Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-210-2020.pdf
PDF · 119.24 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/210/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci manželov: V.. W. X., L.. X., I. X. XX.XX.XXXX, Z.: Z. XX, B., F. W. X., I. X. XX.XX.XXXX, Z.: Z. XX, B., zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Y. X., I. X. XX.XX.XXXX F. B. X., I. X. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Moyzesova 2, Pezinok, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. septembra 2020, č. k. 5P/97/2020-68, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 23. septembra 2020, č. k. 5P/97/2020-68 v napadnutom výroku o výživnom p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 23.09.2020, č. k. 5P/97/2020-68, manželstvo V.. W. X., L.. X., I. X. XX.XX.XXXX F. W. X., I. X.F. XX.XX.XXXX, U. X. XX.XX.XXXX O. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku XX, L. XXXX, na strane XXX, B. B. Č. XX, rozviedol. O úprave práv a povinností k maloletým deťom X. rozhodol tak, že maloletú Y., I. X. XX.XX.XXXX F. W. B., I. X. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. sumou 200,- € mesačne a na výživu maloletého B. sumou 200,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň upravil právo otca stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod., a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloleté deti prevezme v mieste obvyklého pobytu matky maloletých detí a v uvedené dni a hodiny vráti maloleté deti späť matke v mieste jej obvyklého pobytu. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas maloletých detí. Súd rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 24.06.2020 podala manželka návrh na rozvod manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode manželstva. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželia uzavreli manželstvo po 9 ročnej známosti z lásky. Vďaka asistovanej reprodukcii sa im narodili 2 deti, syn B. F. X. Y.. Matka podotkla, že už počas tehotenstva a najmä po pôrode vnímala citové odcudzenie zo strany manžela, ako aj nezáujem o intímny život. Napokon zistila, že manžel si našiel novú známosť, neveru jej priznal, pričom ukončiť svoj pomer nemal záujem a v septembri 2019 sa odsťahoval. Matka však poukázala na to, že v súčasnosti
k nemu necíti žiadnu náklonnosť, ich manželstvo sa stalo formalitou a vníma ho len ako otca jej detí. Manželka podotkla, že je presvedčená, že rozvod je jediným riešením a má za to, že pokiaľ ide o deti, dokážu spolu komunikovať. Maloleté deti Y. F. B. majú 17 mesiacov, žijú s ňou v 2- izbovom byte, pričom sú relatívne zdravé a ona im poskytuje celodennú osobnú starostlivosť, a hodlá tak robiť počas celého 3 - ročného obdobia rodičovskej dovolenky. Zároveň súdu uviedla, mesačné náklady na maloletého B., ktoré sú asi 306,- € a zahŕňajú nasledovné položky: plienky (30,- €), dojčenské mlieko (40,- €), oblečenie a obuv (40,- €), strava (100,- €), hygiena, cumlíky, fľaše a pod (10,- €), náklady na bývanie - 1/3- ina celkových nákladov (76,- €), hračky (10,- €). Náklady na maloletú Y. sú o 20,- € mesačne vyššie, nakoľko jej kupuje špeciálne krémy na atopický ekzém, predstavujú teda 326,- € mesačne. Momentálny mesačný príjem manželky predstavuje rodičovský príspevok v sume 465,- €. Otec maloletých pracuje ako hasič/záchranár, podľa jej vedomosti s priemerným mesačným príjmom asi 1.200,- € netto. Okrem toho robí na dohodou o pracovnej činnosti rozvoz betónu pre spoločnosť MAX - beton, s.r.o., kde zarába asi 300-500,- € netto mesačne. Matka dala do pozornosti súdu, že otec okrem nájomného jej na deti prispieva občasným nákupom plienok a deti navštevuje sporadicky. Matka navrhla súdu, aby uložil otcovi maloletých platiť výživné v sume 300,- € na každého z nich a styk navrhla ponechať bez úpravy, vzhľadom na vek maloletých, pričom manželka verila, že na styku s deťmi sa budú vedieť dohodnúť.
3. Manžel vo svojom vyjadrení k návrhu súdu doručenom dňa 04.08.2020 uviedol, že s manželkou udržiavali 9 ročnú známosť, ich vzťah a spolužitie bolo bezproblémové, harmonické až do času, kým manželka nezačala chcieť mať rodinu. Po rokoch intímneho života však nedošlo k otehotneniu manželky, preto sa rozhodli zapísať do zoznamu čakateľov na adopciu a tiež skúsili umelé oplodnenie. Následne manželka otehotnela a čakala dvojičky. Otec uviedol, že približne v tomto období sa zmenil jeho prístup k manželke, našiel si známosť, ktorá prerástla do lásky. Potom, čo na to manželka prišla, ho niekoľkokrát vyháňala zo spoločnej domácnosti a následne žiadala, aby sa vrátil, čo sa aj stalo. Manžel uviedol, že po poslednej prosbe o odchod už odišiel natrvalo, býva s novou priateľkou a o deti prejavuje záujem. Zároveň dal do pozornosti súdu, že hoc niekoľkokrát navrhoval manželke, aby si mohol vziať deti za účelom toho, aby si zvykali na nové prostredie, v ktorom býva, tak manželka opakovane nesúhlasila s uvedeným, že deti sú na to príliš malé a tým spôsobila, že sú na ňu a domáce prostredie absolútne naviazané, takže keď konečne súhlasila, aby si ich vzal, deti túto zmenu prostredia neznášali dobre. Manžel uviedol, že na základe uvedeného od toho upustil na čas, no podotkol, že to neznamená, že by sa zbavoval zodpovednosti. Ďalej manžel uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je cca 1.200,- € netto, pričom dodnes uhrádza všetky náklady s bytom spojené, a to nájomné, energie, televíziu a internet a spláca hypotekárny úver, ktorým je byt zaťažený. Mesačné náklady na byt, v ktorom nežije, činia spolu cca 340,- €. Ďalej hradí nájomné a elektrinu za garáž, ktorá je v osobnom vlastníctve manželky, nájomné cca 9 €/mesiac, elektrina cca 30 €/rok. Celkové mesačné náklady na byt a garáž, ktoré už viac ako rok nevyužíva, teda činia spolu cca 350,-€. Ďalej si platí nájomné v byte, kde býva vo výške 350,- €. Otec zdôraznil súdu, že s rozvodom súhlasí, ale nemôže súhlasiť s navrhovanou výškou výživného. Manžel vo svojom doplnení vyjadrenia k návrhu súdu doručenom dňa 21.09.2020 uviedol, že jeho približné pravidelné mesačné náklady sú: strava 200 €, oblečenie, obuv 20 €, drogéria 20 €, poistka 40 € (cca 3 €/ mesačne), spolu 243,- €. Pravidelné mesačné náklady manžela vynaložené na bývanie a domácnosť, v ktorej žije sám (prenajatý byt), sú nasledovné: elektrina 30 €, plyn 80 €, voda 20 €, mesačný preddavok na byt 540 €, telefón 70 €, auto - poistka 122 €/ ročne (cca 10 €/ mesačne), auto (PHM) 150 €, spolu: cca. 900 € mesačne. Náklady na byt, v ktorom býva navrhovateľka s maloletými deťmi (je v podielovom spoluvlastníctve manželov), a ktoré uhrádza aj po odchode so spoločnej domácnosti manžel sú nasledovné: nájom 160 €, elektrina 30 €, plyn 5 €, TV + internet 25 €, hypotekárny úver 117 €, nájomné za garáž 9 €, elektrina garáž 30 €/ ročne (2,50 €/ mesačne), spolu: 348,50 €. Pokiaľ ide o vedľajší príjem manžela v spoločnosti MAX-beton, s.r.o., tak uviedol, že nie je pravdou, že by zarábal v tejto spoločnosti príjem vo výške 300 - 500,- € mesačne, ale jeho príjem dosahuje vo výške 50,- € mesačne, pričom predložil súdu prvej inštancie aj výplatnú pásku za mesiac 07/2020. Otec navrhol, aby súd určil výživné vo výške 120,- € na každého maloletého. Zároveň tiež uviedol, že verí, že sa s matkou maloletých budú vedieť dohodnúť na rozsahu styku aj bez autoritatívneho rozhodnutia súdu, avšak kvôli minimálnej právnej istote navrhol, aby bol styk upravený v minimálnom rozsahu, a to každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 09:00 hod. do 20:00 hod., pričom podotkol, že keďže pracuje ako hasič, jeho 24 - hodinové pracovné zmeny niekedy pochopiteľne pripadnú aj na víkendové dni, ale pevne verí, že sa s manželkou bude vedieť dohodnúť na náhradných termínoch.
4. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 21.09.2020 okrem ďalšieho uviedol, že maloletý B. absolvoval cystoskopické vyšetrenie, na základe ktorého mal byť operovaný, ale zistilo sa, že aktuálne
operácia nie je nutná. Matka má vzhľadom na tieto zdravotné problémy zvýšené výdavky, či už kvôli návštevám u lekárov alebo na lieky.
5. Dňa 23.09.2020 na pojednávaní pred súdom prvej inštancie manželka uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX O. B. z lásky po 9 ročnej známosti. Z manželstva sa narodili dve deti dvojičky, dcéra Y., I.. XX.XX.XXXX F. M. B., I.. XX.XX.XXXX. Následne manžel dňa 23.09.20219 opustil rodinu a šiel bývať so svojou novou priateľkou. Manželka má za to, že za príčinu rozvratu manželstva môže manželova nevera, keďže jeho pomer začal v čase jej tehotenstva, a aj napriek tomu, že bola ochotná mu odpustiť, nemal záujem. Zároveň uviedla, že posledný styk mali dňa 14.06.2018. Poukázala na to, že keďže majú dvojičky, má na ne rovnaké náklady: na každé dieťa: plienky 30,- €, dojčenské mlieko 40,- €, oblečenie a obuv 40,- €, strava 100,- €, hygiena, cumlíky, fľaše 10,- €, náklady na bývanie 1/3
- 76,- €, hračky 10,- €, náklady na maloletú Y. sú o 20,- € vyššie, nakoľko jej kupuje špeciálne krémy, z dôvodu, že má atopický ekzém. Jej momentálny príjem je 765,- €. Manžel jej doteraz neplatil žiadne výživné na maloleté deti. Zároveň uviedla, že týždeň pred pojednávaním jej poslal 230,- € s poznámkou výživné, a že sa netají tým, že platil 220,- € nájomné. Manželka požiadala o vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- € na jedno dieťa.
6. Právny zástupca manžela uviedol na pojednávaní, že k otázke manželstva nie sú zásadné rozpory, navrhol, aby súd manželstvo rozviedol. Čo sa týka detí, navrhol, aby obe deti boli zverené matke, s tým, že obaja budú spravovať a zastupovať majetok a čo sa týka úpravy styku, navrhol, aby bol styk upravený v rozsahu každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod. a od 15:00 hod. a do 18:00 hod. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, navrhol určiť na každé dieťa vo výške 120,- € mesačne, nakoľko toto považuje za primerané. Manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, za príčinu rozvratu manželstva považuje tiež jeho neveru. Býva v M. v prenajatom byte, kde platí nájomné vo výške 540,- € + energie, pričom odo dňa 01.08.2020 býva sám. Manžel uviedol, že brigáduje ako vodič v spoločnosti Max Betón. Navrhol manželstvo rozviesť a maloleté deti zveriť matke s tým, že je ochotný platiť výživné 150,- € na jedno dieťa. Z jeho výpovede vyplýva, že vlastní byt v podielovom spoluvlastníctve, v ktorom býva manželka, vlastní motorku Suzuki DL 1000, ktorá stála približne 3.500,- € a okrem toho nevlastní žiaden majetok. Je poberateľom daňového bonusu od zamestnávateľa, matke ho neposkytuje, daňový bonus je 45,- € na jedno dieťa. Ďalej uviedol, že s deťmi sa naposledy stretol minulý mesiac, nepamätá sa.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade rozvodu doporučuje, aby maloleté deti boli zverené matke, zastupovať a spravovať majetok by mali obaja rodičia. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, odporučil výšku 200,- € na jedno dieťa, keďže je to v schopnostiach a možnostiach otca. Čo sa týka styku, kolízny opatrovník navrhol tak, ako bol zadefinovaný.
8. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa čl. 1, čl. 3, čl. 4, čl. 5, § 18, § 22, § 23 ods. 1 a 3, § 24 ods. 1, 2, 4 a 5, § 25 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že ako rozhodujúce dôvody pre rozvod manželstva ustálil neveru zo strany manžela, ktorú manžel priznal a jeho neochotu zotrvať v manželstve. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, tak súd prvej inštancie uviedol, že na čas po rozvode manželstva, výrokom o výživnom kopíruje konsenzus manželov, keďže sa nevedeli zhodnúť. Konsenzus manželov pri úprave výkonu týchto práv a povinností si súd prvej inštancie osvojil, nakoľko v ňom nevidel rozpor so záujmami maloletých detí. Súd prvej inštancie určil mesačné výživné pre každé z maloletých detí vo výške 200,- €, pritom bral do úvahy predovšetkým záujem maloletých detí, ich výdavky, ktorých vyčíslenie matkou súd považoval za reálne, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd uviedol, že otec aktuálne býva v 4-izbovom byte, pričom býva sám, preto mu nič nebráni nájsť si lacnejšie ubytovanie. Navyše otec si uplatňuje daňový bonus v celkovej výške 90,- € mesačne, ktorý si ponecháva pre vlastné potreby.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie proti výroku č. IV napadnutého rozsudku, kde prvoinštančný súd zaviazal otca na platenie výživného na maloletú Y. vo výške 200,- eur mesačne a na maloletého B. vo
výške 200,- eur mesačne, podal otec odvolanie, a to z dôvodu, že považuje určené výživné vzhľadom na jeho aktuálne majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti a zároveň s ohľadom na pomerne nízky vek maloletých neprimerane vysoké. Podľa otca odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne presvedčivé najmä preto, že z neho nevyplývajú žiadne konkrétnosti, a nie je mu jasné, ako súd dospel k záveru o primeranosti výživného práve vo výške 200,- €, keď pri výdavkoch maloletých len skonštatoval, že ich vyčíslenie matkou považuje za reálne. Podľa otca však nepostačuje iba konštatovanie, že zohľadňoval osobnú starostlivosť matky o maloletých a matka v konaní pritom nepreukázala ani vyčíslenie výdavkov žiadnymi listinnými dôkazmi. Otec podotkol, že nespochybňuje skutočnosť, že s výchovou a starostlivosťou o maloleté deti sú spojené výdavky, avšak pri určení výživného súdom, musia byť podľa neho tieto výdavky nielen vyčíslené, ale aj preukázané. Otec má za to, že súd prvej inštancie vôbec nevykonal dôkladné dokazovanie skutočného stavu veci smerujúceho k spoľahlivému záveru o primeranosti výživného. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, žeby zohľadnil aj príjem matky, pričom má za to, že táto absencia zdôvodnenia spôsobuje zjavnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa názoru otca je určené výživné vysoké aj z toho hľadiska, že v praxi s pribúdajúcim vekom maloletých bežne dochádza k viacnásobnému zvyšovaniu výživného, čo by v tomto konkrétnom jeho prípade znamenalo niekoľkonásobné zvýšenie výživného v budúcnosti, ktoré už je teraz podľa neho pomerne vysoké. Otec má za to, že v danom konaní bolo jedinou „spornou“ otázkou určenie výživného a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o tom vôbec neodôvodnil, neuviedol vyčerpávajúcu a presvedčivú argumentáciu správnosti jeho rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností v odvolaní otec žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
12. Matka sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že nesúhlasí s tvrdeniami otca, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd podľa nej jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty. Matka uviedla, že otec v konaní nerozporoval žiadne konkrétne položky nákladov na maloleté deti ani nenavrhol nijaké ďalšie dokazovanie, napriek tomu, že uvedenú možnosť mal. Na základe doložených podkladov otca je podľa nej zrejmé, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletých detí v určenej výške stanovenej súdom. Manželka podotkla, že otec maloletých detí už teraz nerešpektuje vykonateľný výrok rozsudku o výške výživného, keďže v mesiaci október zaplatil namiesto 400,- € len sumu 230,- €. Neobstojí podľa nej ani slovné tvrdenie manžela, že si prenajíma 4- izbový byt, z dôvodu väčšieho priestoru pre pobyt maloletých detí, nakoľko sa o deti nezaujíma a neprejavuje záujem o ich výchovu a starostlivosť. Tiež poukázala na skutočnosť, že tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie, otec poberá daňový bonus na deti vo výške 90,- €, ktoré si ponecháva pre vlastné potreby. Tiež podotkla, že otcovi maloletých bol vyplatený príspevok za narodenie detí vo výške 600,- € zamestnávateľom, ktoré si tiež nechal pre vlastné potreby. Manželka uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 462,50 €, pričom mesačné náklady na bývanie predstavujú 230,- € mesačne a nie je v jej schopnostiach a možnostiach vykonávať inú prácu, za ktorú by dostávala odmenu, aby navýšila rodinný rozpočet, nakoľko všetok svoj čas venuje výchove a starostlivosti o ich spoločné deti. Na základe uvedených skutočností matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. mája 2022 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli matka, otec, právny zástupca otca a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.
14. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloleté deti, s poukazom na výdavky maloletých detí t.č., ako aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
15. Otec v rámci svojho odvolania namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený, hlavne pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti s tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci. V rámci svojich námietok otec zdôraznil, že matka nepreukázala riadne výdavky na maloleté deti, a preto sumu určeného výživného považuje za neprimeranú aj s ohľadom k jeho príjmu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že matka v rámci svojho návrhu, ako aj v konaní pred súdom riadne vyčíslila konkrétne výdavky na maloleté deti, ktoré v celkovom súhrne predstavujú sumu cca 320,- € mesačne na jedno maloleté dieťa. V rámci týchto výdavkov boli zohľadnené výdavky na stravu, oblečenie, obuv, hygienu, dojčenské mlieko, plienky, hračky a pomerné náklady na bývanie. Pokiaľ ide o námietku otca týkajúcu sa nepreukázania týchto výdavkov odvolací súd udáva, že matka nie je povinná preukazovať dokladmi o zaplatení oblečenia, obuvi, dojčenského mlieka, plienok tieto výdavky na maloleté deti. Spor o výživné, respektíve spor o určenie výživného nie je účtovným sporom, v rámci ktorého je potrebné zdokladovať nákup konkrétneho tovaru. Odvolací súd zdôrazňuje, že cena jednotlivých tovarov a služieb vrátane ceny potravín je všeobecne známa vec, ktorú netreba samostatne dokazovať, a preto súd posudzuje iba primeranosť vyčíslenia jednotlivých výdavkov na to-ktoré dieťa, a to s ohľadom na vek dieťaťa, ako aj špeciálne a individuálne potreby toho - ktorého dieťaťa. V tomto konkrétnom prípade matka vyčíslila výdavky na maloleté deti primerane a s takto vyčíslenou výškou výdavkov je možné sa stotožniť. V tomto prípade pre určenie výživného vo výške 200,- € na jedno maloleté dieťa zohrala roľu okrem iného aj skutočnosť, že matka venuje maloletým deťom 90% svojej starostlivosti, plnohodnotne sa deťom venuje a taktiež skutočnosť, že otec napriek tomu, že sa dobrovoľne rozhodol vstúpiť do manželského zväzku, že dobrovoľne spolu s manželkou absolvovali asistovanú reprodukciu, nepristúpil k tomuto kroku dostatočne zodpovedne, a to aj z dôvodu, že výdavky otca spojené s nájmom 4- izbového bytu, ktoré otec uhrádza vo výške 540,- € mesačne, považuje odvolací súd za nadštandardnú položku otca, ktorú nemusí vynakladať, nakoľko si môže zabezpečiť ubytovanie aj v nižšom štandarde. V tomto prípade súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec je mladý, 36- ročný muž, bez zdravotných problémov, ktorý si popri svojom pravidelnom príjme netto vo výške 1.200,- € mesačne, dokáže privyrobiť sumu cca od 300,- do 500,- € mesačne. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu taktiež zohľadnil, že otec vlastní motorku, ktorú si kúpil za sumu cca 3.500,- €, pričom aj tento výdavok je možné považovať za nadštandardný. Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli rozhodujúce pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ktorú súd prvej inštancie správne ustálil vo výške 200,- € mesačne, a to s ohľadom na výdavky maloletých detí, s ohľadom na osobnú starostlivosť matky, s ohľadom na schopnosti a možnosti otca dosahovať vyšší príjem, ako aj s ohľadom na niektoré nadštandardné výdavky otca, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd nestotožnil s námietkami otca uvedenými v rámci podaného odvolania
a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v napadnutom výroku o výživnom potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
16. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci O. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).