Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
435/362140.47d3f6.pdf
PDF · 150.81 KB
No categories available
2Cdo/4/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 4/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : L. spol. s r.o., so
sídlom P., proti ţalovanému : JUDr. P. K., súdny exekútor, Exekútorský úrad B., zastúpený
JUDr. B. N., advokátom v B., za účasti vedľajšieho účastníka : K., a.s., V., so sídlom Š.,
o zaplatenie 2 738,70 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
12 C 144/2007, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 29. októbra 2009 sp.zn. 17 Co 279/2009
t a k t o :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2009
sp.zn. 17 Co 279/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 14. septembra 2009 č.k. 12 C 144/2007-
124 konanie o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
14 Co 64/2009-110 zo dňa 28. apríla 2009 zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe výzvou zo dňa 17. júla 2009 vyzval
ţalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy
zaplatil poplatok za dovolanie v sume 328,-- €. Zároveň bol poučený, ţe ak súdny poplatok
v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví. Právny zástupca ţalovaného si výzvu
na zaplatenie súdneho poplatku v odbernej lehote neprevzal. Zásielka bola z pošty vrátená
súdu dňa 12. augusta 2009. Ţalovaný mal zaplatiť súdny poplatok za dovolanie do 22. augusta
2009. Pretoţe poplatok ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia nezaplatil, konanie o dovolaní
zastavil.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. októbra
2009 č.k. 17 Co 279/2009-133 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení odvolací
súd uviedol, ţe okresný súd výzvu doručoval právnemu zástupcovi ţalovaného v zmysle § 49
ods. 1 tretia veta O.s.p., ktorý si zásielku v odbernej lehote z pošty neprevzal, čo v odvolaní
proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie
odôvodnil tým, ţe v uvedenom čase aţ do 29.8.2009 čerpal on aj jeho pracovníčka dovolenku,
čo písomne oznámil aj pošte. Zásielka sa vrátila okresnému súdu ako nedoručená dňa
12.8.2009. Mal tieţ preukázané, ţe dovolanie ţalovaného zo dňa 8.7.2009, ktoré bolo
okresnému súdu doručené 9.7.2009 právny zástupca ţalovaného podával a vyhotovoval
v období, kedy uţ ako tvrdí čerpal dovolenku (od 2.7.2009). Samotné oznámenie pošte
o čerpaní dovolenky je pre účinky doručovania v zmysle § 46 ods. 2 O.s.p. irelevantnou
informáciou, preto prvostupňový súd správne postupoval v zmysle zákonných ustanovení
o doručovaní písomnosti. Odvolací súd má za to, ţe prvostupňový súd rozhodol správne, keď
konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie (ktorý nebol
dodatočne zaplatený ani v lehote na podanie odvolania), pretoţe účinky doručenia výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie právnemu zástupcovi ţalovaného nastali
v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 O.s.p. dňom, keď bola súdu vrátená zásielka obsahujúca
výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, t.j. 12.8.2009, nakoľko v konaní
nebolo preukázané, ţe by sa právny zástupca ţalovaného v mieste doručenia nezdrţiaval, aj
keď mal dovolenku, pretoţe v tom čase vyhotovil a prostredníctvom pošty doručil súdu
odvolanie.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorého
prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241
ods. 2 písm.a/ a písm.c/ O.s.p. Uviedol, ţe jeho právny zástupca výzvu na zaplatenie súdneho
poplatku v odbernej lehote neprevzal, nakoľko sa v čase doručenia oznámenia o doručení
zásielky a jej uloţení v mieste doručenia nezdrţiaval. Zásielka z pošty bola vrátená súdu dňa
12. augusta 2009. Pre platnosť doručenia nebola splnená podmienka pre tzv. náhradné
doručenie a to podmienka, ţe adresát sa v mieste doručenia zdrţuje. Jeho advokát ani jeho
pracovníčka v čase od 2. júla 2009 do 29. augusta 2009 neboli prítomní na pracovisku
z dôvodu čerpania dovolenky a pracovného voľna, čo písomne oznámili aj pošte. Táto
skutočnosť bola oznámená písomne na vstupných dverách do advokátskej kancelárie. Z tohto
dôvodu nebolo ani objektívne moţné, aby jeho právny zástupca zásielku mohol prevziať.
Náhradné doručenie v tomto prípade je neprípustné, a tak je neplatné a neúčinné. Pokiaľ
odvolací súd tvrdí, ţe v čase dovolenky bolo podané dovolanie, toto bolo podané 8.7.2009,
pričom bolo vypracované ešte predtým a odoslanie zabezpečoval on, keď všetky písomnosti
boli uţ vopred pripravené tak, aby dovolanie bolo podané posledný deň lehoty. Naviac, výzva
bola vypracovaná aţ dňa 17.7.2009, teda 9 dní po odoslaní dovolania. Dôkazom
neprítomnosti je písomné oznámenie pošte zo dňa 26. júna 2009. Z uvedených dôvodov je
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nezákonné a bola mu týmto postupom odňatá moţnosť
konať pred súdom, čím boli porušené jeho základné ústavné práva na prístup k súdu
a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďţe
výzva na zaplatenie súdneho poplatku mu doteraz nebola riadne doručená, nemôţu nastať
ţiadne právne účinky pre zastavenie konania, keďţe nevedel, akú výšku súdneho poplatku má
zaplatiť, akým spôsobom má zaplatiť, na aké číslo účtu má zaplatiť a lehotu splatnosti.
Taktieţ v dôsledku toho nebol poučený na moţnosť zastavenia konania nezaplatením súdneho
poplatku. Tým nie sú splnené základné zákonné podmienky na zastavenie konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku. Navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo uznesenie súdu prvého
stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Keďţe
dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených
v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok
dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej
alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
V prejednávanej veci ţalovaný odôvodnil prípustnosť dovolania vadou uvedenou
v § 237 písm.f/ O.s.p., t.j. tým, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Uviedol, ţe odvolací súd rozhodol nesprávne, keď potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, pretoţe
v danej veci neplatila fikcia doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p., lebo jeho zástupca, ktorému
sa výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie doručovala (§ 49 ods. 1 O.s.p.) sa
v mieste doručenia nezdrţiaval.
Podľa § 46 ods. 1 O.s.p. adresátovi moţno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste
podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
Podľa § 46 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v zdrţuje v mieste
doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome
alebo zamestnaný na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti.
Ak nemoţno ani takto doručiť, uloţí sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa
vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa povaţuje za doručenú
dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 48 ods. 5 O.s.p. písomnosti určené advokátovi sa môţu doručovať tieţ
advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní
a poveril ich prijímaním zásielok.
Podľa § 49 ods. 1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
Citované ustanovenia pre prípad náhradného spôsobu doručenia písomností
ustanovujú postup, ktorý by mal adresátovi zaručiť, aby sa mohol o doručovanej zásielke a jej
uloţení dozvedieť a si ju vyzdvihnúť. Jeho hypotéza preto vychádza z toho, ţe adresát sa
v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdrţuje v mieste doručenia a má tak
moţnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či
vyzdvihnúť.
Len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môţe vyvolať
dôsledok, ţe sa uplatní ustanovenie § 46 ods. 2 posledná veta O.s.p., t.j., ţe písomnosť sa
povaţuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak je
adresátom dodatočne preukázané, ţe záver o tomto predpoklade náhradného doručenia nie je
správny, nejde o účinné doručenie.
Zo spisu (č.l. 129, 130, 140 a 141) je zrejmé, ţe právny zástupca ţalovaného
JUDr. B. N. zaslal S., a.s., B., stredisko poštovej prevádzky, vedúca prevádzky H., dňa
26. júna 2009 oznámenie v znení : „JUDr. B. N., advokátska kancelária, H. Vám oznamuje, ţe
v čase od 2. júla 2009 do 29. augusta 2009 nebudeme prítomní na pracovisku z dôvodu
čerpania dovolenky podľa plánu dovoleniek“. Napriek uvedenej skutočnosti poštový
doručovateľ (doručovateľka) zásielku sp.zn. 12 C 144/2007 vzor 4a doručovala právnemu
zástupcovi ţalovaného JUDr. B. N. (podľa tvrdenia zástupcu ţalovaného JUDr. B. N. táto
skutočnosť, teda ţe čerpá od 2. júla 2009 do 29. augusta 2009 dovolenku bola písomne
oznámená na vstupných dverách do advokátskej kancelárie) a s poznámkou, ţe nezastihnutý
dňa 23.7.2009, dňa 23.7.2009 uloţila zásielku na pošte. Následne bola zásielka dňa 11.8.2009
vrátená odosielateľovi (Okresný súd, Skuteckého 28, Banská Bystrica) s poznámkou, ţe
zásielku adresát neprevzal v odbernej lehote. Uvedená zásielka došla na Okresný súd Banská
Bystrica 12. augusta 2009.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu a jemu predchádzajúce konanie má vadu podľa § 237 písm.f/
O.s.p. Mal totiţ za preukázané, ţe doručovateľ (doručovateľka) pošty, napriek tomu, ţe jej
bolo známe, ţe adresát zásielky sa v mieste doručenia nezdrţuje a ani sa zdrţovať nebude (ani
pracovníčka advokátskej kancelárie) po bezvýslednom pokuse o doručenie zásielku uloţila
na pošte. Zástupca ţalovaného sa tak nemohol ţiadnym spôsobom dozvedieť o doručovanej
zásielke. Ak teda odvolací súd, majúc nesprávne za to, ţe dňom doručenia výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie je deň 12. augusta 2009, potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie dovolacieho
poplatku, rozhodol nesprávne a ţalovanému týmto postupom a rozhodnutím odňal moţnosť
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Uvedená procesná vada zakladá podľa uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania
a je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Vzhľadom
na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová