Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-43-2017.pdf
PDF · 229.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: K.. Y. F., V. XXX/XX, L., zastúpený: JUDr. Tomáš Kozovský, advokát, Björnsonova 8, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená: Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.379,86 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2017 domáhal sa žalobca proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR zaplatenia sumy vo výške 7.379,86 Eur titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedená suma požadovanej náhrady predstavuje majetkovú škodu (skutočnú škodu), ktorej náhradu žalobca požadoval titulom trov obhajoby v trestnom konaní. 2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality zo dňa 07.02.2011, ČVS: I.-XX/ OEK-L.-XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 07.02.2011 podal žalobca sťažnosť zo dňa 14.02.2011, ktorej ťažnosti prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok vyhovela a uznesením zo dňa 27.04.2011, č.k. X T. XXX/XX-XX uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality zo dňa 07.02.2011, ČVS: I.-K.-L.-XXXX zrušila ako nezákonné. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality zo dňa 07.06.2011, ČVS: I.-XX/OEK-L.-XXXX bolo voči žalobcovi opätovne vznesené obvinenie za ten istý trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť dňa 13.06.2011, ktorá sťažnosť bola uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 18.07.2011, č.k. X T. XXX/XX-XX zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 27.08.2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III na žalobcu obžalobu, avšak Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 15.01.20l6, sp.zn. XT/XXX/XXXX žalobcu spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.01.2016, sp.zn. XT/XXX/XXXX podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 27.10.2016 sp.zn. XTo/XX/XXXX zamietol. Oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.01.2016, sp.zn. XT/XXX/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2016, sp.zn. XTo/
XX/XXXX nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2016. Žalobca mal vo vyššie uvedenom trestnom konaní obhajcu, advokáta JUDr. Tomáša Kozovského, na základe plnej moci. Advokát vykonal v predmetnej trestnej veci v prospech svojho klienta (žalobcu) nevyhnutné úkony, na základe čoho vystavil žalobcovi dňa 31.01.2017 faktúru č. 09/2017 so splatnosťou dňa 15.02.2017 na sumu 7.379,86 eur v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca uhradil advokátovi faktúru dňa 28.02.2017. Nezákonné rozhodnutia v predmetnom trestnom konaní vedenom voči žalobcovi vydali orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú jednak vyšetrovateľ PZ ako aj prokurátor. Ide o vznesenie obvinenia voči žalobcovi, zamietnutie jeho sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia a podanie obžaloby na žalobcu, ktoré všetky rozhodnutia považoval žalobca za nezákonné vzhľadom k tomu, že súd spod obžaloby žalobcu oslobodil, a teda trestné konanie nemalo byť voči žalobcovi vedené. Mal za to, že medzi vydaním nezákonného rozhodnutia v predmetnom trestnom konaní a škodou vzniknutou žalobcovi zaplatením trov právneho zastúpenia advokátovi, ktorý ho v tomto konaní zastupoval, je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a vznikom škody žalobcovi nepochybná. Žalobca argumentujúc vyššie uvedeným, v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. podal žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody na Ministerstvo vnútra SR, ktoré postúpilo predmetnú žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dna 19.04.2017 Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR vyhodnotila žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tak, že nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojila. 3. Generálna prokuratúra SR sa k veci vyjadrila písomným podaním zo dňa 20.02.2018, doručeným súdu dňa 21.02.2018. Uviedla, že aj keď je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívna (t. j. nepreukazuje sa zavinenie) a nie je možné sa jej zbaviť (§ 3 zákona č. 514/2003 Z, z.), aj pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Ak čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, náhradu škody/nemajetkovej ujmy nie je možné priznať. V tejto veci nie je preukázaný základný predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. - existencia nezákonného rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry, ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, za nezákonné rozhodnutie sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia. Vychádzajúc analogicky z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, za nezákonné však nie je možné automaticky považovať každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného. Podľa tohto nálezu ústavného súdu „uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani ‚konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila Zákonnosť, či nezákonnosť rozhodnutia, je otázkou posúdenia súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Pre vznesenie obvinenia je postačujúci odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a toto bolo v danej trestnej veci splnené. V prípravnom konaní prokurátor nemohol vyhodnotiť sťažnosť žalobcu proti zneseniu o vznesení obvinenia zo 07.06.2011 ako dôvodnú a nemohol ani zastaviť trestné stíhanie žalobcu, pretože v danej trestnej veci, ako to konštatovali aj súdy, existovali dve skupiny dôkazov, svedčiace v prospech, aj v neprospech žalobcu. Pri vznesení obvinenia a aj počas celého prípravného konania usvedčovala žalobcu z trestného činu sprenevery spolupáchateľstvom konateľka poškodenej spoločnosti F..Y..F.. L., L..C..I.. H.. T.. W. Y., Z.. Dôkazné požiadavky v konaní pred súdom, ktoré musia byť splnené na to, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (obvykle označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa odlišujú od dôkazných požiadaviek, ktoré musia byť splnené pre to, aby mohla byť osoba trestne stíhaná (pre trestné stíhanie postačuje dôvodné podozrenie, že osoba spáchala trestný in). Súdy vo svojich rozhodnutiach nekonštatovali, že by uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi bolo nezákonným rozhodnutím a ani to, že by podanie obžaloby na žalobcu bolo nedôvodné. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. XT XXX/XXXX zo dňa 15.01.2016 vyplýva, že vykonaným dokazovaním sa ani v konaní pred súdom nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach H.. T.. W. Y., Z.. a ostatných svedkov obžalovaných. Okresný súd Bratislava III preto žalobcu oslobodil spod obžaloby aplikujúc zásadu in dubio pro reo (31. a 32. strana rozsudku). V uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. XTo XX/XXXX zo dňa 27.10.2016 je uvedené, že za obdobie vymedzené v obžalobe skutočne boli v účtovníctve poškodenej spoločnosti nezrovnalosti - v účtovníctve neboli evidované tržby v celkovej výške 89.833,03 eur (2.706.310,- Sk), čo bolo zistené aj daňovou kontrolou. Teda bolo preukázané, že v spoločnosti F..Y..F.. L., L..C..I.. dochádzalo k nekalým praktikám v súvislostí s daňovou povinnosťou voči štátu. Jediný priamy dôkaz v neprospech žalobcu,
výpoveď H.. T.. W. Y., Z.. odvolací súd však posúdil ako nedostatočný, pretože podľa odvolacieho súdu nebolo možné výpoveď tejto svedkyne považovať za objektívnu a hodnovernú - z dôvodu, že medzi H.. T.. W. Y., CSc. a žalobcom boli vyostrené nepriateľské vzťahy. Keďže zostalo sporným, kto za nekalými praktikami stál, kto ich zosnoval, riadil, koordinoval a kto z nich mal prospech, Krajský súd v Bratislave akceptoval oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava III - 10. a11. strana uznesenia z 27.10.2016. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia ČVS:I.-XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 07.06.2011 boli na jeho vydanie splnené všetky zákonom určené podmienky podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Z tohto dôvodu uznesenie o vznesení obvinenia nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti nemu. Za nezákonné rozhodnutie možno považovať iba také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré už v čase jeho vydania nemalo zákonný podklad. Aj napriek tomu, že žalobca bol napokon spod obžaloby oslobodený, nie je možné tvrdiť, že by jeho trestné stíhanie, vedené v mene štátu orgánmi činnými v trestnom konaní, nebolo legitímne. Opačný výklad by poprel legitímny záujem štátu na vedení trestného stíhania, ak sú splnené podmienky určené v § 206 ods. 1Tr. por. Zákon č 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“, t. j. zákon explicitne neurčuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu pri výkone verejnej moci. K vymedzeniu tohto pojmu v zákone je zámerne zaujaté záporné stanovisko, pretože zákonná definícia „nezákonného rozhodnutia“ by mohla viesť k nesprávnemu alebo zužujúcemu, či naopak rozširujúcemu aplikovaniu tohto pojmu a pokiaľ by nebola tautologická, viedla by ku konštrukcii dvojakej nezákonnosti, a to nezákonnosti, za ktorú sa zodpovedá a nezákonnosti, za ktorú sa nezodpovedá. V dôsledku toho zistenie nezákonnosti, je vecou konkrétneho posúdenia okolností každého jedného prípadu. Postup vyšetrovateľa, aj postup prokuratúry, bol štandardný a v medziach zákona. Žalobca v žalobe nepreukázal, že by v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, postupoval niektorý z orgánov činných v trestnom konaní v rozpore so základnými zásadami trestného konania, vyjadrenými v § 2 Tr. por. O tom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje, je oprávnený rozhodnúť iba súd - § 2 ods. 4 a § 284 ods. 1 Tr. por. Aj orgány činné v trestnom konaní (vyšetrovateľ a prokurátor) a aj súdy, podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Hodnotia dôkazy v trestnom konaní v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca bol oslobodený spod obžaloby iba preto, že súdy vykonané dôkazy v rámci voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotili inak, než prokurátor. V tomto konaní - pri posudzovaní, či uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:I.-L.-XXXX zo dňa 07.06.2011 je nezákonným rozhodnutím, bude úlohou súdu s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody určiť, či skutočne ide o nezákonné rozhodnutie. Podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky však uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:I.-XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 07.06.2011 nezákonným rozhodnutím nie je; v trestnej veci žalobcu iný postup, než vznesenie obvinenia a podanie obžaloby, neprichádzal do úvahy. Pokiaľ žalobca v žalobe označil za nezákonné rozhodnutia aj uznesenie Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 18.07.2011 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa 27.8.2014, žalovaná uviedla, že tieto nie je možné považovať za „samostatný“ titul podľa § 3 ods. 1 písm. i/ zákona č. 514/2003 Z. z. Uznesenie Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že ním bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku - o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:I.-XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 07.06.2011 nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 18.07.2011. Uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné dňom jeho vydania a aj uznesenie o vznesení obvinenia, aj uznesenie o zamietnutí sťažnosti nemôžu byť ,samostatnými“ nezákonnými rozhodnutiami. Obžaloba nie je rozhodnutím. Orgány činné v trestnom konaní rozhodujú. Ak zákon neustanovuje niečo iné alebo ak rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením - § 162 oz ods. 1 Tr. por. Podanie obžaloby na žalobcu nemožno považovať ani za nesprávny úradný postup. Okrem toho, žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nesprávny úradný postup ani nenamietal - § 16 ods. 4 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi nie je nezákonným rozhodnutím, podľa žalovanej si žalobca uplatňuje náhradu škody vo výške 7.379,86 € nedôvodne. Okrem toho, s dôrazom na účelnosť, žalovaná rozporovala samotnú výšku uplatňovaných trov obhajoby. To, či nárok na náhradu škody je uplatnený v súlade s § 18 ods. I, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. bude možné ustáliť až vykonaným dokazovaním. Z vyšššie uvedených dôvodov, žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Pre prípad, že by súd žalobe vyhovel, s poukazom na ust. § 232 ods. 3 druhej vety CSP navrhla, aby súd určil na plnenie 30-dňovú lehotu z dôvodu, že v 3-dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nevie zabezpečiť plnenie z dôvodu schvaľovacieho procesu úhrady a z dôvodu administratívno-časovej náročnosti tohto procesu. 4. Žalobca v replike zo dňa 24.05.2018 uviedol, že s názorom žalovanej nemôže stotožniť. Zastával názor, že v prípade žalobcu došlo k splneniu všetkých podmienok, splnenie ktorých sa v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z“) predpokladá na priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Sú tu existujúce nezákonné rozhodnutia (uznesenie ČVS:I.-XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 07.06.2011 o vznesení obvinenia, uznesenie Okresnej prokuratúry Pezinok sp.zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 18.07.2011 o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia voči jeho osobe a v neposlednom rade obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp.zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa 27.8.2017 podaná na žalobcu, spod ktorej Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 15.01.2016, sp.zn. XT/XXX/XXXX žalobcu oslobodil, čím de facto tieto rozhodnutia súd zmenil, resp. zrušil) . Žalobcovi v súvislosti s predmetným trestným konaním, v ktorom boli vyššie spomínané rozhodnutia vydané, vznikli preukázateľne a účelne vynaložené náklady na právne zastupovanie v celkovej výške 7.379,86 Eur tak ako podrobne vyčíslil v žalobe a predložil o tom spolu so žalobou súdu relevantné doklady (faktúru a výpis z účtu ojej úhrade na účet svojho právneho zástupcu), čím došlo k reálnemu vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu ako poškodeného, a tým aj k naplneniu druhej podmienky na úspešné uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ak by orgány činné v trestnom konaní nevydali predmetné rozhodnutia, žalobca by nebol nútený obrátiť sa na svojho právneho zástupcu, aby ho v tejto veci bránil a zastupoval, a teda predmetná škoda by žalobcovi nebola vznikla. S ohľadom na vyššie uvedené je podľa názoru žalobcu príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným rozhodnutiami a škodou ktorá mu v dôsledku ich vydania vznikla nepochybná, a preto mal za to, že preukázateľne došlo aj k naplneniu 3. podmienky na úspešné uplatnenie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zo strany žalobcu. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení odvoláva na neaktuálnu judikatúru, ktorá navyše nemá opodstatnenie vo vzťahu k žalobcom podanej žalobe. Ako vyplýva z podanej žaloby, žalobca v nej považuje za nezákonné rozhodnutie nielen uznesenie o vznesení obvinenia, ale najmä rozhodnutia prokurátora, ktorým je zamietnutie sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia a obžaloba vznesená prokurátorom voči žalobcovi. V oboch prípadoch ide v širšom zmysle o faktické a riadne rozhodnutie štátu pri výkone verejnej moci bez ohľadu na argument žalovaného, že orgány činné v trestom konaní rozhodujú prevažne uznesením, ktorý argument v kontexte filozofie zákona č. 514/2003 Z.z. podľa názoru žalobcu nemôže obstáť. Obžaloba je taktiež formou rozhodnutia, rovnako ako rozsudok, uznesenie, platobný rozkaz a pod. Žalobca mal jednoznačne za to, že v tomto konkrétnom prípade, výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňovali postavenie žalobcu pred súd podaním obžaloby na žalobcu, čo v konečnom dôsledku deklaroval aj samotný Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 15.01.2016, sp.zn. XT/XXX/XXXX, ktorým žalobcu spod obžaloby oslobodil a de facto tak obžalobu zmietol, resp. zrušili. Taktiež nesúhlasil s názorom žalovanej, že prokurátor nemohol vyhodnotiť sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako dôvodnú a taktiež, že prokurátor nemohol zastaviť trestné stíhanie žalobcu, pretože v predmetnej trestnej veci existovali dve skupiny dôkazov svedčiace v prospech, aj v neprospech žalobcu. S uvedeným tvrdením nesúhlasil. Ako vyplýva aj zo str. 31 ods. 5 oslobodzujúceho rozsudku, v neprospech žalobcu jestvoval len jediný dôkaz, a to výpoveď T.. W. Y., Z., ktorá bola súčasne oznamovateľkou trestného oznámenia v predmetnej veci. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že v zmysle ust. § 234 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor je oprávnený podať obžalobu na súd len vtedy, ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Je teda nesporné, že iba tvrdenie oznamovateľa trestného činu v neprospech obvineného (žalobcu) nemohlo jednoznačne odôvodňovať postavenie obvineného pred súd. Ak teda existovali dôkazy svedčiace v prospech obvineného (žalobcu) a iba tvrdenie oznamovateľa trestného činu (T.. W. Y., Z..) bolo v neprospech obvineného žalobcu), potom mal jednoznačne za to, že výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňovali postavenie žalobcu pred súd. Napriek tomu však prokurátor voči žalobcovi vzniesol obžalobu, ktoré rozhodnutie prokurátora považoval prihliadnuc na všetky okolnosti daného prípadu za nezákonné. Prokurátor s ohľadom na svoje odborné znalosti predsa musel vedieť, že za daných okolností súd pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou obvineného (žalobcu) spod obžaloby oslobodí, pričom aj napriek tomu žalobcu pred tento súd „poslal“, tým že voči nemu vzniesol obžalobu, čím sa zo slušného a čestného človeka stal neprávom obžalovaný, ktorý sa v dôsledku konania prokurátora ocitol v nepriaznivej situácii a musel čeliť o to väčšiemu odsúdeniu zo strany svojho okolia a blízkych. V zmysle ust. § 234 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor je oprávnený podať obžalobu na súd len vtedy, ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Prokurátor teda v žiadnom prípade nemôže poslať obvineného pred súd, resp. vzniesť proti nemu obžalobu preventívne alebo alibisticky, veď nech súd rozhodne, tak ako sa to stalo v prípade žalobcu. To, že v danom prípade výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňovali postavenie obvineného pred súd vo vojom vyjadrení nepopiera ani žalovaný a de facto potvrdil samotný súd, keď žalobcu spod obžaloby oslobodil čím deklaroval, že obžaloba bola
podaná nezákonne. Rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby je podľa žalobcu zrušenie obžaloby a taktiež deklarovanie toho, že rozhodnutie prokurátora podať obžalobu bola neoprávnené. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení snaží prelomiť výsledok právoplatného oslobodzujúceho rozsudku keď hodnotí jeho závery a vykonané dôkazy, čo jej nielenže neprináleží, ale ani nie je predmetom tohto konania. Súhlasil, že štátu nie je možné uprieť legitímny záujem na vedení trestného konania a stíhaní trestných činov. Naproti tomuto záujmu však stojí ochrana základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov. Ak je do týchto práv a slobôd jednotlivcov zasiahnuté neoprávnene, je tiež úlohou štátu sa stým vysporiadať a zodpovedať za dôsledky svojho konania a prípadne spôsobenú škodu. Zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci spôsobenú jeho orgánmi má prvotný právny základ v Ústave SR v článku 46 ods. 3, cit. „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. „ Trestné stíhanie musí byť vedené a vykonávané len v súlade s trestnými predpismi a zásadami, pričom v prípade žalobcu tomu tak nebolo, lebo okrem iného, podľa nášho názoru dôvod na vznesenie obžaloby voči jeho osobe nejestvoval, a preto ho aj súd v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodil. V trestnom konaní musia orgány činné v trestnom konaní o to dôslednejšie a citlivejšie zvažovať svoje jednotlivé kroky. Postupy a rozhodnutia, pretože tieto majú najzávažnejší dopad na život človeka, či už v rovine osobnostnej alebo majetkovej. Je preto logické, správne a spravodlivé, že ak sa ukáže takéto rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní ako nezákonné, dotknutý subjekt (žalobca) musí byť štátom odškodnený. Keďže súd rozsudkom obžalobu zrušil, mal žalobca za to, že rozhodnutie prokurátora už v čase jeho vydania nemalo právny základ. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna judikatúra má za to, že „ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napr. vopred prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou), podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn.: 3 Cdo 1,94/2010). Vzhľadom na uvedené je potrebné, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a tiež dôvody, vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by ako poškodený mal mať nahradenú. Avšak tento právny nárok treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale aj vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. l ods. 1 vyššie uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z.. „Ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 M Cdo 15/2009). 5. Žalovaná v duplike zo dňa 17.05.2019 uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné dňom jeho vydania, pretože aj keď je proti nemu prípustná sťažnosť, sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 184 ods. 2 Tr. por.). Ak je proti uzneseniu o vznesení obvinenia podaná sťažnosť, tak uznesenie o vznesení obvinenia nadobúda právoplatnosť zamietnutím sťažnosti (§ 184 ods. 1 písm. b/ bod 3. Tr. por.). V trestnom konaní, ktoré bolo proti žalobcovi vedené, nadobudlo uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:I.- XX/OEK-L.-XXXX zo 7.6.2011 právoplatnosť v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 18.7.2011. Ak je konkrétnej osobe vznesené obvinenie, trestné stíhanie takejto osoby môže byť podľa Tr. por. skončené - uznesením o postúpení veci (§ 214), - uznesením o zastavení trestného stíhania (§ 215), - uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania (§ 216-217), - uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218-219) alebo - rozhodnutím o schválení zmieru (§ 220-227). Podanie obžaloby nie je rozhodnutím v prípravnom konaní. Obžaloba obsahuje obžalobný návrh (§ 235 písm. c/ Tr. por.). Obžalobu je oprávnený podať iba prokurátor (§ 231 písm. a/ Tr. por.) a o obžalobe koná a vo veci rozhoduje súd (§ 237
ods. 3 Tr. por.). Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých dôkazov a okolností prípadu (§ 237 ods. 2 Tr. por.). Obžalobu nie je možné zrušiť. Možno ju len vziať späť alebo možno od nej ustúpiť (§ 239 Tr. por.), prípadne súd môže obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi a ak vec nebola skončená spôsobom, ktorý je určený v ust. § 284 ods. 1 Tr. por. (nebola prokurátorovi vrátená na došetrenie, postúpená, nedošlo k zastaveniu trestného stíhania, k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania alebo k jeho prerušeniu), súd rozsudkom rozhodne, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje. S poukazom na uvedené, žalovaná preto trvala na tom, že titulom podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. v tejto veci môže byť len uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:I.-XX/OEK- L.-XXXX zo dňa 7.6.2011 a k tomu, prečo toto uznesenie o vznesení obvinenia žalovaná nepovažuje za nezákonné rozhodnutie, sa žalovaná vyjadrila už vo vyjadrení k žalobe z 20.02.2018. Na podporu tohto vyjadrenia, žalovaná (okrem nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013) poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 64/2008 zo dňa 30.09.2009, podľa ktorého „uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin (ak na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou). Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne (v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku). Jednotlivé dôvody oslobodenia spod obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia rovnaký význam“ a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 497/2016 zo dňa 15.06.2016 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 201/2007 zo dňa 30.07.2008, podľa ktorých „niektoré zásahy do osobnosti fyzickej osoby, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno považovať za neoprávnené vtedy, keď sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. V dôsledku toho nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona; na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby alebo aj k oslobodeniu spod obžaloby“. To, či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania odôvodňujú postavenie obvineného pred súd (§ 234 ods. 1 Tr. por.), je vecou úvahy prokurátora, ktorej opačnou alternatívou z hľadiska dokázania viny vo vzťahu ku skutkovým zisteniam je zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a/ alebo písm. c/ Tr. por. Aj k tomu, prečo nebolo možné trestné stíhanie žalobcu zastaviť podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por., sa žalovaná vyjadrila už vo vyjadrení z 20.02.2018 k žalobe. K zastaveniu trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por. prokurátorom a k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súdom je potrebné uviesť, že hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že dôvody sú totožné, ide o diametrálny rozdiel. Prokurátor trestné stíhanie zastaví, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžaloba na žalobcu nebola podaná nezákonne, neoprávnene, ani alibisticky. Okrem svedkyne H.. T.. W. Y., Z.., aj výsledky daňovej kontroly vykonané v poškodenej spoločnosti preukazovali nezrovnalosti v účtovníctve. Daňovou kontrolou bolo zistené, že v účtovníctve neboli evidované tržby v celkovej výške 89.833,03 € (2.706.310,- Sk). Aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. XTo XX/XXXX z 27.10.2016 konštatoval, že bolo skutočne preukázané, že v spoločnosti F..Y..F.. L., L..C..I.. dochádzalo k nekalým praktikám v súvislosti s daňovou povinnosťou voči štátu, ale zostalo sporným, kto za nekalými praktikami stál, kto ich zosnoval, riadil, koordinoval a kto z nich mal prospech (10. a 11. strana uznesenia z 27.10.2016). Súdy preto oslobodili žalobcu spod obžaloby aplikujúc zásadu in dubio pro reo. Okresný súd Bratislava III obžalobu na žalobcu neodmietol a všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je príslušný hodnotiť, či obžaloba bola podaná dôvodne. K právu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, garantovanému v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky žalovaná uviedla, že toto právo nie je absolútne a podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/2008 zo 16.12.2008). Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím Štát nezodpovedá za výsledok konania, ale vždy len za škodu spôsobenú konkrétnym titulom podľa § 3 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 514/2003 Z. z. a preto konštrukcia, podľa ktorej by malo byť trestné stíhanie žalobcu nezákonné, pretože bol oslobodený spod obžaloby (a na základe toho by mu mala byť automaticky priznaná náhrada škody v uplatňovanej výške), nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo 15/2009 z 18.08.2010, žalovaná poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C 180/2015-134 zo dňa 12.06.2018. Podľa rozsudku č. k. 17C 180/2015- 134 z 12.06.2018 pre poskytnutie súdnej ochrany nie je rozhodujúcou skutočnosťou uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo 15/2009, ale rozhodujúcou skutočnosťou v konaniach o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia je zákon, ktorý stojí nad akýmkoľvek rozhodnutím súdu (vrátane najvyššieho súdu). Úlohou v tejto veci bude - ako je to uvedené aj vo vyjadrení k žalobe z 20.02.2018 určiť, či s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody je uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:I.-XX/OEK- L.-XXXX z 07.06.2011 nezákonným rozhodnutím. Podľa žalovanej predmetné uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím nie je, a preto žalovaná trvá na tom, aby súd žalobu zamietol. 6. Žalovaná sa písomným podaním zo dňa 03.11.2021 vyjadrila k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej ujmy, teda k náhrade trov konania spojených s obhajobou žalobcu v trestnom konaní. Vo vyjadrení uviedla nasledovné: Podľa žaloby, žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody na tom skutkovom základe, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality ČVS:I.-XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 07.06.2011 mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Jeho sťažnosť z 13.06.2011 proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietla Okresná prokuratúra Pezinok ako nedôvodnú uznesením sp. zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 18.07.2011. Dňa 27.08.2014 pod sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX podala Okresná prokuratúra Bratislava III na K.. Y. F. obžalobu na Okresný súd Bratislava III pre trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a Okresný súd Bratislava III ho spod obžaloby oslobodil rozsudkom č.k. XT XXX/XXXX zo dňa 15.1.2016 podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku. Proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresná prokuratúra Bratislava III podala odvolanie, ktoré zamietol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. XTo XX/XXXX zo dňa 27.10.2016. Oslobodzujúci rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2016. Žalovaná zastúpená Generálnou prokuratúrou SR sa k podanej žalobe vyjadrila podaniami z 20.02.2018 a zo 17.05.2019, v ktorých ju Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „súd“) navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Na stanoviskách k žalobe, ktoré sú obsiahnuté v podaniach z 20.02.2018 pod č. VI/5 Gc 10/18/1000 (2Kc 5/18/1100-2) a zo 17.05.2019 pod č. VI/5 Gc 10/18/1000 (2Kc 5/18/1100-9), zotrvala. Považovala však za potrebné vyjadriť sa k stanovisku právneho zástupcu žalobcu, ktorým odôvodňuje splnenie jednej z podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody (nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia) nasledovne : Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) vymedzuje striktne a jednoznačne, aké rozhodnutie možno považovať za nezákonné. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žiadnym výkladom a už vôbec nie extenzívnym na základe analógie legis preto nemožno reštriktívne formulovaný zákon vykladať v prospech žalobcu. Za danej situácie tak vzniká právne absurdný stav, kedy bez konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, dochádza k priznávaniu nárokov na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorého nezákonnosť nekonkretizovalo doposiaľ žiadne rozhodnutie civilného súdu o priznaní takéhoto nároku. Súdy oslobodili K.. Y. F. spod obžaloby aplikujúc zásadu in dubio pro reo. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 163/2013-50, podľa ktorého citujem : „...skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila...". Zhodne s týmto nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodol aj Ústavný súd Českej republiky III. ÚS 165/02, z ktorého odôvodnenia vyplýva citujem : „...Ústavní soud zdůrazňuje, že jeho rozhodnutí v této věci nelze v žádném prípade interpretovat tak, že by každé vznesení obvinení, které nevyústilo v pravomocný
odsuzující rozsudek, bylo možno paušálně považovat za nezákonné. Tomu je treba rozuměti tak, že v každé trestní věci je na miste v každé fázi trestního řízení (prípravným řízením počínaje) bedlivě a pozorně zvažovat, jak se ten který případ ve své aktuálni, zejména důkazní situaci vyvií, pečlive sledovat aktuálni stav prováděných důkazu a s tím spojené do úvahy přicházející jeho právne hodnocení reflektovat v dalším procesním postupu...“. Treba poukázať aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci N. U.. Č. C. z 20.06.2013, sťažnosť č. 57404/08 v obdobnej veci, z ktorého vyplýva citujem : „...ďalej je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby, samo o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od počiatku inak vadné. Dôkazné požiadavky, ktoré je potrebné splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (bežne označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je potrebné splniť, aby osoba mohla byť trestne stíhaná (v tomto prípade sú bežne označované ako dôvodné podozrenie, že osoba spáchala trestný čin). Z tohoto dôvodu teda môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré v súdnom konaní nevyústia v odsúdenie nad rozumnú pochybnosť...". Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci sú: 1./ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. pojem nezákonné rozhodnutie nedefinuje. Podľa právnej teórie za nezákonné rozhodnutie možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Ďalšími zákonnými predpokladmi pre priznanie náhrady škody je 4./ podanie zákonom prípustného opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) a 5./ zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť príslušným orgánom napr. nadriadeným orgánom, t.j. Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z). Žalobca však nepreukázal piaty predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody a to zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.04.2013 pod č. 6Cdo/103/2011). Súd v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci totiž nemá postavenie kasačného orgánu v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V kompetencii súdu v konaní o náhradu škody nie je, aby konštatoval, že ak nedošlo k právoplatnému odsúdeniu páchateľa trestného činu, treba považovať trestné stíhanie za nezákonné, vrátane rozhodnutia, na podklade ktorého došlo k vzneseniu obvinenia. Konanie o náhradu škody má svoje limity, ktoré ustanovuje zákon č. 514/2003 Z. z. a ktoré je potrebné rešpektovať pri každom posúdení nároku na náhradu škody. Z tohto dôvodu sa žalovaná nemôže stotožniť s právnym názorom, uvedeným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.8.2010 pod č. 4MCdo 15/2009. Právny názor, vyjadrený v tomto uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého citujem „...nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale rozhodné je to, či sa podozrenie orgánov činných v trestnom konaní v trestnom konaní potvrdilo, pričom každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená..." je v priamom rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý vyžaduje, aby poškodený preukázal iné rozhodnutie o zrušení alebo o zmene právoplatného rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda pre jeho nezákonnosť, s tým, že súd je v konaní o náhradu škody rozhodnutím tohto orgánu viazaný, ak zákon č. 514/2003 Z. z. neustanovuje inak. Je nesporné, že súdy oslobodili K.. Y. F. L.pod obžaloby aplikujúc zásadu in dubio pro reo a z tohto dôvodu mu mohla vzniknúť majetková škoda, avšak na druhej strane je žalobca povinný rešpektovať, že Trestný poriadok umožňuje príslušnému orgánu v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, vydať uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia. Ide o legitímne právne inštitúty. Ak by žalobca kriticky pristúpil k preukázaniu prvého predpokladu pre priznanie majetkovej ujmy, musel by nevyhnutne dospieť k záveru, že žiadny orgán Slovenskej republiky jednak nezrušil a ani nezmenil uznesenie o vznesení obvinenia a ani žiadny orgán Slovenskej republiky nekonštatoval nezákonnosť právoplatného uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality ČVS:I.-XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 7.6.2011. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na právne názory Ústavného súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Českej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia, ktorým mu mala byť spôsobená majetková ujma. Z toho dôvodu nevzniklo žalobcovi právo na uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 7.379,86 € za trovy obhajoby v trestnom konaní, žalovaná zotrvala na stanoviskách z 20.02.2018 pod č. VI/5 Gc 10/18/1000 (2Kc 5/18/1100-2) a zo 17.05.2019 pod č. VI/5 Gc 10/18/1000 (2Kc 5/18/1100-9). Po preštudovaní pripojeného súdneho spisu v trestnej veci, vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis pod sp. zn.Č.:I.-XX/OEK-L.- XXXX, však považovala za potrebné vyjadriť sa k vyúčtovaniu trov obhajoby, ktoré predložil žalobca, nasledovne : Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Po preštudovaní súdneho spisu v trestnej veci, vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis pod sp. zn. Č.:I.-XX/OEKSC- XXXX, (ďalej len „spis“) v rozsahu niekoľkých zväzkov žalovaná zistila, na ktorých úkonoch trestného konania sa zúčastnil žalobcom zvolený obhajca (resp. advokátski koncipienti/advokáti obhajcu) spolu s presným časovým údajom ich trvania. Náhradu trov právneho zastúpenia za úkony v trestnom konaní, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky (cestovné výdavky a paušálne náhrady) a odmenu za zastupovanie, určenú podľa § 9 až § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), je možné v zmysle § 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. priznať, len ak boli účelne vynaložené a boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. . Súčasne si dovoľujem uviesť súpis úkonov z uvedeného spisu so zameraním sa na presnú časovú účasť obhajcu a jeho advokátskych koncipientov na úkonoch tohto trestného konania, ktoré boli preukázateľne vykonané a preto nie sú zo strany žalovanej rozporované. Ostatné trovy právneho zastúpenia, ktoré sú zahrnuté vo „vyčíslení trov trestného konania (č.l. 1416 až 1421 spisu) a ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje v celom rozsahu ako nárok na náhradu škody namietame jednak za nepreukázateľné (porady s klientom) a jednak za požadované nad rámec zákona č. 514/2003 Z.z. (náhrada za stratu času). Spis obsahuje : 1. zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX z 9.4.2015, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 10.00 hod do 10.30 hod - 30 minút), 2. zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX z 3.8.2015, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 9.00 hod do 15.15 hod - 6 hodín 15 minút), 3. zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn.M. z 3.9.2015, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 10.00 hod do 11.20 hod - 1 hodina 20 minút), 4. zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX z 1.10.2015, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 8.00 hod do 8.30 hod - 30 minút), 5. zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX z 23.10.2015, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 10.00 hod do 13.35 hod - 3 hodiny 35 minút), 6. zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX zo 17.12.2015, na ktorom nebol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský, 7. zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn. XT/XXX/XXXX z 15.1.2016, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 13.00 hod do 14.00 hod - 1 hodina), 8. záverečné vyjadrenie JUDr. Tomáša Kozovského z 29.9.2015 (č.l. 1352-1353) 9. vyjadrenie JUDr. Tomáša Kozovského z 15.7.2016 k odôvodneniu odvolania prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. XT XXX/XXXX (č.l. 1376 a násl.), 10. zápisnicu o verejnom zasadnutí v trestnej veci vedenej pod sp.zn. XTo/XX/XXXX z 27.10.2016, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 9.00 hod do 10.05 hod - 1 hodina 5 minút), 11. vyčíslenie trov trestného konania JUDr. Tomášom Kozovským (č.l. 1416- 1421), 12. sťažnosť JUDr. Tomáša Kozovského za žalobcu zo 14.2.2011 proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Č.:I.- XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 7.2.2011 o vznesení obvinenia (prvé - zrušené), 13. splnomocnenie zo 14.2.2011, udelené žalobcom JUDr. Tomášovi Kozovskému na jeho zastupovanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. Č.:I.-XX/OEK-L.-XXXX (pozn. len pre informáciu uvádzam, že v spise sa nachádza aj splnomocnenie z 21.10.2009, udelené žalobcom JUDr. Tomášovi Kozovskému na
jeho zastupovanie v inej trestnej veci, substitučné splnomocnenie z 1.3.2010, udelené JUDr. Tomášom Kozovským advokátskej koncipientke Y.. V. F. na jeho zastupovanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. Č.:I.-XX/OEK-L.-XXXX v celom rozsahu, substitučné splnomocnenie zo 6.2.2012, udelené JUDr. Tomášom Kozovským osobe Ľ. H. na jeho zastupovanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. Č.:I.- XX/OEK-L.-XXXX v obmedzenom rozsahu - nahliadnutie do spisu a na prevzatie fotokópií zo spisu, substitučné splnomocnenie z 3.10.2012, udelené JUDr. Tomášom Kozovským advokátke R.. V. F. na jeho zastupovanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. Č.:I.-XX/OEK-L.-XXXX v celom rozsahu) 14. sťažnosť JUDr. Tomáša Kozovského za žalobcu z 13.6.2011 proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Č.:I.- XX/OEK-L.-XXXX zo dňa 7.6.2011 o vznesení obvinenia (druhé), 15. zápisnicu o výsluchu svedka Y. F. z 12.11.2013, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 10.40 hod do 13.00 hod - 2 hodiny 20 minút), 16. zápisnicu o výsluchu obvineného K.. Y.E. F. zo 16.12.2013 na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 13.00 hod do 15.30 hod - 2 hodiny 30 minút), 17. zápisnicu o výsluchu svedka H.. T.. W. Y., Z.. zo 4.10.2012, na ktorom bola prítomná R.. V. F. (v trvaní od 8.30 hod do 10.30 hod - 2 hodiny), 18. zápisnicu o výsluchu svedka E. R. z 9.10.2012, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 8.30 hod do 10.00 hod - 1 hodina 30 minút), 19. zápisnicu o výsluchu svedka X. Q. z 9.10.2012, na ktorom bola prítomná JUDr. V. F. (v trvaní od 13.15 hod do 15.00 hod - 1 hodina 45 minút), 20. zápisnicu o výsluchu svedka L. V. z 10.10.2012, na ktorom bola prítomná R.. V. F. (v trvaní od 8.30 hod do 9.45 hod - 1 hodina 15 minút), 21. zápisnicu o výsluchu svedka K.. A. Y. z 25.3.2013, na ktorom bola prítomná R.. V. F. (v trvaní od 13.00 hod do 15.00 hod - 2 hodiny), 22. zápisnicu o výsluchu svedka L. V. z 10.10.2012, na ktorom bola prítomná R.. V. F. (v trvaní od 8.30 hod do 9.45 hod - 1 hodina 15 minút), 23. zápisnicu o výsluchu svedka U. F. z 13.5.2013, na ktorom bola prítomná R.. V. F. (v trvaní od 9.00 hod do 11.40 hod - 2 hodiny 40 minút), 24. zápisnicu o výsluchu svedka H. F. zo 4.6.2013, na ktorom bola prítomná R.. V. F. (v trvaní od 9.00 hod do 10.00 hod - 1 hodina), 25. zápisnicu o výsluchu svedka U. Š. z 18.6.2013, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 12.00 hod do 13.15 hod - 1 hodina 15 minút), 26. zápisnicu o výsluchu svedka K.. X. A. z 9.7.2013, na ktorom bola prítomná R.. V. F. (v trvaní od 10.00 hod do 12.10 hod - 2 hodiny 10 minút), 27. zápisnicu o výsluchu svedka K.. R. Y. z 21.3.2014, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 9.30 hod do 10.20 hod - 50 minút), 28. záznam o nazretí do vyšetrovacieho spisu dňa 2.3.2011 R.. V. F. (v trvaní od 14.00 do 15.00 hod- 1 hodina) a dňa 9.2.2012 Ľ. H. (v trvaní od 15.00 do 15.45 hod - 45 minút), 29. žiadosť JUDr. Tomáša Kozovského z 25.7.2012, označené „žiadosť o zopakovanie vykonaných úkonov“ a podanie JUDr. Tomáša Kozovského zo 17.12.2013, označené „doloženie dokladov - rozsudku“, 30. záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 28.10.2013, na ktorom sa zúčastnil JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 15.00 hod do 15.30 hod - 30 minút), 31. záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 3.4.2014, na ktorom sa zúčastnil JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 13.00 hod do 14.10 hod - 1 hodina 10 minút), 32. zápisnicu o výsluchu svedka H.. T.. W. Y., Z.. zo 4.6.2014, na ktorom bol prítomný JUDr. Tomáš Kozovský (v trvaní od 9.00 hod do 11.30 hod - 2 hodiny 30 minút), 33. zápisnicu o výsluchu svedka J. V. z 24.7.2014, na ktorom bola prítomná R.. Y. Y. na základe substitučnej plnej moci z 22.7.2014, udelenej jej JUDr. Tomášom Kozovským na jeho zastupovanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. Č.:I.-XX/OEK-L.-XXXX (v trvaní od 10.00 hod do 10.30 hod - 1 hodina 30 minút), 34. záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 24.7.2014, na ktorom sa zúčastnila JUDr. Y. Y. na základe substitučnej plnej moci z 22.7.2014, udelenej jej JUDr. Tomášom Kozovským na jeho zastupovanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn. Č.:I.-XX/OEK-L.-XXXX (v trvaní od 11.40 hod do 12.00 hod - 20 minút). 7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.12.2021 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalobca sa s vyjadrením žalovanej nevie žiadnym spôsobom stotožniť. Žalobca už v samotnej žalobe zo dňa 28.06.2017 a následne vo svojich vyjadreniach (zo dňa 19.04.2017, 24.05.2018 a 19.10.2020) uvádza všetky
argumenty a dôkazy na ktorých naďalej zotrváva. Žalobca mal potrebu sa vyjadriť len k tvrdeniu žalovanej, ktoré ešte nebolo v danom konaní prezentované, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým mu mala byť spôsobená majetková ujma a z toho dôvodu nevzniklo žalobcovi právo na uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal a doložil listinnými dôkazmi a rozhodnutiami súdov v podobnej veci. Žalobca mal za to, že jeho nárok je opodstatnený. Samotným konaním smerujúcim voči nemu nielen, že bolo pošpinené jeho meno ale v danom konaním v rámci svojej obhajoby musel vynaložiť vlastné finančné prostriedky, aby dokázal a obhájil svoju nevinu. Žalovaná vo svojom vyjadrení nerozporuje právne úkony vykonané obhajcom žalobcu, ktoré boli preukázateľne vykonané avšak poukazuje na úkony, ktoré boli vraj žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom nepreukázateľné (porady s klientom) a jednak úkony požadované nad rámec zákona č. 514/2003 Z.z. (náhrada za stratu času). V zmysle §15 písm. b) vyhl. č. 665/2004 Z,z, o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu za stratu času (§ 17). V zmysle § 17 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z,z, „Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Z dôvodu, že vyšetrovacie úkony sa vykonávali mimo sídla kancelárie obhajcu mal obhajca nárok v zmysle § 17 vyhl. č. 665/2004 Z,z, o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účtovať stratu času, ktorú žalobca namieta ako neopodstatnenú. Žalobca je presvedčený, že tento jeho nárok je žalobcom dôvodný. Žalobcov obhajca (alebo splnomocnený zástupca) sa na úkonoch mimo jeho kancelárie riadne zúčastnil čo potvrdzujú listinné dokumenty založene v trestnom spise. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení namieta účtované porady s klientom, ktoré boli preukázané vystaveným potvrdením podpísaným jednak obhajcom ako aj žalobcov. Tieto úkony ako vidieť aj zo spisovej dokumentácie boli vykonané vždy účelovo zamerané na vykonanie ďalších právnych krokov a cielenej obhajoby vždy pred plánovaným úkonom v trestnom konaní. Porady s klientom boli účtované v zmysle vyhl. č. 665/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb. Z uvedeného dôvodu má právny zástupca právo takého úkony od klienta spravodlivo požadovať. S poukazom na vyššie uvedené a všetky v spise založené podania a dôkazy mal žalobca jednoznačne za to, že z nich vyplýva splnenie všetkých podmienok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., rovnako ako nárok žalobcu na náhradu požadovanej škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 7.379,86 Eur, ktorej úhrady sa voči žalovanému žalobca domáha v tomto konaní. 8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom dňa 10.03.2022 uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomne podanej žaloby v celom rozsahu. Má za to, že podrobné vykonané dokazovanie preukázalo oprávnenosť žalobe o návrhu v celom rozsahu. Tak ako boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia, ktoré sú predmetom konania, tieto boli riadne vykonané. Trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom a teda ústredný orgán štátnej správy v zmysle podanej žaloby zodpovedá za takto vynaložené náklady resp. vzniknutú škodu. Predmetom žalobného návrhu nie je ujma na dobrej cti a povesti žalobcu, predmetom sú len vynaložené finančné prostriedky na obhájenie svojej neviny v uvedenom trestnom konaní. Poukázal aj na vyjadrenie žalovanej zo dňa 03.11.2021, kde na str. 5 vyjadrenia pripúšťa skutočnosť, že žalobcovi mohla vzniknúť majetková škoda. Mal za to, že dokazovanie jednoznačne preukázalo existenciu tejto škody príčinnú súvislosť ako zodpovednú osobu, ktorá za takto vzniknutú škodu zodpovedá. Tiež poukázal na str. 7 až 10 tohto vyjadrenia kde súpis úkonov, ktoré žalovaná nespochybňuje, že boli riadne vykonané, pričom ide o identické úkony ako boli vyčíslené v žalobnom návrhu. Žalovaná namietala príslušenstvo týchto úkonov ako je náhrada straty za vynaložený čas, ako aj cestovné, súvisiace s týmito úkonmi, pričom k tomuto sa podrobné vyjadrili v písomnom vyjadrení zo dňa 06.12.2021. Náhrada straty času a cestovné sú položky, ktoré v zmysle vyhl. súvisiacej s výkonom advokácie prináležia advokátovi. Ďalšiu skutočnosť ktorú žalovaná namietala boli úkony označené ako „ porada s klientom“ pričom podľa rozpisu týchto úkonov išlo jednoznačne o úkony, ktoré predchádzali či už pojednávaniu, alebo významnému výsluchu svedka v tomto trestnom konaní. O týchto poradách bol spísaný záznam podľa predpisov advokátskeho poriadku a vedenia spisovej agendy advokáta, obsahom ktorého bolo aj skutkové okolnosti ktorých sa porada a príprava na nadchádzajúce úkony trestného konania vzťahovala. K tejto okolnosti sa tiež podrobne vyjadril písomne dňa 06.12.2021. Vzhľadom na všetky okolnosti považoval žalobný návrh za preukázaný a navrhol aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovanú aj na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. 9. Zástupca žalovanej strany navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených vo vyjadreniach z 20.02.2018, 17.05.2019, 03.11.2021. V prípade ak súd prizná žalobcovi náhradu škody požadovala, aby
súd priznal len náhradu účelne vynaložených trov konania, ktorých súpis bol uvedených v poslednom vyjadrení zo dňa 03.11.2021.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 07.02.2011, Č.: I.-XX/OEK-L.-XXXX, uznesenie Okresnej prokuratúry zo dňa 27.04.2011, č.k. X T. XXX/XX-XX, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 07.06.2011, Č.: I.-XX/ OEK-L.-XXXX, uznesenie o zamietnutí sťažnosti zo dňa 18.07.2011, č.k. X T. XXX/XX-XX, rozsudok OSBA III zo dňa 15.01.2016, sp.zn. XT/XXX/XXXX, uznesenie KS v Bratislave zo dňa 27.10.2016, sp.zn. XTo/XX/XXXX, plná moc zo dňa 14.02.2011 na zastupovanie žalobcu v predmetnej trestnej veci, podrobné vyúčtovanie odmeny za úkony právnej služby od 14.02.2011 do 27.10.2016, faktúra č. 09/2017 vystavená dňa 31.01.2017 na sumu 7.379,86 Eur, výpis z účtu -potvrdenie o úhrade faktúry žalobcom. žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 19.04.2017. oznámenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 06.06.2017, č. VI/4 Gc 75/17/1000 a zistil nasledovný skutkový stav: Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality zo dňa 07.02.201], ČVS: I.-XX/OEK-L.-XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 07.02.2011 podal žalobca sťažnosť zo dňa 14.02.2011, ktorej ťažnosti prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok vyhovela a uznesením zo dňa 27.04.2011, č.k. X T. XXX/XX-28 uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality zo dňa 07.02.2011, ČVS: I.-K.-L.-XXXX zrušila ako nezákonné. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality zo dňa 07.06.2011, Č.: I.-XX/OEK-L.-XXXX bolo voči žalobcovi opätovne vznesené obvinenie za ten istý trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť dňa 13.06.2011, ktorá sťažnosť bola uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 18.07.2011, č.k. X T. XXX/XX-XX zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 27.08.2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III na žalobcu obžalobu, avšak Okresný súd Bratislava lll rozsudkom zo dňa 15.01.20l6, sp.zn. XT/XXX/XXXX žalobcu spod obžaloby oslobodil' nakoľko nebolo dokázané že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.01.2016, sp.zn. XT/XXX/XXXX podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III odvolanie, ktoré odvolanie prokurátorky Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 27.10.2016 sp.zn. XTo/XX/XXXX zamietol. Oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava lll zo dňa 15.01.2016, sp.zn. XT/XXX/XXXX v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2016, sp.zn. XTo/XX/XXXX nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2016. Žalobca mal vo vyššie uvedenom trestnom konaní obhajcu, advokáta JUDr. Tomáša Kozovského, na základe plnej moci. Advokát vykonal v predmetnej trestnej veci v prospech svojho klienta (žalobcu) nevyhnutné úkony, na základe čoho vystavil žalobcovi dňa 31.01.2017 faktúru č. 09/2017 so splatnosťou dňa 15.02.2017 na sumu 7.379,86 Eur v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca uhradil advokátovi faktúru dňa 28.02.2017. Nezákonné rozhodnutia v predmetnom trestnom konaní vedenom voči žalobcovi vydali orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú jednak vyšetrovateľ PZ ako aj prokurátor. Ide o vznesenie obvinenia voči žalobcovi, zamietnutie jeho sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia a podanie obžaloby na žalobcu, ktoré všetky rozhodnutia považoval žalobca za nezákonné vzhľadom k tomu, že súd spod obžaloby žalobcu oslobodil, a teda trestné konanie nemalo byť voči žalobcovi vedené. Mal za to, že medzi vydaním nezákonného rozhodnutia v predmetnom trestnom konaní a škodou vzniknutou žalobcovi zaplatením trov právneho zastúpenia advokátovi, ktorý ho v tomto konaní zastupoval, je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a vznikom škody žalobcovi nepochybná. Žalobca argumentujúc vyššie uvedeným, v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. podal žiadosť o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody na Ministerstvo vnútra SR, ktoré postúpilo predmetnú žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dna 19.04.2017 Generálnej prokuratúre SR. Generálna prokuratúra SR vyhodnotila žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tak, že nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojila. 11. Súd sa zaoberal otázkou určenia príslušného orgánu konajúceho v mene štátu v súlade s ustanovením § 4 zák. č.514/2003 Z.z. Súd v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR ( 8 Cdo 289/2014, 6 Cdo 149/2011) ustálil, že orgánom konajúcim v danej veci v mene štátu je Generálna prokuratúra SR podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovedností za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej noci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. a s týmto orgánom konal. 12. Žalobca uplatnený nárok právne kvalifikoval ako právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) Súd na danú vec aplikoval zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. účinný od 1. januára 2013 z dôvodu, že keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z. neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší). Uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (II. ÚS 249/05). 13. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 14. Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. (3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. 15. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. (4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky. 16. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. 17. Podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. (2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. (3) Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada. (4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. (5) Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom. 18. Podľa § 17 ods. l/ zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. Preto súd najprv skúmal, či v danej veci je naplnený prvý základný predpoklad pre prípadné úspešné uplatnenie predmetného nároku a to existencia nezákonného rozhodnutia. 20. Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. 06. 1993 sp. zn. 1Cdo 53/93, bolo vyslovil právny názor:“ Ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovení § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám (§ 38 ods. 1 Tr. por.)“. 21. Najvyšší súd SR v uznesení č. 4 M Cdo 15/2009 vyslovil právny názor:“ Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ 22. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 163/2013 zo dňa 13. 11. 2013 vyplýva, že v obdobnej veci už všeobecné súdy rozhodli o priznaní nároku na náhradu škody sťažovateľa spočívajúcej v náhrade trov obhajoby. O tom, že vydané rozhodnutia v tejto časti sú správne a spravodlivé nebola v danom náleze žiadna polemika, a rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. IC 178/05-688 a Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co 113/2010 z 20. 10. 2010, ktorými bola priznaná náhrada škody v sume 985,05 eur ako náhrada trov obhajoby boli aj Najvyšším súdom SR v rámci mimoriadneho dovolania nespochybnené. V danej veci sa skúmala len právna otázka existencie príčinnej súvislosti medzi ušlým ziskom a trestným konaním, ktorú najvyšší súd nevzhliadol. Závery tohto nálezu teda nijako nespochybňujú nároky na náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby v trestnom konaní, ktoré bolo zastavené alebo skončené oslobodzujúcim rozsudkom, práve naopak existenciu týchto nárokov potvrdzujú. Treba tiež poukázať na to, vo vyššie opísanej veci sa rozhodovalo o nároku na náhradu škody na ktorý sa vzťahoval zákon č. 58/1969 Zb., pričom v prejednávanej veci sa uplatňuje zákon č. 514/2003 Z.z. ktorý nárok na náhradu trov obhajoby výslovne kvalifikuje ak škodu, dokonca pripúšťa aj uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným trestným stíhaním . 23. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I ÚS 540/2016-33 zo dňa 13.12.2016 uviedol ( bod 25) : „ nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. . Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 15/2009] a svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad III. ÚS 117/06,1. ÚS 320/2016,1. ÚS 395/2016 a iné) „ ( bod 26) : „ Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. však nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014).“ 24. Súd po vyhodnotení argumentácie žalobcu, žalovanej, vykonaných dôkazov a po oboznámení sa s existujúcimi rozhodnutiami súdov v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít dospel k právnemu záveru, že uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 07.06.2011 Č.: I.-XX/OEK- L.-XXXX , ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. a prichádza do úvahy aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III spisová značka XT/XXX/XXXX konajúci súd zistil, že advokát žalobcu JUDr. Tomáš Kozovský, na základe plnej moci udelenej mu žalobcom dňa 14.02.2011 v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ Senci, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, ČVS: I.-L.-XXXX pre trestný čin sprenevery v spolupáchateľstve podľa ust. 9 ods. 2 k § 248 ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vyčíslil trovy obhajoby v trestnej veci vedenej proti žalobcovi nasledovne: I/ Tarifná odmena za obhajobu v trestnom konaní podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z, o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov : a) prevzatie právneho zastúpenia vrátane porady s klientom dňa 14.02.2011 - 123,50 eur b) Písomné podanie na OR PZ v Senci - sťažnosť zo dňa 14.02.2011- 123, 50 Eur c) Nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu dňa 02.03.2011 - 123,50 Eur d).Písomné podanie na OR PZ v Senci - sťažnosť zo dňa 13.06.2011- 223,50 Eur e).písomné podanie na Generálnu prokuratúru SR-podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia prokurátora zo dňa 27.07.2011 - 123,50 Eur f) Nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu dňa 09.02.2012 - 127,16 Eur g) Písomné podanie na OR PZ v Senci - žiadosť o zopakovanie vykonaných úkonov zo dňa 25.07.2012
- 127,16 Eur
h) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch obvineného zo dňa 03.10.2012- 127,16 Eur . i) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka - poškodenej zo dňa 04.10.2012 - 127,16 Eur j) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 09.10.2012 (8,30 hod. - 10 hod.) - 127,16 Eur .
k) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 09.10.2012 (13,30 hod. - 15,00 hod.) - 127,16 Eur l) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 10.10.2012 - 127 16 Eur . m) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 25.03.2013 - 130,16 Eur n) Porada s klientom dňa 07.05.2013 - 86,77 Eur . o) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 13.05.2013 (od 9 hod. do 11,40 hod. 260,32 Eur . p) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 34.06.2013 - 130,16 Eur . q) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 18.06.2013 - 130,16 Eur r) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 09.07.2013 (10 hod.-12,10 hod.)- 210 , 72 Eur s) preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 28.10.2013 - 105,36 Eur t) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch obvineného a svedka zo dňa 12.11.2013 (09 hod. - 13 hod.)
- 210 72 Eur
u) porada s klientom dňa 12.11.2013 - 70,24 Eur v) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch obvineného zo dňa 16.12.2013 (13 hod. - 15,30 hod.) - 210 72 Eur w)Písomné podanie na OR PZ v Senci - doloženie dokladov dňa 17.12.2013 -105,36 Eur x) Porada s klientom dňa 03.03.2014 - 77,27 Eur y) účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 21.03.2014 - 115,90 Eur z) Preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 03.04.2014- 115,90 Eur aa) Účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka - poškodeného zo dňa 04.06.2014 (9 hod. - 11,30 hod.) - 231,80 Eur b). Preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 24.07.2014 - 115,90 Eur cc) Účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka zo dňa 24.07.2014 (10 hod. - 11,30 hod.) - 115,90 Eur dd) Porada s klientom dňa 03.08.2015 - 80,15 Eur e). Hlavné pojednávanie konané dňa 03.08.2015 -120,23 Eur ff) Porada s klientom dňa 21.10.2015 - 80,15 Eur gg) Hlavné pojednávanie konané dňa 23.10.2015 (10 hod.-13,35 hod.) - 240,46 Eur hh)Porada s klientom dňa 13.01.2016 - 82,33 Eur ii) Hlavné pojednávanie dňa 15.01.2016- 123,50 Eur jj) Porada s klientom dňa 12.07.2016 - 82,33 Eur kk) Písomné podanie na OS BA III - vyjadrenie zo dňa 15.07.2016 - 123,50 Eur ll) Verejné zasadnutie na KS Bratislava dňa 27.10.2016 - 123,50 Eur
II/ Hotové výdavky režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 5x á 7,41 Eur (rok 2011) - 37,05 Eur 7 x á 7,63 Eur (rok 2012) - 53,41 Eur 15 x á 7,81 Eur (rok 2013) - 117,15 Eur 7 x á 8,04 Eur (rok 2014) - 56,28 Eur 5 x á 8,39 Eur (rok 2015) - 41,95 Eur 5 x á 8,58 Eur (rok 2016) - 42,90 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) dňa 0.-.03.; 2011 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 12,35 Eur - 24,70 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z, o cestovných náhradách) dňa 02.03.2011 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J. F. XXXHK, pohonné hmoty: Diesel (1,310 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,41 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) dňa 09.02.2012 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 12,71 Eur -25,42 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 09.02.2012 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,414 Eur/1 I), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0.183 Eur - 14,76 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) dňa 03.10.2012 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 12,71 Eur - 25,42 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 03.10.2012 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla
zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,481 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 15,00 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) dňa 04.10.2012 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 12,71 Eur 25,42 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 04.10.2012 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,481 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 15,00 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) dňa 09.10.2012 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 12,71 Eur - 25,42 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných dna 09.10 90n dňa 09.10.2012 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn., pohonné hmoty: Diesel (1,481 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba .| 15,00 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) dňa 09.10.2012 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 12,71 Eur 25,42 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 09.10.2012 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,481 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba - 15,00 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) dňa 10.10.2012 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 12,71 Eur - 25,42 Eur Cestovné (§15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 10.10.2012 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,481 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 15,00 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) dňa 25.03.2013 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 13,01 Eur - 26,02 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 25.03.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J. F., pohonné hmoty: Diesel (1,415 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,77 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) dňa 13.05.2013 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 13,01 Eur - 26,02 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 13.05.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,363 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/J 00 km, 54 Km + zákonná sadzba 0.183 Fnr -14,59 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) dňa 04.06.2013 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 13,01 Eur - 26,02 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 04.06.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J. F., pohonné hmoty: Diesel (1,364 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,59 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) dňa 18.06.2013 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 13,01 Eur - 26,02 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 18.06.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J., pohonné hmoty: Diesel (1,355 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,56 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) Dňa 09.07.2013 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 13,01 Eur - 26,02 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 09.07.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,358 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,57 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) Dňa 28.10.2013 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 13,01 Eur - 26,02 Eur
Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 28.10.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J. F. XXXHK, pohonné hmoty: Diesel (1,373 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur- 14,63 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) Dňa 12.11.2013 cesta Bratislava - Senec a späť. t.j. 2 polhodiny á 13,01 Eur - 26,02 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 12.11.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J. F., pohonné hmoty: Diesel (1,471 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,96 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) Dňa 16.12.2013 cesta Bratislava - Senec a späť, tj. 2 polhodiny á 13,01 Eur- 26,02 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 16.12.2013 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J. F., pohonné hmoty: Diesel (1,378 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur 14,64 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) Dňa 21.03.2014 cesta Bratislava - Senec a späť, tj. 2 polhodiny á 13,40 Eur - 26,80 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 21.03.2014 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J. F., pohonné hmoty: Diesel (1,353 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,55 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) Dňa 03.04.2014 cesta Bratislava - Senec a späť.t j. 2 polhodiny á 13,40 Eur - 26,80 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 03.04.2014 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,338 Eur/1 I), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba. 0,183 Eur - 14,50 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) Dňa 04.06.2014 cesta Bratislava - Senec a späť, t.j. 2 polhodiny á 13,40 Eur - 26,80 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 04.06.2014 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J., pohonné hmoty: Diesel (1,359 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba.: 0.183 Eur 14,58 Eur Náhrada za stratu času (§17 vyhlášky) dňa 24.07.2014 cesta Bratislava - Senec a späť, t J. 2 polhodiny á 13,40 Eur - 26,80 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných dňa 24.n7 dňa 24.07.2014 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F., pohonné hmoty: Diesel (1,353 Eur/1 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km + zákonná sadzba 0,183 Eur - 14,55 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) Dňa 03.08.2015 cesta Bratislava - Senec a späť, t j. 2 polhodiny á 13,98 Eur - 27,96 Eur Cestovné (§ 15 písm. a) vyhlášky + § 16 ods. 4 vyhlášky, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách) dňa 03.08.2015 cesta z Bratislavy do Senca a späť za použitia osobného motorového vozidla zn. U. J.: F..E., pohonné hmoty: Diesel (1,138 Lur/l 1), priemerná spotreba 6,4/100 km, 54 Km -zákonná sadzba 0,183 Eur - 13,81 Eur Spolu vo výške: 6.149,88 Eur + 20 % DPH 1.229,98 Eur SPOLU 7.379,86 Eur. 25. Spolu s DPH náhrada trov obhajoby žalobcu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. XT XXX/XXXX bola právnym zástupcom žalobcu vyčíslená vo výške 7.379,86 Eur . Z pripojeného súdu Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. XT XXX/XXXX bolo súdom zistené, že všetky vyúčtované úkony korešpondujú s obsahom trestného spisu. Z predloženého listinného dôkazu- výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca uhradil dňa 28.02.2017 svojmu právnemu zástupcovi prevodom na účet v banke trovy právneho zastúpenia vo výške 7.379,86 Eur. Súd po porovnaní špecifikácie trov s obsahom trestného spisu dospel k záveru, že trovy vo výške 7.379,86 Eur boli advokátom žalobcu riadne vyúčtované a žalobcom uhradené. Súd je toho názoru, že všetky uplatnené a vyúčtované trovy obhajoby žalobcu v trestnom konaní boli aj účelne vynaložené.
26. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla ako trovy obhajoby zaplatené advokátovi a ktorej výšku preukázal listinnými dôkazmi je v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 07.06.2011 Č.: I.-XX/OEK-L.-XXXX , ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom. Súd preto s poukazom na vyššieuvedené zistenia žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu 7.379,86 Eur proti žalovanej . 27. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/ v spojení s ust. § 262 ods. 1/ CSP , v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalobca mal v konaní plný úspech , žalovaná úspech nemala. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% proti neúspešnej žalovanej. 28. Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.