Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/299/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. C., 2/ E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, XXX XX D. C., v konaní zastúp.: JUDr. Lukáš Slanina, advokát a spoločník v ARROWS advokátní kancelář, s.r.o., IČO: 067 17 586, se sídlem Plzeňská 3350/18, Praha, proti povinnému: Obec Vyšný Mirošov, so sídlom Vyšný Mirošov 100, 090 11 Vyšný Mirošov, IČO: 00331244, v konaní zastúp.: JUDr. Michal Michalovčík, advokát so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, o vymoženie 45.997 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 6. mája 2022 z a m i e t a .

II. Oprávnení 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 268,05 Eur, k rukám právneho zástupcu povinného, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd oprávneným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 06.05.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zároveň oprávneným priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 798,66 Eur (výrok II.) a súčasne zaviazal oprávnených na úhradu trov súdneho exekútora vo výške 72 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tm, že oprávnení 1/ a 2/ sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.02.2019 domáhali voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 45.997 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice, sp. zn. N 13/2018, Nz 675/2018, NCRIs 686/2018, spísanej notárom JUDr. Pavlom Doričom PhD., na Notárskom úrade so sídlom Hlavná 40, 040 01 Košice, dňa 10.01.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 06.06.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom exekútorského úradu v Prešove, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 212EX 301/19. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu a doručeniek bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehote.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadal exekúciu zastaviť v súlade s ustanoveniami § 61k ods. 1 písm. d), pričom poukazoval na to, že nebol účastníkom žiadneho zmluvného vzťahu

s oprávnenými, ktorého predmetom malo byť poskytnutie pôžičky vo výške 55.000 Eur. Uviedol, že zmluva o pôžičke zo dňa 27.12.2017 ako aj uznanie záväzku sú absolútne neplatné. Podľa povinného odkazuje notárska zápisnica na Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa 30.12.2015, avšak takéto uznesenie sa nekonalo, teda ani uznesenie obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa 30.12.2017 nemohlo byť nikdy prijaté. Povinný sa odvoláva tiež na to, že obecné zastupiteľstvo nikdy neschválilo bývalému starostovi obce oprávnenie narábať s finančnými prostriedkami samostatne do výške 100.000 Eur. Zároveň povinný namietal aj neurčitosť predmetného uznesenia č. 75/2015, nakoľko z jeho popisu nevyplýva, či dispozícia s finančnými prostriedkami sa týka sumy 100.000 Eur jednorazovo alebo opakovane. Povinný považuje úrok vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy (čo predstavuje 182,5% ročne) za rozporný so zákonom ako aj dobrými mravmi. Vyslovil tiež podozrenie, že zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa 30.12.2015 bola sfalšovaná. Uviedol, že podniká právne kroky k oznámeniu týchto skutočností orgánom činným v trestnom konaní. Uznesením obecného zastupiteľstva č. 48/2015 zo dňa 29.11.2015 bol starosta obmedzený disponovaním s finančnými prostriedkami do výšky 300 Eur na deň bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Pôžička poskytnutá oprávnenými nebola nikdy predmetom rokovania a rozhodovania obecného zastupiteľstva, preto povinný považuje zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú. Povinný taktiež tvrdil, že predmetné finančné prostriedky neboli nikdy v účtovnej evidencii obce a nikdy neboli pripísané na bankový účet obce. Taktiež notárska zápisnica ani zmluva nebola nikdy zverejnená na úradnej tabuli obce resp. internetovej stránke obce. Konanie starostu považuje povinný za svojvoľné, keďže na tieto úkony nemal oprávnenie. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na ustanovenie , , zákona o obecnom zriadení v spojení s o majetku obcí. Povinný mal za to, že sa jedná o absolútne neplatný úkon. Z uvedených dôvodov navrhol exekúciu zastaviť v zmysle Exekučného poriadku.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol formálne a materiálne náležitosti stanovené pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poukázal na možnosť vecného prieskumu záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici. Aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, že ak má byť vykonateľná, jej obsah musí byť určený presným a nepochybným spôsobom, teda notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia (s poukazom na nález Ústavného súdu sp.zn. ). Exekučný poriadok explicitne umožňuje súdu vykonať vecný prieskum notárskych zápisníc, čo umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi. Vzhľadom na právomoc exekučného súdu ísť aj do jej vecného prieskumu, vyšší súdny úradník preskúmal predloženú notársku zápisnicu aj z tohto hľadiska.

5. Vo vzťahu k námietke povinného, že obecné zastupiteľstvo nedalo súhlas starostovi k spísaniu notárskej zápisnice, vyšší súdny úradník odkázal na ustanovenie o obecnom zriadení, podľa ktorého „Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenie a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa , rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta“. Vyšší súdny úradník konštatoval, že úkon týkajúci sa majetku resp. majetkových práv obce, ako aj samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, patrí do kompetencie obecného zastupiteľstva. Odkázal pritom na zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého je obecné zastupiteľstvo spôsobilé sa uznášať a rokovať ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Vyšší súdny úradník sa ďalej zaoberal uznesením obecného zastupiteľstva č. 48/2015 zo dňa 29.11.2015, podľa ktorého mal preukázané, že obecné zastupiteľstvo schválilo starostovi obce oprávnenie vykonávať objednávky a hotovostné platby do výške 300 Eur. zo dňa 30.12.2015, ktoré je uvedené v notárskej zápisnici, a z ktorého vyplýva, že obecné zastupiteľstvo malo starostovi schváliť disponovanie s finančnými prostriedkami do výške 100.000 Eur, nebolo podľa názoru vyššieho súdneho úradníka zverejnené na webovej stránke obce G. I., kde sú uvedené všetky uznesenia obecného zastupiteľstva a taktiež nebolo súčasťou notárskej zápisnice. Vyšší súdny úradník poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR z 21.10.2009, sp. zn. , ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR z 21.10.2009, sp. zn. , a právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku z 29.01.2008, sp. zn. podľa

ktorého majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Vyšší súdny úradník uviedol, že ak by aj predmetné bolo schválené, nie je možné zistiť na aké úkony mal starosta byť pri nakladaní s majetkom obce oprávnenie. Následne odkázal na názor vyslovený Krajským súdom v Nitre, v uznesení zo dňa 27.12.2019, sp. zn. , podľa ktorého pri inštitúte takej právnej sily ako je notárska zápisnica v zmysle Exekučného poriadku je nutné bezpodmienečne zaistiť taký právny stav, pri ktorom je nepochybné, že s uznaním záväzku povinný naozaj súhlasil a bol si vedomý všetkých právnych následkov s tým spojených. Ak niekto vysloví súhlas za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Vyšší súdny úradník napokon dospel k záveru, že predmetná notárska nie je materiálne vykonateľná. S námietkou ohľadom čiastočných úhrad zo strany povinného sa vyšší súdny úradník vysporiadal tak, že na takéto čiastočné úhrady neprihliadol z dôvodu koncentračnej zásady. Exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu.

6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávnených doručené dňa 22.05.2022, podali oprávnení dňa 06.06.2022 sťažnosť. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

7. V podanej sťažnosti oprávnení namietajú nesprávnosť rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky a to z dôvodu konštatovania, že notárska zápisnica bez súhlasu obecného zastupiteľstva nespĺňa materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko bola spísaná neoprávnenou osobou. Oprávnení majú za to, že notárska zápisnica je jednostranný úkon ako aj uznanie dlhu. Podľa oprávnených ústne uzatvorená zmluva nepodlieha povinnému zverejňovaniu na úradnej tabuly resp. internetovej stránke obce. Oprávnení zdôrazňujú, že konali v dobrej viere, že starosta bol legitimovaný na uzatvorenie zmluvy o pôžičke a spísanie notárskej zápisnice. Tvrdia, že vyššia súdna úradníčka vybočila z rozsahu prieskumu návrhu na zastavenie exekúcie, pričom navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie, prípadne zmeniť toto uznesenie tak, že súd návrh na zastavenie exekúcie zamieta. Zároveň si žiadali priznať náhradu trov konania od povinného.

8. Povinný sa k sťažnosti oprávnených vyjadril v tom zmysle, že pokiaľ oprávnení tvrdia, že notárska zápisnica ako jednostranný právny úkon (uznanie dlhu), i Zmluva o pôžičke ako ústne uzatvorený kontrakt, nepodliehajú povinnému zverejňovaniu, opomínajú skutočnosť, že dôvodom vyslovenia nespôsobilosti exekučného titulu pre vedenie tejto exekúcie nie je len absencia zverejnenia v zmysle , ale predovšetkým absencia akejkoľvek vôle Obce G. I. vstupovať do právnych vzťahov s oprávnenými. Vôľa obce nemôže byť stotožňovaná so svojvôľou jej predstaviteľa konajúceho navonok za obec. Povinný má za to, že ani odvolávanie sa na dobrú vieru nemôže v danom prípade obstáť, obzvlášť s poukazom na skutočnosti, že zo strany oprávnených nebolo vôbec konané ani len so základnou obozretnosťou, najmä vo vzťahu k samotnej Obci G. I., predovšetkým však s prihliadnutím na zásady zákonnosti a transparentnosti, ktorých prejavom je aj bežný a zákonný schvaľovací proces v rámci obecného zastupiteľstva ( o obecnom zriadení), tiež povinnosť zverejňovania aktov v obci ( ), aby tieto boli vôbec dostupné dotknutej verejnosti (obyvateľom obce). Na základe uvedených skutočností povinný navrhol sťažnosť oprávnených zamietnuť ako nedôvodnú a povinnému priznať právo na náhradu trov sťažnostného konania.

9. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle (), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

17. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

18. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

19. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami povinného a toto rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne správne. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , ), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

20. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (). V danom prípade bola zo strany oprávneného predložená ako exekučný titul notárska zápisnica. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že s účinnosťou od 01. 04. 2017 došlo v Exekučnom poriadku k zásadnej zmene, keď exekučnému súdu okrem posudzovania formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice Exekučný poriadok

ukladá posudzovať ju aj v rozsahu či záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku), čo v podstate predstavuje prieskum notárskej zápisnice aj po hmotnoprávnej stránke. Notárska zápisnica obsahujúca záväzok, ktorý je v rozpore so zákonom, je materiálne nevykonateľnou a exekúcia na jej podklade sa podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku ani nemala začať. Súdu prináleží právomoc na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu exekúciu zastaviť aj kedykoľvek v jej priebehu, ak také skutočnosti zistí (napr. už spomínané rozhodnutie Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. , ale napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 10. 06. 2014, sp. zn. z 29. 09. 2005).

21. Z textu exekučného titulu vyplýva, že dňa 15.01.2010 sa pred notárku dostavil povinný Obec G. I. prostredníctvom, ktorého konal starosta obce I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. XXX, XXX XX G. I.. Povinný uzatvoril s oprávnenými ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok osoby povinnej vrátiť finančné prostriedky v celkovej výške 55.000 Eur , a to oprávnenému 1/ sumu 22.500 Eur a oprávnenému 2/ sumu 22.500 Eur. Povinný v notárskej zápisnici vyhlásil, že finančné prostriedky boli poskytnuté za účelom financovania projektu – Opatrenia mimo vodného toku obci G. I.. V predloženej notárskej zápisnici je tiež uvedené, že povinný je oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami samostatne do výške 100.000 Eur na základe schváleného obecným zastupiteľstvom dňa 30.12.2015. Osoba povinná sa zaviazala vrátiť veriteľom finančné prostriedky najneskôr v lehote do dňa 31.05.2018. Osoba povinná sa zaviazala zaplatiť v prípade omeškania veriteľom úrok vo výške 0,5% denne za každý začatý deň omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do jeho úplného splatenia. Povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v prípade, ak riadne a včas svoj záväzok nesplní.

22. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že obecné zastupiteľstvo vo G. I. Uznesením č. 48/2015 zo dňa 29.11.2015 v zmysle o obecnom zriadení, schválilo starostovi obce objednávky a hotovostné platby do výšky 300 Eur. Vyšší súdny úradník správne poukázal na ustanovenie o obecnom zriadení, podľa ktorého Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenie a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa , rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta. Vyšší súdny úradník poukázal tiež na to, že úkon týkajúci sa majetku resp. majetkových práv obce, ako aj samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke patrí do kompetencie obecného zastupiteľstva. V notárskej zápisnici bola uvedená skutočnosť, že starosta bol oprávnený nakladať samostatne s finančnými prostriedkami do výške 100. 000 Eur samostatne na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa 30.12.2015. Toto uznesenie však nebolo súčasťou notárskej zápisnice, a zároveň lustráciou na stránke obce K. súd zistil, že takéto uznesenie nebolo nikdy zverejnené. Taktiež z vyjadrenia poslancov obecného zastupiteľstva vyplýva, že zasadnutie obecného zastupiteľstva sa dňa 30.12.2015 nekonalo. Starosta obce tak nemal oprávnenie uzatvoriť ústnu zmluvu o pôžičke, ako ani notársku zápisnicu ako exekučný titul bez predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom.

23. V rámci sťažnostného konania sa súd prvej inštancie oboznámil so zadováženými rozsudkami Okresného súdu Svidník č.k. a Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 21.06.2022. Z uvedených rozhodnutí mal súd preukázané, že bývalý starosta obce G. I. (I. J.) bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne ako aj na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania a funkcie spojenej s rozhodovacou právomocou v orgánoch územnej samosprávy na dobu 7 rokov. Uvedené trestné konanie sa síce netýkalo konania (skutku) tvoriaceho podklad tohto exekučného konania, ale na základe odôvodnenia rozhodnutí trestných súdov mal sťažnostný súd za preukázané, že bývalý starosta obce svojvoľne vyberal a posielal finančné prostriedky na účty známych a tí mu následne tieto finančné prostriedky vyberali. Starosta obce následne tieto peniaze používal na stávkovanie športových zápasov za vysoké finančné čiastky. Preto možno mať pochybnosti o jeho hospodárení v pozícii starostu, nakoľko ani finančné prostriedky vyplývajúce z exekučného titulu neboli poslané na účet Obec G. I. a samotné

obecné zastupiteľstvo nemalo vedomosť o pôžičke resp. spísaní notárske zápisnice starostom. Bývalý starosta obce tak konal v rozpore so o obecnom zriadení ako aj v rozpore so o majetku obcí.

24. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 09.01.2014). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Z uvedených dôvodov dospel sťažnostný súd k záveru zhodnému so záverom vyššieho súdneho úradníka, že ak za daných okolností bývalý starosta Obce G. I. v notárskej zápisnici udelil za povinného (t.j. Obec) „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle Exekučného poriadku.

25. Podľa o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

26. Berúc do úvahy ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, starosta obce nemôže sám rozhodovať za zastupiteľský zbor obce, pokiaľ ako štatutárny orgán obce v majetkových veciach chce rozhodovať o majetku obce a na takéto rozhodovanie o majetku obce nemá stanovisko obecného zastupiteľstva. V prejednávanom prípade je možné ustáliť, že starosta obce porušil § 8 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, pokiaľ rozhodoval o majetkových záväzkoch obce a teda aj o zmenšovaní majetku obce pri spísaní notárskej zápisnice sp. zn. N 13/2018 zo dňa 10.01.2018 a záväzku obce vyplatiť oprávneným sumu celkovo 55.000 Eur s príslušenstvom. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. z uznesenia sp.zn.2 Cdo 284/2006: „U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom,

či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo“.

27. Podľa ustanovenia a o majetku obcí, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, ako aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

28. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce. (z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2009). Exekučný súd zastáva názor, že právny úkon – uzavretie zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov v sume 55.000 Eur od fyzických osôb českej štátnej príslušnosti zo dňa 27.12.2017 a spísanie notárskej zápisnice sp.zn. N 13/2018, ktorou sa obec zaviazala uhradiť oprávneným finančné prostriedky v sume 55.000 Eur spolu so zmluvným úrokom 0,5 % denne za každý aj začatý deň omeškania,, jednoznačne možno zaradiť do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce.

29. V danom prípade bolo teda potrebné zaoberať sa predovšetkým otázkou materiálnej vykonateľnosti predloženej notárskej zápisnice. V prípade, že notársku zápisnicu podpísala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, ide o materiálne nevykonateľný exekučný titul. Starosta obce nemal oprávnenie uzatvoriť zmluvu o pôžičke ani samotnú notársku zápisnicu, nakoľko uznesením Obecného zastupiteľstva č. 48/2015 zo dňa 29.11.2015 (zverejneným aj na webstránke obce) bolo jeho oprávnenie disponovať s peňažnými prostriedkami obce bez súhlasu zastupiteľstva obmedzené na objednávky a hotovostné platby do výšky 300 Eur. Aj s týmto záverom sa vyššia súdna úradníčka správne vysporiadala. Pri hospodárení s vyššou sumou akou 300 Eur mal akýkoľvek úkon starostu podliehať schváleniu obecného zastupiteľstva. Oprávneným ako osobám poskytujúcim pôžičku obci nič nebránilo, aby si pred samotným poskytnutím pôžičky overili, za akých podmienok a v akom rozsahu mal starosta J. oprávnenie nakladať s majetkom obce, nakoľko všetky uznesenia obecného zastupiteľstva boli zverejňované na webovej stránke obce. Obecné zastupiteľstvo nielenže neudelilo bývalému starostovi oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami samostatne do výšky 100.000 Eur pri vybavovaní projektov, projektovej dokumentácie, spolufinancovania, pôžičiek ohľadne projektu na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva č. 75/2015 (tak ako to deklaroval v notárskej zápisnici), ale ani dodatočne neschválilo úkon uzavretia zmluvy o pôžičke a podpísanie predmetnej notárskej zápisnice, z čoho možno vyvodiť záver, že v danom prípade absentovala akákoľvek vôľa Obce G. I. vstupovať do právnych vzťahov s oprávnenými. S poukazom na uvedené skutočnosti má sťažnostný súd za to, že ide o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý starosta obce nebol poverený ani oprávnený. Možno sa domnievať, že išlo o protiprávne konanie starostu v neprospech oprávnených. Oprávnení teda majú možnosť uplatniť si svoj nárok v trestnom konaní voči bývalému starostovi J., prípadne osobitnou žalobou na náhradu škody voči fyzickej osobe – I. J., ktorá im vznikla v súvislosti s konaním bývalého starostu.

30. Sťažnostný súd teda dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka postupovala správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zastavila exekúciu vedenú na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu, podpísaného neoprávnenou osobou. Keďže vyššia súdna úradníčka rozhodla v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi oprávnených uvádzanými v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že exekúcia bola zastavená správne a preto sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.05.2022 ako nedôvodnú zamietol.

31. O trovách tohto sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku. Keďže sudca sťažnosť oprávnených zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti priznal povinnému ako úspešnej strane, nakoľko si nárok na náhradu trov uplatnil vo vyjadrení k podanej sťažnosti. Pokiaľ ide o ich výšku, súd povinnému priznal náhradu trov v sume 268,05 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 16.06.2022 vo výške 256,42 Eur + 11,63 Eur režijný paušál za rok 2022; to všetko v zmysle , a , Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v platnom znení. Uvedené trovy exekúcie sú oprávnení 1/ a / povinní spoločne a nerozdielne nahradiť k rukám právneho zástupcu povinného v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).

32. Čo sa týka náhrady trov exekúcie uplatnených zo strany povinného, súd prvej inštancie mu túto náhradu nepriznal, nakoľko nebol v konaní o sťažnosti úspešný, preto mu náhrada vynaložených trov za úkony právnej služby súvisiace s podanou sťažnosťou nepatrí (výrok III.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 31. mája 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa