Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/12/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: C. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42083541, proti žalovaným: 1/ U. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XX, XXX XX Q., 2/ F. O., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ H. X., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XXX, XXX XX S., žalovaní v 1. až 3. rade právne zastúpení JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom, so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 35557320, 4./ P. G., A.. XX.XX.XXXX, W. Ď. XXX, XXX XX Ď., o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Ž. - T., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -149 zo 17. decembra 2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom II. výroku.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Pôvodne sa žalobcovia F. Č. - D. ako žalobkyňa v 1. rade a súčasný žalobca ako žalobca v 2. rade žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 5. mája 2014 voči žalovaným v 1. až 3. rade a P. G., X.. ako žalovanému vo 4. rade domáhali určenia, že všetky uznesenia, ktoré boli prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru Ž. - T., ktoré sa konalo 7. marca 2014 a ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou A., A., A. XXXXX/XXXX sú neplatné a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a priznal žalovaným v 1. až 4. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa v 1. rade mu 9. októbra 2015 doručila späťvzatie žaloby s tým, že jediným žalobcom zostane žalobca v 2. rade. Na pojednávaní konanom 20. októbra 2015 súd konanie vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade zastavil, a to uznesením, č. k. -129 z 20. októbra 2015. Na pojednávaní konanom 10. decembra 2015 vzal žalobca žalobu späť aj voči žalovanému vo 4. rade a navrhol konanie voči nemu zastaviť. Súd uznesením, č. k. -134 z 10. decembra 2015 zastavil konanie voči žalovanému vo 4. rade a žalovanému vo 4. rade náhradu trov konania nepriznal. Rovnako na pojednávaní konanom 10. decembra 2015 žalobca navrhol, aby súd pripustil do konania na stranu žalovaného P. G., P.., syna pôvodného žalovaného vo 4. rade, v dôsledku čoho súd uznesením, č. k. -135 z 2. apríla 2020 rozhodol o pripustení ďalšieho subjektu na strane žalovaného (ako žalovaného vo 4. rade).

4. Žalobca vzal písomným podaním z 27. novembra 2020 žalobu v celom rozsahu späť a požiadal, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žaloba bola podaná dôvodne v roku 2014, žalovaní počas celého

tohto obdobia v poľovnom revíri naďalej poľujú bez platenia nájomného alebo iných poplatkov a vzhľadom na to, že od podania žaloby už uplynulo viac ako šesť rokov a nájomné zmluvy sa uzatvárajú na dobu desať rokov, prihliadajúc aj na možnú dĺžku odvolacieho konania v trvaní približne jedného roka, odpadol jeho naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, keďže poľovný revír by tak mohol po právoplatnom ukončení konania užívať maximálne dva roky. Súčasne eventuálne žiadal, aby z týchto dôvodov súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia (ďalej aj „“).

5. Žalovaní v 1. až 3. rade v písomnom vyjadrení k späťvzatiu žaloby zo 14. decembra 2020 uviedli, že so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a so zastavením konania súhlasia. V žiadnom prípade však neprichádza do úvahy návrh žalobcu priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo v zmysle ustanovenia nepriznať stranám sporu náhradu trov konania. Ako právne irelevantné a nelogické hodnotia dôvody, pre ktoré vzal žalobca žalobu späť a žiadal náhradu trov konania (späťvzatie žaloby bolo zapríčinené súdom a u žalobcu odpadol naliehavý právny záujem na danom určení). Žaloba nebola od samého začiatku dôvodná, nebol správne určený okruh účastníkov konania na strane žalovaného a zároveň žalobca nikdy ničím nezdokladoval svoj naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby. Z ich strany, resp. zo strany poľovníckeho združenia, ktorého sú členmi, je uhrádzané nájomné za užívanie poľovných pozemkov každý rok všetkým známym prenajímateľom, vrátane žalobcu, preto neobstojí jeho tvrdenie o tom, že poľovný revír, ktorého súčasťou sú pozemky vo vlastníctve žalobcu, užívajú bez akejkoľvek finančnej náhrady. Na základe uvedených skutočností žalovaní v 1. až 3. rade žiadali, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v súlade s ustanovením .

6. Súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby žalobcom a po vyjadrení súhlasu žalovanými konanie zastavil.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s ustanovením a s ohľadom na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, ktorý vzal žalobu späť pred rozhodnutím o veci samej, priznal úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu uvedeného v ust. , teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na dôvody späťvzatia žaloby uvedené v písomnom podaní z 27. novembra 2020 a tvrdil, že keďže v čase podania žaloby bola žaloba dôvodná, nie je správne právne posúdenie súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil späťvzatím žaloby, nakoľko k zastaveniu konania došlo síce z jeho strany procesným úkonom, avšak po starostlivom uvážení reálnych časových aspektov a reálneho dosiahnutia úspechu, kedy by úspech dosiahol až po uplynutí platnosti nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené ako výsledok napadnutých uznesení zhromaždenia vlastníkov. Mal za to, že ak súd prvej inštancie tieto dôvody na priznanie trov konania jemu neakceptoval, mal ich vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko dĺžku konania nezavinil on, ale súd, a preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť podľa tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.

9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrili

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zásad uvedených v ustanovení bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

15. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

16. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

19. V danej veci došlo k späťvzatiu žaloby v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania a neexistencie predpokladu jeho skorého ukončenia, resp. jeho ukončenia pred uplynutím doby, na ktorú bola dotknutá nájomná zmluva uzatvorená. V tomto prípade to bol práve žalobca, ktorý sa rozhodol, že preňho nemá zmysel za daných okolností pokračovať v súdnom konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca, ktorý spôsobil zastavenie konania neuviedol vo svojom odvolaní žiadny relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je v prípade rozhodovania o trovách konania namieste aplikovať ust. a nejednalo sa ani o reakciu na konkrétne správanie žalovaných.

20. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu

tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Vyššie uvedené ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28. januára 2010).

22. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -14 z 8. decembra 2011).

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa po uplynutí pomerne dlhého časového obdobia od podania žaloby rozhodol vziať žalobu späť potom, ako si uvedomil, že vzhľadom na štádium súdneho konania by toto mohlo byť skončené približne v čase, keď uplynie aj doba, na ktorú bola dotknutá nájomná zmluva uzatvorená, podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Súčasne odvolací súd dodáva, že ak žalobca v späťvzatí žaloby poukazoval na skutočnosť, že žalovaní počas celého obdobia od podania žaloby poľujú v poľovnom revíri bez platenia nájomného alebo iných poplatkov, túto skutočnosť nielenže v konaní nijako nepreukázal, ale aj keby bola táto skutočnosť v konaní preukázaná, nemá pre posúdenie nároku žalovaných na náhradu trov konania žiadnu relevanciu.

24. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).