Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/95/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Márie Dubcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: KM real estate, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 48 249 181, proti žalovanému: BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230, zastúpenému zástupcom MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, v konaní o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -446 zo dňa 11. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -446 zo dňa 11. mája 2021 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) prvým výrokom určil, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230 na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu KM real estate, s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 48 249 181 v podiele 1/1 a to k pozemku parc. CKN č. 908/2

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, k stavbe dom súp. č. XXX na pozemku parc. CKN č. 908/2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX evidovanom na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, pre k. ú. W., obec W., okres Žilina, ktorého vklad bol povolený dňa 31.10.2016 pod č. V 8592/2016, neexistuje. Výrokom o trovách konania rozhodol, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

2. Vo všeobecnosti okresný súd konštatoval, že pre platnosť právneho úkonu zákonná úprava v ust. určuje prejav vôle konajúceho smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pre platnosť právneho úkonu zákonná úprava vyžaduje náležitosti subjektu konajúceho, t.j. spôsobilosť na právne úkony, náležitosti vôle, ktorá musí byť skutočne daná, slobodná, vážna a bez omylu, náležitosti prejavu vôle ako zrozumiteľnosť, určitosť a dodržanie predpísanej formy právneho úkonu a náležitosť pomeru vôle a prejavu, ktoré musia byť v zhode a rovnako náležitosti predmetu, to znamená jeho možnosť a dovolenosť právneho úkonu.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v (ďalej aj len „“), , , , , , , , , okresný

súd žalobe vyhovel. Zmluva ako dvojstranný alebo viacstranný právny úkon vzniká konsenzom, t.j. úplnou a bezpodmienečnou akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy. Prijatím návrhu zmluvy v zmysle je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas.

4. Medzi stranami je nesporné, že navrhovateľom Zmluvy o zriadení záložného práva bol žalovaný, ktorý návrh Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky vo výške plnenia poskytnutého záložným veriteľom ako dodávateľom dlžníkovi - spoločnosti MIKOMIX s.r.o. ako odberateľovi na základe Rámcovej zmluvy do výšky 150.000,- Eur bez DPH doručoval žalobcovi prostredníctvom konateľa dlžníka S. K.. Okresný súd teda v danom konaní vzhľadom na spornosť základnej skutočnosti konsenzu zmluvných strán o obsahu zmluvy o zriadení záložného práva, vykonal rozsiahle dokazovanie k okolnostiam uzatvorenia predmetnej zmluvy, a to listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu a vyžiadanými súdom na základe procesného návrhu strán a ďalej výsluchmi svedkov D. V., S. K., X.. A. H., X.. W. K. a výsluchom konateľa žalovaného A. J..

5. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že sporná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa viaže k zabezpečeniu pohľadávky vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. ako odberateľom zo dňa 25.09.2016 (č.l. 174-179 spisu), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že výška plnenia poskytnutého dodávateľom odberateľovi až do výšky 150.000,- eur (čl. 3 bod 3.2 Rámcovej zmluvy) bude zabezpečená záložným právom v prospech dodávateľa ako záložného veriteľa a bude predmetom samostatnej zmluvy o zriadení záložného práva (čl. 9 bod 9.1 Rámcovej záložnej zmluvy). Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že vôľa žalovaného pri iniciovaní záložnej zmluvy jednoznačne smerovala k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného vo výške poskytnutého rámca plnení podľa pripojenej Rámcovej zmluvy zo dňa 25.09.2016. Na druhej strane je potrebné uviesť, že zmluvnou stranou Rámcovej zmluvy bol žalovaný ako dodávateľ a dlžník MKOMIX ako odberateľ bez toho, že by súčasne bola tvrdená a v konaní preukazovaná priama účasť žalobcu v tomto kontraktačnom procese Rámcovej zmluvy. Na základe Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve zo dňa 04.11.2016 zmluvné strany dohodli výšku plnenia až do sumy 200.000,- Eur (č.l. 180 -181 spisu).

6. Sprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva bol D. V. (švagor konateľa žalovaného), ktorý na základe podnetu konateľa dlžníka (MIKOMIX s.r.o.) a odberateľa S. K. sprostredkoval uzatvorenie dodávateľského zmluvného vzťahu medzi žalovaným a dlžníkom s tým, že žalovaný ako dodávateľ podmieňoval poskytnutie služby, svojich plnení, poskytnutím zábezpeky rodinného domu, a ktorý bol účastný pri rokovaní konateľa dlžníka S. K. s konateľom žalovaného A. J.. Predmetom týchto rokovaní bolo prejednanie podmienok Rámcovej zmluvy a Záložnej zmluvy, opätovne bez prítomnosti žalobcu, ktoré sa následne premietlo do písomnej formy právnych úkonov nesporne pripravovaných právnym zástupcom žalovaného. Svedok D. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08.11.2019 (č. l. 347 spisu) jednoznačne potvrdil, že medzi stranami Rámcovej zmluvy bola dojednaná zábezpeka pohľadávky žalovaného ako dodávateľa v sume 150.000,- Eur s tým, že zmluva s takouto výškou zabezpečenej pohľadávky bola žalovaným podpísaná, pričom konateľ dlžníka S. K. mal zabezpečiť podpis druhej zmluvnej strany, t. j. záložcu. Svedok D. V. osobne konateľov žalobcu nepoznal. Podpis konateľa žalovaného ako záložného veriteľa sa na záložnej zmluve neoveroval, avšak svedok jednoznačne potvrdil, že na záložnej zmluve, ktorú opatril svojim podpisom konateľ žalovaného A. J., bola uvedená pohľadávka vo výške 150.000,- Eur a v takomto znení bol zmluva odovzdaná konateľovi dlžníka pánovi S. K. na zabezpečenie podpisu Záložnej zmluvy záložcom.

7. Konateľ žalovaného A. J. na pojednávaní dňa 11.05.2021 podrobnejšie opísal okolnosti záväzkovo- právnych vzťahov medzi žalovaným a spoločnosťou MIKOMIX, s.r.o. Uviedol, že v čase rokovania o obsahu spornej záložnej zmluvy z LV k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala tvoriť predmet zálohu, vyplynulo, že nehnuteľnosť nebola zaťažená právami tretích osôb. Dlžník (MIKOMIX s.r.o.) nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti, avšak zaviazal sa zabezpečiť podpis záložnej zmluvy, ktorou by bola zabezpečená pohľadávka žalovaného vo výške 150.000,- Eur. Návrh zmluvy o zriadení záložného práva zabezpečoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu V4 Legal, s.r.o. a návrh zmluvy žalovaný odovzdal záložcovi prostredníctvom konateľa dlžníka S. K.. Podpis konateľa žalovaného na záložnej zmluve bol uvedený ako prvý v poradí. Na záložnej zmluve a vo všetkých jej rovnopisoch bola uvedená suma zabezpečenia do výšky 150.000,- Eur. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že

vklad záložného práva k spornej záložnej zmluve zabezpečoval konateľ dlžníka - S. K.. Žalovanému bolo doručené potvrdenie o vklade záložného práva do katastra nehnuteľností. Konateľ žalovaného jednoznačne vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že návrh záložnej zmluvy, ktorú žalovaný opatril svojim podpisom, obsahoval výšku zabezpečenej pohľadávky 150.000,- Eur, a to na všetkých rovnopisoch návrhu záložnej zmluvy.

8. Výsluchom bývalého konateľa žalobcu X.. A. H. v procesnom postavení svedka, ktorého podpis na spornej záložnej zmluve bol notársky overený na Notárskom úrade notárky Z., vyplynulo, že rodinný dom, ktorý tvoril predmet zálohu súvisiaceho so spornou záložnou zmluvou, mal zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa vo výške 80.000,- Eur. Svedok uviedol, že návrh záložnej zmluvy mu bol na podpis predložený osobou zo spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., ktorej meno však svedok označiť nevedel. Svedok uviedol, že záložnú zmluvu podpisoval v poradí ako posledný, pričom v čase podpisu záložnej zmluvy na LV nebolo zapísané iné záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Jeden rovnopis záložnej zmluvy bol ponechaný bývalému konateľovi žalobcu a ostatné prevzal pracovník spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., ktorý mal zabezpečiť zavkladovanie záložnej zmluvy. Svedok H. uviedol, že žalobca poskytol zabezpečenie pohľadávky dlžníkovi so zámerom predpokladaného budúceho protiplnenia zo strany dlžníka žalobcovi v podobe využívania založenej nehnuteľnosti v prospech záložcu. V čase podpisu záložnej zmluvy svedok vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti, ktorá sa odvíjala od kúpnej ceny tejto nehnuteľnosti v sume 90.000,- Eur a z hodnoty investícií do tejto nehnuteľnosti, ktorú konateľ dlžníka S. K. vyčíslil na sumu 70 až 80 tisíc Eur. Svedok uviedol, že v spoločnosti žalobcu vystupoval ako spoločník s 50% obchodným podielom spolu so spoločníkom pánom X.. K., pričom svedok H. financoval kúpu predmetnej nehnuteľnosti a druhý spoločník pán K. mal zabezpečiť financovanie stavebných činností do nehnuteľnosti, realizovaných prostredníctvom dlžníka MIKOMIX, s.r.o. Svedok X.. A. H. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že pred podpisom záložných zmlúv osobne skontroloval sumu pohľadávky, ku ktorej sa záložná zmluva viaže. O tom, že existuje záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky v sume 150.000,- Eur sa svedok dozvedel až výsluchom pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Po uvedenom zistení kontaktoval svedok S. K., ktorý reagoval ochotou vzniknutý problém vyriešiť. Na otázku svedka, akým spôsobom sa zmluva s takýmto obsahom dostala na kataster nehnuteľností, S. K. neposkytol svedkovi nikdy odpoveď. Rámcovú zmluvu, ku ktorej sa viazala sporná záložná zmluva, svedok nevidel. Svedok potvrdil, že pred podpisom spornej záložnej zmluvy pri notárovi, každý jeden rovnopis zmluvy skontroloval a zameral sa na výšku v nej uvedeného peňažného plnenia. V každej z týchto zmlúv bol uvedený rámec plnenia 80.000,- Eur.

9. Z výpovede bývalého druhého konateľa žalobcu X.. W. K. na pojednávaní konanom dňa 11.05.2021 (č.l. 441 spisu), vypočutého v procesnom postavení svedka, vyplynulo, že svedok mal v spoločnosti žalobcu postavenie spoločníka a konateľa. Podľa jeho vyjadrenia, spoločnosť žalobcu vznikla za účelom spoločného podnikania pána S. K. a ďalšej svedkom neoznačenej osoby, keď svedok X.. W. K. spolu s druhým konateľom vystupovali ako zástupcovia týchto osôb navonok. Svedok uviedol, že všetky úkony realizované žalobcom boli uskutočňované druhým konateľom spoločnosti - pánom H. spolu s pánom K.. Pokiaľ svedok X.. W. K. podpisoval nejaké zmluvy, jeho postup a konanie boli založené na dôvere vo vzťahu k pánovi K. a pánovi H.. Teda v prípade, ak zmluva bola podpísaná druhým konateľom spoločnosti pánom H., svedok K. písomnosť opatril svojim podpisom bez bližšieho posudzovania a čítania obsahu týchto listín. Z vyjadrenia svedka X.. W. K. tak vyplynulo, že jeho vystupovanie v spoločnosti žalobcu bolo skôr formálne, keď svedok obsahy ním podpísaných zmlúv bližšie nečítal, na okolnosti podpisu spornej zmluvy si nepamätal a teda výpoveď svedka X.. W. K. zásadným spôsobom neobjasnila medzi stranami základnú spornú skutočnosť.

10. Svedok S. K., konateľ dlžníka MIKOMIX, spol. s r.o. na pojednávaní konanom dňa 08.11.2019 potvrdil uzatvorenie viacerých rámcových zmlúv so spoločnosťou žalovaného v septembri roku 2016, na základe ktorých boli zo strany žalovaného poskytnuté dlžníkovi viaceré plnenia v podobe pôžičiek, dodávok stavebného materiálu a pod. V súvislosti s týmito plneniami dlžník poskytoval veriteľovi viaceré zabezpečenia jeho pohľadávok , pričom jednou z foriem zabezpečenia bolo aj zabezpečenie záložným právom rodinného domu, ktorého vlastníkom bol žalobca. Napriek výpovedi svedka X.. W. K., ktorý opísal obchodnú činnosť žalobcu ako spoločné podnikanie pána S. K. a ďalšej osoby, svedok S. K. vzťahy ku konateľom žalobcu označil za priateľské, pričom z jeho výpovede ani náznakom nevyplývalo, že by činnosť žalobcu fakticky ovládal, prípadne, že by z činnosti žalobcu bol požívateľom výhod. Dôvody poskytnutia zabezpečenia zo strany žalobcu dlžníkovi MIKOMIX, s.r.o. svedok označiť nevedel. Z výpovede svedka S. K. nevyplynulo, že by uzatvorenie rámcovej zmluvy a spornej záložnej zmluvy

malo byť svedkom koordinované. Ku konkrétnym obsahovým náležitostiam zmlúv sa svedok K. vyjadriť nevedel. Podľa jeho slov spornú zmluvu, ktorú pripravoval žalovaný, svedok nečítal, na jej obsah si nepamätal. Svedok poukázal na množstvo ním podpísaných zmlúv. Svedok potvrdil svoju komunikáciu s pánom V. ohľadne Rámcovej zmluvy a Záložnej zmluvy, avšak k otázke označenia osoby, ktorá zabezpečovala doručenie záložnej zmluvy viažucej sa k predmetnej Rámcovej zmluve na kataster nehnuteľností, svedok vyjadriť nevedel, avšak vylúčil, že by kedykoľvek doručoval podania na kataster nehnuteľností on sám osobne. Na otázky, ktoré sa týkajú konkrétnej pohľadávky vo vzťahu k spornej záložnej zmluve sa svedok K. nevedel vyjadriť, na tieto okolnosti si svedok nepamätal.

11. Z pripojeného výpisu z LV č. XXX, okres Žilina, obec W., k. ú. W. vyplýva zápis ťarchy na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pre žalovaného BEDEKO, s.r.o. na CKN parcele č. 908/2 - zastavaná plocha o výmere 399 m2, stavba: dom súp. č. XXX na CKN parcele č. 908/2, ktorej vklad bol povolený dňa 31.10.2016 - 568/16 (č.l. 56 spisu).

12. Z e-mailovej komunikácie uskutočnenej medzi žalovaným a právnym zástupcom V4 Legal, s.r.o. (č.l. 201 spisu) vyplýva, že príprava návrhu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti predpokladala zabezpečenie pohľadávky dodávateľa voči dlžníkovi na základe Rámcovej zmluvy, a to do výšky 150.000,- Eur, a to v rámci definície pojmov v úvodných ustanoveniach návrhu zmluvy, ako aj v samotnom texte zmluvy, časti čl. 4 bod 4.2 návrhu záložnej zmluvy.

13. V rámci informačnej a edičnej povinnosti Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor v stanovisku zo dňa 31.01.2019 na žiadosť okresného súdu o zapožičanie spisového materiálu č. V 8592/2016 doručil okresnému súdu kópiu listiny č. V 8592/2016 v počte 13 listov, ktorej obsahom je rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 31.10.2016 (č.l. 270), Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.09.2016, ktorej obsahom je vymedzenie zabezpečenej pohľadávky vo výške rámca plnení, t.j. do výšky 150.000,- eur opatrená podpisom konateľa záložného veriteľa A. J. a za záložcu podpisom vtedajšieho konateľa A. H., ktorého pravosť podpisu bola osvedčená notárom S.. U. Z., a to uznaním podpisu na listine za svoj vlastný. Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O 727176/2016 (č. l. 280a). Za záložcu je záložná zmluva opatrená aj podpisom druhého konateľa X.. W. K., ktorého pravosť podpisu bola overená Notárskym úradom S.. O. C., a to tak, že záložná zmluva bola podpisujúcim vlastnoručne podpísaná pred notárom a Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu podpisujúceho X.. W. K. poradové číslo O 722951/2016.

14. Podľa stanoviska Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, oddelenie technické, dokumentácia poskytovania informácií zo dňa 13.02.2019 (č.l. 288) návrh na vklad č. V 8592/2016 bol podaný osobne dňa 28.09.2016 o 08:40 hod. Konkrétna osoba sa nedá určiť, keďže totožnosť osoby sa pri podaní návrhu na vklad neoveruje a podania sa prijímajú v zmysle a Vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra.

15. Na základe okresným súdom zabezpečených fotokópií zo systému notár z evidencie NCRop okresný súd zistil, že v elektronicky vytvorenom dokumente pri overení pravosti podpisu na Záložnej zmluve zo dňa 22.09.2016 notárka S.. O. C. popísala právny úkon v dokumente pri osvedčení podpisu konateľa žalobcu X.. W. K. ako „Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 22.09.2016 uzatvorená medzi BEDEKO s.r.o. ako záložný veriteľ a KM real estate, s.r.o. ako záložca“ (č.l. 399 spisu).

16. V prípade overenia pravosti podpisu X.. A. H. ako konateľa záložcu na spornej záložnej zmluve obsahuje elektronický dokument z notárskeho registra pri osvedčení podpisu pod por. č. 727176/2016 popis právneho úkonu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti s označením záložného veriteľa, záložcu, dlžníka a rámec plnenia vo výške 80.000,- Eur bez DPH, s vymedzením zálohu ako nehnuteľnosti k. ú. W., LV č. XXX.

17. V ďalšej časti okresný súd zameral svoje šetrenia a dokazovanie na zistenie okolnosti, či je možné dodatočne zasahovať do textu elektronických dokumentov v systéme notár, a to dopytom na Notársku komoru Slovenskej republiky, z ktorej stanoviska zo dňa 03.09.2020 (čl. 393 spisu) vyplýva, že po vykonaní registrácie do registra osvedčených podpisov, resp. po pridelení registračného čísla, nie je možné zaregistrované údaje zmeniť. Takúto registráciu je možné len označiť za chybnú, pričom vo

vzťahu k registrácii pod č. O 727176/2016 bola táto zaregistrovaná dňa 26.09.2016 a nebola označená za chybnú.

18. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že X.. A. H., ktorého podpis na záložnej zmluve uzatvorenej medzi záložným veriteľom BEDEKO s.r.o. ako záložcom a spoločnosťou KM real estate, s.r.o. ako záložným veriteľom, a na ktorej pravosť podpisu jedného zo spoločne konajúcich záložcov X.. A. H. overoval Notársky úrad S.. U. Z. pod por. č. O 727176/2016, sa týkal záložnej zmluvy na zabezpečenie rámca plnenia vo výške 80.000,- Eur bez DPH. Uvedené zistenie korešponduje a je súladné s výpoveďou svedka A. H.. Pokiaľ za tohto stavu bola v rámci návrhu na vklad do katastra nehnuteľností predložená záložná zmluva, uzatvorená medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom na výšku plnenia 150.000,- Eur, jedná sa nesporne o inú záložnú zmluvu, t.j. zmluvu s iným obsahom, ako je zmluva o zriadení záložného práva, ktorú opatril svedok H., ako jeden zo spoločne konajúcich konateľov záložcu, svojim podpisom.

19. Podľa pripojeného výpisu z Obchodného registra žalobcu (č.l. 200 spisu) vyplýva v registri zapísaný spôsob konania štatutárneho orgánu tak, že X.. W. K. a A. H. ako bývalí konatelia obchodnej spoločnosti žalobcu, vykonávajúci svoju funkciu do 11.01.2018, konali v mene spoločnosti spoločne. Vzhľadom na to, že žalobca v čase uzatvorenia spornej záložnej zmluvy mal zriadený kolektívny štatutárny orgán pozostávajúci z dvoch konateľov, pričom spôsob konania štatutárneho orgánu je povinne zapisovaným údajom do Obchodného registra (§ 2 ods. 1 písm. e) zákona o Obchodnom registri) a je zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy, je vzhľadom na zistený skutkový stav potrebné konštatovať, že pri spôsobe konania v mene spoločnosti zapísanom v Obchodnom registri, boli konatelia v mene spoločnosti oprávnení konať spoločne. Takýmto spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti vedie k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti. Teda aj v prípade, ak by len jeden z konateľov žalobcu učinil právny úkon, vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania a jednalo by sa o spôsob konania v rozpore s úpravou vyplývajúcou z . (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.07.2009, sp. zn. ).

20. Pokiaľ ide o obsah Čestného vyhlásenia S. K. zo dňa 20.05.2018, ktoré je obsahom súdneho spisu na č.l. 189 spisu, v ktorom S. K. potvrdil uzatvorenie Rámcovej zmluvy dňa 22.09.2016 medzi žalovaným a spoločnosťou MIKOMIX s.r.o. s výškou plnenia 150.000,- Eur bez DPH za súčasného uzatvorenia Záložnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z Rámcovej zmluvy do výške 150.000,- eur, je možné konštatovať, že rozporne s priamou výpoveďou svedka S. K. na pojednávaní súdu S. K. v Čestnom vyhlásení zhodne s vyjadrením žalovaného na pojednávaní potvrdil uzatvorenie Rámcovej zmluvy a podpísanie Záložnej zmluvy žalovaným na výšku plnenia 150.000,- eur a rovnako S. K. potvrdil prevzatie podpísanej Rámcovej zmluvy a Záložnej zmluvy v jej šiestich vyhotoveniach vrátane dvoch vyhotovení návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s tým, že tieto mal S. K. odovzdať žalobcovi na podpísanie a overenie u notára. S. K. v Čestnom vyhlásení zo dňa 20.05.2018 potvrdil skutočnosť, že iná výška zabezpečenia ako čo do sumy 150.000,- Eur bez DPH nebola predmetom rokovaní zúčastnených spoločností, t. j. žalovaného a žalobcu s tým, že žalobca inú výšku zabezpečenia nenavrhoval a podľa vedomostí S. K. žiadne iné vyhotovenia záložnej zmluvy ani nikdy neexistovali. K obsahu žalovaným predloženej listiny okresný súd konštatoval, že v nej uvedené skutočnosti sú v priamom rozpore s tým, o čom vypovedal S. K. priamo na pojednávaní okresného súdu, ktoré sa uskutočnilo v časovom období jeden a pol roka od podania Čestného vyhlásenia svedkom, keď svedok si na výšku pohľadávky, ku ktorej sa viazalo zabezpečenie záložným právom, nepamätal, uviedol, že Rámcovú zmluvu pripravoval žalovaný a túto svedok S. K. nikdy nečítal. K obsahu Rámcovej zmluvy ani k okolnostiam uzavretia a podpísania Záložnej zmluvy, ku ktorej sa viaže predmetná Rámcová zmluva, sa vyjadriť nevedel. Či bol svedok kontaktovaný žalovaným alebo jeho právnym zástupcom na podpis dokumentov súvisiacich s predmetným konaním, si svedok taktiež nepamätal. Pamäť svedka S. K. siahala len potiaľ, že svedok podpísal Rámcovú zmluvu a vzhľadom na spôsob, akým svedok S. K. vypovedal na pojednávaní súdu dňa 08.11.2019, nemožno listinný dôkaz, ktorého obsahom je Čestné vyhlásenie svedka zo dňa 20.05.2018, hodnotiť ako hodnoverný dôkaz, podobne ako výpoveď svedka priamo na pojednávaní, a to v kontexte ostatných súdom vykonaných dôkazov a v kontexte súdom zistenej skutočnosti, že voči svedkovi S. K. sú aktuálne vedené viaceré trestné stíhania v súvislosti

so zabezpečovacími inštitútmi k obchodným vzťahom spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., ktorej bol svedok konateľom.

21. Posudzovanie motivácie v postupe a konaní svedka S. K., prípadné hodnotenie štandardnosti postupov notára pri úradnom osvedčovaní podpisov konajúcich osôb a rovnako prínos žaloby, pre tú ktorú procesnú stranu, by bez ďalšieho zakladalo neprípustné špekulácie o otázkach, ktoré presahujú rámec tohto civilného sporového konania a nepochybne vedú až k trestno-právnej zodpovednosti. Zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov však umožňuje spoľahlivo prijať záver, že k dohode o podstatných náležitostiach záložnej zmluvy predpokladaných právnou úpravou medzi stranami zmluvy nedošlo. Z výpovede a vyjadrení procesných strán a svedkov je zrejmé, že žalobca a žalovaný priamo o podmienkach záložnej zmluvy nikdy vopred nekomunikovali a jediným spojovacím článkom v rámci ich kontraktačného procesu bola osoba konateľa dlžníka (spoločnosti MIKOMIX) S. K.. Bez zachovania potrebnej miery obozretnosti a náležitej starostlivosti obe strany podcenili význam priamych rokovaní v procese uzatvárania záložnej zmluvy, čo napokon vyústilo do vzniku sporu s priamym dopadom do majetkovej sféry procesných strán. Avšak ani v tomto prípade nie je možné pri rešpektovaní základných princípov sporového konania, princípu zákonnosti a spravodlivosti, zotrvať na tom, že aj keď vôľa zmluvných strán smerovala k uzatvoreniu záložnej zmluvy s iným obsahom, čo procesné strany stvrdili svojimi podpismi, je záložná zmluva zo dňa 22.09.2016, ktorej vklad bol rozhodnutím správneho orgánu povolený, platnou a účinnou zmluvou.

22. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že napriek tomu, že zo strany žalobcu bol prostredníctvom tretej osoby S. K. adresovaný žalobcovi návrh záložnej zmluvy, ktorá smerovala k zabezpečeniu pohľadávky žalobcu z obchodných vzťahov s dlžníkom MIKOMIX, s.r.o., a to vo výške pohľadávky do 150.000,- Eur, žalobca v konaní spoľahlivo preukázal, že minimálne jeden z konateľov žalobcu, a to X.. A. H. podpísal listinu s iným obsahom, pričom táto rozdielnosť sa týkala jednej z podstatných náležitostí záložnej zmluvy, a to najvyššej hodnoty zabezpečenej pohľadávky vo výške 80.000,- Eur, čo jednoznačne preukazuje nie len výpoveď svedka H., ale tiež listinný dôkaz, a to Potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov NCRop Notárskeho úradu S.. U. Z. zo dňa 15.01.2018. Pokiaľ predmetom vkladu záložného práva bola Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s výškou zabezpečenej pohľadávky 150.000,- Eur bez DPH, je možné konštatovať, že ide o záložnú zmluvu, ktorá neobsahuje prejav vôle žalobcu ako záložcu a za takýto prejav nie je možné považovať k zmluve pripojený podpis bývalého konateľa H., ktorý sa nepochybne viaže k zmluve s iným obsahom ako zmluva, ktorej vklad bol následne povolený. Zmluva o zriadení záložného práva s obsahom, ktorý bol predmetom vkladu záložného práva, nemohla platne vzniknúť. Za súčasného stavu žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti reálne hrozí, že výkonom záložného práva by žalobca bol povinný uhradiť žalovanému ako záložnému veriteľovi na mieste žalobcovým podpisom stvrdeného rámca plnenia v sume 80.000,- Eur bez DPH až sumu do výšky 150.000,- Eur bez DPH, teda sumu o 70.000,- Eur bez DPH vyššiu ako bol záložca ochotný akceptovať podpisom mu predloženej záložnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že zápis záložného práva do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy, keďže v danom prípade nedošlo k zhodnému prejavu vôle zmluvných strán týkajúceho sa podstatných náležitostí záložnej zmluvy, konkrétne výšky zmluvou zabezpečenej pohľadávky. Na uvedený záver nemôže mať vplyv skutočnosť, že v čase predloženia návrhu záložnej zmluvy a jej podpisu žalovaným ako záložným veriteľom, zmluva obsahovala návrh zabezpečenej pohľadávky v sume 150.000,- Eur a v rovnakej podobe bola zmluva predložená v rámci návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V danom spore je nepochybné, že v čase od predloženia návrhu záložnej zmluvy do momentu povolenia vkladu do katastra nehnuteľností záložnej zmluvy došlo k manipulácii s originálom listiny, pričom osoba zodpovedná za takéto konanie, dôvody jej postupu a účel takéhoto konania ostali v konaní sporné. Svedok X.. A. H. (bývalý konateľ žalobcu) na pojednávaní jednoznačne uviedol, že výšku zabezpečenej pohľadávky určoval konateľ H. v sume 80.000,- Eur, pričom táto suma mala vyjadrovať hodnotu investícií do predmetnej nehnuteľnosti realizovaných dlžníkom - spoločnosťou MIKOMIX, keď predmet zálohu žalobca kúpil za cenu 90.000,- Eur z investície vloženej konateľom X.. H. a cena stavebných investícií predstavovala sumu 70 - 80 tisíc Eur, ktorých financovanie zabezpečoval druhý konateľ žalobcu pán K.. Hodnota nehnuteľnosti, ktorá mala tvoriť predmet zálohu po vykonaných stavebných úpravách, bola žalobcom v čase uzavretia spornej Záložnej zmluvy odhadovaná na sumu 160.000,- Eur, pričom podľa vyjadrenia bývalého konateľa X.. A. H., v prípade, ak by dlžník nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy, ku ktorej sa viazala sporná Záložná zmluva, konateľ H. sa mal stať výlučným majiteľom spoločnosti žalobcu s tým, že náklady vložené do spoločnosti žalobcu kúpou nehnuteľnosti

boli aj v prípade realizácie záložného práva kryté. Svedok H. tak logicky vysvetlil svoje úvahy k výške pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou. Pokiaľ však priamo nekomunikoval so žalovaným ako predkladateľom návrhu záložnej zmluvy, absentuje vo vyjadrení svedka skutočnosť, akým spôsobom sa žalobcom akceptovateľná výška zabezpečenej pohľadávky stala súčasťou ním podpísanej zmluvy.

23. Podľa okresného súdu, napriek vyššie uvedenému je nepochybné, že pri osvedčení podpisu svedka H. na záložnej zmluve, ním podpisovaná zmluva obsahovala rámec plnenia vo výške 80.000,- Eur bez DPH. Rozdielne od stanoviska žalovaného okresný súd zastáva názor, že v danom prípade o neexistencii platnej zmluvy o zriadení záložného práva nesvedčí len overovacia doložka pri podpise jedného z konateľov zmluvnej strany - záložcu na záložnej zmluve, ale tiež výpoveď svedka H. na pojednávaní a nepriamo tendenčná výpoveď svedka S. K. v kontexte ním vystaveného obsahu čestného prehlásenia. V pomeroch prejednávanej veci nie je relevantnou otázka, či k sfalšovaniu obsahu zmluvy došlo zo strany osoby S. K., pracovníka spoločnosti MIKOMIX s.r.o., prípadne konaním niektorého z konateľov žalobcu. Nepochybné však je, že pre existenciu platnej záložnej zmluvy absentuje jej základný zákonný predpoklad, a to zhoda vôle zmluvných strán o jej obsahu, a to v podstatnej časti záložnej zmluvy, ktorou je výška zabezpečenej pohľadávky a preto zmluva, ktorá sa stala podkladom vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, o ktorej súd v tejto veci koná, je neplatná podľa ustanovenia , t.j. pre rozpor so zákonom, keďže zákonný predpoklad vzniku zmluvy, a to zhodná vôľa strán konajúcich osôb, nebol splnený.

24. Na záver okresný súd dodal, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov právnej veci uvádzaných sporovými stranami. V uvedenom kontexte súd posudzoval aj dôkazné návrhy strán, keď pre výsluch notárky S.. Z., resp. jej zamestnanca X. X. nevzhliadol potrebu výsluchu týchto osôb, a to vzhľadom na povahu ich činnosti, ku ktorej sa mali svedkyne vyjadrovať, ďalej časové súvislosti udalostí, ku ktorým by sa mali vyjadrovať a najmä s prihliadnutím na elektronicky zaznamenaný priebeh osvedčenia podpisu konajúcich osôb na záložnej zmluve. Vzhľadom na uvedené okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel v znení tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, v zmysle ktorého pre prípad úspechu žalobcu v konaní si žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Okresný súd preto rozhodol tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

25. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, že napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaný uviedol, že jediným dôkazom, o ktoré žalobca opiera svoje tvrdenia o údajnej existencii záložnej zmluvy s rámcom plnenia vo výške 80.000,- Eur bez DPH má byť list z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov SR, zo dňa 15.01.2018, vydaný notárkou S.. U. Z., resp. poverenou pracovníčkou notárskeho úradu, ktorý bol vystavený na žiadosť jediného konateľa a spoločníka Žalobcu (ďalej aj ako „ potvrdenie“). Podľa potvrdenia mala S.. Z. zaznamenať do Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov SR pri osvedčovaní podpisu X.. H. aj rámec plnení podľa Zmluvy o zriadení , a to vo výške 80.000,00 Eur. Podľa žalovaného je otázne, ako je možné, aby „potvrdeniu bola pripisovaná právna sila spôsobujúca absolútnu neplatnosť Zmluvy o zriadení .“

26. V odvolaní žalovaný uviedol, že je vysoko neštandardné uvádzať na notárskej doložke takéto podrobné údaje, o čom svedčí napríklad aj skutočnosť, že k druhému overenému podpisu na predmetnej zmluve takéto potvrdenie absentovalo. Rovnako je takisto vysoko neštandardné vôbec o takýto výpis z notárskej doložky žiadať, a to až do momentu, kým by nebola takáto informácia cielene a vopred pripravená pre možnosť jej budúceho zneužitia. Je totiž až priveľmi zarážajúce, ako žalobca vedel ihneď získať dôkazy podporujúce jeho nelogickú teóriu. „O predpokladanej motivácii notárky S.. Z. nebudeme v tomto kontexte ďalej ani špekulovať..., napriek tejto skutočnosti však dúfame, že za takýmto konaním sa neskrýva akýsi nekalý úmysel, ale chyba v písaní. Veľmi príhodná je však v tejto súvislosti aj skutočnosť, že Žalobca o tejto chybe v písaní vedel a využil ju na svoj prospech.“

27. Žalovaný v odvolaní vyčítal okresnému súdu, že nevzal do úvahy „zaujímavú zhodu okolností“, a to že žalobca získal sporné potvrdenie napriek tomu, že bolo vystavené na žiadosť jediného konateľa a spoločníka žalobcu, nie na žiadosť podpísanej osoby, t.j. bývalého konateľa žalobcu, X.. H., v dôsledku

čoho bola vydaním potvrdenia v súlade s jeho znením porušená povinnosť mlčanlivosti podľa § 39 ods. 1 Notárskeho poriadku a taktiež, že vydané potvrdenie je aj v rozpore s pravidlami Notárskeho poriadku, a to najmä s § 79, keďže neobsahuje základné informácie o tom, komu bolo vydané (iba informáciu o bližšie nešpecifikovanej žiadosti jediného spoločníka a konateľa žalobcu), vysvetlenie účelu jeho vydania a ani dôvody, na základe ktorých sa notárka rozhodla neštandardnej žiadosti jediného konateľa a spoločníka žalobcu vyhovieť.

28. V odvolaní žalovaný uviedol, že svojom odôvodnení súd prvého stupňa ďalej uvádza, že: „V danom spore je nepochybné, že v čase od predloženia návrhu záložnej zmluvy do momentu povolenia vkladu do katastra nehnuteľností záložnej zmluvy došlo k manipulácii s originálom listiny...“ Takáto argumentácia súdu prvého stupňa podľa žalovaného nie je správna, nakoľko v konaní nebolo jednoznačne preukázane, že k manipulácii s originálom listiny došlo. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil právny stav veci, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, a napriek tejto skutočnosti bolo rozsudkom rozhodnuté v jeho prospech. Ako vyplýva z katastra nehnuteľností, jediná zmluva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného, bola Zmluva o zriadení zabezpečujúca pohľadávku do výšky 150.000,- Eur. Žalobcom spomínaná záložná zmluva s rámcom plnenia vo výške 80.000,- Eur bez DPH sa v katastri nehnuteľností nenachádza.

29. Vyčítal odvolateľ okresnému súdu, že v predmetnom konaní a pri vykonávaní dokazovania, nezaoberal skutočnosťou, že žalobca v konaní existenciu záložnej zmluvy s rámcom plnenia vo výške 80.000,- Eur bez DPH nijakým spôsobom nepreukázal. V katastri nehnuteľností sa nachádza výlučne vyhotovenie Zmluvy o zriadení zabezpečujúcej Pohľadávku najmenej do výšky 150.000,- Eur, pričom vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zabezpečoval priamo žalobca. Logický, systematický aj gramatický výklad Zmluvy o zriadení v spojení s Rámcovou zmluvou, ako aj komunikácia žalovaného a jeho právneho zástupcu, jednoznačne preukazujú existenciu zabezpečenia pohľadávky najmenej do výšky 150.000,00 Eur. Taktiež, je veľmi príhodné, že výška zabezpečenia ani vklad záložného práva či iné skutočnosti súvisiace so Zmluvou o zriadení neboli sporné až do momentu, kedy nedošlo k zmene jediného spoločníka a konateľa žalobcu.

30. V odvolaní žalovaný uviedol, že nerozumie postupu okresného súdu, ak uvádza, že v pomeroch prejednávanej veci nie je relevantnou otázka, kto je za údajné falšovanie obsahu Zmluvy o zriadení zodpovedný. Okresný súd uviedol, že irelevantnosť tejto otázky nezmení ani skutočnosť, keby falšovanie obsahu Zmluvy o zriadení bolo spôsobené napríklad osobou žalobcu. V takomto prípade potom ďalej nastáva otázka, ako je možné a spravodlivé dopustiť, aby úmyselným konaním žalobcu mohla byť spôsobená škoda žalovanému a navyše toto konanie ešte aj odobriť okresným súdom. Podľa žalovaného argumentácia a rozhodnutie okresného súdu môže pôsobiť ako nebezpečný precedens pre všetky ďalšie rozhodnutia podobného charakteru, a tiež narušenie jedného z najdôležitejších právneho poriadku Slovenskej republiky - princípu právnej istoty. V prípade, ak by súd pripustil zneplatnenie Zmluvy o zriadení , takéto rozhodnutie by do budúcnosti mohlo mať za následok, že namiesto doposiaľ dostačujúceho a uznávaného overeného podpisu by bolo nevyhnutné žiadať spolu s overeným podpisom aj príslušné výpisy z overovacích doložiek. Takýmto spôsobom by sa mohol spochybniť akýkoľvek overený podpis, ku ktorému overovacia doložka nebola vystavená. Totiž nateraz je na príslušnom katastri uložená riadne zavkladovaná predmetná zmluva, zviazaná a s overenými podpismi, pričom akákoľvek manipulácia s touto zmluvou nebola žalobcom v konaní nijak preukázaná. Napriek tejto skutočnosti sa však súd rozhodol túto zmluvu zneplatniť a následky takéhoto rozhodnutia môžu byť (ako podklad pre ďalšie rozhodnutia) fatálne, a to najmä s ohľadom na princíp právnej istoty. Osvedčovacia doložka nie je sama o sebe dôkazom schopným vyvrátiť skutočnosť, že Zmluva o zriadení zabezpečovala pohľadávku do výšky 150.000,- Eur. Iným dôkazom žalobcu v tomto konaní je už len svedecká výpoveď svedka (bývalého konateľa žalobcu) - zástupcu „tajomného investora“ „(tzv. bieleho koňa)“. Zmluva o zriadení jasne definuje, že zabezpečuje pohľadávky vzniknuté z Rámcovej zmluvy, a to aj nad rámec plnení. Podľa článku 1 ods. 1.1 Zmluvy o zriadení je Rámcová zmluva definovaná nezameniteľným spôsobom. Rámec plnení podľa predmetného článku znamená výšku plnení poskytnutých Žalovaným ako dodávateľom spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., t.j. odberateľovi na základe Rámcovej zmluvy, a to do výšky 150.000,- Eur. Je jednoznačné, že ak by sa ponúkalo uzavretie Zmluvy o zriadení s rámcovým plnením do výšky 80.000,- Eur. Žalovaný by s uzavretím tejto Zmluvy v žiadnom prípade nesúhlasil.

31. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že „Nepochybné však je, že pre existenciu platnej záložnej zmluvy absentuje jej zákonný predpoklad, a to zhoda vôle zmluvných strán o jej obsahu, a to v podstatnej časti záložnej zmluvy, ktorou je výška zabezpečenej pohľadávky, a preto zmluva, ktorá sa stala podkladom vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, o ktorej súd v tejto veci koná, je neplatná...“ V nadväznosti na uvedenú argumentáciu súdu upriamil žalovaný pozornosť na skutočnosť, že v súlade s ustálenou súdnou praxou sa v právnom poriadku SR jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí vykladať: „prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.... lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone.“ Okresný súd počas vykonávania dokazovania zameriaval hodnotenie zhody vôle zmluvných strán v čase priebehu súdneho konania a nie v čase uzatvárania Zmluvy o zriadení . Okresný súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný by o uzavretie zmluvy s rámcovým plnením nižším, ako je výška pohľadávky, nemal záujem. Pokiaľ by rámec plnenia nezabezpečoval pohľadávku v celom rozsahu, k uzavretiu Zmluvy o zriadení by v žiadnom prípade nedošlo. Žiadal, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vráti súdu prvého stupňa na nové konanie, alternatívne, zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

32. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že mu nie je zrejmé, podľa „akého ustanovenia žalovaný podal odvolanie, nakoľko v bode 2 odvolania odkázal iba na „ “, ktorý taký odsek ani nemá a navyše upravuje verejné listiny).“ Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že medzi zmluvnými stranami nie je sporné uzatvorenie záložnej zmluvy (v bode 3 odvolania). K uzatvoreniu záložnej zmluvy nemohlo dôjsť, nakoľko absentuje zhodná vôľa žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán o obsahu záložnej zmluvy, konkrétne o najvyššej hodnote istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Zmluvné strany nemohli platne uzatvoriť záložnú zmluvu s rozdielnym obsahom. Nejde ani o chybu v písaní, pretože žalobca trvá na tom, že uzatvoril záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky maximálne do výšky 80.000,- Eur a žalovaný tvrdí, že išlo o sumu vo výške 150.000,- Eur. Každá strana trvá na inom obsahu záložnej zmluvy, strany sporu prejavili svoju vôľu k rozdielnym zmluvám, a teda žiadna záložná zmluva nemohla platne vzniknúť. V podstate podľa prejavov vôle išlo o rozdielne návrhy zmluvy, pričom záložná zmluva nebola uzatvorená. „Nepochybné však je, že pre existenciu platnej záložnej zmluvy absentuje jej zákonný predpoklad, a to zhoda vôle zmluvných strán o jej obsahu, a to v podstatnej časti záložnej zmluvy, ktorou je výška zabezpečenej pohľadávky, a preto zmluva, ktorá sa stala podkladom vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, o ktorej súd v tejto veci koná, je neplatná...“ (ods. 51. rozsudku). Žalobca s odôvodnením rozsudku súhlasí. Uvedené potvrdil o. i. vtedajší konateľ žalobcu X.. A. H., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pred podpisom vyhotovení záložných zmlúv osobne skontroloval sumu pohľadávky, ku ktorej sa záložná zmluva viaže na každom vyhotovení záložnej zmluvy. X.. H. sa vyjadril, že podpisoval štyri vyhotovenia záložnej zmluvy, v ktorých ako podstatná náležitosť bola uvedená suma vo výške 80.000,- Eur. Žalobca nikdy neuzatvoril záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky do výšky sumy 150.000,- Eur, ktorá bola zapísaná katastrom nehnuteľností č. V 8592/2016. Skutočnosť, že X.. H. nepodpísal záložnú zmluvu zabezpečujúcu pohľadávku až do výšky 150.000,-Eur „bola preukázaná aj potvrdením z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov - NCRop z Notárskeho úradu S.. U. Z., zo dňa 15.01.2018, N 29/2018 (v texte aj „potvrdenie z NCR“). Obsahom potvrdenia je súbor údajov o záložnej zmluve, ktoré notárka S.. U. Z. zaznamenala do NCR pri osvedčovaní podpisu X.. H. podpisu zo dňa 26.09.2016, por. č. O 727176/2016. V NCR sú zapísané tieto údaje: „ a) popis : Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, k.ú. W., LV č. XXX b) záložný veriteľ BEDEKO, s.r.o., IČO : 43 938 230 c) záložca KM Real estate s.r.o., IČO : 48 249 181 d) dlžník MIXOMIX spol. s r.o., IČO : 36 414 930 e) počet vyhotovených rovnopisov 4 f) rámec plnení 80.000,- Eur bez DPH.“ Týmto dôkazom boli potvrdené skutočnosti tak, ako o nich vypovedal aj X.. H.. Zo zápisu v NCR jednoznačné vyplýva, že X.. H. podpisoval záložnú zmluvu znejúcu na zabezpečovanú pohľadávku najviac 80.000,- Eur. Potvrdenie z NCR o. i. preukazuje, že bol podpis konateľa záložcu X.. H. osvedčený na 4 vyhotoveniach záložnej zmluvy, a nie na 6, ako uviedol S. K., konateľ spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o, v spornom Čestnom vyhlásení (bližšie čl. III. vyjadrenia). Práve X.. H. bol poslednou osobou, ktorá podpisovala záložnú zmluvu, je teda zrejmé,

že k manipulácii došlo pred vkladom do katastra nehnuteľností. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy na 150.000,- Eur nedošlo. Žalobca dopĺňa, že po vykonaní zápisu do registra osvedčených podpisov NCR, resp. po pridelení registračného čísla, nie je možné zaregistrované údaje zmeniť. Prvoinštančným súd vykonal dokazovanie k tejto skutočnosti, z ktorého preukázateľne vyplynulo, že dodatočne nemožno manipulovať s informáciami, ktoré boli do centrálneho systému zaregistrované. Napokon práve dodatočná nezmeniteľnosť je podstatou účelu Notárskeho centrálneho registra. Žalobca k argumentácii žalovaného dodáva, že NCR je súčasťou centrálneho systému, ktorý vedie Notárska komora SR. Nejde o akýsi počítačový program jednotlivého notára, ktorý by bolo možné jednoducho zmeniť, ako sa snaží navodiť žalovaný vo svojom odvolaní. „Notárske centrálne registre sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje.“ Notársky centrálny register osvedčených podpisov ako aj ostatné NCR sú vedené prostredníctvom Centrálneho informačného systému, ktorý vedie Notárska komora SR (§ 29 ods. 4 a § 12 ods. 3 Notárskeho poriadku, bližšie na: https://www.notar.sk/notarske-centralne-registre/). Notár sa nevie dopustiť zásahu do NCR bez toho, aby to bolo zaevidované v Centrálnom systéme, keďže ho spravuje Notárska komora SR.

33. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku „Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.“ Žalovaný nepredložil prvoinštančnému súdu žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil správnosť osvedčovacej doložky či potvrdenia z NCR ako verejných listín. V zmysle je potrebné nahliadať na tieto dôkazné prostriedky ako pravdivé, kým sa nepreukáže opak. K tomu však v súdnom konaní nedošlo. Na relevantné rozporovanie verejných listín nepostačuje slovné vyjadrenie žalovaného o ich nesprávnosti či nepravdivosti.“ Notársky úrad S.. U. Z. vydal potvrdenie z NCR na základe kompetencie vyplývajúcej z Notárskeho poriadku: „Z údajov zapísaných v notárskych centrálnych registroch notár vydáva potvrdenia a výpisy, ktoré sú verejnými listinami.“ Ide o štandardné potvrdenie, ktoré vydávajú notári v rámci výkonu svojich činností. Ak by aj teoreticky išlo o úmyselné konanie žalobcu uzatvoriť zmluvu na nižšiu sumu 80.000,- Eur, ako tvrdí žalovaný, niet dôvodu, pre ktorý by následne bolo zapísané záložné právo na výrazne vyššiu sumu. Takýto postup by bol v neprospech žalobcu (navyše, ak mal zápis podľa ostatného tvrdenia žalovaného zabezpečiť žalobca, čo nie je pravda). Argumentácia žalovaného si logicky odporuje. Žalovaný zavádza, keď tvrdí, že potvrdením z NCR bola spôsobená absolútna neplatnosť záložnej zmluvy (k bodu 6 odvolania, okrem už uvedeného). Naopak potvrdenie z NCR je dôkazným prostriedkom, ktorým bolo preukázané, že záložná zmluva nebola uzatvorená stranami na 150.000,- Eur, a teda, že tvrdenia žalovaného o výške zabezpečovanej pohľadávky sú nepravdivé. Žalobca má za to, že v konaní bolo preukázané, že nešlo o chybu v písaní vzhľadom na vôľu žalobcu a textáciu záložnej zmluvy, s ktorou vyjadril súhlas konateľ žalobcu. K bodu 7 odvolania žalobca len uvedie, že ide o ničím nepodložené špekulácie žalovaného, ktorými sa snaží znížiť význam dôkazného prostriedku, ktorý je v jeho neprospech, a to aj napriek tomu, že ide o verejnú listinu, údaje z centrálneho systému Notárskej komory SR. „Žalovaný chybne uvádza, že vydaním potvrdenie z NCR došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti v zmysle ust. Notárskeho poriadku (uvedené v bode 8 odvolania). X.. A. H. nevystupoval pri overovaní podpisu na záložnej zmluve ako fyzická osoba, ale ako jeden zo štatutárnych orgánov žalobcu, resp. záložcu KM Real estate s.r.o. Táto skutočnosť nie je sporná medzi stranami. Vyplýva zo záložnej zmluvy zapísanej v katastri nehnuteľností a aj z potvrdenia z NCR „c) záložca KM Real estate s.r.o., IČO : 48 249 181“. O predmetné potvrdenie z NCR požiadal Notársky úrad S.. U. Z. štatutárny orgán spoločnosti KM Real estate s.r.o., a teda rovnaký subjekt, keďže konanie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným je konaním samotnej spoločnosti. Žalovaný sa svojimi vyjadreniami snaží navodiť pochybnosti o dôkaznom prostriedku, ktorý je v jeho neprospech, a to aj na úkor zamlčania zjavných skutočností.“

34. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že notársky úrad ako tretí nestranný subjekt (bez akéhokoľvek záujmu na veci) zapísal do NCR údaj, že rámec plnení na základe záložnej zmluvy je 80.000,- Eur. Takýto zápis je dodatočne nezmeniteľný. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením prvoinštančného rozsudku, že dokazovanie bolo vykonané v rozsahu postačujúcom na rozhodnutie vo veci samej, a to vyhovením žalobe. Preukázateľne bola na záložnej zmluve uvedená suma 80.000,- Eur v momente osvedčovania podpisu X.. H. ako konateľa žalobcu. Táto skutočnosť zodpovedá aj výpovedi X.. H.. Žalobca neuzavrel záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky do výšky 150.000,- Eur, a teda ani nemohol mať skutočnú,

slobodnú a vážnu vôľu uzatvoriť takú zmluvu. Tieto náležitosti sú základným predpokladom uzatvorenia platnej zmluvy. Záložná zmluva zapísaná v katastri nehnuteľností je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca sa stotožňuje s vyjadrením prvostupňového súdu v bode 48. rozsudku „Zistený skutkový stav z vykonaných dôkazov však umožňuje spoľahlivo prijať záver, že k dohode o podstatných náležitostiach záložnej zmluvy predpokladaných právnou úpravou ust. medzi stranami zmluvy nedošlo.“

35. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými v bode 4, 5 a 10 odvolania, že „podanie do katastra nehnuteľností žalobca zabezpečil“. Bolo výpoveďami X.. H. a X.. K. preukázané, že ako vtedajší konatelia žalobcu tento úkon nezabezpečovali ani spolu, ani jednotlivo. Po podpise všetkých vyhotovení záložnej zmluvy boli tri vyhotovenia odovzdané konateľovi spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., S. K., ktorý zabezpečoval zápis do katastra nehnuteľností. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď konateľa žalovaného, A. J.: „...vklad záložného práva k spornej záložnej zmluve zabezpečoval konateľ dlžníka - S. K.“ (bod 35 rozsudku). Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný uviedol v odvolaní tvrdenia, ktoré odporujú výpovedi jeho konateľa v súdnom konaní. Tvrdenia žalovaného v odvolaní pôsobia nedôveryhodne. Žalobca naďalej trvá na tom, že čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., p. S. K., nie je možné považovať za relevantný dôkaz pre jeho nejednoznačnosť, zavádzanie a nepresnosť. „S. K. v čestnom vyhlásení zo dňa 20.05.2018 potvrdil skutočnosť, že iná výška zabezpečenia ako čo do sumy 150.000,- Eur bez DPH nebola predmetom rokovaní zúčastnených spoločností, t. j. žalovaného a žalobcu s tým, že žalobca inú výšku zabezpečenia nenavrhoval a podľa vedomostí S. K. žiadne iné vyhotovenia záložnej zmluvy ani nikdy neexistovali. Tvrdenia svedka K. sú však v rozpore s jeho svedeckou výpoveďou z o dňa 08.11.2019. Na pojednávaní S. K. už uviedol iné skutočnosti, a to, že svedok si na výšku pohľadávky, ku ktorej sa viazalo zabezpečenie záložným právom, nepamätá a že Rámcovú zmluvu pripravoval žalovaný a túto svedok S. K. nikdy nečítal.“

36. Žalobca opätovne uvádza, že sa nedopustil manipulácie so záložnou zmluvou. Napokon za daných okolností by to bolo práve v jeho neprospech. Tri vyhotovenia záložnej zmluvy po poslednom podpise X.. A. H. boli odovzdané konateľovi spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., S. K., na zabezpečenie podania návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Túto skutočnosť potvrdil A. J. ako konateľ žalovaného (viď bod 20. tohto vyjadrenia) a aj X.. A. H. ako vtedajší konateľ žalobcu vo svojej výpovedi: „Jeden rovnopis záložnej zmluvy bol ponechaný bývalému konateľovi žalobcu a ostatné prevzal pracovník spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., ktorý mal zabezpečiť zavkladovanie záložnej zmluvy.“ (bod 35. rozsudku). Žalobca sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že zisťovanie, resp. vyšetrovanie skutočností, kto a ako sa dopustil manipulácie so záložnou zmluvou prináležia orgánom činným v trestnom v konaní. Prvoinštančný súd správne posúdil právny stav veci a na podklade zisteného skutkového stavu vydal rozsudok. K bodu 12 odvolania žalobca uvádza, že súd sa nerozhodol zmluvu zneplatniť, ako uviedol žalovaný. Záložná zmluva nebola uzatvorená zmluvnými stranami v znení, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností. Súd svojím rozhodnutí potvrdil, že záložné právo neexistuje. Žalovaný nepravdivo uviedol v bode 9 odvolania, že v konaní nebola preukázaná manipulácia so záložnou zmluvou. Manipulácia bola o. i. preukázaná č. osvedčovacej doložky pri podpise jedného z konateľov žalobcu, potvrdením z NCR o výške rámca zabezpečovanej pohľadávky a výpoveďou X.. H.. Žalobca súhlasí s odôvodnením súdu, ktoré uvádza v rozsudku, že: „V danom spore je nepochybné, že v čase od predloženia návrhu záložnej zmluvy do momentu povolenia vkladu do katastra nehnuteľností záložnej zmluvy došlo k manipulácii s originálom listiny...“ (ods. 50. rozsudku). Žalobca z dôvodu istoty opakuje, že nebol účastníkom Rámcovej zmluvy zo dňa 22.09.2016 ani jej Dodatku č. 1 zo dňa 04.11.2016, ktorých obsahom žalobca pričom Rámcová zmluva bola podpísaná S. K., konateľom spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. ako dlžníkom dňa 25.09.2016. Žalobca nebol prítomný ani pri rokovaniach o ich uzatvorení. Žalobca navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

37. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril (doručenka č.l. 499 spisu).

38. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

39. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -504 zo dňa 16.5.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu krajským súdom.

40. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci samej podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na zodpovedajúce odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

42. Primárne krajský súd za aplikácie , uvádza, že podľa podaného odvolania žalovaným bol napádaný rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

43. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

44. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

45. Podľa , v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

46. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť

od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.

47. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa . Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

48. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých sa odvolací súd stotožnil s ustáleným a právnym stavom okresným súdom, považoval potom za relevantné pre rozhodnutie v odvolacom konaní na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresným súdom, zodpovedať na odvolacie otázky žalovaného, ktoré boli odvolacím súdom vyhodnotené ako relevantné k jeho rozhodnutiu.

49. Žalovaný v odvolaní namietal, že spornou záležitosťou bola výška zabezpečovanej pohľadávky, keďže s výnimkou rámca plnení uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva rámec plnenia 150.000,- Eur a žalobcom údajne podpísaná zmluva s rámcovým plnením len 80.000,- Eur, sú identické. Žalovaný zdôraznil v odvolaní, že jediným dôkazom, o ktorý žalobca opiera svoje tvrdenie o údajnej existencii Zmluvy o zriadení záložného práva s rámcom plnenia 80.000,- Eur, má byť list z Notárskeho úradu centrálneho registra osvedčených podpisov Slovenskej republiky zo dňa 15.1.2018, vydaný notárkou S.. U. Z., resp. poverenou pracovníčkou notárskeho úradu, ktorý bol vystavený na žiadosť jediného konateľa a spoločníka žalobcu (ďalej len „potvrdenie“). Podľa potvrdenia mala S.. Z. zaznamenať do Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov Slovenskej republiky pri osvedčení podpisu X.. H. aj rámec plnení podľa zmluvy o zriadení záložného práva, a to vo výške 80.000,- Eur. Vyčítal žalovaný okresnému súdu, že uvedenému potvrdeniu bola pripisovaná právna sila spôsobujúca absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva rámec plnenia 150.000,- Eur. V tejto súvislosti podľa žalovaného je vysoko neštandardné uvádzať na notárskej doložke podrobné údaje. Rovnako je neštandardné o takýto výpis z notárskej doložky žiadať a podľa žalovaného je zarážajúce, ako žalobca vedel hneď získať dôkazy podporujúce jeho nelogickú teóriu. Ďalej vyčítal uvedenému potvrdeniu rozpor s pravidlami notárskeho poriadku.

50. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného v odvolaní zameral odvolací súd pozornosť na vyhodnotenie obrany žalovaného vyplývajúcej z napadnutého rozsudku okresného súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že odvolacím súdom uvádzaná argumentácia žalovaného v odvolaní bola žalovaným použitá už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s uvedenou argumentáciou podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal a vyhodnotil ju. Odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní potom nemal na základe uvedených odvolacích dôvodov priestor prijať v tejto rovine rozdielny záver, ako ten, ktorý bol konštatovaný okresným súdom v napadnutom rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že predmetnému potvrdeniu bola pripisovaná právna sila spôsobujúca absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, tak z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd vychádzal i z ďalších skutočností, ktoré nenašli odzrkadlenie v tejto časti odvolania žalovaného. Poukazuje sa pritom na celé odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu s dôrazom na skutočnosti, vyplývajúce z ods. 51. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré na tomto mieste považuje odvolací súd za podstatné citovať. „Napriek vyššie uvedenému je nepochybné, že pri osvedčení podpisu svedka H. na záložnej zmluve, ním podpisovaná zmluva obsahovala rámec plnenia vo výške 80.000,- Eur bez DPH. Rozdielne od stanoviska žalovaného súd zastáva názor, že v danom prípade o neexistencii platnej zmluvy o zriadení záložného práva nesvedčí len overovacia doložka pri

podpise jedného z konateľov zmluvnej strany - záložcu na záložnej zmluve, ale tiež výpoveď svedka H. na pojednávaní a nepriamo tendenčná výpoveď svedka S. K. v kontexte ním vystaveného obsahu čestného prehlásenia. V pomeroch prejednávanej veci nie je relevantnou otázka, či k sfalšovaniu obsahu zmluvy došlo zo strany osoby S. K., pracovníka spoločnosti MIKOMIX, prípadne konaním niektorého z konateľov žalobcu. Nepochybné však je, že pre existenciu platnej záložnej zmluvy absentuje jej základný zákonný predpoklad, a to zhoda vôle zmluvných strán o jej obsahu, a to v podstatnej časti záložnej zmluvy, ktorou je výška zabezpečenej pohľadávky a preto zmluva, ktorá sa stala podkladom vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, o ktorej súd v tejto veci koná, je neplatná podľa ustanovenia , t. j. pre rozpor so zákonom, keďže zákonný predpoklad vzniku zmluvy, a to zhodná vôľa strán konajúcich osôb, nebol splnený“ (č.l. 463 spisu).

51. Žalovaný v odvolaní poukázal na závery vyslovené okresným súdom, v zmysle ktorých okresný súd vyslovil, že „V danom spore je nepochybné, že v čase od predloženia návrhu záložnej zmluvy do momentu povolenia vkladu do katastra nehnuteľností záložnej zmluvy došlo k manipulácii s originálom listiny, pričom osoba zodpovedná za takéto konanie, dôvody jej postupu a účel takéhoto konania ostali v konaní sporné“ (č.l. 463 spisu). Žalovaný vyčítal tento záver okresnému súdu, s tým, že nebolo preukázané, že k manipulácii s originálom listiny došlo. Odvolací súd uvádza, že uvedený záver okresného súdu vyplýval z vykonaného dokazovania, kde zobral do úvahy skutočnosti, ktoré vyšli najavo, a to skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede X.. A. H., ďalej skutočnosti, vyplývajúce z overovacej doložky, ktoré korešpondovali výpovedi svedka a v konečnom dôsledku nepriamo i tendenčná výpoveď svedka S. K. v kontexte ním vystaveného obsahu čestného prehlásenia. Na rozdiel od žalovaného odvolací súd považoval závery okresného súdu v tejto rovine za vecne správne. Vzhľadom na tieto závery potom nemohla byť obrana žalovaného vyhodnotená ako taká, ktorá by mohla mať vplyv na vecne správny záver okresného súdu, ktorý sa premietol vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

52. V odvolaní žalovaný uviedol, že argumentácia okresného súdu a jeho rozhodnutie môže pôsobiť ako nebezpečný precedens pre všetky ďalšie rozhodnutia podobného charakteru a tiež narušenie princípu právnej istoty. Takýmto spôsobom by mohol byť spochybnený akýkoľvek overený podpis, ku ktorému overovacia doložka nebola vystavená. Osvedčovacia doložka nie je sama osebe dôkazom schopným podľa žalovaného vyvrátiť skutočnosť, že zmluva o zriadení záložného práva zabezpečovala pohľadávku do výšky 150.000,- Eur. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, „Iným dôkazom žalobcu v tomto konaní je už len svedecká výpoveď svedka (bývalého konateľa žalobcu - zástupcu tajomného investora (tzv. bieleho koňa).“ V tejto súvislosti opäť odvolací súd považuje za podstatné poukázať na skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej výpovede X.. A. H., ktorý na pojednávaní pred okresným súdom dňa 8.11.2019 po zákonnom poučení, tak ako vyplýva z č.l. 346 spisu a z č.l. 352 spisu učinil svedeckú výpoveď, ktorá bola vyhodnocovaná okresným súdom spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi. K hodnoteniu vierohodnosti výpovede predmetného svedka pristúpil okresný súd v kontexte celého obsahu jeho výpovede v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorému hodnoteniu nemožno uprieť priamy vnem konajúceho súdu, získaný výpoveďou tohto svedka. Nepochybne ku kritériám pre hodnotenie vierohodnosti svedeckej výpovede pristupuje to, aký má svedok vzťah k stranám sporu, k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočnosti o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností k chovaniu pri výsluchu, presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod. Súd vierohodnosť výpovede hodnotí k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či sa vzájomne dopĺňajú alebo je tu nesúlad. Ak uvedené okresný súd zobral do úvahy pri hodnotení predmetnej svedeckej výpovede, tak tomuto postupu nemožno zo strany krajského súdu nič vytknúť. Okresný súd následne vyhodnocoval vierohodnosť tejto svedeckej výpovede, nielen izolovane aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, preto takéto zhodnotenie odvolací súd napriek námietkam zo strany žalovaného akceptoval. Odvolací súd v tejto rovine podľa skutočností, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu považuje za podstatné konštatovať i vyhodnotenie výpovede S. K., ktorá bola vyhodnotená v kontexte ním vystaveného čestného vyhlásenia ako nepriamo tendenčná výpoveď. K uvedenému však zo strany odvolateľa neboli poskytnuté žiadne námietky v podanom odvolaní. Vo vzťahu k odvolacej argumentácií žalovaného, že rozsudok okresného súdu „môže pôsobiť ako nebezpečný precedens pre všetky ďalšie rozhodnutia podobného charakteru a tiež narušenie princípu právnej istoty“, odvolací súd uvádza, že ju síce vníma, no nemohol ju vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci, keďže rozhodujúcim pre závery odvolacieho súdu

bol skutkový a právny stav prejednávanej veci, s ktorým zhodnotením sa odvolací súd stotožnil cez úpravu v , .

53. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že podľa Čl. 1 ods. 1.1. Zmluvy o zriadení záložného práva je rámcová zmluva definovaná nezameniteľným spôsobom. Rámec plnení podľa predmetného článku znamená výšku plnení poskytnutých žalovaným ako dodávateľom spoločnosti MIKOMIX, s.r.o., t.j. odberateľovi na základe rámcovej zmluvy, a to do výšky 150.000,- Eur je jednoznačné, že ak by sa ponúkalo uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva s rámcovým plnením do výšky 80.000,- Eur, žalovaný by s uzavretím takejto zmluvy v žiadnom prípade nesúhlasil. V rovine tejto odvolacej argumentácie považuje odvolací súd za podstatné na tomto mieste uviesť, že boli poskytnuté dve skupiny dôkazov a tvrdení. Jednak dôkazy a tvrdenia poskytnuté žalobcom oproti ktorým stáli tvrdenia a dôkazy, poskytnuté žalovaným. Bolo teda namieste, aby uvedené dôkazné skupiny sporových strán boli riadne vyhodnotené, k čomu v konaní pred okresným súdom jednoznačne došlo. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31. mája 2010). Ak podľa zistení odvolacieho súdu žalovaný v rovine svojich tvrdení neprodukoval také dôkazy, ktoré by dokázali vyvrátiť dôkazy žalobcu, tak potom nie je možné konštatovať unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k ním aplikovanej obrane.

54. Vo vzťahu k prijatým záverom okresného súdu odvolací súd uvádza, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2011). Odvolací súd poukazuje v tejto časti na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplývajú vecne správne závery, cez úpravu v , .

55. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalovanému nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalovaného na označovanie, navrhovanie dôkazov bolo žalovaným zrealizované, uplatnené, avšak je potrebné zvýrazniť, že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná.

56. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a

to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

57. Po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, ako aj prijatých záverov okresným súdom, nie je možné konštatovať existenciu takého procesného postupu súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého arbitrárneho rozhodnutia vo veci samej. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012). 58. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle , lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. decembra 2017) .

59. Z obsahu podaného odvolania žalovaného je možné vyvodiť, že žalovaný v konečnom dôsledku namieta, že okresný súd svojim spôsobom a rozsahom dokazovaných skutočností a následne prijatím záverov, porušil žalovaného právo na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd potom k uvedenému zvýrazňuje, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanému neboli porušené jemu patriace procesné práva, čím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaný nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva, ktoré mu priznáva procesnoprávny predpis, a to .

60. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplývajú závery, ktoré si odvolací súd osvojil a v zmysle ktorých „...Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva,

že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. To znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných, než z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť“, ktoré postuláty boli v postupe okresného súdu dodržané podľa zistení odvolacieho súdu po vykonaní odvolacieho prieskumu dodržané.

61. Žalovaný v odvolaní uviedol, že „Domnievame sa, že konajúci súd počas vykonávania dokazovania zameriaval hodnotenie zhody vôle zmluvných strán v čase priebehu súdneho konania a nie v čase uzatvárania Zmluvy o zriadení . Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že Žalovaný by o uzavretie zmluvy s rámcovým plnením nižším, ako je výška pohľadávky, nemal záujem. Pokiaľ by rámec plnenia nezabezpečoval pohľadávku v celom rozsahu, k uzavretiu Zmluvy o zriadení by v žiadnom prípade nedošlo“ (ods. 15 odvolania). Odvolací súd opäť uvádza, že i v tejto časti odvolania je možné konštatovať dve skupiny tvrdení, a to tvrdenia žalobcu, ktoré sú rozpornými s tvrdeniami žalovaného, tak ako vyplývajú z jeho argumentácie z ods. 15 odvolania. Nemožno v tomto smere prehliadnuť výpoveď svedka H. v celom jej rozsahu, tak ako vyplýva z č.l. 352 a nasl. spisu, z ktorej výpovede jednoznačne vyplýva motivácia pri podpise do rozsahu 80.000,- Eur. Takto oproti sebe teda stáli rozdielne tvrdenia svedka, ktorý záložnú zmluvu podpisoval a následne žalovaného, a to všetko vo väzbe na vyhodnotenie ostatných dôkazov. Nemožno sa v tomto prípade stotožniť so žalovaným, že by okresný súd sa zameriaval na zhodnotenie vôle zmluvných strán v čase priebehu súdneho konania, a nie v čase uzatvárania zmluvy o zriadení záložného práva, keďže rozhodné skutkové okolnosti podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku boli okresným súdom v zmysle písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu skúmané k momentu uzatvorenia predmetného právneho úkonu. V ostatných skutočnostiach vo vzťahu i k odvolacím dôvodom žalovaného odkazuje odvolací súd na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

62. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle , k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch. Výrok na náhradu trov tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobcovi voči žalovanému priznané právo na náhradu trov konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý. Tento výrok ako závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny. Odvolací súd opäť odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , .

63. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie v spojení s a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.