Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci žalobcov: 1/ I. J., nar. XX.X.XXXX, 2/ Mgr. K. J., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E., C. XXXX/XX, zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Pribinova 20, Bratislava, proti žalovanému: N. J. ATM - STAV, Ladislava Novomeského 998/5, Hlohovec, IČO: 37 252 461, zastúpený advokátom: Mgr. Vojtech Budaváry, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, o zaplatenie 10.356,66 eur, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -123 zo dňa 28.6.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , a , , , a a .

3. Súd prvej inštancie vychádzal z nesporného, že „medzi stranami sporu došlo dňa 17.07.2018 k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola výstavba 4-izbového samostatného dvojpodlažného rodinného domu v rozsahu bližšie špecifikovanom v bode 9. odôvodnenia rozsudku. V danom prípade išlo s poukazom na predmet zmluvy nepochybne o zhotovenie veci na zákazku v zmysle ustanovení a nasl. , nakoľko povinnosťou zhotoviteľa bolo vykonať dielo podľa objednávky objednávateľov, pričom výsledkom činnosti zhotoviteľa bol vznik novej veci, ktorá má vecný - materiálny charakter. Žalovaný sa zaviazal zhotoviť vec, v danom prípade vystavať 4-izbový samostatný dvojpodlažný rodinný dom do štádia hrubá stavba, a žalobcovia sa zaviazali za zhotovenú vec zaplatiť cenu. Uzavretá zmluva o zhotovení veci na zákazku má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalovaný ako dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, pričom žalobcovia ako spotrebitelia nekonali pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti ( a nasl. ). V zmysle zmluvy o dielo bol žalovaný povinný dielo vykonať najneskôr do 31.10.2018 a najneskôr v tento deň ho aj odovzdať žalobcom. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške 41.509,67 Eur, pričom 1. splátku vo výške 9.709,67 Eur zaplatili žalobcovia žalovanému pri podpise tejto zmluvy (čo bolo v konaní rovnako nesporné), 2. splátka vo výške 14.000 Eur bola splatná po dokončení výstavby múrov,

stropnej dosky (šalovanie, armovanie, betonáž), komín, 3. splátka vo výške 13.600 Eur bola splatná po dokončení strechy a 4. splátka vo výške 4.200 Eur po dokončení hrubej stavby rodinného domu. Náklady spojené s pripojením rodinného domu k príslušným distribučným sieťam (elektrická energia, voda, kanalizácia, slaboprúd, atď.) neboli súčasťou dohodnutej ceny za vykonanie diela. Pre prípad omeškania sa zhotoviteľa s odovzdaním diela bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,05 % z celkovej ceny diela za každý aj začatý deň omeškania. Medzi stranami bolo rovnako nesporné, že dielo nebolo vykonané a odovzdané včas, za čo si žalobcovia uplatnili v tomto konaní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.356,66 Eur, t. j. 0,05 % z celkovej ceny diela vo výške 41.509,67 Eur, a to odo dňa 01.11.2018 (deň nasledujúci po dni, kedy malo byť dielo najneskôr vykonané a odovzdané) do 14.03.2020, ktorý nárok si žalobcovia uplatnili voči žalovanému aj výzvou zo dňa 13.03.2020. Žalobcovia sa snažili preukázať, že žalovaný bol v omeškaní s odovzdaním diela, keď dielo neodovzdal riadne a včas ani po viacnásobných výzvach, pričom žalobcovia si splnili všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo a žalovanému poskytovali všetku potrebnú súčinnosť. Žalovaný sumu uplatňovanú žalobcami v tomto konaní odmietal zaplatiť, keď k porušeniu povinností malo prísť práve na strane žalobcov v dôsledku neposkytnutia dostatočnej súčinnosti, a to nezabezpečenia prívodu vody na stavenisku (na čo boli žalobcovia opakovane vyzývaní), ako aj neposkytnutia finančných prostriedkov (druhej splátky, resp. jej primeranej časti) na doplatenie vykonaných prác, z ktorého dôvodu žalovaný odo dňa 21.05.2019 nemohol pokračovať v realizácii diela. Pre prípad, že by bol nárok žalobcov dôvodný, si žalovaný voči žalobcom započítal existujúcu a splatnú pohľadávku vo výške 6.667,88 Eur za práce vykonané v rozsahu uvedenom v stavebnom denníku a v súlade so zmluvou o dielo (ktoré práce boli vykonané v celkovej sume 16.377,50 Eur, pričom žalobcovia uhradili žalovanému len prvú splátku v sume 9.709,67 Eur), ako aj pohľadávku vyplývajúcu z nároku na zmluvnú pokutu porušením povinností žalobcov v zmysle čl. VIII. ods. 2 zmluvy o dielo a pohľadávku primeranej náhrady za zdržanie diela v zmysle ust. . Vecne argumentoval tým, že žalovaný nevykonal a neodovzdal dielo v termíne podľa zmluvy do 31.10.2018, a to práve z dôvodov na strane žalobcov. Žalobcom sa nepodarilo preukázať, že žalovaný nevykonal dielo riadne a včas napriek tomu, že žalobcovia poskytovali žalovanému všetku potrebnú súčinnosť, pričom nedošlo ani k naplneniu žiadnej z okolností vylučujúcich zodpovednosť žalovaného za omeškania s vykonaním a odovzdaním diela podľa čl. III. bodu 4 písm. a) až h) zmluvy o dielo. Práve naopak, žalovaný preukázal, že ako zhotoviteľ vykonával dielo riadne a s odbornou starostlivosťou, pričom v realizácii diela mu bránili prekážky na strane žalobcov, ktorí na stavenisku nezabezpečili trvalý alebo dočasný prívod vody, bez ktorého nebolo možné práce na stavenisku vykonávať bez toho, aby dielo bolo vykonávané v súlade s právnymi predpismi a technickými normami tak, ako to ustanovuje , čo by mohlo mať v konečnom dôsledku za následok vznik zodpovednosti žalovaného za vady diela. Z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, predovšetkým zo stavebného denníka (záznamy zo dňa 18.07.2018, 24.07.2018, 02.08.2018, 04.08.2018, 07.08. 2018, 25.08.2018, 26.08.2018, 04.03.2019, 20.05.2019), ako aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 09.05.2019 a zo dňa 17.06.2019, jednoznačne vyplýva, že žalovaný opakovane vyzýval žalobcov na zabezpečenie prívodu vody na stavenisku, v dôsledku čoho bol nútený meniť aj technologický postup (viď záznam v stavebnom denníku zo dňa 02.08.2018), pričom upozorňoval žalobcov ako objednávateľov, že nie je v omeškaní s vykonaním diela, pokiaľ objednávatelia včas a riadne neposkytnutú zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť (viď záznam v stavebnom denníku zo dňa 04.08.2019). Z dôvodu nedoriešenia prípojky vody žalovaný dňom 20.05.2019 prerušil stavebné práce. Neobstojí tu obrana žalobcov, že strany sporu konzultovali aj skutočnosť, že žalovaný v prípade potreby nedostatku vody zabezpečí IBC kontajner, čo sa však neuskutočnilo, ktoré tvrdenie žalovaný účinne poprel. Zo zmluvy o dielo, ani z obsahu ostatných listinných dôkazov, totiž nevyplýva, že by žalovaný takúto povinnosť mal. V zmysle čl. XI. bodu 4. zmluvy o dielo zmeny a doplnky k tejto zmluve sa môžu vykonať len so súhlasom oboch zmluvných strán, a to formou písomných dodatkov. V konaní však bolo nesporné, že k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo neprišlo, preto súd nemal preukázané, že žalovaný mal povinnosť zabezpečiť na stavenisku IBC kontajner. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na čl. VI. bod 6. zmluvy o dielo, podľa ktorého súčasťou dohodnutej ceny za vykonanie diela neboli náklady spojené s pripojením rodinného domu k distribučný sieťam, najmä, nie však výlučne, elektrická energia, voda a kanalizácia, slaboprúd, atď. Čo sa týka čestného prehlásenia K. L., toto potvrdzuje stranami sporu nepopreté tvrdenie, že na jeho pozemku bol pre potrebu žalobcov odoberať vodu namontovaný podružný vodomer, a to aj za účelom získania stavebného povolenia. Z čestného prehlásenia však nevyplynulo, že by voda z

vodovodnej prípojky p. L. bola aj odoberaná. Žalovaný sa k dôvodom nemožnosti stáleho užívania vody na zhotovenie diela prostredníctvom podružného vodomeru u p. L. podrobne vyjadril aj v podaní zo dňa 22.01.2021, ktoré tvrdenia neboli zo strany žalobcov popreté. Naopak, pravdivosť jeho tvrdení preukazuje aj e-mailová komunikácia zo dňa 09.05.2019, v ktorej žalovaný žiadal žalobcov o doriešenie vody so susedom, ktorého on nezastihol, ale je to pán, u ktorého je namontovaný pre žalobcov vodomer. Pokiaľ žalobcovia poukazovali aj na e-mail zo dňa 09.05.2019, v ktorom žalovaný priznával svoje zdravotné problémy, v dôsledku čoho nemohol vykonávať práce na stavbe, čo podľa žalobcov nezbavuje žalovaného zodpovednosti za omeškanie s vykonaním diela, súd považuje tieto tvrdenia žalobcov za irelevantné, a to najmä s poukazom na ďalší e-mail zo dňa 17.06.2019, v ktorom žalovaný opätovne poukazuje na nedoriešenie vody na stavbe, ako aj záznam v stavebnom denníku zo dňa 20.05.2019, podľa ktorého zo strany objednávateľov nebola doriešená trvalá alebo dočasná prípojka vody. Neobstojí ani tvrdenie žalobcov (v rámci repliky), že žalovaný v stavebnom denníku síce často uvádza svoju žiadosť a výzvy na prívod vody, avšak žalobcom táto požiadavka nebola nikdy prednesená (viď e-mailová komunikácia). Pokiaľ ide o stavebný denník, ktorý žalobcovia považovali za účelovo vytvorený pre účely súdneho konania, súd sa v danom prípade stotožňuje s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého povinnosť viesť stavebný denník vyplýva žalovanému nielen zo o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ale i z čl. III. bodu 6. zmluvy o dielo, podľa ktorého stavebný denník musí byť v priebehu pracovného času na stavbe trvale prístupný. Žalovaný do konania stavebný denník s vykonanými záznamami predložil, a preto, ak žalobcovia spochybňovali vedenie stavebného denníka a prístup k nemu, bolo na žalobcoch uniesť dôkazné bremeno opaku. Vzhľadom na uvedené nemal súd za preukázané, že by k odovzdaniu diela riadne a včas neprišlo z dôvodov na strane žalovaného. Súd je toho názoru, že žalovaný (zhotoviteľ) bol ochotný dielo vykonať, avšak mu v tom zabránili okolnosti na strane žalobcov (objednávateľov), ktorý mu neposkytli potrebnú súčinnosť, čo malo za následok predlžovanie prác na diele. A ak dielo nebolo vykonané z dôvodov na strane žalobcov bez ohľadu na to, či žalobcom bránili prekážky nimi zavinené alebo nezavinené, tieto okolnosti nemožno pričítať na ťarchu žalovanému. Nakoľko súd ustálil, že k odovzdaniu diela riadne a včas nedošlo z dôvodov na strane žalobcov, ktorí nepreukázali, že žalovanému na zhotovenie diela poskytli dostatočnú súčinnosť, súd žalobu vo výroku I. tohto rozsudku ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol. Okrajovo súd uvádza, že je nelogické, aby pokiaľ boli žalobcovia názoru, že dielo nebolo vykonávané a odovzdané riadne a včas z dôvodov na strane žalovaného, zotrvávali v zmluvnom vzťahu naďalej a nevyužili možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo už skôr, keď v čase, keď dielo malo byť už dávno odovzdané, sa realizácia diela nachádzala v štádiu, kedy bolo potrebné zaplatiť ešte len druhú splátku z celkového počtu štyroch splátok. Z dôvodov uvedených vyššie sa súd potom nezaoberal ani ďalšími tvrdeniami strán sporu, pokiaľ ide o nezaplatenie druhej splátky ceny diela, resp. jej primeranej časti. Súd však poukazuje na ust. vetu druhú , kedy zákon predpokladá možnosť poskytnutia primeraných preddavkov v prípade, že sa dielo vykonáva po častiach alebo vykonanie diela vyžaduje značné náklady. V prípade, že takýto predpoklad nastane, je zhotoviteľ oprávnený na primerané preddavky už počas vykonávania diela. Keďže zákon priamo takéto právo zhotoviteľovi priznáva, môže sa poskytnutia preddavkov domáhať aj súdnou cestou, pričom predpokladom úspešnosti by bolo preukázanie, že ide o dielo vykonávané po častiach, alebo naplnenie predpokladu, že vykonanie diela si vyžaduje značné náklady. Splatnosť primeraných preddavkov síce v zákone nie je obsiahnutá, bude teda aplikovaná všeobecná úprava podľa a objednávateľ bude povinný preddavok zaplatiť na výzvu zhotoviteľa deň po tom, ako o to požiadal, prípadne v lehote, ktorú zhotoviteľ určil. Možno teda konštatovať, že aj z dôvodu neposkytnutia druhej splátky ceny diela (hoci podľa zmluvy o dielo bola splatná až po dokončení múrov, stropnej dosky (šalovanie, armovanie, betonáž) a komína), resp. jej primeranej časti, ktorú žalovaný požadoval od žalobcov vzhľadom na nepopretý rozsah vykonaných prác v sume prevyšujúcej uhradenú prvú splátku ceny diela (16.377,50 Eur oproti sume 9.709,67 Eur), keď je zjavné, že v danom prípade bolo dielo vykonávané po častiach a vykonanie diela si vyžadovalo značné náklady, sa dostali žalobcovia do omeškania s poskytnutím súčinnosti žalovanému, z ktorého dôvodu je rovnako uplatňovaný nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty nedôvodný. Naviac súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo podaním zo dňa 02.03.2020 (čo vyplýva z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.03.2020), súd sa opätovne stotožňuje s tvrdením žalovaného, že v tomto kontexte došlo k zrušeniu zmluvy o dielo z dôvodu odstúpenia a žalobcom vznikla povinnosť vrátiť žalovanému to, čo od neho získali vykonaním stavených prác, najmä tých, ktoré neboli pokryté z prvej splátky ceny diela uhradenej žalobcami žalovanému, tzv. vzájomná reštitučná

povinnosť ( , podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal). Ide o synalagmatický záväzok žalobcov voči žalovanému, preto boli povinní uvedené zohľadniť aj pri koncipovaní žaloby, pričom nebolo sporné, že žalovaný vykonal rozsah stavebných prác o celkovej sume 16.377,50 Eur. Žalovaný podporne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 26.02.2009. Záverom súd uvádza, že to, či prípadné uzatvorenie dodatku k zmluve iniciovali žalobcovia alebo žalovaný, alebo zisťovanie, kto vyvíjal iniciatívu k spoločnému rokovaniu, bolo pre posúdenie veci irelevantné, preto súd nepovažoval za potrebné sa ďalej týmito tvrdeniami ďalej zaoberať. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd vo výroku II. rozsudku priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu“.

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v plnom rozsahu. Žalobcovia majú za to, že sú dané odvolacie dôvody podľa , , , a . S odôvodneným súdu sa žalobcovia absolútne nestotožňujú, pričom rozhodnutie považujú za nesprávne. Rozsudok súdu je založený najmä na domnelých nepreukázaných tvrdeniach, v zmysle ktorých sa spochybňuje nárok žalobcov na úhradu zmluvnej pokuty podľa Zmluvy o dielo zo dňa 17.07.2018 a to neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcov na zabezpečenie vody na stavenisku a nedoplatenie vykonaných prác zo strany žalobcov. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že sa so žalobcami snažil rokovať, no bezúspešne; opak je však pravdou. Žalovaný a takisto súd vôbec neberie do úvahy skutočnosť, že práve žalobcovia sa snažili so žalovaným rokovať a kontaktovať ho, aby stavbu dokončil. Za účelom preukázania týchto skutočností žalobcovia predložili dôkazy - Výzva na ukončenie diela 1 a 2. Žalovaný takisto zavádzal aj vo vzťahu k tvrdeniam, že sa snažil rokovať so žalobcami; jediné rokovanie ktoré bolo, bolo vyvolané zo strany žalobcov a uskutočnilo sa dňa 19.2.2019. Na tomto spoločnom stretnutí sa strany sporu dohodli že žalovaný ako zhotoviteľ vypracuje dodatok k Zmluve, avšak tento dodatok nebol vypracovaný, a to aj napriek urgenciám žalobcov. Pre doplnenie je potrebné uviesť, že žalobcovia sa so žalovaným nevedeli spojiť ani telefonicky, nakoľko neodpovedal na žiadne hovory; súčasťou súdneho spisu je stručný výpis volaní, ktoré boli uskutočnené na telefónne číslo žalovaného, zoznamy hovorov predstavujú prevažne hovory zrealizované zo strany žalobcov. Všetky hovory zrealizované na uvedené číslo žalovaného boli vykonané v snahe dohodnúť spoločný postup pri predĺžení prác na diele, v snahe poskytnúť súčinnosť a uzatvoriť dodatok k Zmluve. Súd v odôvodnení rozsudku len stroho skonštatoval, že zo zoznamu volaní je zrejmá komunikácia medzi stranami sporu, vrátane dĺžky jej trvania. Uvedenými tvrdeniami sa súd absolútne nezaoberal, pričom je povinnosťou súdu dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Žalobcovia považujú za potrebné uviesť, že tvrdenia týkajúce sa neposkytnutia súčinnosti spočívajúcej v zabezpečení vody na stavenisku nie sú pravdivé, napriek tomu, že si tieto tvrdenia súd osvojil. Už pri vybavovaní stavebného povolenia bolo potrebné dokladovať napojenie na vodovod, toto bolo vyriešené dohodou s p. L., u ktorého práve z tohto dôvodu (nevyhnutnosti vydania stavebného povolenia) žalovaný namontoval na vodovodnú prípojku p. L. dva vodomery (jeden pre účely staveniska a jeden pre suseda). Je potrebné takisto uviesť, že strany sporu spolu konzultovali aj skutočnosť, že žalovaný v prípade potreby nedostatku vody zabezpečí IBC kontajner, čo sa však neuskutočnilo. Žalobcovia uvádzali, že to bol práve žalovaný, ktorý pripravil zmluvu na výstavbu domu, navrhol splátky, navrhol termíny dokončenia jednotlivých etáp výstavby, navrhol zmluvnú pokutu pri omeškaní a nakoľko je vlastníkom pozemku v Záhorskej Bystrici časť Podkerepušky ulica č. 8 (čiže na rovnakej ulici) č. parcely: 3368/1 a je účastníkom č. 9 zmluvy o dielo vodovod ZB, veľmi dobre vedel, že nie je iná možnosť odberu vody ako od p. L., ktorý sa zaviazal čestným prehlásením vodu na stavbu poskytnúť a pre tento účel dokonca sám namontoval u p. L. vodomer. Žalobcovia preto nerozumejú odôvodneniu súdu, z akých dôkazov a tvrdení vychádzal, keď uviedol, že žalobcovia si nesplnili svoju povinnosť poskytovať svoju povinnosť zabezpečiť vodu na stavenisku. Žalovaný nepreukázal, žeby voči žalobcom inicioval uzatvorenie dodatku k Zmluve. Je potrebné opakovane uviesť, čo preukazujú aj priložené dôkazy, že práve žalobcovia vyzývali žalovaného na uzatvorenie dodatku k zmluve (napr. aj na stretnutí z februára 2019), o čom takisto svedčí aj množstvo

výziev a neprijatých hovorov. Nemožnosť dohodnúť sa preto nebola spôsobená konaním žalobcov alebo ich neprístupnosťou, ale práve v dôsledku neposkytnutia súčinnosti na strane žalovaného. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobcov vyzýval na uzatvorenie dodatku k Zmluve. Žalobcovia považujú konštatovanie súdu za nesprávne. Žalobcovia poukazujú na článok VI. bod 3 Zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nárok žalovaného na úhradu druhej splátky ceny diela vznikol za predpokladu, že došlo k vykonaniu uvedených prác na diele. Uvedené žalovaný počas celého súdneho konania nepreukázal. Je potrebné uviesť, že žalovaný žalobcom nepreukázal, v akých konkrétnych prácach na diele spočívala „časť vykonaného diela“, za ktorú vystavil faktúru. Žalobcovia žalovaného opakovane vyzývali na preukázanie a písomné uvedenie časti vykonaných prác riadne aj do faktúry, viď napr. emailová komunikácia zo dňa 16.7.2019. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o úhradu časti vykonaného diela, žalobcovia boli ochotní určitú sumu uhradiť, avšak na základe preukázateľného písomného potvrdenia žalovaného, čo sa však nestalo. Žalovaný nedokázal vytvoriť žiaden písomný dokument, z ktorého by vyplývala vyčíslená časť prác na diele, ktoré už boli zo strany žalovaného vykonané. Pokiaľ sa jedná o stavebný denník, ten sa žalobcom nedostal nikdy do rúk a ani ho na stavbe nikdy nevideli. Podľa názoru žalobcov stavebný denník nebol nikdy na stavbe prítomný, pričom listinný dôkaz predložený v tomto konaní považuje žalobca za účelovo vytvorený len pre účely tohto konania. V stavebnom denníku často uvádza žalovaný svoju žiadosť a výzvy na trvalý prívod vody, avšak žalobcom táto požiadavka nebola nikdy prednesená. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobcov viacnásobne vyzýval na poskytnutie súčinnosti, počas celého súdneho konania nepreukázal, že stavebný denník sa na stavbe v tom čase nachádzal, prípadne nepreukázal skutočnosť (a to či už prostredníctvom mailovej komunikácie, sms, mms správ), že žalobcov vyzýval na poskytnutie akejkoľvek potrebnej súčinnosti. Žalobcovia naopak poukazujú v tomto kontexte aj na nesplnenie si povinnosti žalovaného viesť a mať stavebný denník na stavbe nepretržite k dispozícií. Stavebný denník bol napísaný len pre účely súdneho konania. Zo stavebného denníka zo dňa 18.07.2018 vyplýva, že na stavbe nie je elektrická energia, ale zmluva o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti dokazuje pravý opak a to, že elektromer bol namontovaný dňa 29.6.2018. V odôvodnení rozsudku súd uvádza, že: „Žalobcovia nezadovážili ani elektrickú prípojku, žalovaný za vykonanie montáže elektromerovej skrinky uhradil 250 Eur na vlastné náklady, čo vyplýva i zo záznamu v stavebnom denníku zo dňa 18.07.2018“. Žalobcovia zároveň súdu dokladajú prehľad teplôt v danom období, z ktorého nepriamo vyplýva, že denník bol vytvorený spätne, keďže ani len teploty v uvedený deň nesedia. Na začiatku stavebného denníka ku dňu 18.7.2018 je uvedené, že materiál bude dodaný 31.7.2020. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že stavebný denník bol vypracovaný spätne, keďže zmluvu o dielo zmluvné strany uzavreli dňa 17.07.2018, pričom žalovaný bol povinný vykonať dielo najneskôr do 31.10.2018. Logicky, prečo potom žalovaný v denníku konštatoval, že materiál bude dodaný až v roku 2020? Ako to mohol vedieť, že to bude až o 2 roky? Vo vzťahu k omeškaniu ako podstatnému porušeniu povinnosti na strane žalovaného si žalobcovia dovoľujú poukázať na podstatnú skutočnosť, a to zápis žalovaného v stavebnom denníku zo dňa 12.12.2018, kde žalovaný nepriamo sám uvádza, že je v omeškaní so zhotovením diela, a to už v lehote 1,5 mesiaca. Dokončenia diela malo byť zrealizované do 31.10.2018, avšak žalovaný podľa zápisu v stavebnom denníku, dňa 12.12.2018 ešte len vykonáva betonáž železobetónovej dosky. S tvrdením žalobcov, že stavebný denník bol vytvorený len pre účely tohto súdneho konania sa súd absolútne nevysporiadal, len si stroho osvojil konštatovanie žalovaného. Žalobcovia majú zato, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia majú zato, že zmluva o dielo je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, preto súd mal v uvedenom konaní vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zároveň žalobcovia uvádzajú, že v návrhu na pokračovanie v konaní navrhovali výsluch strany sporu a to žalovaného, preto nie je pravdou tvrdenie súdu, že žalobcovia výsluch strany sporu nenavrhli. Zmluva o dielo jednoznačne definovala, kedy je ktorá splátka splatná, pričom je nevyhnutné uviesť, že druhá splátka v zmysle zmluvy o dielo nebola splatná, pričom napriek tomu žalobcovia boli ochotní „preddavok“ uhradiť, avšak žalovaný im v tomto smere neposkytol súčinnosť. Je potrebné uviesť, že žalovaný žalobcom nepreukázal, v akých konkrétnych prácach na diele spočívala „časť vykonaného diela“, za ktorú vystavil faktúru. Žalobcovia žalovaného opakovane vyzývali na preukázanie a písomné uvedenie časti vykonaných prác riadne aj do faktúry. Žalobcovia považujú za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť

základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.03.2003 sp. zn. ), súd má v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. ), súd je povinný odôvodnenie formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.06.2008 sp. zn. ), pri odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil záver, ale aj vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp. zn. . Napadnuté rozhodnutie tieto úvahy súdu neobsahuje, je podľa názoru žalobcov nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, a teda nezákonné. Žalobcovia sú názoru, že prezentovaný právny názor súdu trpí objektívnym nedostatkom odôvodenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú objektívnym nedostatkom odôvodenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala, o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie. Odôvodnenie právneho názoru súdu v napadnutom rozsudku preto žalobcovia považujú za objektívne nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, aj argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Žalobcovia navrhujú odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania alebo zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a vecne správny, súd podrobne odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a tiež jednoznačne uviedol, na základe akých (listinných) dôkazov tieto skutočnosti považovať za preukázané. Súd na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že žalovaný preukázal, že ako zhotoviteľ vykonával dielo riadne a s odbornou starostlivosťou, pričom v realizácii diela mu bránili prekážky na strane žalobcov, ktorí na stavenisku nezabezpečili trvalý alebo dočasný prívod vody, bez ktorého nebolo možné práce na stavenisku vykonávať bez toho, aby dielo bolo vykonávané v súlade s právnymi predpismi a technickými normami tak, ako to ustanovuje . Súd mal z viacerých listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný opakovanie vyzýval žalobcov na zabezpečenie prívodu vody na stavenisko, v dôsledku čoho bol nútený meniť aj technologický postup. Nakoľko súd ustálil, že k odovzdaniu diela riadne a včas nedošlo z dôvodov na strane žalobcov, ktorí nepreukázali, že žalovanému na zhotovenie diela poskytli dostatočnú súčinnosť, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovia vo svojom odvolaní vo všeobecnosti poukazujú na viaceré odvolacie dôvody, avšak z obsahu ich odvolania nevyplývajú bližšie skutočnosti alebo argumentácia, na aký konkrétny postup súdu žalobcovia poukazujú. Skutočnosť, že sa žalobcovia s odôvodnením rozhodnutia absolútne nestotožňujú, dostatočne neodôvodňuje záver o tom, že ho považujú za nesprávne. Z vykonaných dôkazov je nepochybné, že žalovaný so žalobcami komunikoval, a rovnako ich opakovane vyzval na zabezpečenie prívodu vody na stavenisko. Žalobcovia ďalej na strane 4 odvolania znova nepravdivo tvrdia, že dodatok, ktorý mal žalovaný vypracovať k zmluve, nebol vypracovaný, a to aj napriek urgenciám žalobcov. Žalobca v e-mailovej komunikácii zo dňa 04.03.2019 poukazuje na skutočnosť, že dodatok bol žalobcom doručený. Žalobcovia považovali dodatok za nekompletný z dôvodu neuvedenia postupu prác. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že to boli práve žalobcovia, ktorí robili obštrukcie, odmietali si plniť svoje zmluvné povinnosti, a preto neposkytli žalovanému dostatočnú súčinnosť. To rovnako platí aj vo vzťahu k úhrade druhej splátky ceny diela vo výške 14.000 eur po dokončení výstavby múrov, stropnej dosky (šalovanie, armovanie, betonáž), komína. Na jednej strane žalobcovia uvádzajú, že nárok žalovaného na úhradu druhej splátky ceny diela vznikol za predpokladu, že došlo k vykonaniu uvedených prác na diele. Na strane druhej musia byť žalobcom známe skutočnosti vyplývajúce z odporu ako aj stavebného denníka, a to že k 20.05.2019 boli na stavbe vymurované obvodové múry, osadené preklady nad oknami, dverami, zašalovanie žb dosky - I. N.P. s podperami, šalovanie podvážkami, šalovanie prievlakov, armovanie prievlakov a žb dosky, obmúrovanie žb dosky, betonáž žb dosky, obšalovanie žb dosky a prievkladov, odvoz debnenia do peri, vymurovanie pomernej časti obvodového muriva II. N.P., vymurovanie priečok I. N.P - spálňa, vymurovanie priečom I. N.P. - kúpelňa. Vykonanie týchto prác žalobcovia nikdy nepopreli, pretože ich bolo možné skontrolovať priamo na stavbe.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.01.2021 poprel tvrdenia žalobcov, že so žalobcami komunikoval o zabezpečení IBC kontajnera, a napriek tomu žalovaní bez akéhokoľvek preukázania tejto skutočnosti poukazujú na toto tvrdenie ako na fakt. Tvrdenia žalobcov, že sa im stavebný denník nedostal nikdy do rúk a ani ho na stavbe nikdy nevideli, predstavuje účelové a ničím nepodložené tvrdenie. Žalobcovia nenavrhli k preukázaniu tejto skutočnosti žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie preto správne zhodnotil, že žalobcovia neuniesli v tejto otázke dôkazné bremeno. Vo vzťahu k námietke žalobcov, ktorá sa týkala nevykonania dôkazu (výsluchu žalovaného), pretože žalovaný vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu dodatočne upustil od vykonania tohto dôkazu. Žalovaný podotýka, že podľa nie je povinnosťou súdu takýto dôkaz vykonať, ide len o oprávnenie súdu vyjadrené slovným spojením „môže vykonať“. Okrem toho platí zásada kontradiktórnosti konania, a nie je obvyklé, aby strana sporu trvala na vykonaní dôkazu, ktorý sama nenavrhla. Súd prvej inštancie rozsiahlo a obšírne odôvodnil rozsudok, pričom sa dôkladne venoval všetkým aspektom úvah, ktoré ho viedli k rozhodnutiu v jeho výrokovej časti. Podľa žalovaného niet najmenších pochybností, že rozsudok bol presvedčivo odôvodnený, a to nielen uvedením všetkých relevantných skutkových okolností, ich hodnotenia, ale aj právneho posúdenia veci. Preto sú námietky žalobcov v tomto smere zjavne neopodstatnené. Žalovaný navrhuje súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcov voči žalovanému v sume 10.356,66 eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty dohodnutej v článku III. bod 4 písm. a) - h) zmluvy o dielo. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcov je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

8. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne podstatné logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( ), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami sa žiada doplniť nasledovné:

9. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcov bol nesúhlas s postupom súdu prvej inštancie, ktorý považoval nárok žalobcov za neopodstatnený z dôvodu, že žalobcovia neposkytli žalovanému súčinnosť spočívajúcu v nezabezpečení vody na stavenisku na ktorom žalovaný vykonával predmetné dielo. Súd prvej inštancie mal za to, že k omeškaniu žalovaného s odovzdaním diela nedošlo z dôvodov na strane žalobcov, ktorí nepreukázali, že žalovanému na zhotovenie diela poskytli súčinnosť.

10. Podľa k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

11. Neexistencia omeškania dlžníka nastane, hoci k faktickému plneniu jeho záväzkových povinností nedôjde, ak dlžník poskytne plnenie riadne a včas, avšak veriteľ ponúkané plnenie neprijme alebo neposkytne dlžníkovi súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Pod ponukou plnenia sa rozumie ochota a pripravenosť plniť; to platí najmä pre hodnotenie plnenia, ktoré spočíva vo výkonoch. Na strane veriteľa zákon predpokladá, že veriteľ včasné a riadne ponúknuté plnenie prijme a v prípade, že na plnenie je potrebná jeho súčinnosť, je povinný dlžníkovi túto súčinnosť poskytnúť.

12. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie viedli i odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že k omeškaniu žalovaného so zhotovením diela došlo v dôsledku neposkytnutia potrebnej súčinnosti žalobcov pri zabezpečení prívodu vody na stavenisko. Žalobcovia tvrdili, že voda na stavbu bola zabezpečená už pri stavebnom povolení a to dohodou s p. Tanášim. Žalovaný podaním zo dňa 22.1.2021 sa podrobne vyjadril k dôvodom nemožnosti prívodu vody, ktoré tvrdenia žalobcovia účinne nepopreli, preto ich treba považovať v zmysle za nesporné. Podľa názoru odvolacieho súdu prívod vody na stavbu má pre zhotoviteľa diela zabezpečiť objednávateľ. Potreba vody je pre stavebnú činnosť v podobe budovania hrubej stavby rodinného domu nevyhnutnou, dodržanie technologických procesov vyžadujú dostatočný prívod vody. V danom prípade potrebná súčinnosť žalobcov spočívala v zabezpečení prívodu vody na stavbu, ktorá bola potrebnou za účelom vyhotovenia diela. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že takúto súčinnosť poskytli napojením na vodovod p. Tanášiho. Žalovaný špecifikoval dôvody pre ktoré takéto riešenie nebolo dostatočné. Bolo nesporné, že inú súčinnosť žalobcovia neposkytli.

13. Pokiaľ ide o okolnosti smerujúce k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo tieto nepovažoval odvolací súd za podstatné vo vzťahu k predmetu konania.

14. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že vzťah medzi stranami vyplývajúci zo zmluvy o dielo je vzťahom spotrebiteľským. Z povahy zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcami a žalovaným vyplýva, že sa jedná o vzťah spotrebiteľa a dodávateľa. K ochrane práv spotrebiteľa musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobcovia sa domnievajú, že im nebola zo strany súdu prvej inštancie poskytnutá dostatočná ochrana spotrebiteľa, avšak bližšie svoju odvolaciu argumentáciu v tejto súvislosti nerozvíjajú. Po preskúmaní veci ani odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v postupe v prejednávanej veci nezlučiteľnom s normami na ochranu spotrebiteľa.

15. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že žalobcovia v odvolaní namietali, že zápisy v stavebnom denníku týkajúce sa teplôt nesedia (k čomu dokladajú prehľad) a zápis ohľadom elektrickej energie zo dňa 18.7.2018 nie je pravdivý (k čomu dokladajú montáž elektromera), pričom takéto tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužili. Je nesporné, že žalobcovia v odvolacom konaní v rámci procesnej obrany uskutočnili nové skutkové tvrdenia, avšak novoty v odvolacom konaní sú prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

16. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť

a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobcovia pritom žiadne takéto dôkazy nepredložili a ani netvrdili, že ich prostriedok procesnej obrany spočívajúci v skutkovom tvrdení o zápisoch v stavebnom denníku z nejakých dôvodov nemohli použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetné skutkové tvrdenie žalobcov nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

19. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

20. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcami v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

22. Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia sa považuje procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

23. Inú vadu konania žalobcovia v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikovali. Žalobcami uvádzaný odvolací dôvod nebol naplnený.

24. Žalobcovia tvrdili naplnenie odvolacieho dôvodu v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia dôvodili, že navrhli vykonať výsluch strany sporu - žalovaného a v tejto súvislosti namietali tvrdenie súdu, že výsluch strany sporu nenavrhli. Dôkaz žiadali vykonať už v návrhu na pokračovanie v konaní. Odvolací súd sa oboznámil s uvedeným podaním odvolateľov, avšak takýto návrh sa v ňom nenachádza. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.6.2021 vyplýva, že žalobcovia návrhy na doplnenie dokazovania nemali a to ani potom ako splnomocnenec žalovaného upustil od návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného a až v záverečnej reči splnomocnenec žalobcov uviedol, že trvá na výsluchu žalovaného. Následne súd konštatoval, že výsluch nevykoná, pretože žalovaný od návrhu upustil. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne procesné pochybenie. Pokiaľ žalobcovia dôkaz výsluchom žalovaného včas nenavrhovali, súd prvej inštancie správne postupoval, ak takýto dôkaz nevykonal. Odvolací súd preto nepovažoval za opodstatnené naplnenie odvolacieho dôvodu podľa .

25. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil obsah listinných dôkazov vrátane stavebného denníka. Žalobcovia v odvolaní zopakovali argumentáciu, že stavebný denník nebol na stavbe nikdy prítomný, žalobcovia zastávajú názor, že žalovaný bol povinný preukázať, že denník sa na stavbe nachádzal, zápisy v stavebnom denníku týkajúce sa výzvy na poskytnutie potrebnej súčinnosti spochybnili. Odvolací súd poukazuje na bod 6. článku III. zmluvy o dielo týkajúci sa stavebného denníka. Súd prvej inštancie dôvodne vychádzal zo zápisov v stavebnom denníku týkajúce sa opakovaných výziev žalobcov na zabezpečenie prívodu vody, súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkami žalobcov týkajúce sa účelovosti vytvorenia stavebného denníka uvedené v bode 50. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

26. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, tak jednoznačne svedčia o tom, že k vykonaniu a odovzdaniu diela žalovaným nedošlo v dohodnutom termíne, pričom k omeškaniu žalovaného došlo z dôvodu okolností na strane žalobcov, ktorí riadne a včas neposkytli zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol daný, a preto správne súd žalobu zamietol. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalobcov vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach a v právnom posúdení za dostatočnú zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom.

27. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcov s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Žalobcovia v odvolaní vychádzajú z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robia z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa ich nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolacie námietky žalobcov ohľadne nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

28. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne (vrátane osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania) a preto odvolací súd s použitím ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).