Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 198/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., N., zastúpenej advokátom JUDr. A.

S., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva vlastniť majetok podľa

a práva pokojne užívať majetok podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Trenčín tým, že v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. neprihliadol

na jej prihlášky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti E., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. februára

2009 doručená sťažnosť spoločnosti E., s. r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa

a práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len ,,okresný súd“) tým, že v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.

neprihliadol na jej prihlášky.

2. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla: «Dňa 18. 09. 2008 bolo

v Obchodnom vestníku zverejnené Uznesenie Okresného súdu Trenčín o vyhlásení konkurzu

na majetok dlžníka R., a. s., v likvidácii, so sídlom:..., D., IČO:... spolu s výzvou

adresovanou veriteľom na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia

konkurzu.

Spoločnosť E., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ alebo spoločnosť E., s.r.o.“), ako veriteľ

na základe vyššie uvedenej výzvy dňa 3. 11. 2008 podal na Okresnom súde v Trenčíne štyri

prihlášky pohľadávok proti úpadcovi R., a. s. v konkurze. Súčasťou prihlášok boli i prílohy

preukazujúce pôvod vzniku pohľadávok a tiež súhrnný prehľad pohľadávok...

Všetky dokumenty boli podpísané, datované, vyplnené na predpísanom tlačive

a spĺňali všetky hmotnoprávne náležitosti podľa

o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Úplnosť prihlášok bola sťažovateľovi

dňa 3. 11. 2008 pred podaním na súd potvrdená správkyňou konkurznej podstaty JUDr. M.

B. (ďalej len „SKP“)...

Dňa 27. 11. 2008 bolo sťažovateľovi SKP v telefonickom rozhovore oznámené,

že dňa 24. 11. 2008 bola spoločnosť E., s. r. o. vymazaná zo zoznamu veriteľov vedenom

Okresným súdom v Trenčíne na základe úradného záznamu Okresného súdu Trenčín

z dôvodu, že ňou podpísané prihlášky pohľadávok „neboli podpísané obidvomi konateľmi“,

nakoľko ich podpisoval len konateľ Mgr. M. Š., pričom podľa platného výpisu z obchodného

registra v mene spoločnosti E., s. r. o. konajú vždy spoločne dvaja konatelia.

Sťažovateľ z toho dôvodu SKP dňa 28. 11. 2008 doručil krátkou cestou originál

Splnomocnenia zo dňa 4. 7. 2006, na základe ktorého druhý z konateľov Mgr. J. Š.

splnomocnil Mgr. M. Š. na konanie v jeho mene neobmedzene. Podpisy účastníkov

splnomocnenia boli overené u notára ešte v roku 2006, z čoho vyplýva, že Mgr. M. Š. bol

dňa 3. 11. 2008 oprávnený sám podpísať všetky konkurzné prihlášky...

Aj podľa právneho názoru SKP bolo doložením Splnomocnenia preukázané

oprávnenie Mgr. M. Š. konať v mene spoločnosti E., s. r. o. samostatne dňa 3. 11. 2008.

Z toho dôvodu SKP prihlášku sťažovateľa akceptoval v plnom rozsahu...

Z dôvodu nutnosti predkladania všetkých listín k prihláške sa vzťahujúcej SKP

rovnako ako aj príslušnému súdu, sťažovateľ predložil splnomocnenie Okresnému súdu

Trenčín spolu so Žiadosťou o zapísanie do zoznamu veriteľov zo dňa 02. 12. 2008.

Sťažovateľ doložením originálu príslušného splnomocnenia, akceptovaného SKP, Okresný

súd Trenčín požiadal o znovuzapísanie spoločnosti E., s. r. o. do zoznamu veriteľov

z dôvodov v nej uvedených, čím využil všetky dostupné právne prostriedky na dosiahnutie

nápravy, ktoré mu daná situácia za existencie súčasnej právnej úpravy umožňovala.

Okresný súd Trenčín však listom zo dňa 12. 12. 2008 sťažovateľovi oznámil, že hoci

tento doložil splnomocnenie, ktorým Mgr. J. Š. ako jeden z konateľov splnomocnil Mgr. M.

Š. na konanie v jeho mene neobmedzene, na prihlášku nemožno prihliadať. Pričom ak by

aj v čase podpisu prihlášok existovalo splnomocnenie, ktoré by oprávňovalo konať konateľa

Mgr. M. Š. za druhého konateľa spoločnosti, tak bolo potrebné, aby táto skutočnosť

vyplývala z vykonaného právneho úkonu. Z prihlášky doručenej Okresnému súdu Trenčín

však nevyplýva, že osoba, ktorá prihlášku podpísala, konala ako zástupca inej osoby. Podľa

právneho názoru Okresného súdu Trenčín nie je možné, aby Mgr. M. Š. jediným podpisom

prihlášky súčasne prejavil vôľu sám ako konateľ spoločnosti a súčasne aj ako zástupca

druhého z konateľov. Pod ustanovenie nespadajú len prípady, keď podpis

na prihláške úplne absentuje, ale aj tie prípady, keď za právnickú osobu nekonali štatutárne

orgány stanoveným spôsobom. Prihláška do konkurzného konania bola podpísaná Mgr. M.

Š., ktorý bol na základe vyššie uvedeného splnomocnenia druhého z konateľov oprávnený

v jeho mene konať neobmedzene. Podľa vyjadrenia Okresného súdu Trenčín však Mgr. M.

Š. týmto jediným podpisom nemohol prejaviť vôľu sám ako konateľ spoločnosti a súčasne

aj ako zástupca druhého z konateľov. Preto posúdil prihlášky spoločnosti E., s. r. o. ako

nepodpísané, na ktoré nemožno prihliadať...

Sťažovateľ má za to, že na základe oznámenia Okresného súdu Trenčín

o neprihliadaní na prihlášku do konkurzu listom sťažovateľovi zo dňa 12. 12. 2008, došlo

k porušeniu jeho práva v zmysle , práva podľa SR a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení Protokolu č. 11. Tieto práva sťažovateľa boli porušené konaním,

resp. postupom Okresného súdu Trenčín, ktorého sa tento dopustil tým, že neprihliadol

na prihlášku do konkurzu, hoci podľa názoru sťažovateľa mal na ňu prihliadnuť. Z toho

dôvodu tak sťažovateľ ako veriteľ stratil postavenie možného účastníka konkurzného

konania a tak aj možnosť uplatniť a uspokojiť svoju pohľadávku prevyšujúcu čiastku

365.133 € (vyše 11.000.000,- Sk).»

3. V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľka na odôvodnenie poukazuje na jednotlivé

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii),

primeranosť použitia ustanovení a zároveň podáva vlastný

výklad ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcich sa náležitostí prihlášok

podľa § 29 tohto zákona a ich podpisovania. Sťažovateľka z dôvodov uvedených v sťažnosti

zotrváva na závere, že ňou podané prihlášky treba považovať za riadne a včas podané

a podpísané, a teda podľa jej názoru neexistuje zákonný dôvod, prečo by na tieto prihlášky

súd nemal prihliadať, pričom tento záver podporuje aj úradným záznamom správcu

z 3. novembra 2008, podľa ktorého doručené prihlášky možno považovať za úplné.

4. Zásah do a dodatkovým protokolom garantovaných práv sťažovateľka

zhrnula takto: ,,Súd postupom podľa poslednej vety bezpochyby odňal

sťažovateľovi možnosť konať pred konkurzným súdom tak, že tento nemohol byť riadnym

účastníkom konkurzného konania, nemohol si tak z titulu veriteľa uplatniť svoje majetkové

práva voči úpadcovi, čím došlo aj k porušeniu jeho ústavného práva v zmysle čl. 20 ods. 1

SR a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v znení Protokolu č. 11.“

5. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„● Okresný súd Trenčín porušil základné práva spoločnosti E., s. r. o. zaručené v

a SR ako aj právo zaručené v Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 tým,

že neprihliadol na prihlášky spoločnosti E., s. r. o. do konkurzného konania vedeného týmto

súdom pod sp. zn.: a to na základe oznámenia tejto skutočnosti listom

Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. 12. 2008.

● Ústavný súd SR zároveň ukladá Okresnému súdu Trenčín, aby obnovil stav pred

porušením vyššie uvedených základných práv a slobôd, prihliadal na prihlášku spoločnosti

E., s. r. o., so sídlom N., IČO:… zo dňa 3. 11. 2008 do konkurzného konania a prinavrátil

evidovanie tohto veriteľa v zozname veriteľov.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Ak je to možné, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto porušil

práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ) je rozhodnúť o prijatí

návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred

ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Základnou sťažnostnou námietkou sťažovateľky je namietaný protizákonný postup

okresného súdu, ktorý neprihliadol na jej prihlášky aj napriek tomu, že podľa jej tvrdení boli

úplné, správne, riadne a včas vyplnené a podpísané, pričom ich úplnosť potvrdil aj správca,

čím podľa sťažovateľky malo dôjsť k zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu,

základného práva vlastniť majetok a práva pokojne užívať majetok.

9. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že nie je

prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti. Súdna moc je

v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, čo vyplýva aj

z vnútornej štruktúry (siedma hlava má dva oddiely - prvý upravuje ústavné

súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). K organizácii súdnej moci ústavný súd okrem

iného uviedol, že ide o dva samostatné, navzájom jeden od druhého nezávislé, procesne

uzavreté systémy výkonu súdnictva, pre každý z nich s osobitne vymedzeným poslaním

a osobitnou rozhodovacou právomocou ().

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže

ústavný súd zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni.

10. Z postavenia ústavného súdu v systéme orgánov ochrany práva vyplýva,

že v zásade nemá právomoc revidovať skutkové zistenia všeobecných súdov ani správnosť

právneho posúdenia veci nimi, a to ani v prípade, ak by s nimi nesúhlasil. Výnimku z tejto

zásady predstavuje také rozhodnutie všeobecného súdu alebo jeho postup, ktoré priamo

zasahujú do základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto vyžaduje nápravu

zo strany ústavného súdu. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie

práva na súdnu ochranu rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s

alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú

arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. ,

, , ). Ústavno-súdna korekcia rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov je teda možná len v tých prípadoch, ak by rozhodnutie alebo postup

všeobecného súdu priamo zasahovali do práva na súdnu ochranu, teda do práva domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

V prípade sťažovateľkou namietaného postupu okresného súdu spočívajúceho v tom,

že neprihliadol na jej prihlášky v konkurznom konaní, však to tak nie je.

11. Podľa ods. l sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ústavný súd predovšetkým poukazuje

na skutočnosť, že označené právo bolo sťažovateľke riadne a reálne poskytnuté v konaní

pred okresným súdom. Po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka

mala v zákonom určenej lehote možnosť prihlásiť svoje pohľadávky prihláškou. Zákonnou

podmienkou na vznik postavenia účastníka konkurzného konania je prihlásenie pohľadávky

zákonom ustanoveným spôsobom. Ak však veriteľ svoju pohľadávku (pohľadávky)

neprihlási zákonom ustanoveným spôsobom, zákonným dôsledkom je nenadobudnutie

postavenie účastníka konkurzného konania podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, resp. podľa § 27 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zánik

postavenia účastníka konania. Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že veriteľ

zodpovedá za správnosť údajov uvedených v prihláške (najmä § 30 uvedeného zákona),

ale aj to, že ani súd, ani správca nie sú povinní vyzvať veriteľa na doplnenie alebo opravu

neúplnej alebo nesprávnej prihlášky (§ 29 ods. 9 uvedeného zákona).

12. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii obsahuje viaceré právne normy upravujúce

podmienky prihlásenia pohľadávok tak, aby toto prihlásenie bolo možné považovať za ich

prihlásenie ,,spôsobom ustanoveným týmto zákonom“. Taktiež upravuje viaceré situácie,

keď dôsledkom rôznych právnych skutočností je, že sa na prihlášku neprihliada.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ, ktorého pohľadávka

voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho

pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom

z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť

v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze

uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce

pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa § 28 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlášku spolu s prílohami

podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom

rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia

konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len

súdu sa v konkurze neprihliada.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre každú pohľadávku musí

byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko

a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie

uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu

a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška

sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom.

Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo

nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po vyhotovení konečného

zoznamu pohľadávok správca bezodkladne doručí jeden rovnopis konečného zoznamu

pohľadávok na súd, pričom na súde porovná údaje zapísané do konečného zoznamu

pohľadávok s údajmi uvedenými v prihláškach doručených súdu a podľa tohto porovnania

priamo na súde pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka

upraví konečný zoznam pohľadávok; ak sa pri porovnaní týchto údajov zistí, že prihláška

doručená správcovi sa nezhoduje s prihláškou doručenou súdu, na prihlášku sa v konkurze

neprihliada.

13. Právo veriteľa byť účastníkom konkurzného konania a s tým spojené právo

na uspokojenie pohľadávky rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho

konkurzu majú osobitnú povahu. Kým právo byť účastníkom konkurzného konania

je procesným právom (oprávnením) veriteľa, právo na uspokojenie pohľadávky rozvrhom

z výťažku zo speňaženia majetku má spravidla základ v hmotnom práve. Procesným

predpokladom uspokojenia pohľadávky je však jej riadne uplatnenie prihláškou (zákonom

ustanoveným procesným spôsobom), inak pohľadávku uspokojiť v konkurze nemožno

a na práva z nej sa v konkurze neprihliada.

14. Okresný súd na prihlášku sťažovateľky neprihliadol z dôvodov, ktoré jej oznámil

prípisom sp. zn. z 12. decembra 2008, v ktorom uviedol: ,,V právnej veci

navrhovateľa - veriteľa... vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu... Vám tunajší

súd vo veci Vašej žiadosti o zapísanie do zoznamu veriteľov doručenej tunajšiemu súdu

dňa 5. 12. 2008 oznamuje nasledovné: Predložené splnomocnenie nič nemení na názore

súdu, že na prihlášku nemožno prihliadať z dôvodu Podľa

výpisu z obchodného registra za spoločnosť musia konať vždy spoločne obaja konatelia.

Právny úkon, ktorý učinil len jeden z konateľov, je absolútne neplatným právnym úkonom

a nevyvoláva žiadne právne účinky. Ak by aj v čase podpisu prihlášok existovalo

splnomocnenie, ktoré oprávňovalo konať konateľa Mgr. M. Š. za druhého konateľa

spoločnosti, tak bolo potrebné, aby táto skutočnosť vyplývala z vykonaného právneho

úkonu. Z prihlášky doručenej súdu však nevyplýva, že osoba, ktorá prihlášku podpísala,

konala ako zástupca inej osoby. V zmysle ust. § 32 ods. 1 Obč. zák. ak z právneho úkonu

nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Rovnako

nie je možné, aby Mgr. M. Š. jediným podpisom prihlášky súčasne prejavil vôľu sám ako

konateľ spoločnosti a súčasne aj ako zástupca druhého z konateľov. Pod ust. § 29 ods. 1

nespadajú len prípady, keď podpis na prihláške úplne absentuje,

ale aj tie prípady, keď za právnickú osobu nekonali štatutárne orgány stanoveným

spôsobom. V danom prípade totiž konanie len jedného z konateľov obchodnú spoločnosť

nezaväzuje. Z tohto pohľadu sa javia prihlášky spoločnosti E., s. r. o. ako nepodpísané.“

15. Takúto odpoveď okresného súdu na žiadosť sťažovateľky o znovuzapísanie

do zoznamu veriteľov považuje ústavný súd za ústavne konformnú a akceptovateľnú.

Okresný súd oboznámil sťažovateľku s právnymi závermi, ktoré ho viedli k tomu, že na jej

prihlášky neprihliadal, pretože ich považoval za nepodpísané, a svoje závery prijateľným

spôsobom odôvodnil. Sporné skutočnosti spočívajúce v rovine podústavného práva

(obchodného práva a občianskeho práva), na ktorých riešenie majú právomoc všeobecné

súdy, v zásade neprislúcha ústavnému súdu bližšie rozvíjať a v zásade mu neprislúcha ani

komentovať právne úvahy a závery všeobecného súdu.

16. V záujme presvedčivosti svojho rozhodnutia však ústavný súd stručne uvádza:

Konanie podnikateľov upravuje , ktorý v ustanovuje,

že právnická osoba koná štatutárnym orgánom. Podľa

štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov.

Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne,

ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa

spoločenská zmluva musí obsahovať aj spôsob, akým konatelia konajú v mene spoločnosti.

Podľa výpisu z obchodného registra sťažovateľky s účinnosťou od 10. marca 2004 v mene

sťažovateľky konajú vždy všetci konatelia spoločne.

Z týchto zákonných ustanovení, z výpisu z obchodného registra sťažovateľky a kópií

súhrnného prehľadu, ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti nesporne vyplýva, že za

sťažovateľku museli v čase podania prihlášok správcovi a okresnému súdu bezvýnimočne

konať vždy všetci konatelia spoločne. Zároveň je nepochybné, že v tom čase mala

sťažovateľka dvoch konateľov (Mgr. M. Š. a Mgr. J. Š.), a nesporné je aj to (vychádzajúc

z tvrdení sťažovateľky), že prihlášky a súhrnný prehľad podpísal za sťažovateľku len jeden

konateľ, a to Mgr. M. Š..

Počet konateľov každej spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj spôsob

ich konania v mene spoločnosti určujú výhradne spoločníci v spoločenskej zmluve,

resp. spoločník v zakladateľskej listine. Bezvýnimočné spoločné konanie všetkých

konateľov ustanovené zakladateľskou listinou sťažovateľky je teda prejavom suverénnej

a slobodnej vôle spoločníka sťažovateľky, aby konatelia pri právnych úkonoch, ktorými

zaväzujú spoločnosť, konali práve tak, ako to spoločník vyjadril v zakladateľskej listine.

Z tohto pohľadu sa ústavný súd stotožňuje so závermi okresného súdu, ktorý považoval

prihlášky za nepodpísané.

Pokiaľ ide o splnomocnenie, ktoré udelil Mgr. J. Š. ako splnomocniteľ Mgr. M. Š.

ako splnomocnencovi, aby ho ,,ako konateľ spoločnosti zastupoval samostatne pri všetkých

úkonoch spojených s funkciou konateľa neobmedzene“, pričom ako je ďalej v splnomocnení

uvedené, ,,splnomocnenec je oprávnený udeliť plnú moc v rovnakom rozsahu aj tretím

osobám“, ani toto nič nemení na ústavnej akceptovateľnosti postupu okresného súdu a jeho

dôvodov k takémuto postupu. Navyše, podľa názoru ústavného súdu je sporné, či takéto

splnomocnenie je vôbec platným právnym úkonom, čo však nie je otázka, ktorej riešenie

prislúcha ústavnému súdu, ale patrí do právomoci všeobecných súdov. Stav, keď v prípade

zakladateľskou listinou zakotveného spoločného konania všetkých (dvoch) konateľov jeden

konateľ splnomocní iného konateľa na svoje zastupovanie pri všetkých úkonoch spojených

s funkciou konateľa, totiž neguje (obchádza) vôľu spoločníka vyjadrenú v zakladateľskej

listine, a tým obchádza aj zákon, ktorý práve spoločníkovi (spoločníkom) zveruje určenie

spôsobu konania konateľov v mene spoločnosti. Vôľou spoločníka prejavenou

v zakladateľskej listine bolo totiž bezvýnimočné spoločné konanie vždy všetkých konateľov

spoločnosti. Ak by spoločník chcel prejaviť svoju vôľu, aby v mene spoločnosti konali

konatelia samostatne, prejavil by túto svoju vôľu v zakladateľskej listine a následne by sa

táto vôľa spoločníka prejavila aj zápisom do obchodného registra. Je preto sporné, či jeden

konateľ môže v prípade spoločného konania všetkých (dvoch) konateľov platne

splnomocniť druhého konateľa na zastupovanie ,,pri všetkých úkonoch spojených s funkciou

konateľa neobmedzene“ a navyše súhlasiť, aby splnomocnenec udelil „plnú moc

v rovnakom rozsahu aj tretím osobám“, a tým obísť (pokiaľ ide o spôsob konania konateľov

v mene spoločnosti) vôľu spoločníka spoločnosti. Podľa

je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza. Ako však už ústavný súd uviedol, riešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti

právneho úkonu (splnomocnenia) patrí do právomoci všeobecných súdov.

17. K porušeniu garantovaného práva na súdnu ochranu by mohlo dôjsť

rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal

možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde (napr.

), ale aj tým, keby tento súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia

svojho rozhodnutia (napr. ), alebo vtedy, ak by sa pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam (napr. ). Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti sťažovateľa nezistil žiadnu z týchto ani inú tu výslovne neuvedenú skutočnosť,

ktorá by postup okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke urobila ústavne

neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim ústavno-súdnu korekciu. Sťažovateľka mala

možnosť prihlásiť svoje pohľadávky zákonom ustanoveným spôsobom, keďže tak však

podľa právneho záveru okresného súdu neurobila, v súlade so zákonom nenadobudla

postavenie účastníka konkurzného konania.

18. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva vlastniť majetok a práva

pokojne užívať majetok, ústavný súd vo svojej judikatúre zdôraznil, že všeobecný súd

v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného

charakteru (kam patrí aj právo vlastniť majetok, resp. pokojne užívať majetok), ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy

postupu vyplývajúce z až (napr. ).

19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( alebo

).

20. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú v celom rozsahu odmietol, pričom vzhľadom

na odmietnutie sťažnosti nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré

sú viazané na vyhovenie sťažnosti (príkaz okresnému súdu obnoviť stav pred porušením

a prinavrátiť sťažovateľke evidovanie veriteľa v zozname veriteľov v predmetnom

konkurznom konaní).

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2009