Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29CbVO/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Štatistický úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta 3/C, 840 05 Bratislava, IČO: 00 166 197, zastúpený Šišmič, advokátska kancelária s.r.o., Gorkého 5, 811 01 Bratislava, IČO: 52 445 666, 2/ TREXIMA Bratislava, spol. s r. o., Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381, zastúpený DAVALA & Co. s. r. o., Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 53 174 470, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 24.02.2021 ako kauzálne príslušnému súdu podľa (ďalej len „“) s poukazom na Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáha určenia neplatnosti Zmluvy o dielo zo dňa 25.02.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako zhotoviteľom na predmet zákazky Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie súvisiacich služieb v rokoch 2020 - 2024 z dôvodu jej rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní. Ako vyplýva z preambuly napadnutej zmluvy, účelom uzatvorenia zmluvy je zabezpečenia úlohy vyplývajúcej z Uznesenia vlády SR č. 43 zo 14. januára 1997 k návrhu realizácie projektu koncepcie ceny práce a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z nariadení ES (rámcové nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 530/1999, č. 450/2003, č. 453/2008 a nadväzujúce implementačné nariadenia Komisie (ES) č. 1726/1999 v platnom znení, č. 452/2000, č. 1916/2000 v platnom znení, č. 72/2002, č. 1216/2003 v platnom znení, č. 698/2006 v platnom znení, č. 224/2007, č. 1062/2008 a č.19/2009) v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP) k štrukturálnym štatistikám pracovných príjmov, nákladov práce a zamestnanosti na realizáciu úloh súvisiacich s celoštátnymi zisťovaniami o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti podľa miesta výkonu práce.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 04.01.2022 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo do právoplatného skončenia konania spis. zn. . Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že Výzvou na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 5079-6000/2020-OD/3 doručenou žalovanému 1/ dňa 02.02.2021 konštatoval, že žalovaný 1/ postupoval pri zadaní zákazky v rozpore s § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO, nakoľko dostatočne nepreukázal, že z technických dôvodov, resp. dôvodov existencie výhradných práv neexistuje hospodárska súťaž a neexistuje primeraná alternatíva alebo náhrada, a že neexistencia hospodárskej súťaže a primeranej alternatívy alebo náhrady z dôvodu existencie výhradných práv nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, pre

naplnenie zákonných podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2. ZVO. Identifikované porušenie ZVO malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže sa mal použiť otvorený súťažný postup, ktorého by sa mohlo potencionálne zúčastniť viacero hospodárskych subjektov schopných dodať služby/tovar, ktorý je predmetom zákazky. Žalobca uvádza, že ako prílohu repliky zo dňa 22.10.2021 predložil súdu Rozhodnutie ÚVO č. 5079-6000/2020-OD/5 zo dňa 07.04.2021 potvrdené rozhodnutím Rady ÚVO č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, v ktorom žalobca uviedol, že žalovaný 1/ uzavretím Zmluvy o dielo so žalovaným 2/ porušil § 10 ods. 1 v spojení s § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a uvedené porušenie ZVO malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Bezodkladnú potrebu úpravy pomerov žalobca odôvodňuje tým, že z bodu 21 recitálu smernice 2007/66/ES vyplýva, že pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán. K obnoveniu súťaže však možno pristúpiť len pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo splnená v celom rozsahu, t. j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Tento záver korešponduje so , ktorým sa mení a dopĺňa zákon verejnom obstarávaní, podľa ktorého od 31.03.2022 bude povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody podať návrh na určenie jej neplatnosti len ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Vzhľadom na doterajší priebeh konania však existuje dôvodná obava, že do času jeho právoplatného skončenia dôjde k úplnému splneniu Zmluvy o dielo, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku súťaž. Z čl. II. Zmluvy o dielo vyplýva, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to do 31.12.2024. Z verejne dostupných informácií Centrálneho registra zmlúv nevyplýva, že by zmluva bola ukončená predčasne. Nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti zákazky v hodnote 2.439.175,20 €. Žalobca nedisponuje iným legálnym oprávnením, ktoré by mu umožňovalo ochrániť hospodársku súťaž a bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Žalobca sa domnieva, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa ZVO splnením napadnutej zmluvy zhorší jeho postavenie do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel. Podľa jeho názoru nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti. Žalobca poukazuje aj na Nález ÚS SR č. k. zo dňa 26.11.2019, podľa ktorého všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti. Podľa žalobcu súd nesmie k posudzovanému prípadu pristupovať plocho a formalisticky, bez dostatočného zohľadnenia cieľa právnej úpravy, t. j. aj účelu ZVO. Finančno-právne záujmy žalovaných nesmú prevyšovať záujem v spravodlivosť a ochranu verejného záujmu, t. j. hospodárskej súťaže. Žalobca má za to, že zmluva uzatvorená v rozpore ZVO je absolútne neplatným právnym úkonom podľa a poukazuje na , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokračovanie výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo, pri ktorej úrad konštatoval porušenie ZVO, je dôvodné považovať za konanie odporujúce dobrým mravom. Nariadiť povinnosť zmluvných strán zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo do právoplatného skončenia súdneho konania spis. zn. podľa žalobcu korešponduje s legálnymi očakávaniami danými ZVO.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa bez výzvy súdu vyjadrili písomným podaním žalovaní, ktorí sa s ním oboznámili nahliadnutím do elektronického súdneho spisu. Žalovaní uviedli, že svoj postup pri uzatváraní Zmluvy o dielo považujú v celom rozsahu za súladný s pravidlami verejného obstarávania a návrh žalobcu za nedôvodný. Žalovaný 1/ tiež uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozpor postupu žalobcu v administratívnom konaní s § 3 ods. 1 Správneho poriadku, pretože ak sa žalobca domnieval, že postup uzatvorenia Zmluvy o dielo nie je v súlade s pravidlami verejného obstarávania, mal konať aktívne a uplatniť všetky jemu prináležiace právne nástroje na preventívnu ochranu hospodárskej súťaže, keďže mal možnosť začať konanie o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ pred uzatvorením zmluvy a zároveň mal možnosť vydať predbežné opatrenie, ktorým by pozastavil konanie žalovaného 1/ až do právoplatného skončenia administrovaného konania. Nevyužitie iných zákonných nástrojov k ochrane verejného záujmu na

hospodárskej súťaži, ktoré prináležia žalobcovi ako orgánu verejnej moci, podstatne oslabuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, pretože neúmerne vstupuje do dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkmi zmluvy. Podľa žalovaných žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali reálnej existencii majetkovej alebo inej ujmy a bez náležitého zdôvodnenia vo veci nekonal a to cca 8 mesiacov. Ak potreba ochrany hospodárskej súťaže nastala podľa žalobcu až cca 12 mesiacov po uzatvorení Zmluvy o dielo, je podľa žalovaného 1/ absurdné, aby existoval racionálny dôvod nariadenia neodkladného opatrenia. Do dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vstupuje aj súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalobcu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, kde sú zhrnuté kľúčové výhrady k zákonnosti rozhodnutia žalobcu. Významnou skutočnosťou, ktorá popiera dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je aj potreba výkonu štatistických zisťovaní v oblasti ceny práce, ktoré sú realizované prostredníctvom plnenia Zmluvy o dielo. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v žiadnom prípade nestačí verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže, pretože ak by aj existoval, je potrebné stavať do kontrastu s verejným záujmom na plnení úloh žalovaného 1/, ktoré sú realizované prostredníctvom Zmluvy o dielo. Právna úprava štátnej štatistiky vrátane štatistických zisťovaní v oblasti ceny práce, sama o sebe osvedčuje verejný záujem na realizácii štatistických zisťovaní, na základe ktorých sa nastavuje štátna politika v oblasti miezd a sociálneho zabezpečenia. Štatistické zisťovania v oblasti ceny práce realizované prostredníctvom napadnutej zmluvy nie sú regulované len na národnej úrovni, ale aj v práve Európskej únie a sú súčasťou štatistických zisťovaní Európskeho štatistického systému. Ohrozením výkonu štatistických zisťovaní v oblasti ceny práce by došlo nielen k ohrozeniu verejného záujmu na tvorbe mzdovej a sociálnej politiky štátu, ale aj na tvorbe mzdovej a sociálnej politiky Európskej únie. Žalobca neosvedčil, že by existovala akákoľvek primeraná alternatíva, ktorou by bolo možné vylúčiť ohrozenie verejného záujmu na výkone štatistických zisťovaní v oblasti ceny práce, ktoré sú realizované prostredníctvom zmluvy. Žalovaný 2/ vo vzťahu k požiadavke obnoviť hospodársku súťaž nariadením neodkladného opatrenia uviedol, že uvedený cieľ sa zákazom plnenia Zmluvy o dielo nedosiahne, keďže podľa žalovaného 2/ obstaranie bolo plne v súlade so ZVO a žalovaný 1/ by nemal inú možnosť, ako obstarať túto službu u žalovaného 2/, ktorý je jediným subjektom na relevantnom trhu, ktorý túto službu môže dodať. Podľa žalovaného 2/ by nebolo účelné a v súlade so zásadou proporcionality neodkladného opatrenia, obmedziť žalovaných pri plnení predmetnej Zmluvy o dielo bez jasnej identifikácie zákonných požiadaviek na jeho nariadenie, navyše, keď existuje možnosť, že predmetná žaloba vo veci samej bude zamietnutá. Žalovaný 1/ má za to, že z článku 2d ods. /EHS vyplýva nemožnosť súdu určiť neplatnosť Zmluvy o dielo, ak bol dodržaný procesný postup, podľa ktorého bolo transparentne zverejnené Oznámenie o zámere uzavrieť Zmluvu o dielo a došlo k jej uzatvoreniu až po 10 dňoch od zverejnenia Oznámenia. Keďže tento procesný postup bol pri uzatvorení Zmluvy o dielo dodržaný, je vylúčené, aby súd určil neplatnosť Zmluvy o dielo. Žalovaný 2/ poukazuje na absenciu revíznych postupov, ktorá osvedčuje, že nebolo možné vytvoriť prostredie hospodárskej súťaže pri uzatváraní Zmluvy o dielo, a teda že žalovaným 1/ uplatnená výnimka zo súťažných postupov bola dôvodná. Podľa žalovaných popretie potreby nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné interpretovať aj v kontexte , ktorým zákonodarca bez akýchkoľvek pochybností vyjadril, že princíp dobromyseľnosti nadobudnutých práv a princíp práva patria bdelým, ktoré sú súčasťou princípu právneho štátu, prevyšujú záujem na určení neplatnosti akejkoľvek zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania, a to aj v prípade, ak pri jej uzatvorení boli porušené pravidlá verejného obstarávania, za podmienky náležitej transparentnosti a možnosti uplatnenia revíznych postupov, resp. nie je účelom zákonodarcu automatizovať neplatnosť záväzkov v prípade, ak dôjde k akémukoľvek porušeniu zákonných ustanovení pri procese verejného obstarávania.

4. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia ( ).

12. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). V každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí uviesť, pričom súd je povinný aj ex offo skúmať predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným postupom, napr. zabezpečovacím opatrením. Žalobca sa síce v návrhu nijako nevysporiadal s tým, či navrhovaným neodkladným opatrením sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, avšak ako vyplýva z návrhu, žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti zmluvy o dielo, súd aj ex offo posúdil, že pokiaľ sa v konaní vo veci samej žalobca domáha nepeňažného nároku, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, (t. j. zriadením záložného práva na veciach, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).

13. Súd nariadi neodkladné opatrenie len ak sú splnené podmienky podľa , teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že súd musí posudzovať splnenie všetkých uvedených podmienok kumulatívne. I keď podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, vzhľadom na to, že súdu boli aj bez výzvy doručené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrenia k návrhu, súd sa ich obsahom zaoberal. takýto postup nevylučuje, v konkrétnej posudzovanej veci vzhľadom na predmet konania vo veci samej sa nevytvára prípadný priestor pre protistranu pre zmarenie neodkladného opatrenia, naopak, pre posúdenie proporcionality prípadného zásahu (ak by súd mal za splnené ostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia) sa javí ako účelný a zmysluplný.

14. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o dielo, vyslovenia neplatnosti ktorej sa domáha vo veci samej z dôvodu porušenia ZVO v postupe pri zadaní zákazky, t. j. pred jej uzatvorením. Potrebu dočasnej úpravy argumentačne primárne opiera o dve základné východiská, a to že z bodu 21 recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS vyplýva, že pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán, pričom k obnoveniu súťaže možno pristúpiť len pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej splnená v celom rozsahu, čo korešponduje so , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom

obstarávaní, podľa ktorého od 31.03.2022 bude povinnosťou žalobcu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení zmluvy (alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody) podať návrh na určenie jej neplatnosti len ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Žalobca má za to, že existuje dôvodná obava, že do času právoplatného skončenia konania dôjde k úplnému splneniu Zmluvy o dielo, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku súťaž.

15. Pokiaľ žalobca dôvodí, že v zmysle § 180 ZVO je povinný podať návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy, je potrebné uviesť, že podanie žaloby vo veci samej samo o sebe neodôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov, a to ani s ohľadom na žalobcom predpokladanú dĺžku konania vo veci samej. V tomto štádiu konania nie je možné nárok žalobcu považovať za preukázaný (v zmysle automatického vyhlásenia zmluvy za neplatnú z dôvodu je absolútnej neplatnosti ako to chápe žalobca), naviac, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného 1/, podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady úradu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021. Ak aj žalobca odkazuje na bod 21 recitálu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, opomína rovnako podstatnú úpravu bodu 22 recitálu Smernice, ktorý deklaruje cieľ zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií, z dôvodu zachovania tohto cieľa, členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie. Orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala. Podanie žaloby ÚVO teda ešte neprejudikuje automatické vyhlásenie napadnutej zmluvy súdom za neplatnú v konaní vo veci samej. Dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov automaticky nie je spojená s podaním žaloby na súd. Osvedčenie nároku vo veci je len jedným z predpokladov, ktoré pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne (ako je uvedené v bode 13 odôvodnenia).

16. Pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že do skončenia konania vo veci samej bude napadnutá zmluva splnená, je potrebné uviesť, že už v čase podania žaloby na súd žalovaní zo zmluvy plnili. Napadnutá zmluva bola uzatvorená dňa 25.02.2020, žalobca napadol zmluvu na súde žalobou doručenou až 24.02.2021, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobca začal výkon dohľadu začatím konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného až po uzavretí zmluvy (samotná výzva žalobcu na vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov po uzavretí zmluvy, ktorej doručením žalovanému 1/ žalobca začal výkon dohľadu, je datovaná 29.01.2021), a to napriek tomu, že žalovaný 1/ zverejnil Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante s odôvodnením postupu výberom rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia výzvy na súťaž v súlade s článkom /EÚ vo Vestníku verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020. Ak žalovaný 1/ odoslal žalobcovi prostredníctvom informačného zberu údajov (ISZU) dostupného na webovej stránke žalobcu oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu na zverejnenie do vestníkov (ako to vyplýva z obsahu spisu vo veci), v prípade, že mal žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu, aby neprebehlo plnenie zo zmluvy (resp. ani neprišlo k uzatvoreniu neplatnej zmluvy, čo je zatiaľ nutné chápať v rovine tvrdení žalobcu), disponoval na tento účel širokými kompetenciami, a to možnosťou začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného už pred uzavretím zmluvy podľa § 169 ods. 1 ZVO a jeho vlastnou kompetenciou vydaním predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 ZVO, a to až do právoplatnosti rozhodnutia podľa § 174 alebo § 175 ZVO (teda do skončenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného tak pred ako aj po uzavretí zmluvy či už zastavením konania alebo vydaním meritórneho rozhodnutia) alebo tiež návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia už v čase podania žaloby. V tomto štádiu konania tak žalobca neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery strán a ani proporcionalitu takéhoto zásahu vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý nadobudol práva a povinnosti z napadnutej zmluvy dobromyseľne.

17. Žalobca ďalej potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vidí v tom, že by sa mohlo pristúpiť k obnoveniu súťaže, pokiaľ by zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci splnená v celom rozsahu. Podľa žalobcu existuje priestor na zabezpečenie dodávateľa zákazky legitímnym spôsobom a nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť podľa žalobcu k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti zákazky v hodnote 2.439.175,20 €. Vzhľadom na špecifický predmet zákazky, ako ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo spisu, a to že žalovaný 2/ je autorom a disponuje majetkovými

právami vytvoreného Informačného systému o cene práce (ISCP) a je majiteľom ochrannej známky Informačného systému o cene práce TEXIMA Bratislava, zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok pod č. 235035, súd takto tvrdené skutočnosti nemal za osvedčené. Žalobca nijako neodôvodnil, že je možné zostávajúcu časť plnenia oddeliť, ani že by bolo možné zadať zákazku v doposiaľ nesplnenej časti zmluvy samostatne bez neprimeraného zásahu do práv a povinností žalovaného 2/, ale tiež žalovaného 1/. Z vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe, v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru existuje jediná databáza obsahujúca relevantné dáta o úplných nákladoch práce na území Slovenskej republiky, zodpovedajúca požiadavkám Európskeho štatistického systému, ktorou je databáza ISCP, uvedené bude predmetom dokazovania vo veci samej, v tomto štádiu konania však značene relativizuje tvrdenie žalobcu o možnosti zabezpečeniu nápravy aspoň v časti zadanej zákazky v hodnote 2.439.175,20 €.

18. Podľa názoru súdu pri posúdení žalobcom deklarovaného účelu požadovaných obmedzení (zabrániť ďalšiemu plneniu zmluvy a zabezpečenie nového dodávateľa na časť zákazky) a tiež primeranosti zásahu nie je možné vychádzať výlučne z finančného vyjadrenia dohodnutej časti ceny za dielo, ktorá ešte nebola dodaná, ale je potrebné zohľadniť pri teste proporcionality povahu a okolnosti veci, ako súd uviedol vyššie. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Nariadenie neodkladného opatrenia vždy predpokladá, aby sa danosť práva aspoň osvedčila, a aby tu neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a aby navrhovaným obmedzením nevznikla neprimeraná ujma povinnej strane. Z návrhu samotného a ani v tomto štádiu z obsahu spisu nie je možné dospieť k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia v posudzovanej veci nepríde k neprimeranému zásahu nielen do práv a povinností žalovaného 1/ vyplývajúcich z vyhlášky č. , ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2021 až 2023, ktorá upravuje v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní o. i. celoštátne štatistické zisťovanie o úplných nákladoch práce s použitím ISCP (informačný systém ceny práce), ku ktorému výhradné práva patria žalovanému 2/ (príloha 2 vyhlášky). S posudzovaním veci optikou žalobcu, teda že v prípade žalovaných ide o ich „finančno-právne záujmy“, ktoré nesmú prevyšovať záujem žalobcu, reprezentujúceho spravodlivosť a ochranu verejného záujmu, sa s ohľadom na predmet zákazky sa súd nestotožňuje. S uvedeným preto úzko súvisí test proporcionality. Pri rozhodovaní súdu o tom, či sa žalovanému zakáže nakladať s určitou vecou, súd musí zohľadniť aj to, či týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strane (R/1967), ale tiež tretím osobám. Povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Ako už súd argumentuje vyššie v odôvodnení, v posudzovanom prípade je preto potrebné na jednej strane vyvažovať verejný záujem reprezentovaným žalobcom na ochrane hospodárnej súťaže, avšak na strane druhej, verejný záujem vyplývajúci z predmetu zákazky a povinností žalovaného 1/ (a Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ) pri plnení úloh súvisiacich so štatistickým zisťovaním v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického systému.

19. Súd dôkladne zvažujúc všetky okolnosti posudzovanej veci dospel záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko neosvedčil splnenie podmienok nevyhnutnosti procesnej prevencie, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

20. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, 364 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).