Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12CoCsp-5-2020.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/ XXX, B. - V., o zaplatenie sumy 1.829,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/144/2018-211 zo dňa 19.09.2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., si podanou žalobou doručenou dňa 26.07.2018 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 1.829,46 eura s úrokom vo výške 1.906,34 eura, s 29,9% úrokom ročne zo sumy 1.829,46 eura od 01.07.2018 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.829,46 eura od 01.07.2018 do zaplatenia a sumy bankových poplatkov vo výške 39,65 eura. Žalobu oprel o to, že 30.4.2014 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli o. i. Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľský úver a Sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná úver riadne a včas neplnila, a tak v dôsledku omeškania žalobca vyhlásil dňa 29.10.2015 úver za predčasne splatný; ani potom však žalovaná dlžnú sumu ani len sčasti neuhradila. Žalobca dňa 12.1.2019 oznámil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.12.2018, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., ako postupníkom postúpil okrem iného aj pohľadávku voči žalovanej, preto za súhlasu postupníka navrhol rozhodnúť o zmene žalobcu. Súd uznesením zo dňa 06.02.2019 rozhodol tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., ako nový žalobca.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že po vykonaní dokazovania hodnotil vec s prihliadnutím na žalobný petit a na žalobou vymedzené rozhodujúce skutočností, z existencie ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť svojej pohľadávky. V tomto prípade išlo o spotrebiteľský úver, ktorý je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom k 30.4.2014, § 52 a nasl., § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Konštatoval, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovanou bola dňa 30.4.2014 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 72 mesačnými splátkami po 63,30 eura, z ktorej na náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver pripadla suma vo výške 3,30 eura. Mesačné splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.5.2014, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 20.4.2020 pri celkovej čiastke 4.242,76 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 29,90 %, pri RPMN 34,36 % a priemernej RPMN vo výške 18,87 %. Podaním zo dňa 12.10.2015 postupca žalovanú upozornil, že k 12.10.2015 je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 224,92 eura, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 188,77 eura, poplatkov vo výške 36,15 eura a poistného 0,00 eur. Súčasne žalovanú vyzval na úhradu s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je postupca oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Podaním z 29.10.2015 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1417264549 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 1.829,46 eura, úrok vo výške 198,30 eura, poplatky za upomienky vo výške 39,65 eura, úhrnom vo výške 2.067,41 eura. Aktuálne žalovaná od 20.5.2014 do 20.6.2015 vrátane uhradila sumu vo výške 944,11 eura, pričom veriteľ započítal sumu vo výške 170,54 eura na úhradu istiny, sumu 112,88 eura na poplatky započítal a sumu 660,69 eura započítal na úroky.
3. V súvislosti so zákonom vyžadovanými podmienkami pre predčasné zosplatnenie celého dlhu ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka upravuje podmienku, podľa ktorej dodávateľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. K predčasnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa došlo dňa 29.10.2015 dôvodne, keďže žalovaná dňa 20.6.2015 realizovala ostatný raz úhradu splátky a veriteľ žalovanú listom z 12.10.2015 upozornil na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že k 12.10.2015 je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 224,92 eura, pozostávajúcej aj z omeškanej splátky vo výške 188,77 eur. Pokiaľ splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci a žalovaná bola k 12.10.2015 v omeškaní s úhradou viac ako 3 mesiace, tak ku dňu 12.10.2015 bola v omeškaní s úhradou splátok splatných 20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015. Súd vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou, pri platnom a zákonnom zosplatnení celého dlhu prihliadol na plynutie premlčacej doby podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že ak došlo k modifikácii lehoty splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy vyhlásením predčasnej splatnosti veriteľom žalovanej v dôsledku porušenia povinností žalovanej dlžníčky - spotrebiteľa - platiť dohodnuté splátky riadne a včas, zmenil sa obsah pôvodného záväzku žalovanej v lehote splatnosti. Predčasným zosplatnením celej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy začiatok plynutia premlčacej doby nebolo možné posudzovať podľa prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti jednotlivých splátok, lebo sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak je teda z upozornenia veriteľa žalovanej zo dňa 12.10.2015 zrejmé, že veriteľ vyvodzoval právo zosplatniť celý dlh pre nezaplatenie splátky splatnej 20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015, teda troch splátok majúcich za následok predčasné zosplatnenie pohľadávky, trojročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a to od 21.7.2015 pre celý zosplatnený dlh. Žaloba bola doručená súdu až dňa 26.7.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania bola žalovanou vznesená dôvodne, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, lebo jej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a),b),d),e),f),g),h) CSP. Uviedol, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a napokon že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tým, že jeho právo na zaplatenie peňažnej sumy je premlčané, lebo premlčacia doba začína plynúť až odo dňa splatnosti tretej nesplatenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. Žalobca v odvolaní poukázal aj na znenie § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Premlčacia doba nezačala plynúť dňa 21.07.2015, ale až odo dňa 29.10.2015. Ak by mal žalobca postupovať tak, ako naznačil súd prvej inštancie, pripravil by sa o tri mesiace z trojročnej premlčacej doby odo dňa omeškania splátky až po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, lebo k jeho premlčaniu by došlo až dňa 29.10.2018, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a nedostatočným odôvodnením súd porušil jeho ústavné práva; odôvodnenie má totiž obsahovať dostatok dôvodov a tieto musia byť zrozumiteľné, teda zjavné a zreteľné, lebo odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Tým podľa neho došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý súdny proces. Súdy sú totiž povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze; v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Zmluva o úvere bola uzavretá dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Na podporu svojich argumentov poukázal na znenie niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Skutkovo však nijako nezdôvodnil a bližšie nerozviedol, v čom spočíva nesprávne zistený skutkový stav a ktoré prostriedky procesného útoku neboli súdom prvej inštancie akceptované. Jeho poukazovanie na to, že rozsudok je arbitrárny, odvolací súd rovnako neakceptoval. Vo všeobecnosti je súd povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným a odvolací súd ho vo väčšine prípadov zruší, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
9. Žalobca v odvolaní namietal najmä nesprávne právne posúdenie týkajúce sa počiatku plynutia premlčacej doby. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V tejto veci súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah strán sporu ako spotrebiteľský v zmysle ním citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona a spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd po prejednaní veci zároveň konštatoval, že odôvodnenie rozsudku zodpovedá správne zistenému skutkovému stavu súdom prvej inštancie, ktorý po vznesení námietky premlčania žalovanou urobil záver, že žalobca podal na súd žalobu krátko po uplynutí premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie splatnosť mesačnej splátky bola v zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dohodnutá k 20. dňu v mesiaci a žalovaná bola k 12.10.2015 v omeškaní s úhradou viac ako 3 mesiace. To znamená, že ku dňu 12.10.2015 bola v omeškaní s úhradou splátok splatných 20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015. Predčasným zosplatnením celej pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy začiatok plynutia premlčacej doby nebolo možné posudzovať podľa prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti jednotlivých splátok, lebo sa naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak teda z upozornenia veriteľa žalovanej bolo zrejmé, že veriteľ vyvodzoval právo zosplatniť celý dlh pre nezaplatenie splátok splatných 20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015, teda troch splátok majúcich za následok predčasné zosplatnenie pohľadávky, trojročná premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorou bola zročnosť prvej nezaplatenej splátky splatnej ku dňu 21.7.2015 pre celý zosplatnený dlh. Vzhľadom na to, že žaloba bola doručená súdu až dňa 26.7.2018, čo bolo po uplynutí trojročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, súd námietku premlčania posúdil ako dôvodne vznesenú, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
10. Účelom zákonného inštitútu premlčania vo všeobecnosti je pobádať oprávneného k tomu, aby pod sankciou neúspechu s uplatnením svojho práva uplatnil toto právo na príslušnom orgáne v zákonom stanovených lehotách a aby tak zbytočne neodďaľoval uspokojenie jeho nároku zo strany povinného subjektu. Zmyslom je teda zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Použitie námietky premlčania nemá síce za následok zánik práva, ale má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho pri vznesení námietky premlčania nemožno premlčané právo oprávnenému v súdnom konaní priznať. To platí aj pri posudzovaní včasnosti uplatneného práva na zaplatenie tzv. zosplatneného dlhu v dôsledku postupu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na dodržaný zákonný postup v prípade spotrebiteľského vzťahu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nezaplatenej (prvej) splátky.
11. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začína plynúť od splatnosti prvej zmeškanej splátky, pre ktoré veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak ako to vyplýva z § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka bolo prijaté na ochranu veriteľa tak, že mu umožňuje vymáhať celý dlh, teda aj to plnenie, ktoré by ešte nebolo splatné, ak by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ide o právo veriteľa, či si bude vymáhať jednotlivé splátky potom, čo sa dlžník dostane do omeškania alebo využije ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo mu umožní vymáhať celý dlh. Závisí teda od veriteľa, kedy vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu, čím si určuje začiatok plynutia premlčacej doby. Pokiaľ toto právo využije so značným časovým odstupom od zmeškanej splátky, vystavuje sa riziku, že časť premlčacej doby je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná. Ak by aj nedošlo k využitiu práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky (splatnej k 20.07.2015) objektívne plynie od jej zročnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka). Pri využití práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu veriteľ „vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie zmeškanej splátky ale aj celého dlhu. Premlčacia doba
- či pre jednotlivú splátku alebo pre celý dlh - začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a ak
bola splátka splatná (zročná) 20. dňa v mesiaci, veriteľ si mohol uplatniť svoje právo na súde najskôr 21. deň, kedy už bol dlžník v omeškaní („actio nata“).
12. V tomto prípade začala plynúť premlčacia doba 21.07.2015 a vzhľadom na to, že ide o lehotu určenú podľa rokov, lehota sa skončila dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 Občianskeho zákonníka). Touto udalosťou podľa § 103 Občianskeho zákonníka bola zročnosť nesplnenej splátky, teda 20.07.2015, premlčacia doba uplynula dňom 20.07.2018, a preto žaloba bola na súd podaná už po uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd neakceptoval dôvodnosť podaného odvolania zo žiadneho z označených odvolacích dôvodov, ktoré v konečnom dôsledku všetky ani neboli žalobcom riadne špecifikované. Vzhľadom na to zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
13. V odvolacom konaní by mala úspešná žalovaná podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).