Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-3-2020.pdf
PDF · 147.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcov: 1/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. B. XXX, 2/ U.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, obaja zastúpení Beňo&Partners, Advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, Prešov, za účasti Poľovníckeho združenia Demjanka, č. 2 so sídlom v Šarišských Dravciach, IČO: 3130529, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, Prešov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka č. j. OÚ-PO-Z.-XXXX/ XXXXXX-X/Žu zo dňa 05.12.2016 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e opatrenie žalovaného zo dňa 05.12.2016 č. j. OÚ-PO-Z.-XXXX/XXXXXX-X/Žu a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. P r i z n á v a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
1. Opatrením zo dňa 05.12.2016 č.j. OÚ-PO-Z.-XXXX/XXXXXX-X/Žu rozhodol žalovaný o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru v zmysle § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve vo vzťahu k poľovnému revíru Demjanka pre užívateľa poľovného revíru: Poľovnícke združenie Demjanka č. 2 so sídlom Šarišské Dravce, IČO: 3130529, zastúpeného štatutárnym zástupcom U.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX/XXX, P.. V tomto opatrení je uvedené, že dátum uzatvorenia zmluvy je z 02.01.2016, dátum evidovania zmluvy je 05.12.2016.
II.
2. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti tohto opatrenia. Uviedli, že zastávajú názor, že na zaevidovanie zmluvy o užívaní PR Demjanka pre PZ Demjanka neboli splnené všetky zákonom požadované predpoklady a podmienky a správny orgán pred evidenciou zmluvy neskúmal ich naplnenie a teda žalobcovia sú presvedčení, že takýmto postupom a opatrením o zaevidovaní zmluvy boli porušené ich práva a právom chránené záujmy.
3. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
4. Hoci zákon výslovne neupravuje, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný správny orgán tak, že o tom vydá rozhodnutie s určitými náležitosťami, je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 111. ÚS 138/03, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011, 8Sžp/14/2011, 3Sžp/5/2011 a i.), možno za rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť aj predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva považovať i také, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ale dotýkajú sa, alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb, a teda aj oznámenia alebo opatrenia s charakterom rozhodnutia vydané príslušným správnym orgánom ako právno-aplikačné akty. Žalobcovia zastávajú názor, že súdnemu prieskumu musí vzhľadom na uvedené skutočnosti logicky podliehať aj opatrenie či oznámenie správneho orgánu, ktorým zaevidoval zmluvu o užívaní PR Demjanka pre PZ Demjanka. I tento akt zaevidovania zmluvy je podľa žalobcov práve takým opatrením orgánu verejnej správy, ktorý má na zreteli vyššie citované zákonné ustanovenie, pretože v ňom ide o individuálny správny akt, ktorým žalobcovia ako vlastníci pozemkov v predmetnom PR Demjanka boli dotknutí na svojich právach a právom chránených záujmoch. Preto toto opatrenie podľa žalobcov podlieha súdnemu prieskumu; vyplýva to aj z doterajšej judikatúry súdov.
5. S poukazom na uvedené preto žalobcovia podávajú na vecne, miestne a kauzálne príslušný súd v zákonnej dvojmesačnej lehote žalobu o preskúmanie opatrenia žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP, ktorú odôvodňujú nasledovne:
6. Podľa § 11 ods. 1 a 2 ZoP o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
7. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
8. Podľa § 5 ZoP zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia (ods. 3).
9. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru (ods. 4).
10. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných (ods. 5).
11. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru (ods. 6).
12. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona (ods. 7).
13. Podľa § 16 ZoP evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1, a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia (ods. 1).
14. Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3, alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 (ods. 2).
15. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď zaevidoval zmluvu pre PZ Demjanka, pretože neskúmal, či túto zmluvu podpísali vlastníci spoločného PR Demjanka vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, a tiež neskúmal, či vôbec došlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia vlastníkov tak, ako to má na zreteli vyššie citované ustanovenia § 5 ZoP, teda či ho zvolali vlastníci, resp. ich zástupcovia, vlastniaci najmenej 1/3 poľovných pozemkov.
16. Správny orgán pri evidencii zmluvy je povinný preskúmať subjekty, ktoré zmluvu uzatvorili a za tým účelom musí posúdiť, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy. Musí teda skúmať aj to, kto je vlastníkom pozemkov v PR a aké sú ich výmery. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže správny orgán zistiť skutočný podiel hlasov vlastníkov a to jednak tých, ktorí boli na zhromaždení osobne zúčastnení, ako aj tých, ktorí splnomocnili iné osoby. Pokiaľ sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne nezaoberá skutočným podielom na celkovej výmere pozemkov vo vzťahu ku každému zo zúčastnených, resp. zastúpených na zhromaždení, nemôže dospieť k nespochybniteľnému záveru o tom, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru pozemkov v PR mali potrebnú väčšinu hlasov a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené a či v konečnom dôsledku zmluvu o užívaní PR podpísali vlastníci, resp. ich riadne splnomocnení zástupcovia, vlastniaci požadovanú väčšinu poľovných pozemkov z výmery PR.
17. Povinnosť správneho orgánu preskúmavať v rámci konania predchádzajúceho evidencii zmluvy vlastnícku štruktúru pozemkov v PR vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013 zo dňa 08.10.2013, ktorým zrušil opatrenie správneho orgánu o evidencii zmluvy: „...v administratívnom spise, týkajúcom sa predmetnej veci, ktorý bol súdu predložený žalobcom, sa nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, že subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci, sú skutočne vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri Ladiče, ktorý bol uznaný rozhodnutím Okresného úradu v Zlatých Moravciach Č. XXXX/XXXXX zo dňa 30.05.2002. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení pritom jednoznačne vyplýva, že zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Pokiaľ túto základnú náležitosť zmluvy žalovaný správny orgán neskúmal, nepochybne postupoval v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Je potrebné vychádzať z toho, že od roku 2002, keď bol uznaný poľovný revír pod názvom Ladiče, plynutím času nepochybne došlo k zmenám vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom, ktoré tvoria tento poľovný revír a žalovaný sa mal touto otázku zaoberať a trvať na aktualizácii vlastníckych vzťahov k poľovným pozemkom, pretože o užívaní poľovného revíru rozhoduje jeho vlastník, resp. vlastníci spoločného poľovného revíru... ..Notárska zápisnica N 541/2011, Nz 59699/2011 ... osvedčovala priebeh rokovania na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v
poľovnom revíri Ladiče (konanom dňa 16.12.2011), nie však tie náležitosti, ktoré mal skúmať žalovaný v konaní o evidencii zmluvy spísanej dňa 16.01.2012, teda vlastníctvo k spoločnému poľovnému revíru a existenciu splnomocnení pre zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov. V tomto smere si správny orgán neobstaral doklady preukazujúce vlastnícke právo k dotknutým pozemkom a neskúmal najmä to, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia a na základe akých splnomocnení sa tak stalo..."
18. Žalobcovia zdôrazňujú, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 13.11.2015 nedošlo k prezentovaniu sa splnomocnených zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na základe riadne udelených platných splnomocnení s prílohou, z ktorých by bol jednoznačne vyplynul záver o tom, koľko vlastníkov a akej rozlohy poľovných pozemkov sa zhromaždenia zúčastnili a následne hlasovali, a ako a či vôbec došlo k riadnemu prijatiu uznesení tak, ako boli zachytené v notárskej zápisnici N 478/2015, Nz 41157/20165, NCRIs 52111/2015 datovanej dňom 07.12.2015.
19. Žalobcovia poukazujú na to, že z notárskej zápisnice N 478/2015, ktorej prílohou bola listina prítomných, vyplynulo, že za vlastníkov poľovných pozemkov konali a hlasovali o.i.
20. Urbár pozemkové spoločenstvo Krivany, ako aj Pozemkové spoločenstvo vlastníkov v obci Vislanka.
21. Z čl. 9 Stanov Urbáru pozemkové spoločenstvo Krivany vyplýva, že o hospodárení tohto spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom rozhoduje zhromaždenie, ktoré sa zvoláva najmenej raz za rok. Pôsobnosť zhromaždenia je upravená i v Zmluve o pozemkovom spoločenstve, v zmysle ktorej (čl. V. ods. 5. písm. e/) rozhoduje zhromaždenie o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti. Z notárskej zápisnice N 478/2015 však vyplýva len to, že za Urbár pozemkové spoločenstvo Krivany sa zhromaždenia zúčastnili predseda a podpredseda. Títo zúčastnení však nepredložili žiadne doklady svedčiace o dodržanom postupe tak, ako je to uvedené vyššie, ani zo zápisnice nevyplýva, že by bol dodržaný postup predpokladaný v stanovách a v zmluve, teda že sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov, ktoré by tam popísaným postupom rozhodlo o tom, ako sa bude nakladať so spoločnou nehnuteľnosťou - pozemkami, ktoré sú začlenené do PR Demjanka. To, že túto skutočnosť, teda oprávnenie hlasovať za vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení konanom dňa 13.11.2015, nezisťoval ani žalovaný pred evidenciou zmluvy, je zrejmá i z listu žalovaného č. OU-PO-OO- XXXX/ XXXXXX-XX zo dňa 03.12.2015 a následne z listu zo dňa 13.05.2016.
22. Takmer totožná situácia sa týka Pozemkového spoločenstva vlastníkov v obci Vislanka, za ktoré na zhromaždení dňa 13.11.2015 hlasoval štatutárny zástupca, hoci zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 29.06.2014 je zrejmé, že orgánom spoločenstva rozhodujúcim o hospodárení spoločenstva a spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti je výlučne valné zhromaždenie (čl. VI., bod 1., písm. d/ zmluvy). Ani z odpovede žalovaného zo dňa 27.05.2016 na žiadosť o poskytnutie informácie nevyplýva, že by žalovaný pred evidenciou zmluvy inak skúmal, či sa takéto valné zhromaždenie, na ktorom by sa rozhodlo o nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou tak, že bude prenajatá PZ Demjanka, uskutočnilo. Z notárskej zápisnice tento záver nevyplýva. Je teda na mieste sa domnievať, že ani vo vzťahu k tomuto subjektu sa žalovaný absolútne nezaoberal, či vôbec štatutár mohol na zhromaždení dňa 13.11.2015 hlasovať a de facto rozhodnúť o prenajatí pozemkov začlenených do PR Demjanka. Štatutár, ktorý za Pozemkové spoločenstvo vlastníkov v obci Vislanka hlasoval na zhromaždení 13.11.2015, nijako nepreukázal svoje oprávnenie a zo zápisnice ani nevyplýva, že by naň bol akýmkoľvek spôsobom dotazovaný zo strany zvolávateľov.
III.
23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 20.03.2017 bolo Okresnému úradu Prešov, Pozemkovému a lesnému odboru (ďalej len „žalovaný správny orgán“) doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. značkou 3S/3/2017-111 zo dňa 10.02.2017 spolu so žalobou žalobcov 1/ O. A., bytom K. B. XXX, 2/ U.. A. A., bytom J. XX právne zastúpených Beňo & partners, advokátska kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad (ďalej len „žalobca“) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu č. OU-PO-PLO-XXXX/ XXXXXX-X/Žu zo dňa 05.12.2016. Krajský súd vyzval žalovaný správny orgán o vyjadrenie k žalobe a o zaslanie spisového materiálu v danej veci. Zároveň krajský súd poučil žalovaný správny orgán, že
najneskôr vo vyjadrení k žalobe môže požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Zároveň krajský súd uložil povinnosť žalovanému správnemu orgánu vyjadriť sa k návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý je jej súčasťou. Žalovaný správny orgán po preskúmaní žaloby zo dňa 10.02.2017 podáva k predmetnej veci nasledovné vyjadrenie: Žalovaný správny orgán napadnutým listom č. OU-PO-Z.-XXXX/XXXXXX-X/Žu zo dňa 05.12.2016 nijako nezasiahol do subjektívnych práv žalobcov v zmysle ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Uvedený list slúži ako interný doklad - podklad žalovaného správneho orgánu k vedeniu registra zmlúv o užívaní poľovných revírov podľa ustanovenia § 74 ods. 2 písm. b) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) v nadväznosti na ustanovenie § 38 vyhlášky č. 344/2009 Z. z.. Žalovaný správny orgán akt evidencie zmluvy oznamoval iným listom - opatrením a to pod číslom OU-PO- Z.-XXXX/XXXXXX-X/Žu zo dňa 05.12.2016.
24. Pre úplnosť však žalovaný správny orgán uvádza: Žalobcovia v žalobe namietajú evidenciu zmluvy žalovaným správnym orgánom z dôvodov, že neskúmal, či zmluvu podpísali vlastníci poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery dotknutého poľovného revíru a neskúmal ani to, či došlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia vlastníkov, teda či ho zvolali vlastníci, resp. ich zástupcovia vlastniaci najmenej jednu tretinu poľovných pozemkov. Okrem toho podľa žalobcov mal žalovaný správny orgán skúmať, či za pozemkové spoločenstva konali oprávnené osoby. Obdobne žalobcovia namietali, že neboli predložené doklady o tom, či starosta obce bol poverený zastupovaním na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Žalobcovia tvrdia, že je nevyhnutné zo strany správneho orgánu skúmať existenciu, náležitosti a rozsah splnomocnení splnomocnencov na zastupovanie.
25. S predmetnou žalobou žalovaný správny orgán nesúhlasí v plnom rozsahu.
26. Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.
27. Zvolávatelia prezentovali oprávnenosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tým, že sa preukázali, že reprezentujú vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí majú vo vlastníctve viac ako jednu tretinu pozemkov v poľovnom revíri. Táto prezentácia je obsiahnutá v prezenčnej listine a dokladovaná plnomocenstvami a listami vlastníctva. Za organizáciu a priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zodpovedajú v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve zvolávatelia.
28. V notárskej zápisnici notár osvedčil priebeh zhromaždenia, spôsob hlasovania a rozhodovania.
29. Spochybniť závery a rozhodnutia vyplývajúce z notárskej zápisnice nemajú v kompetencií tak žalobcovia, ako aj žalovaný správny orgán, a ani krajský súd v tomto konaní.
30. Žalovaný správny orgán dáva do pozornosti krajskému súdu stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2016, č. VI/3 Gd 103/16/1000-4, ktoré korešponduje s týmto právnym názorom žalovaného správneho orgánu, a ktorého fotokópiu v prílohe prikladáme.
31. Vlastníci poľovných pozemkov neprenajímajú poľovné pozemky, ako uvádzajú žalobcovia, ale výkon práva poľovníctva, ktorý sa viaže k poľovným pozemkom. Aj podľa ustanovenia § 11 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru, pričom vlastník alebo vlastníci môžu právo poľovníctva vykonávať sami alebo právo postúpia zmluvou inému subjektu, ktorý spĺňa podmienky určené zákonom o poľovníctve. Výkon práva poľovníctva sa riadi ustanoveniami zákona o poľovníctve a nájom sa upravuje režimom občianskeho zákonníka.
32. Žalovaný správny orgán si splnil svoje povinnosti pri evidencii zmluvy, preskúmal všetky podklady, ktoré mu vyplývajú zo zákona o poľovníctve (§ 14 a § 16). Okrem iného žalovaný správny orgán disponuje dôkazmi, ktoré sú mu známe aj z jeho úradnej činnosti (vedie register pozemkových spoločenstiev, má prístup na lesnícky geografický informačný systém).
33. Žalovaný správny orgán je toho názoru, že opatrením žalovaného správneho orgánu neboli porušené subjektívne práva žalobcov tak, ako sa to uvádza v žalobe. Dávame v obdobnej veci krajskému súdu do pozornosti rozsudok NS SR č. 1Sžr/166/2011 zo dňa 05.06.2012. V bode č. 36 rozsudku NS zo dňa 05.06.2012 je uvedené, že žalobca obdobne brojil proti napadnutému rozhodnutiu z toho dôvodu, že nemôže realizovať výkon práva poľovníctva v rozsahu, v akom by chcel a ako to zodpovedá jeho vlastníckym právam. V súvislosti s uvedeným musel NS poukázať na obsah ustanovenia § 14 zákona č. 23/1962 Zb., ktoré upravuje "a priori" (§ 14 ods. 2) alebo "ex post" podmienky na zapojenie sa vlastníka spoločného poľovného revíru do výkonu práva poľovníctva.
34. Podľa § 14 ods. 2 vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.
35. Podľa § 14 ods. 4 ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.
36. Na základe citovaných ustanovení sa NS nemohol stotožniť s názorom žalobcu, že došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, lebo nemôže vykonávať právo poľovníctva na svojom pozemku. V súvislosti s uvedeným NS dal do pozornosti tú osobitosť výkonu práva poľovníctva, že jeho výkon je viazaný na uznaný poľovný revír (§ 5 zák. č. 23/1962 Zb.).
37. Vyššie uvedená právna úprava (zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v z.n.p.) bola platná a účinná do 31. 08. 2009. Od 01. 09. 2009 platí nová právna úprava na úseku poľovníctva (zákon č. 274/2009 Z. z.), ktorá obdobne rieši v ustanovení §§ 3-16 zapojenie vlastníka do rozhodovacieho procesu ohľadom uznávania poľovného revíru a následne výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíre.
38. Preto nie každý vlastník pozemku môže legitímne očakávať, že aj jeho pozemok mu umožní výkon práva poľovníctva.
39. Navyše PR je väčšinou vytváraný z viacerých pozemkov, tzn., že sa vytvára spoločná nehnuteľnosť, kde vlastnícke práva k jednotlivým pozemkom sa menia na spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti. Pri výkone vlastníckych práv v poľovnom revíre sa potom postupuje v zmysle § 5 zákona o poľovníctve. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že žalobcovia sa aktívne zapojili do rozhodovacieho procesu, avšak ostatní vlastníci rozhodli nie podľa predstáv žalobcov.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia, ktorí vlastnia 0,01% výmery poľovného revíru Demjanka, nemôžu legitímne očakávať, že ich pozemky im umožnia aj výkon práva poľovníctva.
41. Žalovaný správny orgán uvádza, že samotná žaloba neobsahuje náležitosti v zmysle § 182 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, nakoľko žaloba neobsahuje označenie ďalších účastníkov podľa 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa §41 ods. 1, čo je vážny nedostatok žaloby.
42. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný správny orgán navrhuje, aby krajský súd predmetnú žalobu označenú ako žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu č. OU-PO-Z.-XXXX/XXXXXX-X/Žu zo dňa 05.12.2016 ako nedôvodnú rozsudkom podľa ust. § 190 Súdneho správneho poriadku zamietol.
43. Podľa § 79 ods. 1 písm. c) zákona všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
44. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve zmluva v oblasti s chovom jelenej zveri sa uzatvára na 15 rokov odo dňa jej evidencie.
45. Podľa § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve táto zmluva nadobudla účinnosť dňom evidencie zmluvy žalovaným správnym orgánom.
IV
46. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia namietajú evidenciu zmluvy žalovaným v zásade z tých dôvodov, že neskúmal, či zmluvu podpísali vlastníci poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery dotknutého poľovného revíru a neskúmal ani to, či došlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia vlastníkov, teda či ho zvolali vlastníci, resp. ich zástupcovia vlastniaci najmenej jednu tretinu poľovných pozemkov. Okrem toho podľa žalobcov mal správny orgán skúmať, či subjekty označené v predloženej zmluve ako vlastníci sú skutočne vlastníkmi pozemkov tohto poľovného revíru, či nedošlo k zmenám vlastníckych vzťahov k pozemkom, a či štatutárni zástupcovia pozemkových spoločenstiev predložili doklady o tom, že sa uskutočňuje zhromaždenie ich členov, ktoré rozhodlo o tom, ako sa bude nakladať s pozemkami začlenenými do pozemkového spoločenstva. Obdobne namietali, že neboli predložené doklady o tom, či starosta obce bol poverený zastupovaním na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Žalobcovia tvrdia, že je nevyhnutné zo strany správneho orgánu skúmať existenciu, náležitosti a rozsah splnomocnení splnomocnencov na zastupovanie.
47. So žalobou zásadne nesúhlasíme. Žalovaný preskúmal notársku zápisnicu, ktorou notár osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a preskúmal i formálne podmienky uzavretia zmluvy. Nie je v právomoci žalovaného skúmať zvolanie a priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, pretože je preňho záväzná verejná listina, ktorou je v tomto prípade notárska zápisnica.
48. Zvolávatelia prezentovali oprávnenosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tým, že sa preukázali, že reprezentujú vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí majú vo vlastníctve viac ako jednu tretinu pozemkov v poľovnom revíri. Táto prezentácia je obsiahnutá v prezenčnej listine a dokladovaná plnomocenstvami a listami vlastníctva. Za organizáciu a priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zodpovedajú zvolávatelia.
49. Prezenčná listina, z ktorej vyplýva miera účasti vlastníkov a splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri, dokumentuje nielen to, že zvolávatelia disponovali viac ako tretinou výmery poľovných pozemkov pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov pozemkov, ale aj to, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo uznášaniaschopné, lebo sa ho zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov, resp. splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Demjanka.
50. V notárskej zápisnici notár osvedčil priebeh tohto zhromaždenia, spôsob hlasovania, rozhodovania podľa jednotlivých bodov prejednávaného programu.
51. Obdobne ako katastrálny odbor pri prevodoch vlastníckych práv osvedčených notárskou zápisnicou nemôže preskúmavať notárske zápisnice ani rozsudky súdov a môže na základe týchto listín iba vyznačiť zmenu v evidencii nehnuteľností v príslušnom katastri, obdobne žalovaný v prípade evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru nemôže spochybňovať obsah notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Ak zmluva o užívaní poľovného revíru je v súlade s notárskou zápisnicou a spĺňa všetky podmienky ustanovené zákonom o poľovníctve, nemá žalovaný inú možnosť, ako zaevidovať takúto zmluvu do evidencie. Z uvedeného dôvodu nie je možné preskúmavať zákonnosť opatrenia či postupu, ktorým došlo k zaevidovaniu zmluvy, z dôvodov, ktoré sa uvádzajú v žalobe, t. j. z dôvodov spochybňovania zákonnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
52. Existuje stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2016, č. VI/3 Gd 103/16/1000-4, ktoré korešponduje s týmto naším právnym názorom a ktorého fotokópiu v prílohe prikladáme.
53. Ak teda vychádzame z toho, že žalovaný si splnil svoje povinnosti pri evidencii zmluvy, ktoré mu vyplývajú z právneho predpisu a tiež z toho, že na evidenciu zmluvy žalovaným sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, nemôže správny orgán skúmať zákonnosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. zákonnosť priebehu zhromaždenia, ani platnosť plnomocenstiev jednotlivých splnomocnencov. Nič však nebráni žalobcom, aby v prípade, ak sa domnievajú, že došlo k neplatnému zvolaniu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, resp. k neplatnému priebehu
zhromaždenia, a tým k neplatnému uzavretiu zmluvy o užívaní poľovného revíru, domáhať sa svojich práv v sporovom civilnom konaní na príslušnom okresnom súde.
54. Naviac chceme uviesť, že ak sa žalobcovia cítia byť aktívne legitimovaní v tomto spore z toho dôvodu, že sú vlastníkmi poľovných pozemkov, lebo sa cítia byť dotknutí evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru Demjanka, nepochybne treba priznať minimálne pasívnu legitimáciu všetkým ostatným vlastníkom poľovných pozemkov v tomto poľovnom revíri, ak samozrejme nechcú byť účastníkmi konania na strane žalobcov. Vychádzajú však z toho, že ostatní vlastníci poľovných pozemkov nepodali žalobu, resp. nie sú žalobcami, mali by byť účastníkmi tohto konania na strane žalovaných. Tak ako totiž správne uvádzajú žalobcovia, predmetom evidencie správneho orgánu - teda žalovaného bola zmluva o užívaní poľovného revíru, ktorú na jednej strane podpísalo naše PZ a na druhej strane vlastníci poľovných pozemkov poľovného revíru Demjanka, zastúpení splnomocnencami. Títo splnomocnenci však boli splnomocnení len na podpísanie zmluvy, a nie na zastupovanie v sporovom konaní a preto sa domnievame, že žalobcovia by mali na strane žalovaných označiť všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Demjanka. Z uvedených dôvodov navrhujeme žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
V.
55. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3S/3/2017-154 zo dňa 30.11.2017 odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1, písm. g/ SSP z dôvodu, že podľa správneho súdu sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia, ktorého preskúmanie je podľa príslušných ustanovení SSP vylúčené, keďže formálnu evidenciu zmluvy v registri príslušného správneho orgánu nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
VI.
56. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžk/18/2018 zo dňa 30.04.2020 najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/3/2017-154 zo dňa 30.11.2017 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bolo vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.
VII.
57. Podľa§ 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
58. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
59. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
60. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
61. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
62. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
63. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, na pojednávaní konanom dňa 26.05.2022 vypočul účastníkov konania, a riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení kasačného súdu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého opatrenia bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
64. Predmetom preskúmania je opatrenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru (ďalej len PR) Demjanka podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len zákona č. 274/2009 Z. z.).
65. Aj napriek námietkam žalovaného a ďalšieho účastníka konania, že ide o list, ktorý nemal povahu rozhodnutia a išlo len o interný doklad slúžiaci pre potreby správneho orgánu vo vzťahu k vedeniu registra zmlúv o užívaní poľovných revírov, vychádzajúce zo zrušujúceho uznesenia kasačného súdu č. k. 2Sžk/18/2018, ale aj z aktuálnej judikatúry NS SR (napr. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019, 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018) ide o individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu, čo znamená, že sa priamo dotýkajú výkonu ich vlastníckych práv k týmto pozemkom.
66. Takéto opatrenie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv a povinností fyzických osôb, a preto súdnemu prieskumu podlieha.
67. Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru stanovuje zákon č. 274/2009 Z. z.
68. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona č. 274/2009 Z. z. vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).
69. Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov ( ods. 2 ).
70. Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia ( ods. 3 ).
71. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru ( ods. 4 ).
72. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných ( ods. 5 ).
73. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru ( ods. 6 ).
74. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona ( ods. 7 ).
75. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 ( ods. 1 ).
76. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru ( ods. 2 ).
77. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
78. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
79. Podľa § 79 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28.
80. Napriek tomu, že na konanie o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z. z. sa nevzťahuje Správny poriadok, proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, musí korešpondovať a napĺňať ústavný zákon vyjadrený v článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
81. V intenciách uvedeného platí, že aj keď podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona č. 274/2009 Z. z. na toto administratívne konanie sa nevťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017).
82. Vzhľadom na uvedené, aj s poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresného úradu) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter.
83. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok podľa zákona č. 274/2009 Z. z., v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
84. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru, alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona č. 274/2009 Z. z., či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzatvorená medzi vlastníkom poľovného revíru, resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 274/2009 Z. z., či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§14 zákona č. 274/2009 Z. z.), a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.), resp. prostredníctvom zástupcov,
splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 cit. zákona.
85. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu, a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu, osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§16 ods. 1 cit. zákona), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z.
86. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, že boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 3Sžk/15/2017, 7Sžo/66/2016).
87. Aj keď je v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica, osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, je potrebné zdôrazniť, že notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočňuje v jeho prítomnosti.
88. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom.
89. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú.
90. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžk/1/2018, 3Sžk/15/2017).
91. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru.
92. Povinnosťou správneho orgánu v priebehu procesu posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je aj vylúčenie negatívnych podmienok evidencie v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z., podľa ktorého okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti § 14 ods. 3, alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
93. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd v celom rozsahu stotožnil so žalobnými námietkami a dáva žalobcom za pravdu, že zistenie skutkového stavu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého opatrenia bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
94. Predovšetkým správny orgán neskúmal, či zmluva zo dňa 02.01.2016 o užívaní poľovného revíru Demjanka, pre poľovnícke združenia Demjanka č. 2 podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, neskúmal, či došlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia vlastníkov tak, ako to má na zreteli § 5 zákona č. 274/2009 Z. z.
95. Pre ten účel bolo povinnosťou správneho orgánu skúmať, kto je vlastníkom pozemkov v poľovnom revíri, a aké sú ich výmery, pretože len tak mohol zákonným spôsobom zistiť skutočný podiel hlasov vlastníkov a to jednak tých, ktorí sa na zhromaždení zúčastnili osobne, ako aj tých, ktorí splnomocnili iné osoby.
96. Správny súd sa stotožňuje aj s námietkami žalobcom súvisiacimi so spochybnením oprávnenia konať a hlasovať za Urbár pozemkové spoločenstvo Krivany, Pozemkové spoločenstvo vlastníkov v obci Vislanka, ako aj s námietkami žalobcov, ktorými poukazujú na nedodržanie postupov podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v spojení so zákonom č. 138/1991 Z. z. o
majetku obci, v zmysle ktorých je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce zverené výlučne obecnému zastupiteľstvu, to sa nestalo zo strany Obce Šarišské Dravce, Poloma a Mesta Lipany.
97. Správny orgán teda neskúmal skutočný podiel hlasov vlastníkov, pretože neskúmal, či a ako boli na zhromaždení zastúpení, najmä to, či subjekty, ktoré sa zhromaždenia zúčastnili a hlasovali, boli na to oprávnené.
98. Z uvedených dôvodov správny orgán nemohol zákonným spôsobom zistiť, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru pozemkov v poľovnom revíri mali väčšinu hlasov, či bolo zhromaždenie uznášania schopné, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené, a či v konečnom dôsledku zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci vlastniaci potrebnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia.
99. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 ods. písm. e/ SSP opatrenie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
100. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť na základe náležite zisteného skutkového stavu tak, ako to naznačil správny súd v tomto rozsudku.
101. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).
102. O náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania, rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1, § 467 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 a § 169 SSP. Priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
103. Zároveň s poukazom na § 175 ods. 1 a § 169 SSP priznal ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
104. Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).