Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/140/2021

Identifikačné číslo spisu: 4218203579 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4218203579.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného ČOLLÁK & PARTNERI, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, proti žalovanej Y. B., bývajúcej v B. - V., O.Á. XXX/XXX, o zaplatenie 1.829,46 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29. septembra 2020 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 29. septembra 2020 sp. zn. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 19. septembra 2019 č. k. - 211 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.829,46 eur s príslušenstvom titulom plnenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 2.000,- eur, uzavretej 30. apríla 2014 pri úrokovej sadzbe 29,9 % ročne (ďalej len „zmluva o úvere“). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením a nasl. v spojení s tak, že k zosplatneniu úveru poskytnutému v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o úvere došlo na základe omeškania žalovanej so splátkou za mesiac júl 2015, august 2015 a september 2015 a mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 29. októbra 2015. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že počiatok plynutia premlčacej doby nastal dňom zosplatnenia úveru, t. j. 29. októbra 2015 a poukázal na ustanovenie veta druhá, v zmysle ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V zmluve o úvere bolo dojednané, že splátka bola splatná vždy 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Z upozornenia z 12. októbra 2015 označenom ako „upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ mal okresný súd za zrejmé, že k 12. októbru 2015 nedoplatok na splátkach predstavoval 224,92 eur s tým, že k 12. októbru 2015 žalovaná ako dlžník bola v omeškaní viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Tvrdenia žalobkyne o tom, že k zosplatneniu úveru došlo nielen v dôsledku omeškania so splátkou za mesiac júl 2015, ale i za mesiac august 2015 a za mesiac september 2015, súd

prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a na vznesenú námietku premlčania aplikoval ustanovenie veta druhá tak, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplatenej splátky (21. júla 2015), pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Keďže žaloba na súd bola podaná až po márnom uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, t. j. 26. júla 2018, považoval nárok za premlčaný a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ( ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. septembra 2020 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenia v spojení s týkajúce sa premlčacej doby pre plynutie nároku, ak bolo dohodnuté jeho plnenie v splátkach. Uviedol, že ak z upozornenia veriteľa žalovanej bolo zrejmé, že veriteľ vyvodzoval právo zosplatniť celý dlh pre nezaplatenie splátok splatných 20. júla 2015, 20. augusta 2015 a 20. septembra 2015, teda troch splátok majúcich za následok predčasné zosplatnenie pohľadávky, trojročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorou bola zročnosť prvej nezaplatenej splátky splatnej ku dňu 21. júla 2015 pre celý zosplatnený dlh. Bol názoru, že žaloba bola doručená súdu až 26. júla 2018, čo bolo po uplynutí trojročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia a preto súd prvej inštancie námietku premlčania posúdil ako dôvodne vznesenú a žalobu zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle v spojení s .

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená; konkrétne, či „vylučuje aplikácia osobitného ustanovenia v spotrebiteľských vzťahoch uplatnenie pravidla podľa druhej vety .“ Namietala, že ak by sa na daný právny vzťah malo použiť ustanovenie , ako konštatovali súdy nižších inštancií, premlčacia doba by začala plynúť už od splatnosti tej splátky, v dôsledku ktorej došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, čo by v tomto prípade malo byť 21. júla 2015. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súde až 26. júla 2018, čiže viac ako tri roky od nesplnenej splátky, došlo (po námietke premlčania) k jej zamietnutiu. Namietala, že súdy oboch inštancií reštriktívnou aplikáciou v podstate skrátili žalobkyni zákonom stanovenú trojročnú premlčaciu lehotu o tri mesiace a ďalej oponovala, že ak by sa mala na spotrebiteľské vzťahy automaticky aplikovať právna úprava premlčania podľa , došlo by k bezprecedentnému skráteniu premlčacej lehoty o tri mesiace v neprospech veriteľa. Zastávala názor, že právo na predčasnú splatnosť úveru produkuje obsahovo iný nárok (právo na plnenie vo výške celého úveru), ako nárok, ktorý ho vytvoril (právo na zaplatenie jednej nezaplatenej splátky) a toto právo sa nemôže premlčať pred touto lehotou - teda pred dňom, kedy je predčasné zosplatnenie úveru možné - pretože by sa premlčovalo právo, ktoré v tomto čase ešte neexistuje. Uviedla, že premlčacia doba v čase prvej možnosti uplatnenia tohto práva nemohla uplynúť, pretože toto právo neexistovalo. Poukázala na to, že žiadnemu veriteľovi nemôže premlčacia lehota plynúť v čase, keď nemôže svoje právo uplatniť žalobou alebo iným spôsobom. Považovala za potrebné určiť začiatok plynutia premlčacej doby podľa , kedy lehota začne plynúť odo dňa, kedy sa veriteľ mohol najskôr domáhať svojho práva na súde. Týmto momentom bude vo všeobecnosti prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby, plynúcej od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na

rozhodnutie o dovolaní ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti ( ) a či sú splnené podmienky podľa v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

8. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

10. V danom prípade dovolateľka vyvodila prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia s tým, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho posúdenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to konkrétne, či „vylučuje aplikácia osobitného ustanovenia v spotrebiteľských vzťahoch uplatnenie pravidla podľa druhej vety .“

11. Vzhľadom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim je dovolanie žalobkyne procesne prípustné, v dôsledku čoho dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu. Pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolania z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.

12. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne. To, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu je nesporné, v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia . Takéto pravidlo bolo ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej

republiky (). Premlčanie je prejavom zásady vigilantibus iura scripta sunt (t. j. právo patrí k bdelým resp. každý sa musí o svoje práva starať), jeho cieľom je pôsobiť na veriteľov, aby svoje nároky uplatňovali v primeranom čase.

14. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14.1. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

15. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od omeškania danej splátky a 15 a viac dní od upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť až po splnení týchto podmienok.

18. Počiatok premlčacej doby súdy nižších inštancií v posudzovanej veci ustálili za použitia ustanovenia v spojení s tak, že premlčacia doba nároku žalobkyne začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, ktorá zosplatnenie vyvolala, a to splátky zročnej 21. júla 2015, s ktorou bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná v omeškaní.

19. Objektívny právny stav je taký, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie pohľadávky ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky a 15 a viac dní od upozornenia, ale premlčacia doba sa začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky ( druhá veta ). Kým ustanovenie reguluje začiatok plynutia premlčacej doby a nie jej dĺžku, ustanovenie obmedzuje právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky podľa .

20. Povedané inými slovami z ustanovenia vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má oporu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo (požadovať okamžité splnenie celého dlhu) vykonať už na druhý deň po

splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( ). Veriteľovi ale tým pádom zostanú na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby ( ).

21. Na podklade tejto argumentácie dovolateľka založila aj svoje námietky, že súdy nižších inštancií reštriktívnou aplikáciou fakticky skrátili zákonom stanovenú trojročnú premlčaciu dobu o tri mesiace, čo v spotrebiteľských vzťahoch pri aplikácii právnej úpravy premlčania podľa znamená skrátenie premlčacej doby o tri mesiace v neprospech veriteľa. Východisko videla v tom, že pri aplikácii osobitného ustanovenia v spotrebiteľských vzťahoch bude vylúčené uplatnenie pravidla podľa druhej vety ; v dôsledku toho sa pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok ( ) začiatok plynutia premlčacej doby bude spravovať všeobecným ustanovením .

22. V súvislosti s riešením takto nastolenej dovolacej otázky žalobkyne, bolo na najvyššom súde, aby dôsledne zvážil prípadnú teleologickú redukciu aplikovateľnosti ustanovenia veta druhá, t. j. vyňatie predmetného zákonného ustanovenia na prípady spotrebiteľských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje . 22.1. Keďže dovolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti a priori vychádza z doktríny tzv. racionálneho zákonodarcu, ktorá je jedným zo základných interpretačných východísk (MELZER, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. Praha: C.H. Beck, 2010, s.86.), musel v posudzovanej veci dôsledne zvažovať, či pre takýto postup interpretácie práva (redukcia aplikovateľnosti ustanovenia veta druhá) sú dané presvedčivé dôvody, ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi budú opodstatňovať názor, že zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy, a že z tohto dôvodu právnu normu treba redukovať. Dovolaciemu súdu, ktorému prislúcha povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov je pritom zjavné, že pri nevyhnutnej aplikácii všetkých, do úvahy prichádzajúcich ustanovení zákona dochádza pri interpretácii práva k ich značnej nekonzistentnosti, čo vážne narúša doktrínu tzv. racionálneho zákonodarcu. 22.2. Kladným zhodnotením premisy, že pri nevylúčení uplatnenia pravidla podľa druhej vety premlčanie plynie pred samotnou actio nata, t. j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, dovolací súd dospel k záveru, že je neprípustné, aby ktorémukoľvek veriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde. 22.3. Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa ; na uvedenom základe dochádza podľa dovolacieho súdu k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá .

23. Opačný prístup by podľa názoru dovolacieho súdu znamenal zásadné porušenie ústavného princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ale aj porušenie princípu racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte; veriteľ by mal na uplatnenie svojho práva na súde menej ako tri roky, čo je v rozpore s ustanovením (premlčacia doba je trojročná). Najvyšší súd samozrejme pripúšťa, že je výsostným právom zákonodarcu svojimi aktami zvrchovanej moci stanoviť pre jednotlivé prípady aj kratšiu premlčaciu dobu. Avšak zo zmyslu a účelu tak (zmyslom je regulácia začiatku premlčacej doby, nie jej dĺžky) ako aj (jeho zmyslom je obmedzenie práva podľa ), nemožno takýto zámer zákonodarcu

vyvodiť.

24. Preto také hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti) všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte, legitimizuje vec prejednávajúci senát na prijatie takého právneho záveru, v zmysle ktorého aplikácia osobitného ustanovenia v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety a pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok ( ) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením .

25. Rekapitulujúc všetky doposiaľ uvedené argumentačné východiská, dovolací súd v odpovedi na dovolateľkou položenú otázku zásadného právneho významu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (v čase rozhodovania súdov nižších inštancií) ešte nebola vyriešená uzatvára, že aplikácia osobitného ustanovenia v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety . Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok ( ) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením . Tak mohla byť pohľadávka voči žalovanej prvýkrát uplatnená až 21. septembra 2015 a v súlade s k premlčaniu nároku žalobkyne z úverovej zmluvy došlo až 21. septembra 2018. Preto keď žaloba bola podaná na súd 26. júla 2018, bola podaná počas plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby ( ). Ak odvolací súd založil svoje rozhodnutie v tejto otázke na inom právnom názore, ktorým aproboval posúdenie počiatku premlčacej doby za použitia ustanovenia , treba mať za to, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

27. Dovolací súd (vzhľadom na čas vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu a podaného dovolania), v súvislosti s možnými úvahami o existencii tzv. ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018) pripomína, že obdobnou otázkou sa dovolací súd zaoberal v rozhodnutiach (až) z 29. novembra 2022 sp. zn. , z 30. novembra 2022 sp. zn. a z 15. decembra 2022 sp. zn. , na ktoré v okolnostiach posudzovanej veci v celosti poukazuje.

28. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd nepodal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade právnych predpisov a to či ustanovenie neodporuje ustanoveniu v spojení s ustanovením a ustanovenia .

29. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu ( ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.