Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/64/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R., bývajúceho v N.,

zastúpeného JUDr. K., advokátom v N., proti odporcovi G., so sídlom v B., o zaplatenie 1

379,07 € (41 546 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. februára

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 13. februára 2008 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Nitra z 19. júna 2007

č.k. -85 a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súdu Nitra rozsudkom z 19. júna 2007 č.k. -85 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 41 546 Sk

(1 379,07 €) so 7 % ročným úrokom od 27. júna 2006 do zaplatenia (uvedená suma

predstavuje navrhovateľom zaplatené trovy obhajoby advokátovi JUDr. K. v spojitosti

s trestným konaním vedeným proti navrhovateľovi, ktoré skončilo jeho oslobodením spod

obžaloby). Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo

výške 3 000 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po zistení, že

navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup prokuratúry,

lebo skutočnosť, že v trestnom konaní (vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2 T

137/2003) bol oslobodený, nezakladá nárok na náhradu škody podľa

Mal za to, že nebola preukázaná zodpovednosť štátu, keďže prokuratúra si plnila len svoje

povinnosti v zmysle a a navrhovateľ bol oslobodený iba

z dôvodu, že boli pochybnosti o tom, či sa stal alebo nestal trestný čin, teda nie na

jednoznačnom základe, že by sa trestný čin nestal. Vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 a § 9

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. februára 2008 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, odporcovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania a samostatným výrokom pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie.

Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na náhradu škody v sume

41 546 Sk s príslušenstvom nie je dôvodný. Svoj záver založil na názore, že „odporca sa pri

predpokladanom zavinení vyvinil (exkulpoval) v tom smere, že v rozsahu zodpovedajúcom

obsahu ust. a neporušil žiadnym spôsobom

úradný postup v súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa, čím nedošlo k naplneniu ani

jednej z troch základných podmienok (ktoré musia byť splnené súčasne) zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (štátu)“.

Navrhovateľ bol ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora preto, že

nebolo jednoznačne preukázané, že skutok, za ktorý bol stíhaný, sa stal. Prokurátor

postupoval v súlade s judikatúrou (R č. 3/2000 tr.), išlo o postup v priebehu trestného stíhania

v medziach zákona a takýto zásah nemožno preto považovať za nesprávny úradný postup. Ide

o situáciu, keď nad individuálnymi záujmami fyzickej osoby, do ktorej osobnostných vzťahov

je vedeným trestného stíhania zasahované, prevláda závažnejší, resp. významnejší a funkčne

vyšší verejný záujem spočívajúci v tom, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia

spravodlivo potrestaní. Samotná skutočnosť, že obžalovaný bol rozsudkom súdu oslobodený

spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý je stíhaný, sa stal, bez

ďalšieho neznamená, že vôbec neboli dané podmienky pre vznesenie obvinenia proti

obvinenému, resp. pre podanie obžaloby na obžalovaného na príslušný súd. Otázku zásadného

právneho významu, so zreteľom na ktorú vyslovil prípustnosť dovolania, vymedzil najmä na

riešenie otázky „či oslobodenie spod obžaloby v trestnom konaní je možno chápať za iný

nezákonný zásah do práv v zmysle zakladajúci dôvodný nárok

navrhovateľa na náhradu škody pre nesprávny úradný postup“.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom

navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že

vyšetrovateľ voči nemu dvakrát zastavil trestné stíhanie v zmysle § 172 ods. 1 písm. b/

a iba na záväzný pokyn Okresného prokurátora v Nitre pokračoval vo

veci a vzniesol proti nemu obvinenie a následne bola voči nemu podaná obžaloba. Na

Okresnom súde v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. bol rozsudkom

z 27. októbra 2005 oslobodený spod obžaloby pre trestný čin znásilnenia a Krajský súd

v Nitre podané odvolanie okresného prokurátora zamietol uznesením z 27. apríla 2006 sp. zn.

. V rámci obhajoby v predmetnej veci zaplatil čiastku, ktorú podaným návrhom

žiadal uhradiť od odporcu. Za súladné so všeobecným princípom spravodlivosti, resp.

princípmi obsiahnutými v považoval, aby štát, keď zaviní vo

vzťahu k svojmu občanovi situáciu, v dôsledku ktorej na uplatnenie svojich práv musí

vynaložiť finančné prostriedky a uplatnenie práv vyznie v jeho prospech, vynaloženú sumu na

účelne uplatnenie práv zaplatil.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je

opodstatnené.

Výrokom odvolacieho súdu o pripustení dovolania bol súčasne vymedzený jej

dovolací dôvod a dovolanie nemožno odôvodniť inak, než námietkou nesprávneho právneho

posúdenia otázky, ktorú odvolací súd považoval za tak významnú, že pre jej vyriešenie

pripustil dovolanie. Nesprávne právne posúdenie veci ( ) môže

spočívať v tom, že súd na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny

predpis alebo že správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval.

V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa založil svoje

rozhodnutie na právnom závere, že podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nie je daná zodpovednosť

štátu za majetkovú ujmu navrhovateľa – peňažné plnenie, ktoré vynaložil v spojitosti so

svojim trestným stíhaním (na trovy svojej obhajoby), hoci spod obžaloby v trestnom konaní

bol oslobodený. Vychádzal z názoru, že zodpovednosť štátu za škodu nemôže byť daná vtedy,

keď prokuratúra (odporca) postupuje v súlade s a s .

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ svoje právo na náhradu škody odvodzuje od

vznesenia obvinenia pre trestný čin znásilnenia podľa , ku

ktorému obvineniu došlo po rozhodnutiach Okresného prokurátora v Nitre so záväzným

pokynom podľa , pričom trestné stíhanie skončilo

oslobodením navrhovateľa spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Nitra z 27. októbra

2005 sp. zn. , keď odvolanie okresného prokurátora proti tomuto rozsudku

Krajský súd v Nitre uznesením z 27. apríla 2006 sp. zn. zamietol.

Podľa zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa

vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi (§ 27 ods. 2 cit.

zákona).

nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia

po záväznom pokyne prokuratúry na vznesenie obvinenia. Ide o uznesenie Okresného úradu

justičnej polície Policajného zboru v Nitre ČVS: OÚV-230/30-NR-2002KA z 30. novembra

2002. Sťažnosť navrhovateľa ako obvineného proti tomuto uzneseniu Krajská prokuratúra

v Nitre uznesením č. -3 z 24. februára 2003 zamietla. Po skončení

vyšetrovania Okresná prokuratúra v Nitre podala proti navrhovateľovi pod č. -53

obžalobu z 21. júla 2003.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre posúdenie, či na

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom sa

má aplikovať alebo sa má aplikovať doterajší predpis (

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom), je rozhodujúci čas vydania príslušného rozhodnutia, resp. čas

nesprávneho úradného postupu. Nie je pre aplikáciu č. preto postačujúcim, že

škoda, prípadne jej časť vznikla až po účinnosti tohto zákona, ak k rozhodnutiu orgánu štátu

alebo k jeho nesprávnemu úradnému postupu, z ktorého táto škoda vznikla, došlo ešte pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Keďže navrhovateľ vyvodzuje zodpovednosť odporcu za škodu v spojitosti

s uznesením o vznesení obvinenia, ku ktorému došlo na základe záväzného pokynu

prokuratúry, a to v čase ešte pred účinnosťou , chýbal dôvod, pre

ktorý by boli nižšie súdy oprávnené posudzovať vec (zodpovednosť za škodu) podľa zák.

č. Rozhodujúci bol čas vydania príslušného rozhodnutia a preto sa spravuje

zodpovednosť za škodu v danom prípade podľa

Z uvedeného výkladu vyplýva, že súdy nižších stupňov nemali na vec aplikovať zákon

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

a niektorých zákonov, ale o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tým, že aplikovali

nesprávny právny predpis, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom,

v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom

konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán

štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho

orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (§ 1 ods. 2 cit. zákona).

Podľa § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným

v tomto konaní.

Podľa § 3 cit. zákona, ak nejde o prípady hodného osobitného zreteľa, možno nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil

možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo

sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný

orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak

toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené (§ 4

ods. 2 cit. zákona).

Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím je zistená nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla k vzniku škody. So zreteľom na

citované ustanovenie uvedený predpoklad je splnený len vtedy, ak

príslušné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené; dovtedy nemožno nárok na náhradu škody

uplatniť. Zákonnosť rozhodnutia nie je teda možné riešiť v konaní o náhradu škody ako

predbežnú otázku. V súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, ktoré je predbežne

vykonateľné, prichádza do úvahy - ako výnimka z ustanovenia § 4 ods. 1 - aplikácia

ustanovenia K uplatneniu práva na náhradu škody

spôsobenej takýmto uznesením môže dôjsť aj v prípade, že došlo k oslobodeniu spod

obžaloby takto obvinenej a následne obžalovanej osoby. Judikatúra (porovnaj napr.

R č. 35/1991) ustálila, že oslobodenie spod obžaloby z hľadiska ustanovenia § 4 zákona

č. má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.

Uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu

a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že

obvinený spáchal trestný čin (ak na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený

záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou). Ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby,

nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne

(v rozpore s ustanoveniami ). Jednotlivé dôvody oslobodenia spod

obžaloby nemajú za hľadiska hodnotenia správnosti uznesenia o vznesení obvinenia rovnaký

význam.

Podľa a o náhrade škody spôsobenej

rozhodnutím o väzbe nemá právo na náhradu škody ten, kto si väzbu zavinil sám, najmä tým,

že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom

väzby alebo jej predĺženia; ani ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo

trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo

že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Podľa § 6 ods. 3 písm. a/ a b/ tohto zákona o náhrade škody spôsobenej rozhodnutím

o treste nemá právo na náhradu škody ten, kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne alebo

proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len preto, že mu bola udelená milosť

alebo že po právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca sa na čin,

za ktorý bol pôvodný trest uložený.

So zreteľom aj na systematický výklad (prihliadnutie na cit. úpravu v ustanoveniach

§ 5 ods. 2 písm. a/ a b/ a § 6 ods. 3 písm. a/ a b/ tohto zákona, ktoré ustanovenia stanovujú

prípady, kedy právo na náhradu škody neprichádza do úvahy) a na analogické použitie

uvedených ustanovení na riešenú právnu vec (ako výnimiek - negatívne vymedzenie, kedy

nemá spod obžaloby oslobodená osoba právo na náhradu škody), je treba uzavrieť, že

z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, právo na

náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia; takéto právo by nemal iba vtedy,

ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len pre to, že nie je

za trestný čin trestne zodpovedný, resp. že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol

amnestovaný.

Navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý bol stíhaný ( –

v znení neskorších predpisov).

Základ nároku uplatneného v tejto právnej veci je možno teda posúdiť podľa

ustanovenia až Tento zákon sledoval, aby majetková ujma

spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Ak

preto proti navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie, nie je na ňom, aby niesol materiálne

dôsledky takéhoto rozhodnutia (trovy vynaložené na svoju obhajobu), keď sa neskôr ukázalo

uvedené obvinenie nesprávnym a trestné konanie sa skončilo tak, že na navrhovateľa treba

pozerať ako na nevinného.

Odvolací súd ako aj súd prvého stupňa svoje závery o navrhovateľom uplatnenom

práve na náhradu škody založili na právnom posúdení, ktoré Najvyšší súd Slovenskej

republiky nepovažuje za správne. Vzhľadom na to, že odvolací súd (rovnako aj súd prvého

stupňa) aplikoval na predmetnú právnu vec nesprávny právny predpis – ,

ktorý na riešený právny vzťah účastníkov vôbec nedopadá (nebolo možno aplikovať), chýbal

dôvod - okrem vyriešenia tejto otázky potreby aplikácie - , aby dovolací súd ešte osobitne

robil výklad ustanovenia tohto na vec sa nevzťahujúceho právneho predpisu – § 9 ods. 1.

Preto iba ako poznámku na okraj veci (keďže nebola potreba aplikácie uvedeného zákona)

dovolací súd dáva do pozornosti, že vo svojom

vymedzuje, kedy u osoby oslobodenej spod obžaloby nevznikne právo na náhradu škody,

rovnako ako aj u osoby, u ktorej bolo trestné stíhanie zastavené (ak bola osoba spod obžaloby

oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak

po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje

trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol

uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ) a pre

rovnako nesprávne právne posúdenie veci zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková