Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CobVO/2/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903 proti žalovaným: 1/ Štatistický úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta 3/C, 840 05 Bratislava, IČO: 00 166 197, zastúpenému Šišmič, advokátska kancelária, s. r. o., Gorkého 5, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 445 666, 2/ TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381, zastúpenému DAVALA & Co. s.r.o., Poštová 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 53 174 470, o určenie neplatnosti zmluvy a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. -286 zo dňa 03.02.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. -286 zo dňa 03.02.2022 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.01.2022, a to s odkazom na ustanovenia , , , , , , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.02.2021 sa žalobca proti žalovaným domáha určenia neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 25.02.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako zhotoviteľom na predmet zákazky Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, realizácia významných úloh a poskytovanie súvisiacich služieb v rokoch 2020 - 2024, z dôvodu jej rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní. Ako vyplynulo z preambuly napadnutej zmluvy, účelom uzatvorenia zmluvy je zabezpečenie úlohy vyplývajúcej z Uznesenia vlády SR č. 43 zo 14. januára 1997 k návrhu realizácie projektu koncepcie ceny práce a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z nariadení ES (rámcové nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 530/1999, č. 450/2003, č. 453/2008 a nadväzujúce implementačné nariadenia Komisie (ES) č. 1726/1999 v platnom znení, č. 452/2000, č. 1916/2000 v platnom znení, č. 72/2002, č. 1216/2003 v platnom znení, č. 698/2006 v platnom znení, č. 224/2007, č. 1062/2008 a č.19/2009) v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP) k štrukturálnym štatistikám pracovných príjmov, nákladov práce a zamestnanosti na realizáciu úloh súvisiacich s celoštátnymi zisťovaniami o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti podľa miesta výkonu práce.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 04.01.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo do právoplatného skončenia konania spis. zn.

. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že Výzvou na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 5079-6000/2020-OD/3 doručenou žalovanému 1/ dňa 02.02.2021 konštatoval, že žalovaný 1/ postupoval pri zadaní zákazky v rozpore s . a bod 3. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), nakoľko dostatočne nepreukázal, že z technických dôvodov, resp. dôvodov existencie výhradných práv neexistuje hospodárska súťaž a neexistuje primeraná alternatíva alebo náhrada, a že neexistencia hospodárskej súťaže a primeranej alternatívy alebo náhrady z dôvodu existencie výhradných práv nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, pre naplnenie zákonných podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa . . Identifikované porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže sa mal použiť otvorený súťažný postup, ktorého by sa mohlo potencionálne zúčastniť viacero hospodárskych subjektov schopných dodať služby/ tovar, ktorý je predmetom zákazky. Z predloženého Rozhodnutia ÚVO č. 5079-6000/2020-OD/5 zo dňa 07.04.2021 potvrdeného rozhodnutím Rady ÚVO č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, vyplýva, že žalovaný 1/ uzavretím Zmluvy o dielo so žalovaným 2/ porušil v spojení s . a bod 3. , keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a uvedené porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Bezodkladnú potrebu úpravy pomerov žalobca odôvodnil tým, že z bodu 21 recitálu smernice 2007/66/ES vyplýva, že pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán. K obnoveniu súťaže však možno pristúpiť len pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo splnená v celom rozsahu, t.j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Tento záver korešponduje so , ktorým sa mení a dopĺňa zákon verejnom obstarávaní, podľa ktorého od 31.03.2022 bude povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody podať návrh na určenie jej neplatnosti len ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Vzhľadom na doterajší priebeh konania, podľa žalobcu existuje dôvodná obava, že do času jeho právoplatného skončenia dôjde k úplnému splneniu Zmluvy o dielo, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku súťaž. Žalobca poukazujúc na čl. II. Zmluvy o dielo uviedol, že zmluva sa uzatvorila na dobu určitú - do 31.12.2024, pričom z verejne dostupných informácií Centrálneho registra zmlúv nevyplýva, že by bola ukončená predčasne. Nariadením neodkladného opatrenia by podľa žalobcu mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti zákazky v hodnote 2.439.175,20 eur. Žalobca uviedol, že nedisponuje iným legálnym oprávnením, ktoré by mu umožňovalo ochrániť hospodársku súťaž a bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby. Keďže právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Žalobca sa domnieval, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa splnením napadnutej zmluvy zhorší jeho postavenie do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel. Podľa žalobcu sa nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti. Žalobca poukázal aj na Nález ÚS SR č. k. zo dňa 26.11.2019, podľa ktorého všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti. Podľa žalobcu súd nesmie k posudzovanému prípadu pristupovať plocho a formalisticky, bez dostatočného zohľadnenia cieľa právnej úpravy, t.j. aj účelu . Finančno-právne záujmy žalovaných nesmú prevyšovať záujem v spravodlivosť a ochranu verejného záujmu, t.j. hospodárskej súťaže. Žalobca mal za to, že zmluva uzatvorená v rozpore je absolútne neplatným právnym úkonom podľa a poukazujúc na mal za to, že pokračovanie výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo, pri ktorej úrad konštatoval porušenie , je dôvodné považovať za konanie odporujúce dobrým mravom.

4. Súd prvej inštancie v nadväznosti na návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ustálil, že povinnosť podať žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní sama osebe neodôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov, a to ani s ohľadom na žalobcom predpokladanú dĺžku konania vo veci samej. V danom štádiu konania nie je možné nárok žalobcu považovať za preukázaný (v zmysle automatického vyhlásenia zmluvy za neplatnú z dôvodu jej absolútnej neplatnosti ako to chápe žalobca), naviac, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/, podal žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Rady úradu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021. Ak aj žalobca odkazuje na bod 21 recitálu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, opomína rovnako podstatnú úpravu bodu 22 recitálu Smernice, ktorý deklaruje cieľ zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií, z dôvodu zachovania tohto cieľa, členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie. Orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala. Podanie žaloby ÚVO teda ešte neprejudikuje automatické vyhlásenie napadnutej zmluvy súdom za neplatnú v konaní vo veci samej. Dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov automaticky nie je spojená s podaním žaloby na súd. Osvedčenie nároku vo veci je len jedným z predpokladov, ktoré pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne (ako je uvedené v bode 13 odôvodnenia).

5. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že do skončenia konania vo veci samej bude napadnutá zmluva splnená, súd prvej inštancie uviedol, že už v čase podania žaloby na súd žalovaní zo zmluvy plnili. Napadnutá zmluva bola uzatvorená dňa 25.02.2020, žalobca napadol zmluvu na súde žalobou doručenou až 24.02.2021, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobca začal výkon dohľadu začatím konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného až po uzavretí zmluvy (samotná výzva žalobcu na vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov po uzavretí zmluvy, ktorej doručením žalovanému 1/ žalobca začal výkon dohľadu, je datovaná 29.01.2021), a to napriek tomu, že žalovaný 1/ zverejnil Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante s odôvodnením postupu výberom rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia výzvy na súťaž v súlade s článkom /EÚ vo Vestníku verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020. Ak žalovaný 1/ odoslal žalobcovi prostredníctvom informačného zberu údajov (ISZU) dostupného na webovej stránke žalobcu oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu na zverejnenie do vestníkov (ako to vyplýva z obsahu spisu vo veci), v prípade, že mal žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu, aby neprebehlo plnenie zo zmluvy (resp. ani neprišlo k uzatvoreniu neplatnej zmluvy, čo je zatiaľ nutné chápať v rovine tvrdení žalobcu), podľa súdu prvej inštancie disponoval na tento účel širokými kompetenciami, a to možnosťou začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného už pred uzavretím zmluvy podľa a jeho vlastnou kompetenciou vydaním predbežného opatrenia podľa , a to až do právoplatnosti rozhodnutia podľa alebo (teda do skončenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného tak pred ako aj po uzavretí zmluvy či už zastavením konania alebo vydaním meritórneho rozhodnutia) alebo tiež návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia už v čase podania žaloby. V tomto štádiu konania tak podľa súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery strán a ani proporcionalitu takéhoto zásahu vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý nadobudol práva a povinnosti z napadnutej zmluvy dobromyseľne.

6. Vo vzťahu k ďalšiemu tvrdeniu žalobcu ohľadom potreby bezodkladnej úpravy pomerov týkajúceho sa skutočnosti, že by sa mohlo pristúpiť k obnoveniu súťaže, pokiaľ by zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci splnená v celom rozsahu, pretože existuje priestor na zabezpečenie dodávateľa zákazky legitímnym spôsobom (náprava aspoň v časti zákazky v hodnote 2.439.175,20 eur), súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na špecifický predmet zákazky, ako aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo spisu, a to že žalovaný 2/ je autorom a disponuje majetkovými právami vytvoreného Informačného systému o cene práce (ISCP) a je majiteľom ochrannej známky Informačného systému o cene práce TEXIMA Bratislava, zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok pod č. 235035, tvrdené skutočnosti žalobcu nemal za osvedčené. Žalobca podľa súdu prvej inštancie nijako neodôvodnil, že je možné zostávajúcu časť plnenia oddeliť, ani že by bolo možné zadať zákazku v doposiaľ nesplnenej časti zmluvy samostatne bez neprimeraného zásahu do práv a povinností žalovaného 2/, ale tiež žalovaného 1/. Z vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe je zrejmé, že v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru existuje jediná databáza obsahujúca relevantné dáta o úplných nákladoch práce na území Slovenskej republiky, zodpovedajúca požiadavkám Európskeho štatistického systému, ktorou je databáza ISCP, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej, avšak v štádiu konania pred súdom prvej inštancie značene relativizuje tvrdenie žalobcu o možnosti zabezpečeniu nápravy aspoň v časti zadanej zákazky v hodnote 2.439.175,20 eur.

7. Ohľadom posúdenia žalobcom deklarovaného účelu požadovaných obmedzení (zabrániť ďalšiemu plneniu zmluvy a zabezpečenie nového dodávateľa na časť zákazky) a tiež primeranosti zásahu, podľa súdu prvej inštancie nie je možné vychádzať výlučne z finančného vyjadrenia dohodnutej časti ceny za dielo, ktorá ešte nebola dodaná, ale je potrebné zohľadniť pri teste proporcionality povahu a okolnosti veci, ako už súd uviedol. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, pretože nariadenie neodkladného opatrenia vždy predpokladá, aby sa danosť práva aspoň osvedčila, a aby tu neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a aby navrhovaným obmedzením nevznikla neprimeraná ujma povinnej strane. Z návrhu samotného a ani zo stavu ku dňu rozhodnutia, súd prvej inštancie nedospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia v posudzovanej veci nepríde k neprimeranému zásahu nielen do práv a povinností žalovaného 1/ vyplývajúcich z vyhlášky č. , ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2021 až 2023, ktorá upravuje v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní o. i. celoštátne štatistické zisťovanie o úplných nákladoch práce s použitím ISCP (informačný systém ceny práce), ku ktorému výhradné práva patria žalovanému 2/ (príloha 2 vyhlášky). S posudzovaním veci optikou žalobcu, teda že v prípade žalovaných ide o ich „finančno-právne záujmy“, ktoré nesmú prevyšovať záujem žalobcu, reprezentujúceho spravodlivosť a ochranu verejného záujmu, sa s ohľadom na predmet zákazky súd prvej inštancie nestotožnil, s čím súvisel test proporcionality. Pri rozhodovaní totiž musí byť zohľadnené aj to, či týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strane (R/1967), ale tiež tretím osobám, preto je potrebné na jednej strane vyvažovať verejný záujem reprezentovaným žalobcom na ochrane hospodárnej súťaže, avšak na strane druhej, verejný záujem vyplývajúci z predmetu zákazky a povinností žalovaného 1/ (a Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ) pri plnení úloh súvisiacich so štatistickým zisťovaním v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického systému. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko dané uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , , ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, resp. aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietal, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne, na základe čoho je podľa názoru žalobcu napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a neprávne tak po vecnej, ako aj právnej stránke. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie právny názor, že právna úprava podľa ust. v rozpore s legálnym výkladom sa považuje za totožnú s úpravou v (s výnimkou rozdielnosti subjektov, ktoré žalobu podávajú). Podľa žalobcu je úprava podľa národnou právnou úpravou, ktorú revízne smernice nevyžadujú. V danom ustanovení sa neodráža princíp právnej istoty, ale princíp legality smerujúci k tomu, aby mal štátny orgán možnosť docieliť neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom. Ide teda o ochranu verejného záujmu s cieľom odstrániť protiprávny stav a obnoviť zákonnosť. Podanie určovacej žaloby plní predovšetkým reštitučnú funkciu, ktorá môže byť v spojitosti s vydaním neodkladného opatrenia doplnená aj o preventívnu funkciu. Ide pritom o nástroj ex post, keďže sa uplatňuje vždy až po uzavretí zmluvy (obdobné závery vyplývajú z AZUD Ján, PLAVÁKOVÁ Lucia, BARTOŠ Peter. Zákon o verejnom obstarávaní. 1. vydání. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 1679). Poukázal i na dôvodovú správu k novele - , v zmysle ktorej pri žalobe o neplatnosť podanej úradom nie je na základe súčasne platného zákona možné vysloviť relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko nie je možné zmluvu napríklad z dôvodu všeobecného záujmu ponechať v platnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na českú právnu úpravu verejného obstarávania, kde zákon č. 134/2016 Sb. v ust. stanovil absolútnu neplatnosť zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom („Úřad uloží zadavateli v řízení zahájeném na návrh podle zákaz plnění smlouvy, byla-li smlouva na veřejnou zakázku nebo rámcová dohoda uzavřena postupem uvedeným v . Platí, že smlouva, ohledně níž Úřad uložil zákaz plnění, aniž by postupoval podle odstavce 3, je neplatná od samého počátku.“). S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že neplatnosť zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nie je vylúčená, ako nesprávne vykladá Okresný súd Malacky, t.j. nie je dôvodné a ani možné každé uzatvorenie zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní konvalidovať rozhodnutím súdu. Z predmetného nesprávneho právneho posúdenia potom vychádza podľa žalobcu celý rad ďalších vád. Vo vzťahu k potrebe bezodkladne upraviť pomery zmluvných strán žalobca uviedol, že samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,

že sa žalobca nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potenciálne zákonom dané všeobecné oprávnenia úradu bez bližšej spojitosti s posudzovanou vecou nevylučujú existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery žalovaných v čase podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vychádza z nepodloženého, ba dokonca zákonu odporujúceho záveru, že úrad bol de facto povinný zabrániť uzatvoreniu zmluvy, čo už z časového hľadiska nie je možné považovať za podmienku odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia v čase, kedy k uzatvoreniu zmluvy už reálne došlo. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou skutkového stavu a teda takéto strohé a všeobecné polemizovanie súdu nemožno označiť za zjavné, presné a preskúmateľné odôvodnenie konečného rozhodnutia. Žalobca mal za to, že uznesenie trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti a rovnako tak preukazuje absenciu spojitosti skutkového stavu s následnými závermi súdu, ktoré vychádzajú zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Súd podľa žalobcu nevysvetlil, v čom presne vidí absenciu potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu, prečo mal podľa neho byť úrad povinný kontrolovať zmluvu pred jej uzatvorením, keď na takýto postup nemal podnet, či prečo bol povinný vydať predbežné opatrenie (z rovnakých dôvodov). Žalobca poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. zo dňa 30.06.2010 ohľadom osvedčovania skutočností s tým, že súd sa v uznesení pri objasnení údajnej neexistencie potreby upraviť pomery strán sporu obmedzil výlučne na všeobecné zdôvodnenie, že žalobca disponuje vyššie uvedenými širokými kompetenciami, avšak sa nezaoberal otázkou, ako predmetné kompetencie úradu ovplyvňujú aktuálny súčasný stav, ktorý vznikol nie pričinením úradu, ale práve postupom žalovaného 1/. Ohľadom odôvodnenia súdu prvej inštancie, že mal žalobca začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného už pred uzavretím zmluvy, poukázal na závery rozhodnutie Rady č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, z ktorého má vyplývať, že postup, ktorý smeroval k uzatvoreniu zmluvy, nebol v súlade so . Žalobca v odvolaní tiež namietal, že inštitútom predbežného opatrenia podľa zákona o verejnom obstarávaní sa pozastaví konanie kontrolovaného od doručenia predbežného opatrenia najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa alebo , pričom predbežné opatrenie podľa zákona o verejnom obstarávaní nemá žiaden zmysel v prípade konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní, čo je tento prípad. Žalobca v odvolaní vyjadril presvedčenie, že v odôvodnení uznesenia prezentovaný výklad súdu prvej inštancie pôsobí v rámci konkrétnych okolností príliš plocho a formalisticky, bez dostatočného zohľadnenia cieľa právnej úpravy a posúdenia okolností prípadu a ďalšie podporné argumenty súdu prvej inštancie nič nepridávajú na jeho presvedčivosti, skôr naopak, pričom pozornosti žalobcu neušla vnútorná nekonzistentnosť napadnutého uznesenia, resp. právnych názorov, ktoré sú v ňom obsiahnuté. Bezodkladnosť úpravy pomerov žalovaných podľa žalobcu vyplýva zo sústavného plnenia zmluvy, pričom splnením tejto zmluvy dôjde k zmareniu účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní, z čoho vyplýva aj zhoršenie právnej pozície žalobcu do takej miery, že viac nebude dôvodné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, čo je podľa názoru žalobcu markantný dôvod preukazujúci opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, prinajmenšom opodstatnenosť podaného návrhu na jeho nariadenie. Vo vzťahu k primeranosti zásahu nariadením neodkladného opatrenia žalobca v odvolaní uviedol, že vlastná existencia negatívnych dôsledkov nepreukazuje, že tieto sú neprimerané, pričom vyvstáva otázka, voči čomu by mali byť neprimerané, keď podľa žalobcu zo žiadnych zmluvných ustanovení nehrozí žalovaným vznik závažnej škody či iného významného negatívneho dôsledku, pokiaľ do právoplatného skončenia súdneho konania nebudú uplatňovať práva a povinnosti zo zmluvy. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný 1/ použil priame rokovacie konanie v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, čo malo priamy vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko v prípade nepreukázania splnenia podmienok na použitie priameho rokovacieho konania by sa mal použiť otvorený súťažný postup verejného obstarávania, ktorého by sa mohlo potenciálne zúčastniť viacero hospodárskych subjektov schopných dodať služby, ktoré sú predmetom zákazky, pričom žalovaný 1/ svojím postupom v minulosti sám znemožnil riadnu hospodársku súťaž. Preto podľa žalobcu nemohol predložiť zoznam uchádzačov o predmetnú zákazku. Základným cieľom žalobcu je ochrana hospodárskej súťaže a zabránenie v plnení zo zmlúv zásadne odporujúcich zákonu o verejnom obstarávaní, nakoľko tieto nie sú financované z vlastných prostriedkov zmluvných strán, ale z prostriedkov verejných.

9. Odvolací súd v súlade s ustanovením veta druhá doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovaným 1/ a 2/. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním

doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.03.2022, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje v celom rozsahu za nedôvodný, odvolanie za nedôvodné, pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a stotožňuje sa aj s vyjadrením žalovaného 2/ k návrhu. K výhradám žalobcu k arbitrárnemu charakteru rozhodnutia uviedol, že súvisia s odvolacím dôvodom podľa § podľa a nie s odvolacími dôvodmi, ktoré namietal žalobca (písm. d), f), h) ). Poukázal na základné východiská náležitého zdôvodnenia rozhodnutia, ktoré vyplývajú z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých ide o taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, medzi ktoré patrí predovšetkým osvedčenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj proporcionalita takéhoto zásahu do právneho vzťahu žalovaných, ktoré zaťažuje žalobcu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, správne vyhodnotil, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného 1/ výhrady žalobcu vychádzajú z absolútneho opomínania pravidiel vyplývajúcich z nereflektujúc, že v súdnom konaní o určenie neplatnosti zmluvy je žalobca subjektom, ktorý je v rovnakom právnom postavení ako žalovaní (zásada rovnosti zbraní - ). Ohľadom nesprávneho použitia priameho rokovacieho konania zdôraznil, že žalobca svoju argumentáciu opiera o svoje administratívne rozhodnutia, zamlčiavajúc fakt, že žalovaný 1/ podal na správny súd dňa 03.06.2021 všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalobcu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021. Podľa žalovaného 1/ už len samotné podanie všeobecnej správnej žaloby (proti rozhodnutiu, ktoré vydal až potom ako podal žalobu) spochybňuje dôveryhodnosť jeho záverov a nestrannosť jeho postupu v administratívnom konaní. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný 2/ je výhradným dodávateľom služieb, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo, pričom voči uvedenému riešeniu neexistuje žiadna primeraná alternatíva. Žalobca toto skutkové tvrdenie účinne nepoprel. Už len v kontexte uvedeného bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odsúdený na zamietnutie a súd prvej inštancie sa nemusel zaoberať ani ďalšími argumentmi strán sporu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne uzavrel, že žalobca nevyužil právomoci, ktoré mu prislúchajú (nezačal konanie o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ pred podpisom Zmluvy o dielo ani nevydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému 1/ zakázal podpísať Zmluvu o dielo), hoci mal objektívnu možnosť tak urobiť, a to reflektujúc vedomosť žalobcu o zámere žalovaných uzavrieť Zmluvu o dielo, ako aj vedomosť žalobcu o podstatných dôvodoch, ktoré viedli žalovaného 1/ k uplatneniu nesúťažnej metódy verejného obstarávania. Žalobca neosvedčil ani to, že by využitiu jemu prináležiacich právomocí bránili relevantné skutočnosti. Ak totiž ani žalobca v čase pred podpisom Zmluvy o dielo, na základe jeho poznatkov (zdôvodnenia použitého postupu zo strany žalovaného 1/, vrátane predloženia znaleckého posudku) nemal za potrebné v súlade s o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zasiahnuť vlastnými právnymi nástrojmi tak, aby ochránil verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže, uvedené naznačuje, že uzatvorením Zmluvy o dielo sa verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže neohrozil ani neporušil. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom irelevantnosti času v akom žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie uviedol, že súd prvej inštancie poukázal na časový odstup od uzatvorenia Zmluvy o dielo do podania návrhu (cca 2 roky), resp. žaloby (cca 1 rok) len v tom kontexte, podľa ktorého pasivita žalobcu ako orgánu verejnej moci vyvolala určité legitímne očakávania žalovaných, najmä žalovaného 2/, ktorý nenesie zodpovednosť za proces verejného obstarávania, ktorého výsledkom je uzatvorenie Zmluvy o dielo. Zmluva nebola uzavretá potajme, keď bola zverejnená nielen v Centrálnom registri zmlúv, ale bol zverejnený i zámer zmluvu uzavrieť v Úradnom vestníku Európskej únie. Žalovaný 1/ namietal, že do dnešného dňa žiaden hospodársky subjekt voči uzatvoreniu Zmluvy o dielo nijakým spôsobom neprotestoval, čo osvedčuje, že sa nenarušilo prostredie hospodárskej súťaže, preto ho nie je potrebné obnoviť. Uvedené neosvedčujú ani odôvodnenia administratívnych rozhodnutí žalobcu. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného 1/ správne uzavrel, že ochrana hospodárskej súťaže neprevyšuje žiaden iný verejný záujem. Naopak je potrebné pri strete viacerých verejných záujmov dôkladne posudzovať, ktorý v okolnostiach danej kauzy prevyšuje. Žalobca neosvedčil, že by nariadením neodkladného nedošlo k bezprostrednému ohrozeniu iného verejného záujmu, a to na výkone štatistických zisťovaní o úplných nákladoch ceny práce, a teda k bezprostrednému ohrozeniu verejných politík, ktoré sa na základe týchto štatistických zisťovaní prijímajú, a zároveň bezprostrednému ohrozeniu plnenia povinností Slovenskej republiky ako člena Európskej únie. Verejný záujem na realizácii štatistických zisťovaní by bol naopak podľa žalobcu

ohrozený, a zároveň by boli ohrozené aj záujmy Slovenskej republiky, ktoré by mohli vyústiť zo strany Európskej komisie aj ku konaniu o porušenie povinností (tzv. infringementu) voči Slovenskej republike.

10. V rámci vedľajšej línie argumentov žalovaný 1/ okrem námietky, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neustálil neplatnosť Zmluvy o dielo, poukázal i na ustanovenie čl. 2d ods. 4 Smernice 89/665/ EHS, z ktorého vyplýva imperatívne pravidlo, podľa ktorého nie je možné určiť neplatnosť zmluvy v prípade včasného zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu a podpisu zmluvy po uplynutí určeného času od zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že pri uzatvorení predmetnej Zmluvy o dielo postupoval transparentne, keď včas zverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v Úradnom vestníku Európskej únie a následne zmluvu uzatvoril so žalovaným 2/ až po uplynutí 10 dňovej lehoty od zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu. S ohľadom na čl. 2d ods. /EHS a § 180 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je nutné analogicky vykladať s pravidlom vymedzeným v § 181 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, súd nemôže určiť neplatnosť predmetnej Zmluvy o dielo, pretože bola uzavretá postupom, ktorý vylučuje, aby súd určil jej neplatnosť, pričom podľa žalovaného 1/ je pre uvedený záver irelevantné, či pri uzatvorení zmluvy bola výnimka zo súťažných postupov uplatnená v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keďže postačujúcim je, že žalovaný 1/ považoval v dobrej viere zadanie zákazky bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania za súladné s pravidlami verejného obstarávania. Právo žalobcu domáhať sa neplatnosti zmluvy nadväzuje i vzhľadom na historický kontext na právny rámec Smernice 89/665/EHS, prijatím ktorej zákonodarca vyjadril záujem sankcionovať neplatnosťou iba takú zmluvu, v rámci ktorej nebolo možné uplatniť revízne postupy, a aj to iba v prípade, ak neprevyšuje verejný záujem na trvaní takejto zmluvy. Žalobca ako orgán verejnej moci, ktorý reálne nie je dotknutý uzavretím zmluvy na svojich právach, nemôže mať viac práv ako hospodársky subjekt, do ktorého právneho postavenia vstupuje. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň žalovaný 1/ považoval za zjavne zneužívajúci právo s ohľadom na východisko, že súd bude vynášať rozsudok v tejto kauze až za účinnosti , a zároveň (ii) vychádzajúc z nesprávneho žalobcovho názoru, že prijatie vecne mení možnosti súdu pri rozhodovaní o určovaní neplatnosti Zmluvy o dielo, potreba nariadenia neodkladného opatrenia, ak by aj táto bola žalobcom osvedčená, bude daná len do 30.03.2022. Z uvedeného dôvodu pominul dôvod na dočasný zásah do zmluvného vzťahu žalovaných. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a súčasne uviedol, že si voči žalobcovi uplatňuje v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.03.2022, v ktorom vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že z podaného odvolania nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné označiť za tzv. iné procesné pochybenia konajúceho súdu. Tento odvolací dôvod žalobca ani bližšie nešpecifikuje, nevyjadruje sa k nemu. Z tohto dôvodu podľa žalovaného 2/ nie je možné sa bližšie vyjadriť k akémukoľvek procesnému postupu súdu, keďže neobsahuje žiadne pochybenia. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že úlohou súdu bolo skúmať (na podklade žalobcom osvedčených tvrdení), či v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia existovala bezodkladná potreba upraviť vzťahy medzi stranami a či je dôvodná existencia a trvanie nároku, ktorého sa žalobca domáha. Bolo výlučne na žalobcovi, aby v tomto smere dostatočne preukázal a osvedčil také skutkové tvrdenia, ktoré by nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov a trvanie jeho nároku náležite odôvodňovali. Žalobca nepreukázal, že by v teoretickej rovine bolo čo i len možné uvažovať o obnovení hospodárskej súťaže, keďže žalovaný 2/ je jediným subjektom na relevantnom trhu, ktorý je oprávnený poskytovať služby, ktoré tvorili podstatu zmluvy o dielo. Žalovaný 2/ uviedol, že je autorom Informačného systému o cene práce, ako aj majiteľom ochrannej známky k uvedenému systému, pričom tento systém (databáza) je jedinou svojho druhu, prostredníctvom ktorého zabezpečuje žalovaný 1/ plnenie úloh v zmysle Európskeho štatistického systému. Žalobca nijakým spôsobom uvedené skutočnosti nevyvrátil a nepreukázal, že by v súčasnosti existoval na trhu aj iný subjekt okrem žalovaného 2/, ktorý by bol spôsobilý plniť túto špecifickú činnosť pre žalovaného 1/, čím nesplnil principiálnu otázku - osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V takom prípade podľa žalovaného 2/ potom nie je možné uvažovať ani o obnovení hospodárskej súťaže. Vo vzťahu k opodstatnenosti priameho rokovacieho konania sa nevyjadroval, nakoľko mal za to, že bude predmetom konania vo veci samej. Žalobcovi nebránilo nič v tom, aby jednoduchým prehľadom zistil, či existujú aj ďalšie subjekty poskytujúce špeciálne služby (tak ako žalovaný 2/) a ak áno, tak takýto zoznam súdu predložiť, resp. zistiť cenu diela v obdobných prípadoch

v iných členských krajinách Európskej únie, či akýmkoľvek iným spôsobom sa snažiť preukázať svoje tvrdenia. Podľa žalovaného 2/ žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil z čoho vychádzal pri určovaní výšky možnej nápravy v časti 2.439.175,20 eur, keď predmetná suma je vlastne celá hodnota Zmluvy o dielo za obdobie od roku 2020 do roku 2024. Je zjavné, že zo zmluvy platnej od roku 2020 bolo plnené, preto nie je zrejmé, aký skutkový záver viedol žalobcu k tvrdeniu o zabezpečení nápravy v danej sume. Pokiaľ žalobca túto skutočnosť myslel tak, že obnovením hospodárskej súťaže by sa mohol prihlásiť aj iný záujemca, ktorý by teoreticky mohol ponúknuť nižšiu sumu, tak táto skutočnosť je podľa žalovaného 2/ nemožná vzhľadom k uvedenému jedinečnému postaveniu žalovaného. Ak by aj bola konštatovaná absolútna neplatnosť Zmluvy o dielo a následne by bola obnovená hospodárska súťaž, znovu by mohol byť jediným prihláseným subjektom žalovaný 2/ a teda hodnota a cena za Zmluvu o dielo by sa žiadnym spôsobom nezmenila. Práve naopak, došlo by skôr ešte k navýšeniu ceny diela oproti pôvodnej sume z dôvodu aktuálneho značne nepriaznivého vývoja inflácie. Žalobca si podľa žalovaného 2/ nesplnil povinnosť tvrdenia a nepreukázal na základe akých konkrétnych skutočností by bolo možné zabezpečiť nápravu v časti uvedenej sumy, keď nepredložil žiadny zoznam eventuálnych účastníkov hospodárskej súťaže, či prípadné ponuky, ktoré by znamenali nižšiu cenu za služby vyplývajúce zo zmluvy o dielo a že cena za dielo bola neprimerane vysoká oproti iným podobným zmluvám v rámci Európskej únie. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom neplatnosti Zmluvy o dielo uviedol, že konajúci súd sa v napadnutom uznesení iba vyjadril, že samotné podanie žaloby ešte neznamená automatické vyhlásenie zmluvy o dielo za neplatnú, čo nemalo žiadny súvis s ustanovením , ale jednalo sa o všeobecné konštatovanie, ktorým sa súd snažil (možno aj čiastočne vyjadriť svoj predbežný názor na merito veci) žalobcovi vysvetliť, že platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o dielo bude predmetom prieskumu až v konaní vo veci samej a samotné podanie žaloby takúto skutočnosť nemôže predpovedať. Žalovaný 2/ preto považoval uznesenie za správne a súladné s právnou teóriou a praxou, pričom zdôraznil, že pokiaľ by aj v konečnom rozhodnutí vo veci samej bolo konštatované porušenie , nemusí to automaticky znamenať absolútnu neplatnosť celej Zmluvy o dielo, pretože nie každý rozpor so zákonom znamená absolútnu neplatnosť zmluvy. Pri rozhodovaní o neplatnosti celej zmluvy je podľa žalovaného 2/ vždy potrebné prihliadať objektívne na celý skutkový stav, t.j. na intenzitu zákonného porušenia, na to, či prípadná neplatnosť zmluvy dokáže zvrátiť a napraviť stav, ktorý sa nastolil týmto zákonným porušením, atď. Spomínanú relatívnu neplatnosť žalobcom považoval za nesúvisiacu s týmto prípadom. Podľa žalovaného 2/ žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné argumenty vo vzťahu k dôvodnosti jeho návrhu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady úradu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, čo umocňuje spochybnenie opodstatnenia a dôvodnosti nároku žalobcu. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na neprimeranosť návrhu žalobcu, keď žalovaný 1/ ako ústredný orgán štátnej správy SR musí plniť svoje povinnosti vo vzťahu k štatistickému zisťovaniu v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického systému a vo vzťahu k žalovanému 2/ je potrebné brať ohľad na dobromyseľnosť zo Zmluvy o dielo nadobudnutých práv a povinností. Prípadný nový subjekt, by nemohol pokračovať tam, kde by žalovaný 2/ skončil, ale musel by si vytvoriť vlastný informačný systém a v daných prácach začať od začiatku, čo by spôsobilo značné finančné ale najmä časové problémy, ktoré by jednoznačne ohrozili plnenie úloh v zmysle Európskeho štatistického systému. Žalobca podľa žalovaného 2/ nepreukázal ako mohlo dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže, keď neexistuje viacero subjektov, ktoré by boli schopné sa uchádzať o hospodársku súťaž spočívajúcu v plnení zo Zmluvy o dielo. Podľa žalovaného 2/ mal žalobca takmer dva týždne na to, aby zabránil uzatvoreniu zmluvy o dielo prostredníctvom oprávnení, ktoré mu priznáva , avšak nepodnikol žiadne právne relevantné kroky, až približne o dva roky neskôr od podpisu Zmluvy o dielo sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, čo zdôvodňuje bezodkladnosťou. Žalovaný 2/ namietal i proporcionalitu navrhovaného neodkladného opatrenia za situácie, keď žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by mala mať prednosť ochrana hospodárskej súťaže (ak by nejaká existovala) po dvoch rokoch od uzatvorenia Zmluvy o dielo, namiesto ochrany hospodárskej súťaže v kontraktačnom štádiu zmluvy o dielo. Nariadením neodkladného opatrenia by sa poprela aj dobromyseľnosť žalovaného 2/ pri nadobúdaní práv a povinností zo zmluvy. Žalovaný záverom namietal i nedostatočné špecifikovanie odvolacích dôvodov žalobcom, keď tento neuviedol bližšie v čom konkrétne vidí zákonné nedostatky, ale sa len spolieha na posúdenie celého prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, čo je neprípustné a v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, resp. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania

a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

13. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.02.2021 sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáha, aby súd určil, že Zmluva o dielo zo dňa 25.02.2020 uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a súčasne sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 04.01.2022 domáha, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo, a to až do právoplatného skončenia tohto konania o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo. Na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil žalobca súdu výzvu žalobcu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmavanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa 29.01.2021, Zmluvu o dielo zo dňa 25.02.2020 spolu s prílohami č. 1-3, rozhodnutie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie č. 5079-6000/2020-OD/5 zo dňa 07.04.2021, a rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje existenciou potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú odvodzuje od tvrdenia o hroziacom zhoršení právnej pozície žalobcu, keďže sa domnieva, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní splnením napadnutej zmluvy zhorší postavenie žalobcu do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel, pričom zároveň má žalobca za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, ale len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd) ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20210802.html> v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

22. Podľa § 180 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň

predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.

23. Podľa § 180 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) na súdne konanie o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 až 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> a ods. 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> rovnako a § 181 ods. 10 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> je záujem úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia daný vždy.

24. Podľa § 181 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) súd a) rozhodne, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a ponechá zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu v platnosti, ak 1. tak navrhne účastník konania a prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, aby zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda platili naďalej, alebo 2. verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu a zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu uzavrel najskôr jedenásty deň odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v európskom vestníku, ak ide o dôvod neplatnosti podľa odseku 5 písm. a), b) rozhodne, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody od počiatku a zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu zruší v rozsahu, v akom ešte nebola splnená alebo v akom plnenia, ktoré už boli poskytnuté na jej základe, je možné vrátiť v ich pôvodnej hodnote, ak tak navrhne účastník konania a 1. plnenia, ktoré už boli poskytnuté, alebo aspoň časť týchto plnení už nie je možné vrátiť alebo ich je možné vrátiť len v zníženej hodnote a 2. nie sú dôvody na rozhodnutie podľa písmena c), c) môže rozhodnúť, že nevysloví neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody od počiatku a zruší zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s účinkami ku dňu uvedenému v rozhodnutí, najneskôr však ku dňu, kedy uplynie 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ak tak navrhne účastník konania a je to spravodlivé a proporcionálne z hľadiska vyváženia 1. záujmu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na zachovaní práv a povinností zo zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, 2. záujmu žalobcu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a 3. dotknutého všeobecného záujmu.

25. Podľa § 181 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) ak súd rozhodne podľa odseku 7, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401>, ak bol porušený tento zákon podľa odseku 5 alebo odseku 6. Rozhodnutie súdu podľa odseku 7 sa považuje za úspech oprávnenej osoby v konaní.

26. Podľa § 187h ods. 4 veta prvá zákona o verejnom obstarávaní (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022) na konanie súdu začaté na návrh úradu podaný do 30. marca 2022 podľa § 180 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> a § 181 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> a 10 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20220401> v znení účinnom od 31. marca 2022.

27. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal žalovaným 2/ namietaným dôvodom, že by odvolanie malo byť odmietnuté pre nedostatok uvedenia odvolacích dôvodov. Odvolací súd posúdením odvolania mal za to, že nebola naplnená ani jedna zo zákonných podmienok nevyhnutných pre záver odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania v zmysle . Čo sa týka náležitostí vyžadovaných podľa , z odvolania jasne vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, pričom jednotlivé odvolacie dôvody sú v rámci textu v každej časti zdôvodnené. Zákon neukladá stranám sporu výslovne ku každému z odvolacích dôvodov

napísať príslušné ustanovenie procesného predpisu. Odvolací súd pri ich posudzovaní vychádza z obsahu v zmysle .

29. Následne po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadreniami žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia v spojení s , v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa ním tvrdenej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odvolaním dotknutého uznesenia. Samotná okolnosť nestotožnenia sa strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá bez ďalšieho nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to obzvlášť v prípade, keď samotný žalobca svoje tvrdenie v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne, nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako napĺňajúce znaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

30. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach a nasl. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

32. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. -42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 (ďalej len „“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

33. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobca navrhovaným neodkladným opatrením domáha, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanie

naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - zákona o verejnom obstarávaní a súčasne ide o konanie s nie úplne štandardným dokazovaním typickým pre sporové konania, keďže v prevažnej väčšine prípadov sú rozhodovania obdobných sporov založené predovšetkým na právnom posúdení zákonnosti postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o verejnom obstarávaní. Vyššie uvedená špecifickosť daného konania však nič nemení na skutočnosti, že žalobca je v danom prípade stranou sporu a vzťahuje sa naň v plnej miere zásada rovného postavenia strán sporu, t.j. skutočnosť, že ide o ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie nezakladá pre žalobcu žiadne výhodnejšie postavenie v súvislosti s nutnosťou osvedčenia a preukázania skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu či už v merite sporu alebo o procesných návrhoch a návrhoch na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako je nutné uviesť, že žalobcom predložené rozhodnutia č. 5079-6000/2020-OD/5 zo dňa 07.04.2021 a č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021 bez ďalšieho nezakladajú dôvodnosť záveru o skutkovej a právnej opodstatnenosti podanej určovacej žaloby a nejde o rozhodnutia, ktorými by bol súd pri rozhodovaní v merite sporu viazaný, keďže nejde o rozhodnutia zodpovedajúce dikcii ustanovení a , nakoľko ich obsahom nie je rozhodnutie o spáchaní priestupku alebo iného správneho deliktu postihnuteľného podľa osobitného predpisu a zároveň zákon o verejnom obstarávaní jednoznačne zveruje rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy na základe žaloby podanej Úradom pre verejné obstarávanie (podanej v nadväznosti na zistenia úradu pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním) výlučne do právomoci súdu. Odvolací súd má za to, že záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého povinnosť na podanie žaloby podľa zákona o verejnom obstarávaní sama osebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to ani vzhľadom na dĺžku predpokladaného konania je dôvodný, ako aj skutočnosť, že v danom štádiu konania nebolo možné nárok žalobcu považovať za plne osvedčený s ohľadom na namietaný prevažujúci všeobecný právny záujem na zachovaní zmluvy, kedy žalovaný 1/ ako ústredný orgán štátnej správy SR si musí plniť svoje povinnosti vo vzťahu k štatistickému zisťovaniu v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického systému (t.j. medzinárodných záväzkov SR v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT) a Medzinárodnej organizácie práce), ako i za účelom zabezpečenia úlohy vyplývajúcej z Uznesenia vlády SR č. 43 zo 14.01.1997 a žalobca nielen neosvedčil, ale ani netvrdil, ktorá iná spoločnosť by vzhľadom na špecifickosť predmetu zmluvu bola schopná povinnosti Slovenskej republiky plniť. Súd prvej inštancie správne poukázal nielen na žalobcom tvrdené znenie bodu 21, ale aj na znenie bodu 22 recitálu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, ktorý deklaruje cieľ zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií a kedy z dôvodu zachovania tohto cieľa členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie, pričom orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala. Obdobné závery podľa odvolacieho súdu vyplývajú aj z účinného v čase podania žaloby, v zmysle ktorého je daná možnosť, aby súd svojim rozhodnutím ponechal zmluvu v platnosti, ak existujú prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu, ktoré si vyžadujú pokračovanie v plnení zmluvy, plnení koncesnej zmluvy alebo plnení na základe rámcovej dohody, pričom úrad vtedy uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/343/20210802.html>, ak bol porušený tento zákon podľa odseku 5 alebo odseku 6. Zároveň nie je možné opomenúť, že súd prvej inštancie musí posudzovať dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k uplatnenej žalobe, pričom je zrejmé, že vzhľadom na predpokladanú dĺžku konania bude žaloba žalobcu posudzovaná v zmysle novej právnej úpravy účinnej od 31.03.2022, ktorou boli prebrané právne záväzné akty Európskej únie ako Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014, v zmysle ktorej má súd možnosť rozhodnúť, že neplatnosť zmluvy nevysloví, ak prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, aby zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda platili naďalej. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že výklad v spojitosti s súdom prvej inštancie nie je dôvodný a súd by mal postupovať výlučne len v zmysle . Súd pri výklade právnej normy posudzuje jej ustanovenia vo vzájomnej spojitosti tak, aby bol zabezpečený jej účel. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nevylúčil skutočnosť, že

po vykonanom dokazovaní je možné určiť aj neplatnosť Zmluvy o dielo, ako nesprávne namieta žalobca, súd iba na základe tvrdených a osvedčených skutočností považoval nárok žalobcu za spochybnený.

34. Ďalšou z podmienok upravených procesnoprávnym predpisom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, pričom v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného opatrenia zo strany žalobcu. Z obsahu odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil okolnosťami vo vzťahu k ním tvrdenej opodstatnenosti žaloby vo veci samej a hrozbou zhoršenia jeho právnej pozície splnením napadnutej zmluvy v spojení s nemožnosťou obnovenia súťaže v takom prípade a zároveň žalobca poukázal aj na novelu , ktorým sa mení a dopĺňa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 31.03.2022. V ďalšom uviedol, že by sa mohlo pristúpiť k obnoveniu súťaže, keďže existuje priestor pre zabezpečenie dodávateľa zákazky legitímnym spôsobom a teda by mohlo dôjsť k náprave aspoň v časti zákazky vo výške 2.439.175,20 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, ako tomu bolo v tomto prípade, nepostačuje pre konštatáciu naplnenia zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúcich z príslušných ustanovení len samotné tvrdenie žalobcu o „bezodkladnosti“, ktorá je v danom prípade zrejme vyvolaná predovšetkým novelizáciou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá limituje možnosti žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie vo vzťahu k iniciovaniu súdnych konaní, resp. jeho možnú úspešnosť v už začatých súdnych konaniach v závislosti od stavu plnenia uzavretých zmlúv, pri ktorých žalobca dospeje k záveru o porušení zákona o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že žalobca napriek ním tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyvolanej podľa jeho tvrdenia sledovaním cieľa spočívajúceho v zabránení pokračovania v plnení práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. v zabránení čerpania verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje zákonu o verejnom obstarávaní a v umožnení obnovenia hospodárskej súťaže, a to všetko v naviazanosti na stav plnenia dotknutej zmluvy, až do podania žaloby nepodnikol v tomto smere relevantné kroky, ktoré mu umožňovala v tom čase platná a účinná právna úprava, je v danom prípade zjavná z toho, že žalobca napriek tomu, že nesporne musel mať a mal vedomosť o zámere žalovaného 1/ predmetnú zmluvu uzavrieť (oznámenie o plánovanom uzavretí Zmluvy o dielo bolo doručené žalobcovi 11.02.2020), nezačal podľa v tom čase účinného zákona o verejnom obstarávaní z vlastného podnetu konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, v rámci ktorého mohol samotný žalobca konať v záujme ním tvrdenej bezodkladnosti spojenej s naplnením ním deklarovaných cieľov a podľa zákona o verejnom obstarávaní mohol vydať predbežné opatrenie, ktorým by pozastavil konanie žalovaného 1/ či už do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania podľa zákona o verejnom obstarávaní (napr. v prípade zrušenia použitého postupu zadania zákazky samotným žalovaným 1/), alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že za účelom tvrdeného záujmu o regulárne čerpanie verejných prostriedkov a o obnovenie súťaže mal žalobca k dispozícii účinné a dostupné právne prostriedky vo svojej vlastnej kompetencii, ktoré však nevyužil, čím sa sám dostal do sťaženej pozície vo vzťahu k osvedčeniu ním tvrdenej potreby neodkladnej úpravy pomerov existujúcej práve v čase podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neodhliadnuc od skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal až takmer po roku od podania žaloby vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca síce poukázal na jeho postup v zmysle , čím osvedčoval vyžitie svojich kompetencií, avšak týmto postupom nespochybnil záver súdu prvej inštancie o nevyužití ostatných menovaných kompetencií. Navyše, dotknutá Zmluva o dielo bola medzi žalovanými 1/ a 2/ uzavretá už dňa 25.02.2020 a žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia napriek ním tvrdenej potrebe bezodkladnej úpravy pomerov podal na súd až dva roky po jej uzavretí, čo nemožno považovať za osvedčenie naliehavosti (bezodkladnosti) na vydaní neodkladného opatrenia. Taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti zmluvy tesne pred uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z , čo rovnako nemožno hodnotiť inak ako nedôsledné konanie žalobcu vo vzťahu k tvrdenému záujmu žalobcu o obnovenie súťaže. Žalobca zároveň v tejto súvislosti neosvedčil žiadnym prostriedkom procesného útoku, že by v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia bol zabezpečený tvrdený účel žaloby a to zachovanie, resp. obnovenie hospodárskej súťaže. Z osvedčených tvrdení žalovaného

1/ a 2/ vyplýva, že výlučne žalovaný 2/ ako jediný subjekt vykonáva autorské práva v súvislosti s využívaním databáz z Informačného systému o cene práce a jeho podsystémov (ISCP), pričom žalobca neosvedčil, že existuje aspoň jeden subjekt objektívne schopný a spôsobilý zabezpečiť plnenie predmetu zmluvy pre žalovaného 1/. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu samé osebe vylučujú dôvodnosť tvrdenia žalobcu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek tvrdeniu žalobcu, že v čase rozhodnutia o návrhu nemal možnosť uplatniť súdom prvej inštancie uvádzané všeobecné oprávnenia úradu v zmysle . Z argumentácie žalobcu tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní je možné vyvodiť, že potreba domáhať sa nariadenia predmetného neodkladného opatrenia bola na strane žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolaná práve novelou (účinnej od 31.03.2022), a to predovšetkým vo vzťahu k ustanoveniam § a 181 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022), ktoré je v zmysle prechodného ustanovenia veta prvá zákona o verejnom obstarávaní potrebné aplikovať aj na konanie súdu začaté na návrh Úradu pre verejné obstarávanie podaný do 30.03.2022 a ktoré jednak viažu možnosť podania žaloby na nesplnenie predmetu zmluvy v celom rozsahu a jednak osobitným spôsobom upravujú prípady, kedy súd rozhodne o nevyslovení neplatnosti zmluvy, považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že nová legislatívna úprava nezakladá bez ďalšieho existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia v zmysle príslušných ustanovení , keďže potreba bezodkladnej úpravy pomerov objektívne nemôže spočívať v tom, že žalobcovi v dôsledku novej právnej úpravy hrozí neúspech v spore. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd pre úplnosť poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotný zákonodarca nepovažoval v súvislosti s novozavedenou právnou úpravou obsiahnutou v § a 181 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.03.2022) za potrebné novým spôsobom upraviť existujúce alebo zaviesť nové inštitúty dočasného charakteru, ktoré by mali vplyv na pokračovanie alebo na úplné obmedzenie zmluvných plnení poskytovaných na základe dotknutej zmluvy či už pred začatím alebo v priebehu súdneho konania o určenie neplatnosti zmluvy iniciovaného Úradom pre verejné obstarávanie. V danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v nadväznosti na žalobu vo veci samej, pričom žalobca dôvodnosť jeho nariadenia odôvodňoval predovšetkým možným zhoršením svojej právnej pozície vo vzťahu k žalobcom sledovanému účelu daného konania. Nová právna úprava síce zdanlivo právnu a procesnú pozíciu žalobcu sťažuje, ale zároveň je nutné zdôrazniť, že táto nová právna úprava predstavuje zákonný rámec, v ktorom sa pohybujú obe strany sporu. Pri konštatovaní dôvodnosti bezodkladnej úpravy pomerov by malo ísť predovšetkým o skutočnosti, ktoré majú základ vo sfére žalovaných, ktorí by svojím konaním neprimerane ohrozovali oprávnené záujmy alebo pozíciu žalobcu vo vzťahu k trvalému vyriešeniu otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy, čo však nezodpovedá danému prípadu, keďže žalovaní ako zmluvné strany žalobou dotknutej zmluvy, ktorú je v danom štádiu potrebné považovať za platnú, svojím konaním len napĺňajú jej predmet a novelizované znenie zákona o verejnom obstarávaní ich v tomto smere nijako neobmedzuje. Nová právna úprava poskytuje žalovaným nové možnosti uplatňovania prostriedkov procesnej obrany v konaní vo veci samej a ich oklieštenie nariadením žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia by predstavovalo neprimeraný zásah súdu do oblasti práv, oprávnených záujmov a aj legitímnych očakávaní žalovaných vyvolaných novelizovaným znením zákona o verejnom obstarávaní, a teda by neprimeraným spôsobom zasiahlo do možného postupu žalovaných pri aplikácii v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Samotné podanie žaloby tak nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v zásade výnimočný charakter a pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie musí súd dôsledne posudzovať dôvodnosť návrhu s prihliadnutím na celkové okolnosti konkrétneho prípadu, oprávnené záujmy žalobcu, ale aj oprávnené záujmy žalovaných, a to všetko za dodržania zásady rovnosti sporových strán, pričom žalobca, aj keď ide v jeho prípade o orgán verejnej moci, nedisponuje v spore silnejšou procesnou pozíciou. Vo vzťahu k primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu, že nariadením neodkladného opatrenia žalovaným nehrozí vznik závažnej škody či iného významného negatívneho dôsledku v súvislosti s neuplatňovaním práv a povinností zo zmluvy, pre úplnosť uvádza, že uvedená argumentácia žalobcu predstavuje len všeobecné tvrdenie, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správne potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).