Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/200/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. N., D. W. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - M. P., D. W. XX.XX.XXXX, H. N.: Z. X.. Č.. XA, A., H.. Č.. O. Y. Z. Z. O., Z. Z.: Z.Y. X, O. V. P.

- H. N., D. W. XX.XX.XXXX, H. N.: G.C. X, O., za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave, so sídlom: Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. septembra 2020, č. k.

- 54, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. septembra 2020, č. k. - 54, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 21.09.2020, č. k. - 54, rozhodol tak, že zveril maloletú P. N., D. W. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že určil, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je oprávnená matka. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej P., narodenej dňa XX.XX.XXXX, mesačne sumou 100,- €, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorú sumu uložil otcovi povinnosť zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súd prvej inštancie styk otca s maloletou neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 28.06.2019 matka žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej neodkladným opatrením, ako aj meritórnym rozhodnutím. Návrh odôvodnila tým, že maloletá P. sa narodila z mimomanželského vzťahu, pričom otec maloletej je neliečený psychiatrický pacient, ktorý je z dôvodu uvedenej diagnózy na invalidnom dôchodku. Otec na matku spočiatku pôsobil zdravo, nakoľko sa jeho choroba nijako neprejavovala. Od začiatku spolužitia mal síce zapratanú domácnosť nejakými vecami, ktoré prinášal od kontajnerov, tieto opravoval a predával, postupne však domácnosť zapratal úplne. V byte sa ale z uvedeného dôvodu nedá nič robiť, nedá sa upratovať, v kuchyni nie je miesto, ani kde si sadnúť, veci sú poukladané až po strop. Aj v izbe maloletej je množstvo naukladaných krabíc a elektroniky. V decembri 2018 bola v domácnosti návšteva z ÚPSVaR, nakoľko dostali oznámenie, že v byte sú ploštice. Pracovníčky úradu poukázali na nevhodné bytové podmienky, nakoľko na chladničke bolo množstvo fotiek polonahých žien, plagáty polonahých žien boli aj na dverách od toalety a kúpeľne. Po opakovaných predvolaniach na úrad, kde pracovníčky s matkou riešili situáciu v domácnosti si matka

uvedomila, že prostredie, v ktorom maloletá vyrastá, nie je vhodné a rozhodla sa situáciu riešiť. Otec bol s matkou na úrade raz, viac však spolupracovať nechce. Oľutoval aj to, že pracovníčky úradu pustil do bytu. Na úrade otec prisľúbil, že pôjde k psychiatričke a začne sa liečiť, aby mohla rodina ostať bývať spolu. Svoj sľub však otec nedodržal, liečiť sa nechce, má za to, že je zdravý a nikto mu nebude hovoriť, čo má robiť. K výchove dcéry pristupuje otec benevolentne, dovolí jej chodiť von s kamarátmi až do večera, dcéra nemá nastavený žiadny režim, chodí spávať neskoro večer, nakoľko otec je proti pravidlám. Otec si podľa slov matky uvedomuje, že situácia v rodine nie je pre dieťa ideálna, avšak na druhej strane tvrdí, že dcéra má kde spať a čo jesť, takže je všetko v poriadku. Snaží sa vybaviť si nejakú garáž, kam by odniesol všetky veci z bytu, no pracovníčky úradu trvajú aj na tom, aby sa začal liečiť na svoju psychiatrickú diagnózu, čo však on odmieta. Pracovníčky sa rozprávali aj s maloletou, ktorá uviedla, že sa doma necíti dobre, ale situáciu sa snaží ignorovať. Matka sa dňa 21.02.2019 spolu s dcérou P. odsťahovala do O. Y. Z. Z., Z. X, O. (ďalej už len „Centrum“), v ktorom matka pracuje. Od uvedeného dňa sa maloletá s otcom nekontaktuje, nechce sa s ním stretávať, ani mu dvíhať telefón. V Centre sa jej páči a vyzerá tam spokojná. Otec matke niekoľkokrát denne telefonuje, citovo ju vydiera rečami, že v byte umrie, že sa obesí, a že mu je za nimi smutno. V telefóne často plače. Matka si však nie je istá, či sa k nemu chce vrátiť, nakoľko sa otec nechce liečiť, nechce urobiť nič pre vyriešenie danej situácie. Navrhovateľka žiada o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti z dôvodu, aby bolo zastabilizované jej výchovné prostredie. Otcovi nebude brániť sa s dcérou stretávať, ak to táto bude chcieť, avšak v momentálnej situácii má za to, že nie je vhodné chodiť do domácnosti otca, nakoľko nikto nevie vyhodnotiť, čoho je otec schopný.

3. Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 09.07.2019 uvádza, že s rodinou pracujú od decembra 2018 na základe podnetu z Mestského úradu Modra, že je byt otca považovaný za výskyt ploštíc. Dňa 21.12.2018 navštívili domácnosť na adrese G. X, O. a zistili, že byt je úplne zaprataný rôznymi vecami, krabicami až po strop. Veci, ktoré otec nájde vonku totiž prinesie domov, rozoberie, opraví a následne predáva na internete. Šetrením ďalej zistili, že maloletá nemá v domácnosti dostatok priestoru, k dispozícii mala len posteľ a kúsok miesta na písacom stole. Tak ako uviedla matka v návrhu, na chladničke aj dverách od toalety bolo množstvo fotiek polonahých/nahých žien, načo bolo otcovi zo strany pracovníčok uvedené, že to považujú za ohrozovanie mravnej výchovy (pričom v tejto veci bol podaný aj podnet na OO PZ Modra) a nevhodné pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Matka pôsobila počas šetrenia vystrašene, bola utiahnutá, občas jej bolo do plaču. Nemala možnosť sa vyjadriť, nakoľko za ňu odpovedal otec. Otec nálady menil, chvíľu odpovedal pokojne, občas podráždene. Počas šetrenia uviedol, že v minulosti mal diagnostikovanú psychiatrickú diagnózu - bipolárna porucha osobnosti, na ktorú sa asi 5 rokov nelieči, má za to, že je v poriadku a liečbu nepotrebuje. Nechápal, prečo pracovníčky prišli, prečo trvajú na uprataní/vyprataní bytu a odstránení fotiek, nakoľko podľa neho je domácnosť bezproblémová, maloletá má kde spať a čo jesť, a to stačí. Maloletá počas pohovoru uviedla, že sa doma necíti dobre, ale snaží sa to ignorovať. Z domácnosti kamarátov vie porovnať, ako by mala vyzerať normálna domácnosť, kedysi takú mali aj oni. Ku vzťahu rodičov uviedla, že títo sa často hádajú, niekedy sa pobijú a navzájom si vulgárne nadávajú. Fotky žien jej vadia, no keď to hovorila otcovi, ten to ignoroval. Želala by si, aby sa rodičia nehádali, aby mali doma zas tak, ako kedysi. Trápi ju aj to, že keď si idú večer ľahnúť, zo spálne počuje ako otec obťažuje maminu. Keď nespí, všetko to počuje a je jej to veľmi nepríjemné. Dňa 23.01.2019 sa otec dostavil na úrad, jeho vystupovanie však bolo neprimerané, bol útočný, na adresu pracovníčok sa vyjadroval vulgárne. Prisľúbil, že po matke bude menej kričať a začne vypratávať byt od nepotrebných vecí. S matkou boli vykonané opakované pohovory zamerané na riešenie situácie v rodine, otázky týkajúce sa bytových podmienok, sexuálneho správania sa rodičov, neliečenia otcovej diagnózy a s tým spojenými rizikami, nenastavený režim u maloletej, alkohol v rodine. Vyjadrovala sa, že doma nie je šťastná, že sa tam necíti dobre, no zároveň nemá schopnosť situáciu zmeniť a riešiť. Bolo jej opakovane poskytované sociálne poradenstvo, bolo jej vysvetlené, že aktuálne podmienky nie sú vhodné pre zdravý vývoj maloletej a bola tiež poučená, že je jej povinnosťou maloletú chrániť. Vzhľadom k tomu, že otec sa situáciu nesnažil riešiť, liečbu naďalej odmietal, bolo jej odporúčané domácnosť s dcérou opustiť do zlepšenia situácie. Zároveň jej bola ponúknutá možnosť zaradiť rodinu do sanácie, s čím súhlasila. Zo správy ďalej vyplynulo, že od 21.02.2019 matka s dcérou bývajú v Centre, kde matka zároveň pracuje. Dňa 08.07.2019 sa pracovníčky ÚPSVaR skontaktovali s matkou, ktorá uviedla, že odkedy sa s dcérou odsťahovali, majú sa dobre. Maloletá je v Centre s novým bývaním spokojná, môže si tam vodiť kamarátov. S otcom sa maloletá nestretáva, ignoruje ho. Otec im však chodí vyklopkávať na okno v Centre, nakoľko dovnútra ísť nemôže. Liečbu však naďalej odmieta, stále má za to, že ju nepotrebuje. Matka má vedomosť, že otec si zakúpil jednoizbový rodinný dom v trnavskom okrese, kam sťahuje veci z bytu, nakoľko si myslí, že matka sa potom k nemu vráti, čo však

matka odmieta. Čo sa týka výživného, toto otec matke neplatí, navrhol jej, že si môže z jeho domácnosti zobrať potraviny. Sociálna pracovníčka Centra O.. Z. na adresu navrhovateľky uviedla, že táto riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú, nemajú s nimi v Centre žiaden problém. Matka bola zo strany otca dlhodobo ponižovaná, pomalými krokmi však nadobúda stratené sebavedomie. Potvrdila aj to, že otec chodí vyklopkávať na okno, nakoľko nemá do zariadenia povolený vstup.

4. Matka v podaní doručenom súdu dňa 24.04.2020 vyčíslila mesačné náklady na maloletú nasledovne: bývanie 81,- €/osoba, strava 60,- €/osoba, strava v škole 18,- € na 3 mesiace, ZUŠ výtvarná 66,-€ na 6 mesiacov, kredit pre maloletú: každé 3 mesiace 7,- €, kreslenie - tablet 361 ,- € - ktorý bol kupovaný tento rok, počítač 450,- €, ktorý bol takisto kupovaný tento rok, oblečenie 100,- €, drogéria - 20,- €, vreckové

- 10,- €, vitamíny - 15,- €. Príjem matky predstavuje za obdobie 04/2019 - 03/2020 priemerne mesačne sumu vo výške 625,94 €.

5. Matka na pojednávaní konanom dňa 22.06.2020 uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia. Z ich vzťahu sa narodila maloletá P., D.. XX.XX.XXXX. Matka s otcom a spolu s maloletou bývala v spoločnej domácnosti do februára 2019, kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a odišla bývať do O.C. Y. O.. Tam má izbu. Je to taký domček, kde bývajú dve. Tam platí 160,- € nájom. V tom sú aj energie. Od otca maloletej sa matka odsťahovala preto, lebo ich udali susedia, že majú doma ploštice, nepreukázali sa ale, matka už dávnejšie uvažovala o odchode od otca, pretože sa hádali, muselo byť stále po jeho, stále ju ponižoval a vymáhal si intímnosti. Otec je duševne chorý, z tohto dôvodu je aj na invalidnom dôchodku od študentských čias. Má diagnostikovanú bipolárnu poruchu. Otec sa však nelieči. Otec chodí popri kontajneroch bytovkách a zbiera staré veci, ktoré opravoval a následne predal. Toto aj zhromažďoval u nich v byte. To je trojizbový byt. A všetky miestnosti boli zapratané elektronikou, oblečením, papierom, plechovkami. Odôvodňoval to tak, že v tom vidí peniaze. Otec kúpil 1 - izbový byt v C.Y. P.. Matka bola naposledy včera v byte. Otec spáva v detskej izbe a na manželskej posteli má porozkladané veci. Údajne je vlastníkom tohto bytu. Oni spolu normálne komunikujú. Matka sa od otca nechcela celkom odstrihnúť, pretože sú rodičia maloletej. Otec nemá o maloletú záujem, stále matke rozpráva, aby sa vrátila, aby boli rodina, že mu chýbajú obidve. Mali takú dohodu, že nemusí matke dávať peniaze, ale dá jej potraviny, ale sám od seba jej ich nikdy nedá, vždy si ich musí vypýtať. Keď si vypýta potraviny, tak jej dá, ale raz sa jej stalo, že jej dal pokazené mäso. V poslednej dobe jej už len dáva maličkosti, aj tie si radšej kupuje sama. Maloletú videl naposledy včera, keď ju matka doviedla do bytu. Otec sa za dcérou zastaví aj 2-3 krát do týždňa. A nikdy jej nič neprinesie. Nekupuje jej nič na oblečenie. Vždy povie, že jej niečo nájde na smetisku alebo v kontajneri. Raz jej priniesol, ale boli jej všetky malé. Otec neprispieva na maloletú ničím finančne. Na narodeniny alebo meniny jej dá nejaké sladkosti. Dcéra ho sama od seba nevyhľadáva. Matka má v O. Y. prenajatú miestnosť za 160,- € mesačne. Teda alikvótna časť na maloletú je 80,- €, strava 60,- €, strava v škole 18,- € za tri mesiace, 66,- € polročne výtvarná na ZUŠ, každé tri mesiace 7,- € kredit na telefón. Tento rok matka maloletej za 361,- € kúpila tablet, za 450,- € počítač. Oblečenie cca mesačne 30,- €, vreckové 10,- € mesačne, vitamíny 15,- € mesačne.

6. Matka na pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 uviedla, že žiada, aby maloletá bola zverená do jej výchovy. Styk aby súd neupravoval. Maloletá sa s otcom stretáva raz do týždňa. A chce, aby to bolo na jej vôli. Čo sa týka výšky výživného, matka netrvá na sume 150,- €, žiada, aby súd určil 100,- €, a to od právoplatnosti rozsudku, pretože otec je invalidný dôchodca. Jeho invalidný dôchodok je 360,- € a okrem toho platí ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi P. N., matka nevie, kedy sa narodil, vie, že chodí na SŠ a tam platí 26,- € výživné. Nechce, aby súd určoval zročné výživné, pretože otec nemá peniaze, nebude jej to mať z čoho zaplatiť. On je invalidný dôchodca z dôvodu, že má psychiatrické problémy. Má bipolárnu poruchu. Matka uviedla nemá žiadne majetky. Otec maloletej vlastní byt trojizbový. A chalupu jednoizbovú, to kúpil, aby mal kde zhromažďovať veci, čo nájde na smetisku. Matka riadne vyčíslila výdavky na maloletú.

7. Otec uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného 100,- €, matku a maloletú živil 13 rokov a nebude platiť výživné 100,- €. S matkou boli dohodnutí na výške 30,- €. Otec by mohol ísť pracovať, ale nenašiel prácu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii. Je učiteľ telesnej výchovy aj tréner. Skončil FTVŠ Univerzitu Komenského a študoval učiteľstvo. Vlastní 3 - izbový byt. A minulý rok kúpil chalupu, kúpil ju len preto, aby mohol z bytu odpratať veci a používa ju ako sklad. Je to jednoizbový dom so spoločným dvorom. Kúpil ju za 14.000,- €. Byt bol zaprataný po strop a teraz je už zaprataný len do polovice. Triedi veci. Asi 100,- € zarobí okrem dôchodku na predaji vecí. A nosí do zberu noviny, časopisy. Netto príjem uvádza

340,- € mesačne. Peniaze na chalupu mal z dedičstva po rodičoch a vždy mal nejakú rezervu. Matka zomrela v roku 1993 a otec ešte predtým. Tie peniaze mal na vkladných knižkách. Peniaze z dedičstva nedal deťom preto, aby mohol vypratať byt. Chce striedavú starostlivosť.

8. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť. Dňa 17.09.2020 bolo vykonané šetrenie u otca maloletej. Domácnosť je naďalej zaprataná. Izby sú tmavé, nie je to vhodné prostredie pre dieťa. Otec uviedol, že poberá invalidný dôchodok cca 300,- € a z predaja nájdených vecí má 100,- € mesačne. Kolízny opatrovník odporučil výšku výživného 100,- € . Styk neupravovať. Zveriť maloletú matke. A správu majetku iba matke. Otec nemá vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletú. Miestnosti sú zapratané, nedá sa v nich prechádzať. Dá sa len do miestnosti nahliadnuť. Maloletá uviedla, že chce byť zverená matke a s otcom sa chce stretávať podľa dohody s otcom.

9. Prokurátorka okresnej prokuratúry uviedla, že odporúča výšku výživného 100,- €. Myslí, že takéto výživné je v možnostiach otca platiť. Styk neupravovať. Zveriť maloletú matke a správu majetku iba matke.

10. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením čl. 3, čl. 4, čl. 5, § 24 ods. 2, 4, 5 § 28 ods.1,2, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Zákona o rodine, a vecne tým, že po vykonaní dokazovania súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že ju zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je zároveň povinná a oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok. V súčasnosti sa o maloletú stará výlučne matka, maloletá sa sama vyjadrila, že chce byť zverená do matkinej starostlivosti. Otec v závere posledného pojednávania navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, na ktorú však podľa názoru súdu nie sú splnené podmienky. Bytové podmienky, v ktorých otec žije, sú nevyhovujúce, i podľa kolízneho opatrovníka sú nevhodné pre maloleté dieťa. A súd v neposlednom rade prihliadol aj na názor samotnej maloletej. Z uvedených dôvodov striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej, a preto ju zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju taktiež výlučne bude zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko otec sa svojím správaním z týchto povinností a oprávnení sám vylúčil (zapratané obydlie, neochota sa liečiť). Súd prvej inštancie styk maloletej s otcom neupravil, nakoľko úpravu styku nepovažoval za potrebnú. Matka v styku s maloletou otcovi nebráni a navrhla styk neupravovať. Súd určil výživné vo výške 100,- € mesačne, ktorú výšku výživného navrhovala matka a odporučili ju tak kolízny opatrovník, ako aj prokurátorka okresnej prokuratúry. Otec s určenou výškou výživného nesúhlasil. Avšak podľa názoru súdu prvej inštancie bolo potrebné zobrať do úvahy priemerné mesačné náklady maloletej, ktorých vyčíslenie matkou súd prvej inštancie považuje za zodpovedajúce realite, ako aj možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca (byt a novonadobudnutý dom). Otec nepracuje, no samotný otec uviedol, že by pracovať mohol, avšak si nenašiel vhodnú prácu. Otcov príjem predstavuje mesačne cca 440,- € (dôchodok + predaj vecí). Súd prvej inštancie mal za to, že určenie nižšieho výživného by nebolo v záujme maloletej.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie do výrokoch týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletej P. podal odvolanie otec maloletej, v rámci ktorého uviedol, že podáva dôvodnú námietku zaujatosti voči procesným úkonom, ako aj postupom a vedením celého pojednávania, ako jednostranného vyhodnotenia dôkazného materiálu, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tak došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivé posúdenie, z titulu odopretia a neuznania faktov a argumentov protistrany. Navyše súd rozhodoval výlučne v ženskom zložení a celé konanie prebiehalo podľa vopred dohodnutého scenára medzi sudkyňou, prokurátorkou, ako aj kolíznym opatrovníkom, takže mužská podstata bola opomenutá a podcenená, čím došlo k úplnej diskriminácii úlohy otca. V celom konaní chýbal princíp rovnoprávnosti, neboli rešpektované práva otca na spravodlivé posúdenie vylúčením možnosti na posúdenie striedavej starostlivosti. Otec v rámci podaného odvolania uviedol, že samotný návrh na začatie konania o zverenie maloletej dcéry do výchovy matky a o určenie vyživovacej povinnosti otca bol iniciovaný pracovníčkami ÚPSVaR, ktoré to za ňu aj písomne spracovali a následne jej dávali a poskytovali právne rady ako má postupovať. Podľa názoru otca je celý návrh zmanipulovaný pracovníčkami ÚPSVaR, lebo použili iba jednostranný pohľad matky na celé spolužitie rodičov a negovali všetko, čo pre udržanie rodiny ako otec robil a namiesto toho, aby sa snažili pomôcť, ju rozbíjali. Napr. matku strašili spočiatku, že dcéru im môžu odobrať a umiestniť do detského domova, ak sa nezlepšia vzťahy a pomery v byte, v ktorom v tom čase bývali. Keď prišli pracovníčky na podnet susedov preveriť

bytové pomery, správali sa ako veľkí inkvizítori v stredoveku, vymysleli si, že výstrižky polonahých žien na chladničke ohrozujú mravnú výchovu dcéry, ktorá práve vstupuje do puberty a to, že na školách absentuje sexuálna výchova to nikomu nevadí. Namiesto toho, aby im kvôli častým hádkam odporučili psychologickú poradňu alebo mediátorov, tak sa starali o jeho zdravotný stav a to, že ako sa lieči, je jeho súkromná vec, používa alternatívne spôsoby liečby, homeopatické a fytoterapeutické prostriedky. Otec uviedol, že skutočnosť, že reaguje impulzívne, nesúvisí s jeho diagnózou, ale s jeho komplikovanou povahou. Celú situáciu v rodine posudzovali subjektívne, len na základe výpovedí matky, ktorá zo seba urobila chuderu, ktorá trpí, je ponižovaná, že nič nevie, všetko robí zle, tak radšej doma nič nerobí a namiesto toho sa hrá celé dni na tablete, ale to nespomenula. Celý chod vrátane financovania domácnosti, nakupovania, varenia, upratovania mal na starosti otec ako hlava rodiny. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že 13 rokov všetko fungovalo a ležalo na jeho pleciach. Ona ako matka nevedela, čo je to platiť účty za bývanie, za stravu alebo ošatenie. Ako môžu podľa názoru otca sociálne pracovníčky tvrdiť, že otec nie je schopný zvládať starostlivosť o dcéru? Pretože to bol ich argument, keď otec navrhol striedavú starostlivosť. V rámci svojho odvolania otec ďalej uviedol, keď sa spoznal s matkou jeho dcéry, mala už jednu dcéru, ale starala sa o ňu jej matka, lebo bola mentálne postihnutá, neskôr si ju dala aj zveriť do výchovy, lebo sa o ňu vlastná matka moc nestarala. Bola podľa slov starej matky nezodpovedná. Keď prišla k nemu bývať, mala na krku len dlhy, v banke, v poisťovni, u telekomunikačného operátora, bola v hmotnej núdzi, svojej matke dlhovala výživné, lebo nepracovala. Dohromady to bolo asi 30.000,- Sk. Po nasťahovaní sa k nemu a narodení ich dcéry P.I., splácala tieto dlhy z rodičovského príspevku, pričom otec uviedol, že jej pri splácaní pomohol tým, že od nej na bývanie a stravovanie nepýtal nič, kým si nevyplatila dlhy. Po troch rokoch platenej rodičovskej dovolenky ostala ešte ďalšie dva roky na neplatenej rodičovskej dovolenke. V tom čase všetko financoval otec. Celkovo odrobila z 13 rokov 3 roky, 2 roky v ISCOME a 1 rok v Materskej škole na SNP a celý čas sa o nich staral len otec. Otec má za to, že skutočnosť, že si zapratal byt vecami, ktoré následne predával cez internet alebo rozoberal a vozil do zberných surovín, bol dôsledok toho, že si matka jeho dcéry dlhodobo nevedela nájsť stabilnú prácu. Pôvodne plánoval podnikať, otvoriť si bazár a súčasne second hand, absolvoval aj rekvalifikačný kurz s osvedčením, aj mal vypracovaný podnikateľský plán kvôli sľúbenej dotácii, ale napokon tú dotáciu nedostal a tak sa kvôli drahým prenájmom do podnikania nepustil. Vzájomné konflikty sa prehlbovali, kvalita bývania sa zhoršovala, pretože všetko ostávalo na ňom a nestíhal všetko porobiť. Čo sa týka výživného, otec navrhol stanoviť výšku výživného na sumu 30,- €, teda rovnakú sumu, akú už platí na svojho syna z predchádzajúceho vzťahu. Nakoľko má minimálnu výšku dôchodku 340,- € po odrátaní výživného na syna a zaplatení nákladov na bývanie cca 200,- €, mu pri navrhovanej sume 100,- € na dcéru P. zostane na živobytie len 40,- €. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že so zberom druhotných surovín a vecí od kontajnerov a ich predajom chce prestať, pretože to prekáža susedom a je to na úkor kvality jeho bývania. A jediným jeho zdrojom príjmu bude už len invalidný dôchodok. V závere otec uviedol, že dôkazom toho, že aj určenie výšky výživného spisovali pracovníčky ÚPSVaR je fakt, najprv navrhovali 150,- €, a keď sa matka vyjadrila, že takú výšku výživného nebude otec schopný platiť, tak ony jej na to odvetili, že o to sa vy nestarajte! Celé druhé pojednávanie prebiehalo v réžii kolíznych opatrovníkov podľa vopred dohodnutého scenára a otec si tam pripadal ako štatista, ktorého nikto nevypočul ani nebral do úvahy, lebo jeho návrh bol už dopredu zamietnutý, čo bral ako diskrimináciu. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zamietol návrh matky M.K. P. D.. XX.XX.XXXX o zverenie maloletej P. N. D.. XX.XX.XXXX do osobitnej starostlivosti a aby určil striedavú starostlivosť v takej miere, aby to nenarušilo vzťahy oboch rodičov, ani školskú dochádzku dcéry vzájomnou dohodou. Čo sa týka úpravy styku s dieťaťom, ďalej navrhol aby v týždni od pondelka do piatku bola u matky a od piatku do nedele by bola u otca. A výšku výživného navrhuje otec stanoviť na sumu 30- až 40,- €, čo je vzhľadom na výšku jeho dôchodku reálne.

13. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že s maloletou P. bol dňa 17.06.2020 vykonaný pohovor, kde uviedla, že chce zostať s matkou a s otcom sa stretávať, kedy ona bude chcieť. Prespávať u otca nechce, nakoľko nemá kde. V jej izbe spí tato. Striedavú starostlivosť si nevie predstaviť, nechce. Dňa 17.09.2020 bolo vykonané sociálne šetrenie v domácnosti otca. Všetky miestnosti boli preplnené, že sa nedalo cez miestnosti prechádzať, mohli len nazrieť. Kuchyňa bola zaprataná až po strop. Izba, kde by mala spávať maloletá P.Í., bola taktiež zaprataná až po strop, bez denného svetla. Úrad skonštatoval, že otec nemá vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj maloletej P.. Na základe uvedeného odporúčajú Krajskému súdu Bratislava rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp.zn. zo dňa 21.09.2020 v plnom rozsahu potvrdiť.

14. Okresná prokuratúra sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že vo vzťahu k výrokom odvolaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Pezinok z 21.09.2020, sp.zn. , týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej P. N., D.. XX.XX.XXXX, sa s týmito výrokmi v plnej miere stotožňuje. Majú za to, že prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania zákonne rozhodol pri zohľadnení najlepších záujmov maloletého dieťaťa. Okresný súd Pezinok sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Z uvedeného dôvodu preto navrhli, aby odvolací Krajský súd v Bratislave rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.

15. Krajská prokuratúra vstúpila do konania v priebehu odvolacieho konania a v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu otca uviedla, že okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok podaním zo dňa 22.06.2020 podľa § 13 ods. 1 C.m.p. pod sp. zn. Pc 43/20/1107-2 vstúpila do konania sp.zn. vedenom na Okresnom súde Pezinok v právnej veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. N. D.. XX.XX.XXXX. Okresný súd Pezinok rozhodol rozsudkom zo dňa 21.09.2020 tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a určil otcovi výživné vo výške 100,- € mesačne. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. K odvolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Pezinok podaním zo dňa 26.10.2020 sp.zn. Pc 43/20/1107-7, s ktorého obsahom sa krajská prokuratúra stotožnila. Príslušnosť prokurátorov krajskej prokuratúry na konanie pred krajským súdom je založená ustanovením o prokuratúre v platnom znení. V zmysle uvedeného si týmto osvojujú vstup okresnej prokuratúry a v odvolacom konaní sp. zn. a žiadajú byť upovedomení o termíne pojednávaní a taktiež, aby im boli doručené všetky meritórne rozhodnutia, ako aj ostatné písomnosti týkajúce sa uvedenej právnej veci. Na základe uvedeného navrhli odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie z 21.09.2020 ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.04.2022 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, kolízny opatrovník a Krajská prokuratúra v Bratislave upovedomení zákonným spôsobom.

17. V prejednávanej veci nebolo odvolanie zo strany otca bližšie konkretizované, t.j. nebolo zo strany otca jednoznačne určené, voči ktorému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie. Z obsahu odvolania však odvolací súd zistil, že otec podal odvolanie do výroku týkajúceho sa zverenia maloletej a do výroku o výživnom. Z obsahu odvolania otca teda nevyplýva, že by v rámci svojho odvolania napadol výrok týkajúci sa zastupovania a správy majetku maloletej, respektíve výrok týkajúci sa styku maloletej s otcom.

18. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu maloletej P. do osobnej starostlivosti matky, v danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje maloletú Olíviu v tomto konaní, riadne preveril domácnosť rodičov, a to už v roku 2018, pričom zistil, že táto domácnosť je dlhodobo pre maloletú nevyhovujúca, a to hlavne z dôvodu hromadenia odpadkov a zbierania vecí z ulice a uskladnení týchto vecí v rámci bytu. Kolízny opatrovník šetrením bytových pomerov zistil, že byt je úplne zaprataný rôznymi vecami, krabicami až po strop. Veci, ktoré otec nájde vonku totiž prinesie domov, rozoberie, opraví a následne predáva na internete. Šetrením kolízny opatrovník zistil, že maloletá nemá osobný priestor, k dispozícii mala len posteľ a kúsok miesta na písacom stole. Z dokazovania teda vyplynulo, že takéto prostredie je pre maloletú nevyhovujúce. Z týchto dôvodov sa matka spolu s maloletou odsťahovali z tejto domácnosti dňa 21.02.2019. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že po opätovnej návšteve kolízneho opatrovníka u otca dňa 17.09.2020, za účelom prešetrenia pomerov, otec neodstránil veci z bytu, byt je zaprataný až po strop, otec spáva v izbe maloletej, ktorá je tiež zaprataná až po strop, bez denného svetla, do miestností bytu sa vôbec nedá vojsť, všetky sú zapratané až po strop, a preto má za to, že bytové pomery otca sú v tomto smere nevyhovujúce. Rovnako tak nezanedbateľným nie je ani fakt, že otec má diagnostikovanú bipolárnu poruchu, z dôvodu ktorej bol uznaný invalidným, napriek tomu odmieta liečbu, nakoľko sa lieči alternatívne, lebo podľa jeho názoru inú

liečbu nepotrebuje. Odvolací súd má však za to, že zdravotný stav otca, ktorý vyžaduje farmakologickú liečbu, nie je zastabilizovaný do takej miery, že by bolo možné maloletú P. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navyše v tomto prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zverení maloletej prihliadol aj k výpovedi maloletej, ktorá má toho času 15 a 1 roka (v čase výsluchu pred kolíznym opatrovníkom mala 14 rokov), a teda vie jasne vyjadriť svoj názor, pričom maloletá v rámci svojej výpovede uviedla, že si želá byť v osobnej starostlivosti matky, pričom s otcom sa chce stretávať podľa dohody s ním. Na základe uvedeného, t.j. s poukazom na nevhodné bytové podmienky otca, s poukazom na neliečenú diagnózu otca, ako aj s ohľadnom na názor maloletej má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že neboli splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, a preto výrok rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

19. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa určenia výšky vyživovacej povinnosti na maloletú P.S., v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletú P. bola s poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

20. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že otec je síce je uznaný invalidným z dôvodu bipolárnej poruchy, avšak otec sám v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že by mohol ísť pracovať, ale nenašiel si prácu, ktorá by zodpovedala jeho kvalifikácii. Súčasne v konaní pred súdom uviedol, že má ukončenú vysokú školu Univerzity Komenského, a to konkrétne Fakultu telesnej výchovy a športu, a teda je vyštudovaný učiteľ telesnej výchovy a tréner. Príjem otca predstavuje iba invalidný dôchodok vo výške cca 340,- € mesačne. Z výsluchu otca vyplynulo, že otec zarobí ešte cca 100,- € mesačne z dôvodu, že triedi veci, ktoré nájde na ulici a tieto následne predáva cez internet, prípadne nosí do zberu noviny a časopisy. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec v roku 2019 kúpil 1- izbový rodinný dom v W.Ý. P. so spoločným dvorom a okrem toho je vlastníkom 3- izbového bytu S. O.. Odvolací súd teda ustálil, že ak otec má možnosť mať vo vlastníctve nehnuteľnosti, respektíve dokáže kúpiť 1-izbový rodinný dom s alikvotným spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1 na pozemku (bez čerpania úveru), ktorý by mohol dať napríklad do užívania inej osobe, avšak otec tam skladuje zozbierané veci, ktoré potom následne prerobí a predáva, toto konanie otca je potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech. Z týchto dôvodov teda odvolací súd ustálil, že týmto postupom, t.j. nevyužitím predmetného bytu na takzvaný „možný pasívny príjem“ sa otec uvedeným konaním vzdáva majetkového prospechu, ktorý by inak napríklad nájmom z predmetného domu mohol získať a tým

ukracuje aj maloletú P. o vyššiu životnú úroveň, ktorú by z dôvodu majetkových pomerov na strane otca mohla mať. Odvolací súd nespochybňuje zdravotný stav otca z dôvodu, ktorého je uznaný invalidným, avšak s ohľadom na skutočnosť, že otec sa nelieči, respektíve farmakologickú liečbu odmieta, nie je možné u otca vychádzať iba z príjmu, t.j. z invalidného dôchodku otca, nakoľko otec sa svojím prístupom k svojmu ochoreniu a k liečeniu ako takému, ukracuje o možnosť akéhokoľvek ďalšieho zárobku. V danom prípade odvolací súd bol oprávnený posúdiť príjem otca aj s ohľadom na potencionalitu jeho príjmu. V tomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že otec je síce 64- ročný muž, ktorý je uznaný s ohľadom na bipolárnu poruchu invalidným, avšak z dôvodu prístupu otca k liečbe tohto ochorenia, t.j. v dôsledku odmietania farmakologickej liečby nie je možné s istotou ustáliť, či by otec nebol schopný si svoj príjem aj zvýšiť formou ďalšieho zárobku. Nezanedbateľným v tomto prípade nie je ani fakt, že otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie a pri správne nastavenej liečbe, by mal podľa názoru odvolacieho súdu schopnosti a možnosti vykonávať jeho vzdelaniu adekvátnu prácu, na základe ktorej by mohol dosahovať aj adekvátny príjem. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ). Odvolací súd na základe riadne zisteného skutočného stavu veci súdom prvej inštancie má zato, že výživné určené súdom prvej inštancie na maloletú P. vo výške 100,- € mesačne zohľadňuje schopnosti a možnosti otca plniť si súdom určenú vyživovaciu povinnosť, a čiastočne aj reálne výdavky na maloletú. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

21. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že z obsahu odvolania otca nevyplýva, že by sa otec odvolal do výroku o zastupovaní a správe majetku maloletej a do výroku o úprave styku otca s maloletou. Tieto výroky teda nadobudli právoplatnosť, nakoľko zo strany otca neboli napadnuté odvolaním.

22. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci S. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci U. Y. S. V. proti Portugalsku; porovnaj

tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia až n) (). (1) Dovolanie podľa ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).