Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/70/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: G. N., nar. X.X.XXXX, N. - F., o zaplatenie 14 449,78 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 14 449,78 eur, úrok 6 912,09 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 14 449,78 eur od 26.07.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 165,76 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 14 449,78 eur istiny, úroku z omeškania vo výške 6 921,09 eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 14 449,78 eur od 26.7.2022 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 165,76 eur ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.11.2020 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15 000 eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 12.11.2020. Žalobca zároveň vyhlásil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá Zákon o spotrebiteľských úveroch a súvisiace právne predpisy (, , zákon o bankách a pod.). Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.7.2022 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Pre úplnosť uvádzame, že podľa v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie od 27.3.2020 - 30.4.2020 a 41 dní za obdobie od 19.1.2021 do 28.2.2021). Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 1 618,40 € z čoho pripadlo na: istinu 550,22 €, úroky 873,94 €, poplatky a poistné 194,24 €. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so o bankách v znení neskorších

predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 14 449,78 € [15 000 € (výška poskytnutého úveru) - 550,22 € (platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru)]. Žalobca si uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR ( ; bližšie časť III.). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 7 786,03 € [celkové náklady 24 514,03 € - istina 15 000 € - poistné 1 728 € (96 mesiacov x 18 €)]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 6 912,09 € (7 786,03 € - 873,94 €). Žalobca si zároveň uplatnil neuhradené poistné vo výške 129,76 € a poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatnil ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožadoval zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Veriteľ týmto v zmysle o upomínacom konaní vyhlásil, že o identifikovanej pohľadávke účtuje v uvedenom rozsahu vo svojom účtovníctve. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanej strane na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej prostredníctvom advokáta žalobca, boli žalovanej strane riadne doručené v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. , publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021 (právna veta): „Ustanoveniu neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“. Žalobca zároveň upozorňuje na aktuálne rozhodnutia (rôznych senátov) Najvyššieho súdu SR k aplikácii v obdobných spotrebiteľských sporoch: : „(...) aplikácia osobitného ustanovenia v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety . Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok ( ) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením .“ (ods. 26). Totožne aj . : „Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( )“ (ods. 24). : „V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( ). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s ).“ (ods.29). R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“. Odpoveď na otázku, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru dal Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16.6.2020 sp. zn. podľa ktorého: „Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ (ods. 24 odôvodnenia). Totožne aj uznesenie NS SR zo dňa 30.6.2020 sp. zn. . K nastolenej právnej otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.7.2019 sp. zn. , keď uviedol, že: „(...) v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nároku na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne

nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ a mnohé ďalšie rozhodnutia NS SR (rôznych senátov) - , , , , , , , . Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. nezaoberal prípustnosťou paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania, ale namietaným porušením základných práv konkrétnej sťažovateľky. Ústavný súd SR nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Právne závery všeobecných súdov môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (, , , , ). V uvedenom prípade takáto situácia nenastala, pričom Ústavný súd uviedol, že: „Ústavný súd poukazuje na to, že podľa je systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd, t. j. právomoc ústavného súdu je subsidiárna. Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (, ). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nie je možné považovať nevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva ().“. 3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol dňa 16.5.2023 platobným rozkazom č. , ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, preto Okresný súd Banská Bystrica v zmysle s. 3 resp. v zmysle Zák. č . postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému. 4. Mestský súd Bratislava IV ako nástupca Okresného súdu Bratislava I nariadil vo veci pojednávanie. Žalovaný sa na nariadené pojednávanie riadne dostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie, súd preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 12.11.2020, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.11.2020 č. XXXXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami, VOP a sadzobníkom, aktuálny stav úveru, predžalobná výzva na plnenie zo dňa 23.2.2023 , upozornenie - výzva na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.6.2022,výzva na úhradu dlžnej sumy z dňa 25.7.2022, všeobecné obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby a ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci: Dňa 12.11.2020 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15 000 EUR. Žalovaná strana načerpala úver dňa 12.11.2020 . Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.7.2022 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 1 618,40 € z čoho pripadlo na: istinu 550,22 €, úroky 873,94 €, poplatky a poistné 194,24 €. vedeného v súlade so o bankách v znení neskorších predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 14 449,78 € [15 000 € (výška poskytnutého úveru) - 550,22 € (platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru)] Žalobca si uplatnil nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR ( ; bližšie časť III.). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaná strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 7 786,03 € [celkové náklady 24 514,03 € - istina

15 000 € - poistné 1 728 € (96 mesiacov x 18 €)]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 6 912,09 € (7 786,03 € - 873,94 €). Žalobca si zároveň uplatnil neuhradené poistné vo výške 129,76 € a poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok si žalobca uplatnil ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ . Žalobca si uplatnil tiež zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca nepožadoval zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobca žalovaného vyzval k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 25.7.2022 Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná suma nebola uhradená. 6. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažná prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7. Podľa veta prvá ,od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonnom alebo na základe zákona. 8. Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 9. Podľa citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 10. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 11. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 12. Podľa nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 13. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi úver a žalovaný bol povinný žalobcovi poskytnutý úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom (úroky a poplatky) v dohodnutých splátkach. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas , preto žalobca vyzval žalovaného na bezodkladné splatenie úveru a rozhodol o predčasnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému je teda dôvodná, preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 14. Žalovaný nezaplatil úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobca žiadal úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania), súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy z nezaplatenej istiny podľa v spojení s ustanovením nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z v znení účinnom podľa prvého dňa omeškania dlžníka. 15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa CSP, keď žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na vykonanie exekúcie podľa