Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CobVO/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903 proti žalovaným: 1/ Štatistický úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta 3/C, 840 05 Bratislava, IČO: 00 166 197, zastúpenému Šišmič, advokátska kancelária, s. r. o., Gorkého 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 445 666, 2/ SOFTEC, spol. s r.o., Einsteinova 33, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 00 683 540, zastúpenému Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098 o určenie neplatnosti zmluvy a o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. -122 zo dňa 19.1.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. -122 zo dňa 19.1.2022 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.12.2021, a to s odkazom na ustanovenia , , , , , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.12.2021 sa žalobca proti žalovaným domáha určenia neplatnosti Zmluvy o vyporiadaní autorských práv zo dňa 22.12.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a spolu so žalobou sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o vyporiadaní autorských práv, a to až do právoplatného skončenia tohto konania o určenie neplatnosti zmluvy. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola dňa 22.12.2020 uzavretá Zmluva o vyporiadaní autorských práv, vo vzťahu ku ktorej má žalobca za to, že žalovaný 1/ uzavrel zmluvu so žalovaným 2/ v rozpore s , bod 3 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), čo predstavuje závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní s jasným a jednoznačným dopadom na základné princípy uplatňované vo verejnom obstarávaní, na čestnú hospodársku súťaž a na výsledok verejného obstarávania, t.j. na uzavretie zmluvy, a teda porušenie dosahuje taký rozmer závažnosti, aký vyžaduje Ústavný súd SR pre rozsudok o neplatnosti zmluvy. Dňa 4.8.2021 žalobca vydal rozhodnutie č. 17221-6000/2020-OD/5, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Rady úradu č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2021 a v ktorom úrad uviedol, že žalovaný 1/ svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil , bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a uzatvoril zmluvu, a teda sa vyhol povinnosti uzavrieť predmetnú zmluvu spôsobom, resp. postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie zákona malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Predmetom tejto nadlimitnej zákazky bolo

„Zabezpečenie licenčných práv projektu „Intrastat“ a poskytovanie služieb na zabezpečenie prevádzky a údržby potrebných na odstránenie Lock-in stavu jedného dodávateľa“. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania bolo uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 259/2020 dňa 9.12.2020. Použitie priameho rokovacieho konania žalovaný 1/ zdôvodnil tým, že pre iný hospodársky subjekt je technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele verejného obstarávania za súčasného splnenia osobitných požiadaviek na nízku chybovosť pri zásahoch do integrovaného IS používaného žalovaným 1/ najmä v súvislosti s nevyhnutnou potrebou kladenia dôrazu na bezpečnosť, pričom technické dôvody vyplývali aj z potreby využitia osobitného know-how pri zabezpečovaní technicky bezproblémovej prevádzky, optimalizácie a rozšírenia predmetných informačných integrovaných systémov. Predmetom zmluvy bolo: 1. udelenie príslušných práv k platforme JavaTec za odmenu, 2. poskytovanie služieb základnej údržby a servisu systému INTRASTAT-SK a k platforme JavaTec, 3. poskytnutie príslušnej prevádzkovej dokumentácie k systému INTRASTAT-SK, 4. udelenie príslušných práv k novým verziám, aplikáciám a modulom, 5. konsolidovať vzájomné zmluvné vzťahy založené predchádzajúcou licenčnou zmluvou. Podľa žalobcu by postup priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 zákona o verejnom obstarávaní mal byť využitý len vo veľmi výnimočných prípadoch, keďže použitím tohto postupu dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže, v nadväznosti na čo žalobca poukázal aj na bod 50 preambuly smernice 2014/24/ES a v podrobnostiach na svoje vyššie označené právoplatné rozhodnutia. Žalobca tiež uviedol, že zmluva je stále účinná a dochádza k jej plneniu. Potrebu bezodkladne upraviť pomery strán odôvodnil žalobca tým, že aplikovaním ustanovenia § 180 zákona o verejnom obstarávaní ide o ochranu verejného záujmu s cieľom odstrániť protiprávny stav a obnoviť zákonnosť s tým, že k obnoveniu súťaže možno pristúpiť len v tom prípade, pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti zmluvy splnená v celom rozsahu. Jedným zo základných účelov § 180 zákona o verejnom obstarávaní je zabrániť v pokračovaní plnenia práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. zabrániť v čerpaní verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje zákonu o verejnom obstarávaní a umožniť obnovenie hospodárskej súťaže, pričom podľa žalobcu tento záver korešponduje so , ktorým sa mení zákon o verejnom obstarávaní, podľa ktorého s účinnosťou od 31.3.2022 bude povinnosťou žalobcu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatváraní alebo zmene zmluvy podať návrh na určenie jej neplatnosti len tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, ale potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, v dôsledku čoho podľa žalobcu súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že žalobca sa nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery, ale rozhodujúce je výlučne splnenie kritérií v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobca sa domnieval, že zmarenie účelu žaloby zhorší jeho postavenie do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel, pričom podľa jeho názoru nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ustálil, že povinnosť podať žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní sama osebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko v každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa právoplatného rozhodnutia Rady úradu č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021 súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru je právoplatným rozhodnutím Rady úradu splnená len podmienka podania žaloby podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní a až v samotnom konaní vo veci samej súd po vykonaní riadneho dokazovania s konečnou platnosťou vyrieši otázku porušenia zákona a dôvodnosť potreby určenia neplatnosti napadnutej zmluvy, pričom podľa súdu prvej inštancie samotné právoplatné rozhodnutie Rady úradu ešte nemusí odôvodňovať osvedčenie predpokladov dôvodnosti nároku vo veci samej. V tejto konkrétnej veci je podľa súdu prvej inštancie potrebné už pri posúdení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadniť aj špecifickosť napadnutej zmluvy, a to skutočnosť, že jej primárnym účelom bolo odstrániť efekt „vendor lock-in“, teda výlučnosti jedného dodávateľa pre žalovaného 1/ pri správe, údržbe a servise systému INTRASTAT-SK a práve otvoriť priestor na riadnu hospodársku súťaž cez otvorené verejné obstarávanie v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom konania vo veci samej bude posúdenie, či v danom prípade bola dodržaná podmienka možnosti uplatnenia priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 alebo 3 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný 1/ mal úmysel uzavrieť zmluvu o vyporiadaní autorských práv so žalovaným 2/, pretože práve žalovaný 2/ je nositeľom výhradných práv k platforme JavaTec a prístupovej dokumentácie k systému INTRASTAT-SK. Účelom napadnutej zmluvy teda bolo, aby žalovaný 1/ získal

prístupovú dokumentáciu k systému INTRASTAT-SK a zdrojové kódy platformy JavaTec od žalovaného 2/, aby mohol riadne zadať nové verejné obstarávanie s príslušnou potrebnou dokumentáciou a aby otvoril hospodársku súťaž aj pre iné subjekty. Súčasťou zmluvy okrem toho bola aj dohoda, že žalovaný 2/ bude pre žalovaného 1/ poskytovať služby údržby daného systému za odmenu vo výške 4.000,- eur mesačne. Žalobca vo svojom prvostupňovom rozhodnutí, ako aj Rada úradu v druhostupňovom rozhodnutí konštatovali, že je zrejmé, že žalovaný 2/ je nositeľom výhradných práv k predmetnému systému, avšak z dôvodu, že podľa žalobcu si žalovaný 1/ nezabezpečil možnosť používania týchto výhradných práv v skorších zmluvných dokumentoch a stav exkluzivity si teda spôsobil sám, nebolo možné uplatniť výnimku z postupu riadneho verejného obstarávania podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že preskúmanie tejto základnej otázky bude predmetom konania vo veci samej, avšak z predložených dokladov súd prvej inštancie dospel k záveru, že za súčasného stavu nemožno konštatovať, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana je aspoň v základných predpokladoch osvedčený.

4. Vo vzťahu k podmienke nariadenia neodkladného opatrenia predstavujúcej potrebu bezodkladného a okamžitého zásahu súdu súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že z rozhodnutia žalobcu č. 17221-6000/2020-OD/5 zo dňa 4.8.2021 zistil, že žalobcovi bolo dňa 3.12.2020 žalovaným 1/ doručené Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante vzťahujúce sa k uvedenému predmetu plnenia a toto oznámenie bolo dňa 9.12.2020 zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania. Dňa 26.2.2021 žalobca doručil žalovanému 1/ oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ po uzavretí zmluvy, z čoho je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že výkon dohľadu začal samotný žalobca v dobe, kedy už k plneniu z napadnutej zmluvy dochádzalo. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený až dňa 20.12.2021, pričom súd prvej inštancie je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočný prostriedok právnej ochrany dotknutých práv, ktorý má nastúpiť v situácii, kedy bezprostredne hrozí nenapraviteľná ujma a túto hrozbu je potrebné odvrátiť do času, kedy budú s konečnou platnosťou usporiadané pomery strán právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. V prípade, ak mal žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu, aby neprebehlo plnenie zo zmluvy, disponoval na tento účel viacerými kompetenciami, ako sú napríklad konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného v zmysle § 169 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, možnosť nariadenia predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, alebo aj možnosť žalobcu podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby, resp. podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy a neodkladné opatrenie už skôr ako dva dni pred uplynutím prekluzívnej jednoročnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie nemožno konštatovať, že by bola vo veci splnená podmienka bezodkladnej potreby upraviť pomery strán. Súd prvej inštancie tiež v napadnutom rozhodnutí ustálil, že žalobca neosvedčil, že by bolo možné aspoň do istej miery reálne predpokladať, že vzhľadom na špecifickosť zmluvy - vyporiadanie autorských práv by pri riadnom verejnom obstarávaní bolo v možnostiach iného hospodárskeho subjektu zadanie zákazky naplniť. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko dané uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , , ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, resp. aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne, na základe čoho je podľa názoru žalobcu napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a neprávne tak po vecnej, ako aj právnej stránke. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec nezobral do úvahy a ani sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že do času právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy dôjde k úplnému splneniu zmluvy a nebude možné obnoviť hospodársku súťaž. Podľa žalobcu je tiež odôvodnenie napadnutého uznesenia v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a s jeho opravnými prostriedkami, pretože z myšlienkového pochodu súdu prvej inštancie vyplýva, že prekračuje svoje kompetencie nie len v tom rozsahu, že posudzuje zákonnosť právoplatného rozhodnutia žalobcu, ale súčasne koná v rozpore s a v tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že Okresný súd Malacky nie je príslušný posudzovať zákonnosť rozhodnutí žalobcu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu takisto odignoroval argument žalobcu, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti zákazky v hodnote 1.041.960,- eur. Vo vzťahu k potrebe bezodkladne upraviť pomery zmluvných strán žalobca v odvolaní zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v žalobe spojenej s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol,

že potenciálne zákonom dané všeobecné oprávnenia úradu bez bližšej spojitosti s posudzovanou vecou nevylučujú existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery žalovaných v čase podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vychádza z nepodloženého, ba dokonca zákonu odporujúceho záveru, že úrad bol de facto povinný zabrániť uzatvoreniu zmluvy, čo už z časového hľadiska nie je možné považovať za podmienku odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia v čase, kedy k uzatvoreniu zmluvy už reálne došlo. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou skutkového stavu a teda takéto strohé a všeobecné polemizovanie súdu nemožno označiť za zjavné, presné a preskúmateľné odôvodnenie konečného rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca má za to, že uznesenie trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a rovnako tak preukazuje absenciu spojitosti skutkového stavu s následnými závermi súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Žalobca poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 30.6.2010 ohľadom osvedčovania skutočností s tým, že podľa názoru žalobcu sa mal súd prvej inštancie stotožniť so závermi právoplatného rozhodnutia úradu č. 10135-9000/2021. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že inštitútom predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní sa pozastaví konanie kontrolovaného od doručenia predbežného opatrenia najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa § 174 alebo § 175, pričom predbežné opatrenie podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní nemá žiaden zmysel v prípade konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, čo je tento prípad. Žalobca v odvolaní vyjadril presvedčenie, že v odôvodnení uznesenia prezentovaný výklad súdu prvej inštancie pôsobí v rámci konkrétnych okolností príliš plocho a formalisticky, bez dostatočného zohľadnenia cieľa právnej úpravy a posúdenia okolností prípadu a ďalšie podporné argumenty súdu prvej inštancie nič nepridávajú na jeho presvedčivosti, skôr naopak, pričom pozornosti žalobcu neušla vnútorná nekonzistentnosť napadnutého uznesenia, resp. právnych názorov, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Bezodkladnosť úpravy pomerov žalovaných podľa žalobcu vyplýva zo sústavného plnenia zmluvy, pričom splnením tejto zmluvy dôjde k zmareniu účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní, z čoho vyplýva aj zhoršenie právnej pozície žalobcu do takej miery, že viac nebude dôvodné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, čo je podľa názoru žalobcu markantný dôvod preukazujúci opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, prinajmenšom opodstatnenosť podaného návrhu na jeho nariadenie. Vo vzťahu k primeranosti zásahu nariadením neodkladného opatrenia žalobca v odvolaní uviedol, že vlastná existencia negatívnych dôsledkov nepreukazuje, že tieto sú neprimerané, pričom vyvstáva otázka, voči čomu by mali byť neprimerané, keď podľa žalobcu zo žiadnych zmluvných ustanovení nehrozí žalovaným vznik závažnej škody či iného významného negatívneho dôsledku, pokiaľ do právoplatného skončenia súdneho konania nebudú uplatňovať práva a povinnosti zo zmluvy. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný 1/ použil priame rokovacie konanie v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čo malo priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko v prípade nepreukázania splnenia podmienok na použitie priameho rokovacieho konania by sa mal použiť otvorený súťažný postup verejného obstarávania, ktorého by sa mohlo potenciálne zúčastniť viacero hospodárskych subjektov schopných dodať služby, ktoré sú predmetom zákazky, pričom žalovaný 1/ svojím postupom v minulosti sám znemožnil riadnu hospodársku súťaž. Základným cieľom žalobcu je ochrana hospodárskej súťaže a zabránenie v plnení zo zmlúv zásadne odporujúcich zákonu o verejnom obstarávaní, nakoľko tieto nie sú financované z vlastných prostriedkov zmluvných strán, ale z prostriedkov verejných.

6. Odvolací súd v súlade s ustanovením veta druhá doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovaným 1/ a 2/. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 9.3.2022, v ktorom uviedol, že žalobca v odvolaní vychádza z nesprávneho predpokladu, že právoplatné konštatovanie porušenia zákona o verejnom obstarávaní automaticky znamená následok neplatnosti zmluvy. Ak by tomu tak bolo, nebola by potrebná ingerencia súdu, ale zákonodarca by takýto automatický následok normoval priamo v zákone o verejnom obstarávaní. Je výhradnou právomocou súdu prvej inštancie posudzovať dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu na určenie neplatnosti zmluvy, pričom predložené rozhodnutia žalobcu sú len jedným z dôkazov, ktoré slúžia primárne na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalovaného 2/ sa súd prvej inštancie v dostatočnej miere vysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu v návrhu a podľa ustálenej judikatúry platí, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (napr. , , ). V súvislosti s otázkou bezodkladnosti

podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný 2/ uviedol, že žalobcovi nič nebránilo, aby s podaním návrhu nečakal až do samého konca prekluzívnej 1-ročnej lehoty, pričom zmluva sa počas tejto doby riadne plnila. Táto skutočnosť - pasivita žalobcu - posilnila legitímne očakávania žalovaných v tom, že plnenie zmluvy bude ďalej možné a nutné, k čomu si žalovaný 2/ vyhradil príslušné kapacity. Ak by súkromná obchodná spoločnosť takto dlho čakala na podanie návrhu na neodkladné opatrenie proti svojej konkurencii (napr. v nekalosúťažných sporoch alebo v sporoch o porušovaní práv duševného vlastníctva), bol by jej oneskorený návrh s určitosťou zamietnutý pre nesplnenie zákonnej podmienky „bezodkladnosti“. Zároveň žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že žalobca neinformoval súd prvej inštancie o tom, že proti právoplatnému rozhodnutiu Rady úradu č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021 bola dňa 29.10.2021 zo strany žalovaného 1/ podaná správna žaloba v zmysle a podľa žalovaného 2/ dané konanie pred správnym súdom môže mať význam pre rozhodovanie konajúceho súdu v tomto spore, a to už len z dôvodu, že môže dôjsť ku zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutí žalobcu, ktoré v tomto spore predstavujú jeho jediné dôkazy. Žalovaný 2/ tiež poukázal na skutočnosť, že dňa 31.3.2022 nadobúda účinnosť , ktorým sa zásadným spôsobom novelizujú ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní o.i. týkajúce sa rozhodovania súdu o nárokoch žalobcu na určení neplatnosti zmluvy podľa § a 181, pričom takto novelizovaná právna úprava sa v zmysle prechodných ustanovení () bude vzťahovať spätne na všetky súdne konania začaté na návrh úradu podaný do 30.3.2022. bol publikovaný v Zbierke zákonov už 5.11.2021, t.j. viac ako mesiac pred podaním návrhu žalobcu. Najneskôr touto publikáciou boli založené legitímne očakávania žalovaných, že aj v prípade podania žaloby žalobcu podľa zákona o verejnom obstarávaní nedôjde ku zrušeniu zmluvy, nakoľko tomu bránia viaceré dôvody uvedené v zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 31.3.2022. Akonáhle bude žalovaný 2/ vyzvaný konajúcim súdom na vyjadrenie k žalobe a bude to po 30.3.2022, žalovaný 2/ navrhne zmluvu ponechať v platnosti s poukazom na zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalovaného 2/ sú jednoznačne dané prevažujúce dôvody všeobecného záujmu, aby zmluva platila ďalej, nakoľko žalovaný 1/ ako orgán verejnej moci je povinný plniť svoje povinnosti v oblasti štatistiky, ktoré sú dané jednak všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a jednak právom EÚ. Okrem toho je žalovaný 2/ presvedčený, že je naplnený aj zákona o verejnom obstarávaní, keďže nie je pochybnosť o tom, že zmluva bola uzavretá dňa 22.12.2020, čo je viac ako 11 dní po 8.12.2020, kedy bolo zverejnené oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante v európskom vestníku, 2020/S 239-591748. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému 2/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.3.2022, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje v celom rozsahu za nedôvodný a rovnako za nedôvodnú považuje aj žalobu a bude žiadať jej zamietnutie v celom rozsahu. Žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobca svoju argumentáciu opiera o svoje administratívne rozhodnutia, v nadväznosti na čo žalovaný 1/ uviedol, že na Krajský súd v Bratislave podal dňa 29.10.2021 všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalobcu č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021 a toto konanie je vedené pod sp. zn. . Podľa žalovaného 1/ už len samotné podanie všeobecnej správnej žaloby relativizuje osvedčenie žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň obsah všeobecnej správnej žaloby relativizuje aj zistenia žalobcu, pričom skúmanie intenzity domnelých porušení pravidiel verejného obstarávania (zistení žalobcu) bude na účely určenia (ne)platnosti zmluvy o vyporiadaní autorských práv predmetom ďalšieho konania vo veci samej. Vo vzťahu k viazanosti súdu administratívnymi rozhodnutiami žalobcu žalovaný 1/ poukázal na ustanovenia § a 194 s tým, že podľa názoru žalovaného 1/ predložené administratívne rozhodnutia žalobcu nemajú charakter podľa , ba naopak sú len administratívnymi rozhodnutiami, na základe ktorých sa môže zo strany žalobcu začať konanie vo veci správneho deliktu a z toho dôvodu súd prvej inštancie nie je viazaný rozhodnutiami žalobcu č. 17221-6000/2020- OD/5 zo dňa 4.8.2021 a č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021. Súčasne žalovaný 1/ uviedol, že predmetný informačný systém je pre žalovaného 1/ nevyhnutný pre realizáciu jeho základných úloh, vrátane výkonu štatistických zisťovaní v oblasti zahraničného obchodu, pričom žalovaný 1/ nemá inú adekvátnu alternatívu, čo dokazuje aj znalecký posudok, ktorý je prílohou všeobecnej správnej žaloby a ktorým žalobca disponoval aj v rámci administratívneho konania. Podľa názoru žalovaného 1/ súd prvej inštancie správne naznačuje, že legitímny cieľ uzatvorenia zmluvy o vyporiadaní autorských práv, ktorý sledoval žalovaný 1/, je primárne odstránenie stavu vendor lock-in, pričom i sám žalobca tento

legitímny cieľ v administratívnom konaní nespochybňoval a dokonca mal v zámere (v prípade uznania pochybení zo strany žalovaného 1/) uložiť žalovanému 1/ sankciu vypočítanú iba z hodnoty tej časti zmluvy o vyporiadaní autorských práv, ktorá nesúvisí s hodnotou licencie. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by nielenže ohrozilo legitímny účel odstránenia stavu „vendor lock-in“, a to s cieľom vytvorenia prostredia zdravej hospodárskej súťaže pri budúcich úpravách dotknutého informačného systému, ale zároveň by znemožnilo aj výkon nevyhnutných úprav informačného systému na účely realizácie štatistických zisťovaní v oblasti medzinárodného obchodu. Vo vzájomnej súvislosti s úlohami žalovaného 1/ by nariadením neodkladného opatrenia bol ohrozený verejný záujem na nerušenom výkone štatistických zisťovaní v oblasti medzinárodného obchodu, ktoré sú zabezpečované aj prostredníctvom informačného systému, ktorého sa zmluva o vyporiadaní autorských práv týka a ktoré sú súčasťou štatistických zisťovaní Európskeho štatistického systému, v dôsledku čoho by došlo aj k hrozeniu plnenia povinností, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať jej vstupom do Európskej únie a v krajnom prípade by zo strany Európskej komisie mohlo dôjsť aj ku konaniu o porušenie povinností (tzv. infringementu) voči Slovenskej republike. Podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie správne zameral pozornosť aj na to, že žalobca nevyužil právomoci, ktoré mu prislúchajú (nezačal konanie o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ pred podpisom zmluvy o vyporiadaní autorských práv ani nevydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému 1/ zakázal zmluvu podpísať), hoci mal objektívnu možnosť tak urobiť, a to reflektujúc vedomosť žalobcu o zámere žalovaných predmetnú zmluvu uzavrieť, ako aj vedomosť žalobcu o podstatných dôvodoch, ktoré viedli žalovaného 1/ k uplatneniu nesúťažnej metódy verejného obstarávania, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nevyužitie právomocí žalobcu pred uzatvorením zmluvy o vyporiadaní autorských práv do značnej miery relativizuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca domáha. Absencia relevantného zdôvodnenia postupu žalobcu tak v kontexte nariadenia neodkladného opatrenia komplexne oslabuje dodatočnú potrebu dočasného zásahu do právneho vzťahu žalovaných. Žalovaný 1/ tiež poukázal na skutočnosť, že doposiaľ žiaden hospodársky subjekt voči uzatvoreniu predmetnej zmluvy o vyporiadaní autorských práv nijakým spôsobom neprotestoval, čo podľa žalovaného 1/ osvedčuje, že predmetná zmluva nenarušila prostredie hospodárskej súťaže. Z uvedeného podľa názoru žalovaného 1/ plynie, že nie je osvedčené, že by bolo potrebné obnoviť prostredie hospodárskej súťaže, keďže nebolo žalobcom osvedčené, že by nejaké prostredie hospodárskej súťaže v súvislosti so službami, ktoré sú predmetom zmluvy o vyporiadaní autorských práv alebo primeranými alternatívnymi službami existovalo v čase uzatvorenia zmluvy o vyporiadaní autorských práv. V rámci vedľajšej línie argumentov žalovaný 1/ okrem iného poukázal na ustanovenie čl. 2d ods. /EHS, z ktorého vyplýva imperatívne pravidlo, podľa ktorého nie je možné určiť neplatnosť zmluvy v prípade včasného zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu a podpisu zmluvy po uplynutí určeného času od zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že pri uzatvorení predmetnej zmluvy o vyporiadaní autorských práv postupoval žalovaný 1/ transparentne, keď včas zverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v Úradnom vestníku Európskej únie a následne zmluvu uzatvoril so žalovaným 2/ až po uplynutí 10 dňovej lehoty od zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu. S ohľadom na čl. 2d ods. /EHS a § 180 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je nutné analogicky vykladať s pravidlom vymedzeným v § 181 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, súd nemôže určiť neplatnosť predmetnej zmluvy o vyporiadaní autorských práv, pretože bola uzavretá postupom, ktorý vylučuje, aby súd určil jej neplatnosť, pričom podľa žalovaného 1/ je pre uvedený záver irelevantné, či pri uzatvorení zmluvy bola výnimka zo súťažných postupov uplatnená v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keďže postačujúcim je, že žalovaný 1/ považoval v dobrej viere zadanie zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania za súladné s pravidlami verejného obstarávania. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a súčasne uviedol, že si voči žalobcovi uplatňuje v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania. Ako prílohy k vyjadreniu žalovaný 1/ predložil súdu všeobecnú správnu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021, odborné stanovisko ako znalecký úkon č. 30/2020 spracované dňa 30.11.2020 znalcom v odbore „Elektrotechnika“ A.. E. H. a výzvu žalobcu zo dňa 8.6.2021 adresovanú žalovanému 1/ na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

9. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.12.2021 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáha, aby súd určil, že zmluva o vyporiadaní autorských práv zo dňa 22.12.2020 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a súčasne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia tvoriacim súčasť žaloby vo veci samej domáha, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo zmluvy o vyporiadaní autorských práv, a to až do právoplatného skončenia tohto konania o určenie neplatnosti zmluvy o vyporiadaní autorských práv zo dňa 22.12.2020. Na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca súdu rozhodnutie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie č. 17221-6000/2020-OD5 zo dňa 4.8.2021, predmetnú zmluvu o vyporiadaní autorských práv spolu s prílohami č. 1-5 a rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje existenciou potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú odvodzuje od tvrdenia o hroziacom zhoršení právnej pozície žalobcu, keďže sa domnieva, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní splnením napadnutej zmluvy zhorší postavenie žalobcu do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel, pričom zároveň má žalobca za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, ale len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti.

10. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd) ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20210802.html> v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

18. Podľa § 180 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.3.2022) ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň

predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

19. Podľa § 180 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.3.2022) na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> a ods.14 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> rovnako a § 181 ods. 10 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> je záujem úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy. 20. Podľa § 181 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.3.2022) súd a) rozhodne, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a ponechá zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu v platnosti, ak 1. tak navrhne účastník konania a prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, aby zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda platili naďalej, alebo 2. verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu a zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu uzavrel najskôr jedenásty deň odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v európskom vestníku, ak ide o dôvod neplatnosti podľa odseku 5 písm. a), b) rozhodne, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody od počiatku a zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu zruší v rozsahu, v akom ešte nebola splnená alebo v akom plnenia, ktoré už boli poskytnuté na jej základe, je možné vrátiť v ich pôvodnej hodnote, ak tak navrhne účastník konania a 1. plnenia, ktoré už boli poskytnuté, alebo aspoň časť týchto plnení už nie je možné vrátiť alebo ich je možné vrátiť len v zníženej hodnote a 2. nie sú dôvody na rozhodnutie podľa písmena c), c) môže rozhodnúť, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody od počiatku a zruší zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s účinkami ku dňu uvedenému v rozhodnutí, najneskôr však ku dňu, kedy uplynie 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ak tak navrhne účastník konania a je to spravodlivé a proporcionálne z hľadiska vyváženia 1. záujmu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na zachovaní práv a povinností zo zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, 2. záujmu žalobcu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a 3. dotknutého všeobecného záujmu.

21. Podľa § 181 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.3.2022) ak súd rozhodne podľa odseku 7, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401>, ak bol porušený tento zákon podľa odseku 5 alebo odseku 6. Rozhodnutie súdu podľa odseku 7 sa považuje za úspech oprávnenej osoby v konaní.

22. Podľa § 187h ods. 4 veta prvá zákona o verejnom obstarávaní (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022) na konanie súdu začaté na návrh úradu podaný do 30. marca 2022 podľa § 180 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> a § 181 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> a 10 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> v znení účinnom od 31. marca 2022.

23. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadreniami žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje v podstatnej časti správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia v spojení s , v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa ním tvrdenej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odvolaním dotknutého uznesenia. Samotná okolnosť nestotožnenia sa strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá

bez ďalšieho nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to obzvlášť v prípade, keď samotný žalobca svoje tvrdenie v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne, nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako napĺňajúce znaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

25. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach a nasl. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. -42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 (ďalej len „“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

28. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobca navrhovaným neodkladným opatrením domáha, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - zákona o verejnom obstarávaní a súčasne ide o konanie s nie úplne štandardným dokazovaním typickým pre sporové konania, keďže v prevažnej väčšine prípadov sú rozhodovania obdobných sporov založené predovšetkým na právnom posúdení zákonnosti postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o verejnom obstarávaní. Vyššie uvedená špecifickosť daného konania však nič nemení na skutočnosti, že žalobca je v danom prípade stranou sporu a vzťahuje sa naň v plnej miere zásada rovného postavenia strán sporu, t.j. skutočnosť, že ide o ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie nezakladá pre žalobcu žiadne výhodnejšie postavenie v súvislosti s nutnosťou osvedčenia a preukázania skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu či už v merite sporu alebo o procesných návrhoch a návrhoch na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako je nutné uviesť, že žalobcom predložené rozhodnutia č. 17221-6000/2020-OD5 zo dňa 4.8.2021 a č. 10135-9000/2021 zo dňa 30.9.2021 bez ďalšieho

nezakladajú dôvodnosť záveru o skutkovej a právnej opodstatnenosti podanej určovacej žaloby a nejde o rozhodnutia, ktorými by bol súd pri rozhodovaní v merite sporu viazaný, keďže nejde o rozhodnutia zodpovedajúce dikcii ustanovení a , nakoľko ich obsahom nie je rozhodnutie o spáchaní priestupku alebo iného správneho deliktu postihnuteľného podľa osobitného predpisu a zároveň zákon o verejnom obstarávaní jednoznačne zveruje rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy na základe žaloby podanej Úradom pre verejné obstarávanie (podanej v nadväznosti na zistenia úradu pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním) výlučne do právomoci súdu. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd ako irelevantnú odvolaciu námietku žalobcu, že z myšlienkového pochodu súdu prvej inštancie vyplýva, že prekračuje svoje kompetencie, keď posudzuje zákonnosť právoplatného rozhodnutia žalobcu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie ustálením záveru, v zmysle ktorého povinnosť na podanie žaloby podľa zákona o verejnom obstarávaní sama osebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko v každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne s tým, že až v samotnom konaní vo veci samej súd po vykonaní riadneho dokazovania s konečnou platnosťou vyrieši otázku porušenia zákona a dôvodnosť potreby určenia neplatnosti napadnutej zmluvy, ako aj ustálením záveru, že samotné právoplatné rozhodnutie Rady úradu ešte nemusí odôvodňovať osvedčenie predpokladov dôvodnosti nároku vo veci samej, svoje kompetencie neprekročil, ale sa týmto spôsobom vysporiadaval s jednou z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd bez akéhokoľvek prejudikovania rozhodnutia vo veci samej zastáva názor, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku uplatňovaného predmetnou žalobou, nakoľko tento je v rozhodnom štádiu konania osvedčený skutkovými a právnymi okolnosťami vyplývajúcimi zo samotného žalobného návrhu o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o vyporiadaní autorských práv v spojení s pripojenými rozhodnutiami žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie, a to aj s ohľadom na vyššie uvádzanú špecifickosť daného súdneho konania, pričom dôsledné posúdenie skutkovej a právnej opodstatnenosti žalobného návrhu bude následne predmetom konania vo veci samej. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd podporne poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2013 pod sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „...V konaní o nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, ak navrhovateľ na vydanie predbežného opatrenia osvedčí existenciu nároku vo veci samej (nevyžaduje sa preukázanie jeho opodstatnenosti).“

29. Ďalšou z podmienok upravených procesnoprávnym predpisom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, pričom v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného opatrenia zo strany žalobcu. Z obsahu odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil okolnosťami vo vzťahu k ním tvrdenej opodstatnenosti žaloby vo veci samej a hrozbou zhoršenia jeho právnej pozície splnením napadnutej zmluvy v spojení s nemožnosťou obnovenia súťaže v takom prípade a zároveň žalobca poukázal aj na novelu , ktorým sa mení a dopĺňa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 31.3.2022, pričom uvedenú argumentáciu žalobca v zásade zopakoval aj vo svojom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, ako tomu bolo v tomto prípade, nepostačuje pre konštatáciu naplnenia zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúcich z príslušných ustanovení len samotné tvrdenie žalobcu o „bezodkladnosti“, ktorá je v danom prípade zrejme vyvolaná predovšetkým novelizáciou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá limituje možnosti žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie vo vzťahu k iniciovaniu súdnych konaní, resp. jeho možnú úspešnosť v už začatých súdnych konaniach v závislosti od stavu plnenia uzavretých zmlúv, pri ktorých žalobca dospeje k záveru o porušení zákona o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že žalobca napriek ním tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyvolanej podľa jeho tvrdenia sledovaním cieľa spočívajúceho v zabránení pokračovania v plnení práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. v zabránení čerpania verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje zákonu o verejnom obstarávaní a v umožnení obnovenia hospodárskej súťaže, a to všetko v naviazanosti na stav plnenia dotknutej zmluvy, až do podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nepodnikol v tomto smere žiadne relevantné kroky, ktoré mu umožňovala v tom čase platná a účinná právna úprava, je v danom prípade zjavná z toho, že žalobca napriek tomu, že nesporne musel mať a mal vedomosť o zámere žalovaného 1/ predmetnú zmluvu uzavrieť (oznámenie o použití priameho rokovacieho konania bolo uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 259/2020 dňa 9.12.2020), nezačal podľa § 169 ods. 1 písm. a) v tom čase účinného zákona o verejnom obstarávaní z vlastného podnetu konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, v rámci ktorého mohol samotný žalobca konať v záujme ním tvrdenej bezodkladnosti spojenej s naplnením ním deklarovaných cieľov a podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní mohol vydať predbežné opatrenie, ktorým by pozastavil konanie žalovaného 1/ či už do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania podľa § 174 zákona o verejnom obstarávaní (napr. v prípade zrušenia použitého postupu zadania zákazky samotným žalovaným 1/), alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 175 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že za účelom tvrdeného záujmu o regulárne čerpanie verejných prostriedkov a o obnovenie súťaže mal žalobca k dispozícii účinné a dostupné právne prostriedky vo svojej vlastnej kompetencii, ktoré však nevyužil, čím sa sám dostal do sťaženej pozície vo vzťahu k osvedčeniu ním tvrdenej potreby neodkladnej úpravy pomerov existujúcej práve v čase podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, dotknutá zmluva o vyporiadaní autorských práv bola medzi žalovanými 1/ a 2/ uzavretá už dňa 22.12.2020, avšak žalobca predmetnú určovaciu žalobu spojenú s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia napriek ním tvrdenej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov podal na súd až tesne pred uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z § 180 zákona o verejnom obstarávaní, čo rovnako nemožno hodnotiť inak ako nedôsledné konanie žalobcu vo vzťahu k tvrdenému záujmu žalobcu o obnovenie súťaže. Žalobca sa k uvedeným skutočnostiam, na ktoré poukazoval v napadnutom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, žiadnym relevantným spôsobom v odvolaní nevyjadril a neuviedol dôvody, pre ktoré sám viac ako rok (minimálne od 9.12.2020) dôsledne nekonal v záujme limitovania nežiadúcich dôsledkov tvrdeného porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalovaného 1/ a v záujme dosiahnutia deklarovaného cieľa v podobe riadnej súťaže súladnej s pravidlami verejného obstarávania, ale až v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.12.2021 začal argumentovať potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá však vzhľadom na predpokladané plnenie zmluvy od jej uzavretia dňa 22.12.2020 zjavne musela z objektívneho pohľadu existovať oveľa skôr. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu samé osebe vylučujú dôvodnosť tvrdenia žalobcu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné podanie žaloby nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v zásade výnimočný charakter a pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie musí súd dôsledne posudzovať dôvodnosť návrhu s prihliadnutím na celkové okolnosti konkrétneho prípadu, oprávnené záujmy žalobcu, ale aj oprávnené záujmy žalovaných, a to všetko za dodržania zásady rovnosti sporových strán, pričom žalobca, aj keď ide v jeho prípade o orgán verejnej moci, nedisponuje v spore silnejšou procesnou pozíciou. Z argumentácie žalobcu tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní je možné vyvodiť, že potreba domáhať sa nariadenia predmetného neodkladného opatrenia bola na strane žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolaná novelou (účinnej od 31.3.2022), a to predovšetkým vo vzťahu k ustanoveniam § a 181 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.3.2022), ktoré je v zmysle prechodného ustanovenia veta prvá zákona o verejnom obstarávaní potrebné aplikovať aj na konanie súdu začaté na návrh Úradu pre verejné obstarávanie podaný do 30.3.2022 a ktoré jednak viažu možnosť podania žaloby na nesplnenie predmetu zmluvy v celom rozsahu a jednak osobitným spôsobom upravujú prípady, kedy súd rozhodne o nevyslovení neplatnosti zmluvy, považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že nová legislatívna úprava nezakladá bez ďalšieho existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia v zmysle príslušných ustanovení , keďže potreba bezodkladnej úpravy pomerov objektívne nemôže spočívať v tom, že žalobcovi v dôsledku novej právnej úpravy hrozí neúspech v spore. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd pre úplnosť poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotný zákonodarca nepovažoval v súvislosti s novozavedenou právnou úpravou obsiahnutou v § a 181 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.3.2022) za potrebné novým spôsobom upraviť existujúce alebo zaviesť nové inštitúty dočasného charakteru, ktoré by mali vplyv na pokračovanie alebo na úplné obmedzenie zmluvných plnení poskytovaných na základe dotknutej zmluvy či už pred začatím alebo v priebehu súdneho konania o určenie neplatnosti zmluvy iniciovaného Úradom pre verejné obstarávanie. V danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spojený so žalobou vo veci samej, pričom žalobca dôvodnosť

jeho nariadenia odôvodňoval predovšetkým možným zhoršením svojej právnej pozície vo vzťahu k žalobcom sledovanému účelu daného konania. Nová právna úprava síce zdanlivo právnu a procesnú pozíciu žalobcu sťažuje, ale zároveň je nutné zdôrazniť, že táto nová právna úprava predstavuje zákonný rámec, v ktorom sa pohybujú obe strany sporu. Pri konštatovaní dôvodnosti bezodkladnej úpravy pomerov by malo ísť predovšetkým o skutočnosti, ktoré majú základ vo sfére žalovaných, ktorí by svojím konaním neprimerane ohrozovali oprávnené záujmy alebo pozíciu žalobcu vo vzťahu k trvalému vyriešeniu otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy, čo však nezodpovedá danému prípadu, keďže žalovaní ako zmluvné strany žalobou dotknutej zmluvy, ktorú je v danom štádiu potrebné považovať za platnú, svojím konaním len napĺňajú jej predmet a novelizované znenie zákona o verejnom obstarávaní ich v tomto smere nijako neobmedzuje. Nová právna úprava poskytuje žalovaným nové možnosti uplatňovania prostriedkov procesnej obrany v konaní vo veci samej a ich oklieštenie nariadením žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah súdu do oblasti práv, oprávnených záujmov a aj legitímnych očakávaní žalovaných vyvolaných novelizovaným znením zákona o verejnom obstarávaní, a teda by neprimeraným spôsobom zasiahlo do možného postupu žalovaných pri aplikácii v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Vo vzťahu k primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaným nehrozí vznik závažnej škody či iného významného negatívneho dôsledku v súvislosti s neuplatňovaním práv a povinností zo zmluvy, pre úplnosť uvádza, že uvedená argumentácia žalobcu predstavuje len všeobecné tvrdenie, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správne potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).