov, nemohol sa voči nemu odvolať a tým pádom mu bolo upreté právo na obhajobu, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Nebolo mu doručené aj Upovedomenie o zastavení (starej) exekúcie vydané súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom pod č. EX360/99. Podľa názoru povinného je exekúcia nezákonná tiež z dôvodu, že v období, za ktoré žiada oprávnený úhradu nájomného, povinný tieto priestory už neužíval, nakoľko ich odovzdal niekoľko mesiacov skôr novým nájomcom. S poukazom na uvedené povinný žiadal o zastavenie predmetnej exekúcie.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
11. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. To znamená, že v čase jeho podania povinný nemal uhradené svoje záväzky voči oprávnenému tak, ako mu
to ukladal exekučný titul. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
12. Na tomto mieste súd prvej inštancie konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti určitému rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň aj povinný v ktoromkoľvek štádiu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Súd teda preskúmal exekučný titul a spôsob jeho doručovania s prihliadnutím na ustanovenia v tom čase účinného zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, a to z dôvodu, že spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku tohto exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
13. Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné opatrenia, môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
14. Občiansky súdny poriadok upravoval v § 29 ods. 2 doručenie súdnych písomností prostredníctvom ustanoveného opatrovníka v tom zmysle, že ustanovenie opatrovníka účastníkovi konania prichádzalo do úvahy vtedy, ak nebolo možné inými procesnými možnosťami zabezpečiť práva osoby, ktorá z rôznych dôvodov nemôže pred súdom samostatne konať. Občiansky súdny poriadok umožňoval súdu ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je procesne spôsobilý, avšak iné dôvody mu bránia vykonávať procesné úkony samostatne. Súd tak mohol urobiť za predpokladu, že neurobil iné opatrenia na zabezpečenie spravodlivého procesu (napr. prerušenie konania z dôvodu začatia opatrovníckeho konania) a sú tu prítomné dôvody, ktoré bránia účastníkovi vykonávať procesné úkony samostatne – napr. si na adrese svojho trvalého pobytu nepreberá zásielky. Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi predchádzalo zisťovanie, či sú dané dôvody pre takýto postup (napr. či nie je možné zabezpečiť procesné práva osoby aj inými možnosťami). Zásielka obsahujúca exekučný titul pritom musela byť zasielaná na správnu adresu, ktorou bola najmä adresa uvedená v registri obyvateľov SR. Iným spôsobom doručenia prostredníctvom fikcie bolo napr. aj doručenie vyvesením na úradnej tabuli súdu alebo doručenie uložením v súdnom spise. Sťažnostný súd po opätovnom preskúmaní námietky povinného dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul je formálne vykonateľný, a teda predstavuje exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonávať exekúciu v prípade, že nedošlo k splneniu v ňom uložených povinností.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na výsledky opätovného prešetrenia námietky nedoručenia exekučného titulu, súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/2975/2022 zo dňa 21.07.2023 ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného ani povinného uplatnené.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 30. mája 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a