Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/172/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta 3/C, 840 05 Bratislava, IČO: 00 166 197, zastúpený: Šišmič, advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 5, 811 01 Bratislava, IČO: 52 445 666, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 29.06.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostup-ňové rozhodnutie žalovaného - rozhodnutie č. 5079-6000/2020- OD/5 zo dňa 07.04.2021, ktorým žalovaný konštatoval, že žalobca ako kontrolovaný svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil a bod 3 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď nepreukázal existenciu technických dôvodov, resp. výhradných práv v dôsledku, ktorých neexistuje hospodárska súťaž a taktiež nepreukázal, že požadované služby môže poskytnúť len ním určený hospodársky subjekt, následkom čoho nepreukázal splnenie uvedených podmienok pre použitie postupu priameho rokovacieho konania, v dôsledku čoho pri zadávaní predmetnej zákazky použil postup priameho rokovacieho konania bez splnenia podmienok na jeho použitie, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca v žalobe uvádza, že v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2020/S 031 zo dňa 13.02.2020 pod č. 073280 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020 pod zn. 9736-DES bolo publikované oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu, ktorým žalobca informoval širokú verejnosť o jeho zámere zadať postupom priameho rokovacieho konania verejnú zákazku na poskytnutie služieb s názvom „Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie služieb v rokoch 2020 - 2024“ spoločnosti TREXIMA Bratislava, spol. s r. o. so sídlom Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381 (ďalej len „TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.“). Následne žalobca ako objednávateľ a spoločnosť TREXIMA Bratislava, spol. s r. o. ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 25.02.2020 Zmluvu o dielo, číslo u objednávateľa: ZML-1-2/2020-900, číslo u zhotoviteľa: 20-20/01 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Uzatvorením Zmluvy o dielo došlo zo strany žalobcu k zadaniu verejnej zákazky uvedenej v bode 1 tejto správnej žaloby spoločnosti TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.. Žalovaný začal v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o dielo administratívne konanie (konanie o preskúmanie úkonov žalobcu ako kontrolovaného), a to po uzatvorení Zmluvy o dielo. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia vo veci vyzval žalobcu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného a následne podal na

Okresný súd Malacky návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o dielo, odvolávajúc sa na . Súdne konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo je vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. . Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za nezákonné a podáva proti nemu správnu žalobu, a to z dôvodov ďalej v nej uvedených, najmä však (i) z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a (iii) z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle . (ďalej len „“) z dôvodu, že žalovaný je v dôsledku právnych následkov preskúmavaného rozhodnutia povinný začať voči žalobcovi konanie o uložení pokuty podľa , a to za správny delikt podľa . Toto konanie o uložení pokuty je žalobca oprávnený začať bezprostredne po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (teda už v tomto čase). Pokuta, ktorá hrozí žalobcovi je na úrovni XXX XXX,XX EUR. V podmienkach žalobcu ide o značnú finančnú čiastku, na ktorú však žalobca nemá alokované finančné prostriedky v rámci svojej rozpočtovej kapitoly. Rozpočet žalobcu je súčasťou štátneho rozpočtu, ktorý bol schválený o štátnom rozpočte na rok 2021 v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z predmetného všeobecne záväzného právneho predpisuje je zrejmé, že príjmy kapitoly žalobcu nepokrývajú výdavky kapitoly žalobcu. Žalobca je však povinný plniť úlohy, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11.03.2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev, o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2021 žalobca okrem bežných činností vykonáva aj kompetenčné povinnosti súvisiace s voľbami do orgánov samosprávy obcí (tzv. dodatočné voľby) a s celoštátnym sčítaním obyvateľov, domov a bytov. Ide o plnenie úloh žalobcu, ktoré si vyžadujú alebo si vyžadovali v rámci bežného roka vynaložiť dodatočné finančné prostriedky oproti pôvodným predpokladom. Do sčítania obyvateľov výrazne zasiahla pandémia ochorenia COVID-19, v dôsledku ktorej prišlo k nepredvídaným zmenám, najmä k odkladu asistovaného sčítania a k zmenám spôsobu jeho prípravy. Žalobca musel obstarať nové služby, niektoré služby obstarať opätovne alebo zmeniť existujúce zmluvné vzťahy. Uvedené dopady pandémie ochorenia COVID-19 si teda bezpochyby vyžiadali vynaloženie nepredvídaných výdavkov zo strany žalobcu, a to na úkor iných projektov žalobcu a vlastnej réžie žalobcu. Prípadná povinnosť úhrady pokuty vo výške XXX XXX,XX EUR, ako právneho následku bezprostredných procesných úkonov žalovaného nadväzujúcich na preskúmavané rozhodnutie, je pre žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom čase (v roku 2021) neprijateľnou a môže ohroziť platobnú schopnosť žalobcu a plnenie úloh žalobcu. V dôsledku právnych následkov napadnutého rozhodnutia tak hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození platobnej schopnosti žalobcu a v ohrození komplexného plnenia úloh žalobu, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo zmluvných vzťahov súvisiacich s poskytnutím nenávratných finančných príspevkov na rozvojové projekty žalobcu. Pokiaľ ide o druhý zákonný predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom, podľa nášho právneho názoru by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. Absenciu bezodkladného presunu určitej čiastky finančných prostriedkov z rozpočtu žalobcu do rozpočtu žalovaného (de iure z jednej rozpočtovej kapitoly do inej rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu) nemožno hodnotiť ako aktivitu v rozpore s verejným záujmom. V uvedenej súvislosti je nutné prihliadať na to, že žalovaný takýto príjem nepredpokladal a nemôže s ním ani voľne narábať, keďže príjem zo sankcií (pokút) je súčasťou príjmov štátneho rozpočtu ( o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 25.10.2021. Žalovaný má za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu

trov konania. Žalovaný k argumentom žalobcu v súvislosti s porušením princípu právneho štátu uvádza, že za proces verejného obstarávania je zodpovedný sám žalobca, nie úrad ako sa snaží žalobca presvedčiť konajúci súd. Nie je možné žiadať od úradu, aby každú zverejnenú zákazku vo Vestníku verejného obstarávania iniciatívne skontroloval (uvedené je nemožné aj vzhľadom k tomu, že kontrola postupu zadávania zákazky je možná iba v prípade, ak má úrad k dispozícii kompletnú dokumentáciu z verejného obstarávania). Nie je personálne možné „predbežne“ prekontrolovať všetky zákazky zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania, uvedené nie je ani efektívne, či hospodárne, pretože by neprimerane predlžovalo trvanie verejného obstarávania (verejný obstarávateľ by musel predložiť kompletnú dokumentáciu a prerušiť konanie, až kým úrad neskončí kontrolu). Uvedená kontrolná činnosť je žalobcom úplne vytrhnutá z kontextu, nie je cieľom úradu „odsúhlasovať“ každé jedno verejné obstarávanie, ale metodicky usmerňovať účastníkov verejného obstarávania a až v prípade podozrenia z nesprávneho postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní pristúpiť ku samotnej kontrole tohto postupu. Žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. V predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené . Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalovaný súčasne dáva do pozornosti v tejto veci uplatnenie princípu právneho štátu s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 16.01.2020, v ktorom skonštatoval, cit.: „samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.“ Žalovaný k odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že o vykonateľnosti ako o vlastnosti rozhodnutia možno hovoriť len pri rozhodnutiach, ktoré majú vykonateľný obsah, t. j. zaväzujú adresáta, aby niečo vykonal, znášal alebo niečoho sa zdržal. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená možnosť vynútiť splnenie povinnosti, teda okamih, kedy možno pristúpiť k donúteniu. Nakoľko predmetným napadnutým rozhodnutím (ani prvostupňovým rozhodnutím) nie sú ukladané žiadne povinnosti, t. j. nie sú v nich ani žiadne lehoty na splnenie povinností, vykonateľnosť pri nich a teda ani odklad vykonateľnosti neprichádzajú do úvahy. Argument žalobcu, že žalovaný voči nemu na základe napadnutého rozhodnutia začne správne konanie, kde mu hrozí sankcia až na úrovni XXX XXX,XX eur je v danom prípade irelevantný, pretože dôvod na priznanie odkladného účinku nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu. Správny súd nie je v momentálnej situácii oprávnený vyjadrovať sa k prípadnému možnému správnemu konaniu, ktorého výsledkom by bolo uloženie pokuty žalobcovi za správny delikt v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný na margo možného začatia správneho konania ale uvádza, že listom č. spisu 11803-3000/2021 zo dňa 04.10.2021 oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa pri zadávaní zákazky na predmet „Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie súvisiacich služieb v rokoch 2020-2024“, ku ktorej bolo Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 39/2020 zo 14.02.2020 pod zn. 9736-DES a v Úradnom vestníku EÚ č. 2020/S 031 z 13.02.2020 pod č. 073280, vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní, a to tým, že so spoločnosťou TREXIMA Bratislava, spol. s r. o., Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364 381 uzavrel dňa 25.02.2020 Zmluvu o dielo postupom priameho rokovacieho konania podľa . a . zákona o verejnom obstarávaní bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie, avšak rozhodnutím č. 11803-3000/2021 zo dňa 04.10.2021, prerušil uvedené správne konanie práve z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady úradu č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odklad-ného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správ

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. a ani podľa ust. .

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

11. Správny súd poukazuje na to, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

12. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -15 zo dňa 07.02.2018 v ktorom je uvedené, že odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach až predstavuje jeden z nových právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je však nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Aj v zmysle novej právnej úpravy bude naďalej dôvodom už len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami.

13. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože na základe žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobcom predložených argumentov v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je preukázaná hrozba následkov uvedených v spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami. V danom prípade správnou žalobou napadnuté rozhodnutie neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť na plnenie. Napadnutým rozhodnutím sa konštatuje porušenie . a bod 3. , čo samo o sebe nie je právnym titulom na založenie právnych následkov hrozby následku závažnej ujmy, hrozby následku značnej hospodárskej či finančnej škody, hrozby následku ujmy na životnom prostredí, prípadne hrozby iného vážneho nenapraviteľného následku. Preto nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu, že v dôsledku právnych následkov napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození platobnej schopnosti žalobcu a v ohrození komplexného plnenia úloh žalobu, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo zmluvných vzťahov súvisiacich s poskytnutím nenávratných finančných príspevkov na rozvojové projekty žalobcu. Navyše, žalobca súdu žiadnym spôsobom neargumentoval a nepreukázal konkrétnymi dôkazmi tvrdenie o ohrození platobnej schopnosti žalobcu. Uvedené tvrdenie je len v rovine všeobecnej a abstraktnej. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd dodáva, že je nepochybne vo verejnom záujme, aby žalobca pri výkone svojej činnosti postupoval výlučne v intenciách článku 2 odsek 2 SR č. , podľa ktorého znenia štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pokiaľ príslušný orgán v rámci výkonu svojich právomocí zistí porušenie zákona štátnym orgánom, právne následky takéhoto porušenia ustanovujú príslušné právne predpisy.

14. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .