Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 721/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Burocim, advokátska kancelária, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v a Listiny základných práv a slobôd,

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na ochranu vlastníctva

a pokojné užívanie majetku zaručeného v ,

čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 21. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

v a Listiny základných práv a slobôd,

právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj základné právo na ochranu vlastníctva a pokojné užívanie

majetku zaručené v , Listiny základných práv

a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 21. apríla 2016 p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 23. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“) a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na ochranu vlastníctva a pokojné užívanie

majetku zaručeného v , listiny a Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. apríla 2016.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je jedným z vlastníkov

pozemkov, ktoré čiastočne patria do poľovného revíru , a to na základe rozhodnutia

niekdajšieho Lesného úradu Spišská Nová Ves z 2. augusta 1993. Sťažovateľ spolu s inými

vlastníkmi pozemkov patriacich do poľovného revíru (ďalej len „poľovný revír“)

na zhromaždení konanom 2. mája 2013, na ktorom boli prítomní vlastníci majúci

vo vlastníctve viac ako 90,66 % pozemkov tvoriacich tento revír a priebeh ktorého bol

osvedčený notárskou zápisnicou, hlasovaním, pričom za hlasovalo „... 76,36 % vlastníkov

z celkovej výmery poľovných pozemkov...“ (za hlasovali aj , a

pozn.), vyjadrili svoj záujem postúpiť užívanie tohto revíru v prospech

Poľovníckej organizácie a na základe splnomocnenia udeleného rovnakou väčšinou

za hlasujúcich vlastníkov poľovných pozemkov nimi zvolení zástupcovia 1. januára 2014

podpísali «... zmluvu o postúpení užívania spoločného poľovného revíru na

budúceho užívateľa Poľovnícku organizáciu (ďalej len „zmluva“). Štyri stovky

vlastníkov poľovných pozemkov sa však rozhodli aj individuálne podpísať zmluvu o užívaní

poľovných pozemkov s užívateľom, obsah ktorej bol dohodnutý splnomocnenými

zástupcami.». Označená zmluva bola podpísaná v súlade s a nasl.

Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o poľovníctve“) a následne bola v súlade s § 16 tohto zákona predložená

na konanie príslušnému Okresnému úradu Spišská Nová Ves, odboru pozemkovému

a lesnému (ďalej len „okresný úrad“) na evidovanie, pričom však vedúcim tohto odboru bol

bývalý predseda poľovníckeho zväzu , ktorý z tohto dôvodu oznámil

dôvody, pre ktoré sa cítil byť v danej veci zaujatým. Z uvedeného dôvodu prednosta

okresného úradu 20. januára 2014 poveril konaním vo veci evidencie zmluvy zástupcu

vedúceho odboru a v ten istý deň okresný úrad vydal oznámenie č. OU-SN-PLO-

2014/00065 o tom, že vo veci evidencie zmluvy nemôže konať do doby, pokiaľ vo veci

vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 7 C

348/2013 o návrhu poľovníckeho združenia (ďalej len „poľovnícke združenie“)

proti Poľovníckej organizácii „... o vyslovenie neplatnosti priebehu zhromaždenia

vlastníkov v konaného dňa 02.05.2013...“ nebude právoplatne rozhodnuté.

Súčasne príslušný okresný úrad 20. januára 2014 vydal aj rozhodnutie č. OÚ SN-PLO-

2014/00133, ktorým poveril poľovnícke združenie, aby vo svojom revíri zabezpečil

starostlivosť o zver, pričom od toho okamihu vedúci vo veci konajúceho odboru okresného

úradu ako bývalý predseda poľovníckeho združenia, ktorý v tejto veci namietal svoju

zaujatosť, „... užíva poľovný revír do dnešného dňa bez toho, aby mal akúkoľvek povinnosť

vyplácať vlastníkom náhradu za užívanie revíru“.

3. Dotknutí vlastníci pozemkov v poľovnom revíri sa so žiadosťou o zaujatie

stanoviska obrátili na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky, ktoré im v liste č. -410 z 3. júna 2014 oznámilo, že postup okresného

úradu, ktorý nezaevidoval dotknutú zmluvu aj napriek tomu, že má všetky zákonom

o poľovníctve predpísané náležitosti, je nezákonný. Súčasne na základe podnetu dotknutých

vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri im prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská

Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) listom č. k. Pd 49/14-9 z 10. júna 2014

oznámila, že proti postupu okresného úradu podala upozornenie prokurátora, ktorému

okresný úrad vyhovel a listom č. OU-SN-2014/003945-28 z 24. júna 2014 deklaroval,

že pokračuje v konaní vo veci evidencie dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru,

pričom súčasne vyzval vlastníkmi pozemkov splnomocnených zástupcov, ktorí boli

splnomocnení na podpísanie dotknutej zmluvy, aby predložili splnomocnenia oprávňujúce

ich na takéto konanie, na ktorú reagovali 7. júla 2014, avšak od tej doby okresný úrad

vo veci nevykonal žiadny procesný úkon. Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ žalobou proti

nečinnosti správneho orgánu podanou krajskému súdu domáhal v konaní vedenom pod

sp. zn. , aby okresnému úradu bola uložená povinnosť konať vo veci evidencie

zmluvy o užívaní poľovného revíru, avšak krajský súd uznesením z 21. apríla 2016 jeho

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s podľa

neho arbitrárnymi závermi krajského súdu, ktorý podľa jeho názoru nezohľadnil dôvody

nečinnosti okresného úradu (správneho orgánu) prejavujúce sa aj v personálnom prepojení

vedúceho odboru tohto správneho orgánu, ktorý síce vo veci z dôvodu svojej možnej

zaujatosti formálne nekoná, avšak ako člen a bývalý predseda poľovníckeho združenia

zastupuje časť vlastníkov pozemkov tohto revíru, v mene ktorých podal žalobu na okresnom

súde, kvôli konaniu o ktorej jemu priamo podriadený zástupca na okresnom úrade odmieta

konať vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, takže podľa sťažovateľa

„Aj uvedené personálne prepojenie medzi správnym orgánom a žalobcom na Okresnom

súde v Spišskej Novej Vsi, terajším užívateľom revíru, evidentne preukazuje zmysel a účel

nepokračovania v evidencii zmluvy. Správny orgán nemá záujem chrániť záujmy vlastníkov

poľovných pozemkov a ani verejný záujem, ale chráni sebecké záujmy vedúceho odboru

a poľovníckeho združenia, ktorého je vedúci odboru členom, aby toto združenie mohlo

užívať revír aj bez rozhodnutia vlastníkov a tak si prisvojovalo celý finančný prínos

z užívania revíru.“.

5. Okrem uvedeného sťažovateľ namieta, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že prerušenie správneho konania vo veci evidencie dotknutej zmluvy považuje

za zákonné, pričom sa vôbec nevysporiadal s po tom (rozumej po prerušení konania, pozn.)

nasledujúcim oznámením okresného úradu č. OU-SN-2014/003945-28 z 24. júna 2014,

ktorým tento správny orgán konštatoval, že po prerušení konania v tomto konaní pokračuje,

pričom „Týmto procesným úkonom automaticky oznámenie o prerušení konania stratilo

účinnosť a konanie vo veci evidencie zmluvy opätovne pokračovalo! Uvedené potvrdzuje

aj oznámenie zo dňa 08.07.2014 adresované Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves

na základe upozornenia prokurátorky, kde správny orgán uvádza, že upozorneniu

prokurátora v jeho znení vyhovel. Krajský súd hoci sa v uznesení zaoberal oznámením

zo dňa 20. 1.2014, ktoré však v zmysle procesných úkonov správneho orgánu už účinné

nebolo, posledné úkony súd vôbec nevyhodnotil. Posledný relevantný úkon správneho

orgánu pri evidencii zmluvy bol vykonaný dňa 24. 6. 2014. Od uvedeného dňa správny

orgán v danej veci je nečinný a nekoná. Ako môže súd posudzovať prerušenie konania

z 20.1.2014, ak sám správny orgán deklaroval svojím podaním okresnej prokuratúre,

že v konaní pokračuje.“.

6. Ďalším dôvodom, z titulu ktorého sťažovateľ spochybňuje závery krajského súdu,

je aj skutočnosť, že podľa sťažovateľa o prerušení správneho konania, ktoré prerušenie

považoval krajský súd za zákonné, rozhodol zamestnanec okresného úradu, ktorý na tento

úkon nebol riadne poverený, a teda ani na takýto úkon nebol príslušný, pričom v tejto

súvislosti sťažovateľ uvádza, že „Len postup na základe zákona nemôže byť považovaný

za nečinnosť... Ako súd vôbec posudzoval zákonnosť konania zo strany okresného úradu,

teda že nie je nečinný a koná v súlade so zákonom, ak súd neskúmal či správny orgán konal

zákonom upraveným spôsobom prostredníctvom zamestnanca, ktorému zákon zveril túto

právomoc... Krajský súd sa otázkou, či v konaní koná zákonný orgán obsadený

nevylúčenými osobami, vôbec nezaoberal.“. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta aj to,

že krajský súd nezobral na zreteľ ani skutočnosť, že napriek tomu, že vedúci správneho

orgánu kvôli konfliktu záujmov, keďže je aj členom poľovníckeho združenia, síce na jednej

strane formálne namietal svoju zaujatosť, avšak na strane druhej „... naďalej riadi

a rozhoduje v tejto veci, udeľuje pokyny svojim priamym podriadeným...“, čo ma vyplývať

aj zo samotného spisu správneho orgánu, podľa ktorého listom z 19. februára 2014

menovaný oficiálne spochybnil «... prijatie a začlenenie Poľovníckej organizácie

do OPK Spišská Nová Ves. Ako môže údajne „samovylúčený“ vedúci odboru

konať a žiadať o stanovisko, ak zákon mu to zakazuje?», taktiež na porade konanej 7. júla

2014 mal osobne informovať o záveroch upozornenia okresnej prokuratúry a dávať pokyny

na ďalší postup. V týchto súvislostiach podľa sťažovateľa „Krajský súd úplne prehliada

skutočnosť, že nečinnosť - teda nekonanie v súlade so zákonom, je prioritne spôsobená

skutočnosťou, že má osobný záujem na rozhodnutí v danej veci a neustále

v danej veci koná a zasahuje do procesu rozhodovania.“.

7. Okrem uvedeného sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že

z § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve vyplýva, že na evidenciu zmluvy vlastníkov

podľa alebo zmluvy podľa

Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len

,,Správny poriadok“), „Krajský súd v uznesení vôbec právne nekvalifikoval, na základe

akých ustanovení a akého právneho poriadku posúdil konanie správneho orgánu ako

za súladné so zákonom. Ak nebol správny orgán oprávnený prerušiť konanie podľa

správneho poriadku, aké zákonné ustanovenie dalo oprávnenie správnemu orgánu konať

daným spôsobom. Čl. 2 ods. 2 SR zakladá povinnosť štátneho orgánu konať iba na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Iným

spôsobom štátny orgán nie je oprávnený konať...

Odôvodnenie krajského súdu je zjavne protirečivé a popiera pravidlá formálnej

a právnej logiky. Ak správny orgán nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o prerušení

správneho konania v zmysle správneho poriadku, ako môže správny súd posudzovať

konanie správneho orgánu za súladné so zákonom, keď správny orgán len nahradil

rozhodnutie oznámením. Samotné označenie aktu nemôže mať vplyv na právny charakter

správneho aktu v konaní. Veľmi primitívnym spôsobom je tak obídená vylúčená aplikácia

zákona o správnom poriadku, ak správny súd akceptuje obídenie použitia správneho

poriadku vlastnými neupravenými procesnými postupmi.“.

8. Napokon sťažovateľ krajskému súdu vyčíta aj to, že v konaní o žalobe proti

nečinnosti správneho orgánu neskúmal reálnu dôvodnosť prerušenia konania o evidenciu

dotknutej zmluvy, pričom poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu

Českej republiky, podľa ktorej „... není možné připustit, aby správní orgány mohly svoji

případnou nečinnost eliminovat zneužitím institútu přerušení správního řízení a zablokovat

tak zásah soudu, neboť je představitelné, že i to múže být nezákonnou nečinností. Opačný

závěr by v radě případu činil ze žaloby na ochranu proti nečinnosti slepou munici, jejimž

použitím by nebylo možno dosáhnout účinku, které požaduje žalobce a které zamyslel

zákonodárce.“. V tejto spojitosti sťažovateľ poukázal na to, že keďže ani v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. (kvôli ktorému konaniu okresný úrad svoje

konanie o evidenciu zmluvy „prerušil“) nebolo vyhovené návrhu žalobcov na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým by boli do právoplatného skončenia tohto konania

dočasne upravené pomery užívania poľovného revíru v prospech vlastníkov pozemkov

v tomto revíri (t. j. v prospech žalobcov tak, aby z jeho užívania bol vylúčený zvolený

užívateľ Poľovnícka organizácia , pozn.), tak o to viac podľa sťažovateľa ani správny

orgán (okresný úrad) nemal dôvod prerušiť konanie o evidenciu zmluvy zverujúcej užívanie

poľovného revíru Poľovníckej organizácie , a to aj s prihliadnutím a zohľadnením

zmyslu a účelu „... výkonu práva poľovníctva... v rámci spoločenského hľadiska (odvrátenie

škody na poľnohospodárskych plodinách). Do rozhodnutia vo veci samej sa javí, aby sa

podľa spochybnenej zmluvy výkon práva poľovníctva vykonával s tým, že právo na náhradu

škody nie je dotknuté...

Veď prerušenie konania o evidenciu zmluvy má tie účinky ako predbežné opatrenia

zakazujúce užívať poľovný revír. Ako je možné, že úradník štátnej správy dokáže takéto

závery revidovať a svojou nečinnosťou (prípadne nezákonným prerušením konania)

nahrádzať rozhodnutia súdov a tým de facto vydávať predbežné opatrenia zvolenému

užívateľovi?...

... Poľovný revír musí byť v niekoho užívaní, teda nie je možné prerušiť konanie

o evidencii zmluvy tak, aby poľovný revír nemal žiadneho užívateľa. Aký zámer sleduje

správny orgán, ak odmietne zvoleného užívateľa poľovného revíru a ihneď na to poverí

užívaním revíru inú - jemu spriaznené organizáciu?... Veď keď revír musí mať užívateľa,

z pohľadu zákona nie je relevantné, kto tým užívateľom je. A keď niekoľko stoviek vlastníkov

poľovných pozemkov priamo podpíše zmluvu o postúpení užívania, prečo štát nerešpektuje

týchto vlastníkov a senát krajského súdu dáva väčšiu moc úradníkovi, ktorý

je preukázateľne napojený na svojho vedúceho, ktorý má osobné prospechárske záujmy?...

Aké horšie účinky môže evidencia zmluvy vyvolať, ak sám zákon predpokladá, že v prípade

ak súd určí neplatnosť zmluvy, zmluva automaticky zaniká (§ 17 zákona o poľovníctve)?

Veď keď správny orgán zmluvu zaeviduje, ale evidenciu odmietne, automaticky majú

vlastníci z takéhoto úkonu oprávnenia - žiadať náhradu za užívanie alebo rozhodnúť

o novom užívateľovi. Čo však prinesie prerušenie konania? V zásade len prospech pre

ako vedúceho odboru správneho orgánu a poľovníckej organizácii, ktorej

je členom. V tomto prípade ide bez akýchkoľvek pochybností o sprivatizovanie štátneho

orgánu a štátnej moci na prospechárske záujmy samotného vedúceho odboru.“.

9. V neposlednom rade sťažovateľ zdôrazňuje, že otázka preskúmania zmluvy

o postúpení užívania poľovného revíru je v kompetencii správneho orgánu, na schválenie

ktorého sú viazané účinky tejto zmluvy, takže jej vecné preskúmanie súdom ešte pred jej

schválením správnym orgánom by znamenalo neprimeraný a nedovolaný zásah

do právomoci tohto správneho orgánu.

10. Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol:

„Podľa § 16 ods. I zákona o poľovníctve správny orgán zmluvu zaeviduje, ak ju

uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci

spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných

pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto právna norma evidentným spôsobom ohraničuje

povinnosť správneho orgánu v rámci evidencie zmluvy preskúmavať len právne postavenie

užívateľa poľovného revíru a skutočnosť, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného

poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery

poľovného revíru. Správny orgán nie je oprávnený za žiadnych okolností preskúmavať

zákonnosť postupu pri prijímaní rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov a už vôbec nie

platnosť právnych úkonov. Tieto otázky nemôže správny orgán posudzovať ani ako

predbežné. ...

Z oznámenia správneho orgánu zo dňa 20. 1. 2014 jednoznačne vyplýva, že správny

orgán sa snažil prerušiť konanie z dôvodu, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves sa vedie

konanie o plnení zákonnej podmienky, teda či zmluvu podpísali vlastníci spoločného

poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery

poľovného revíru... Otázka, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina, však v súdnom

konaní vôbec spochybnená nebola a ani v zásade byť nemôže, keďže zmluvu podpísali

priamo štyri stovky individuálnych vlastníkov poľovných pozemkov...

... zákonodarca, o poľovníctve minimalizuje zásah orgánu

štátnej správy do slobodnej voľby vlastníkov poľovných pozemkov o užívaní poľovného

revíru, kedy správny orgán už nerozhoduje a neschvaľuje zmluvu v správnom konaní, ale

vykonáva len evidenčný úkon pri ktorom sleduje len dodržanie postavenia osoby užívateľa

a podpísanie zmluvy nadpolovičnou väčšinou...

... sám správny orgán, kedy odmietol pokračovať v evidencii zmluvy a tak si vytvoril

priestor - potrebu na vlastné rozhodnutie, kto bude dotyčný revír užívať... Svojou

nečinnosťou nemôže správny orgán vytvoriť potrebu na poverovanie (keďže zmluva

o užívaní poľovného revíru nemôže nadobudnúť účinnosť bez jeho evidencie), nakoľko ani

zákon o poľovníctva takýto verejný záujem neproklamuje a nesleduje.

Postupom správneho orgánu, ktorý odobril aj Krajský súd, sa nesleduje žiaden

verejný záujem. Verejným záujmom, ktorý sleduje aj zákon o poľovníctve, je, aby revír

prednostne užívali vlastníci, pripadne nimi určení užívatelia... Nepokračovaním v evidencii

len správny orgán si vytvoril priestor na to, aby mohol určiť svojho spriazneného užívateľa.

Takýto postup nemôže byť Krajským súdom v Košiciach akceptovaný, nakoľko zákon

o poľovníctve takýto verejný záujem vôbec nesleduje...

... Je povinnosťou Krajského súdu v Košiciach, aby v rámci konania proti nečinnosti

správneho orgánu rešpektoval SR a poskytol ochranu vlastníckemu právu, ak

je zjavné, že správny orgán obmedzuje vlastnícke právo a svojvoľne rozhoduje o realizácii

vlastníckeho práva v prospech jemu spriaznenej organizácii.“

11. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Práva sťažovateľa zaručené podľa a

Slovenskej republiky a čl. 11 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -58 zo dňa 24. apríla 2016

porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -58 zo dňa

24. apríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

v Košiciach povinný vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho,

so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

12. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. z 30. januára 2017 a k vhodnosti

ústneho prejednania veci právny zástupca sťažovateľa listom z 23. januára 2017.

12.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení odcitoval časť odôvodnenia

z napádaného uznesenia krajského súdu a tiež uviedol:

„... na ústnom pojednávaní netrváme...“

12.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedol:

„Sťažovateľ navrhuje upustiť od ústneho pojednávania, nakoľko od neho neočakáva

ďalšie objasnenie veci.“

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv.

II.

14. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. V súvislosti s preskúmaním uznesenia krajského súdu ústavný súd predovšetkým

konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou

právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto

právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje preskúmať aj

napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade

s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Inými slovami, skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba

vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, , ).

16. Krajský súd napádané uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:

„Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú (§ 29 ods. 5

Správneho poriadku).

Aj dôvodová správa k citovanému zákonu o poľovníctve, k jeho ustanoveniu § 13

a § 14 uvádza, že pre schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je potrebné

rozhodnutie správneho orgánu v správnom konaní, že tento ju bude iba registrovať. Účelom

tejto zmeny bolo odľahčiť činnosť orgánov štátnej správy, ktoré boli zahltené správnymi

konaniami vo veci schvaľovania nájomných zmlúv. K § 16 uvádza, že návrh zákona dáva

možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkovi spoločného poľovného revíru

rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri. Preto nie je dôvod, aby

rozhodnutie vlastníka revidoval správny orgán, ktorý zmluvu iba zaeviduje z dôvodu výkonu

štátneho dozoru v poľovnom revíri.

Z citovaného ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve však vyplýva, že správny orgán

môže pristúpiť k evidencii takejto zmluvy len za splnenia v ňom uvedených podmienok.

Iba ak ich splnenie považuje za preukázané, môže zmluvu zaregistrovať.

V danom prípade však bola na všeobecnom súde podaná žaloba, predmetom ktorej je

určenie neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok, ktoré ako

predbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán, ktorý vychádzajúc

z listín obsiahnutých v spisovej dokumentácii, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia, má

o splnení týchto podmienok pochybnosti.

Z obsahu jednotlivých zmlúv o užívaní poľovného revíru uzavretých

vlastníkmi poľovných pozemkov v jednotlivých katastrálnych územiach, tvoriacich

predmetný poľovný revír s Poľovníckou organizáciou so sídlom v

predložených uvedenou poľovníckou organizáciou, prílohou ktorých je zoznam

vlastníkov poľovných pozemkov a príslušné listy vlastníctva, súd zistil, že pochybnosti

odporcu o splnení podmienok pre postup podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ako sú

uvedené aj v písomnom vyjadrení, sú odôvodnené, pretože ako to vyplýva z niektorých listov

vlastníctva, ktoré správny orgán v priebehu konania skúmal a tieto aj označil, pozemky

v nich špecifikované nemajú charakter poľovných pozemkov, pretože sa skutočne

nachádzajú v intraviláne tej ktorej obce, v jej zastavanom území.

Zo zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.01.2014, uzavretej vlastníkmi

poľovných pozemkov predmetného poľovného revíru, nachádzajúcich sa v kat. území

Vítkovce, vyplýva, že túto okrem iných uzavreli aj ,

pod bodom 21 a , pod bodom 22, obaja bytom

ktorí ju aj podpísali, pričom ako to vyplýva z fotografie náhrobného kameňa, nachádzajúcej

sa v spisovej dokumentácii, menované osoby s rovnakými identifikačnými údajmi zomreli

pred uzavretím zmluvy i konania sporného zhromaždenia, a to dňa 23.06.2009

a dňa 21.12.2003.

Vychádzajúc z obsahu spisovej dokumentácie súd konštatuje, že postup správneho

orgánu nie je v rozpore so zákonom.

S prihliadnutím na ust. § 79 ods. 2 písm. c) citovaného zákona všeobecný predpis

o správnom konaní sa nevzťahuje na proces evidencie zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo

zmluvy podľa § 13, takže odporca nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o prerušení

správneho konania v zmysle § 29 Správneho poriadku. Preto na vzniknutú situáciu reagoval

listom – oznámením zo dňa 20.01.2014 č. OU-SN-PLO-2014/00065, ktoré sa stalo

aj predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

. Uvedené konanie však bolo správne zastavené z dôvodov uvedených

v odôvodnení uznesenia z 10.07.2014 č. k. -20. Súd sa v celom rozsahu

stotožňuje aj so záverom obsiahnutým v odôvodnení tohto uznesenia, v zmysle ktorého

o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok,

ktoré ako predbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán, môže

rozhodnúť iba súd, ak už takýto návrh bol doručený príslušnému okresnému súdu. Nemožno

totiž toto konanie pred súdom ignorovať v záujme striktného naplnenia ustanovenia § 16

ods. 1 zákona o poľovníctve. Takýto postup by bol v zmysle platnej početnej judikatúry

Ústavného súdu SR prísne formalistický, nehovoriac o dôsledkoch rozhodnutia správneho

orgánu v prípade, žeby tieto podmienky vyhodnotil inak, než by o nich právoplatne rozhodol

súd.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na uvedenom základe v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je možné

konštatovať, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, pretože pri prerušení konania lehoty

neplynú a vopred sa predpokladá, že konanie nebude pokračovať po určitý čas. Tento čas

zákonom nie je vymedzený. V praxi tento čas môže podľa povahy prekážky trvať mesiace,

prípadne roky, napr. ak o predbežnej otázke rozhoduje súd, ako v danom prípade,

a to pod sp. zn. , vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktoré

konanie nie je právoplatne skončené, preto súd uzatvára, že ide tu o vážny dôvod, pre ktorý

odporca vo veci navrhovateľa nemôže konať.

Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v súlade s ust.

zamietol z jednoznačne preukázaného dôvodu, že za nečinnosť odporcu nemožno považovať

situáciu, keď správne konanie je prerušené v zmysle oznámenia odporcu - listom

z 29.01.2014.“

17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru

alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo

prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť

zmluvou o užívaní poľovného revíru.

18. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno

postúpiť písomnou zmluvou

a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov

začlenených do poľovného revíru,

b) poľovníckej organizácii podľa § 32,

c) fyzickej osobe ‒podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území

Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo

lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice

(§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),

d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej

náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

19. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný

okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba

podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci

najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh

zhromaždenia.

20. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak

na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti

podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

21. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom

konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

22. Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve vyplýva, že proces evidencie

zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky majúce

za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného

revíru, je špecifickým administratívnym procesnom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel

musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v ,

podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj

keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie

nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože

sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania

princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho

poriadku.

23. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2

zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad)

disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného

revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej

správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky

brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná

iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona

o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona

o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní

poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili

právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali

na jej uzavretie oprávnenie.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s oprávnenosťou subjektov, ktoré

dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu

verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované iné

súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu,

ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade

so zásadami zákonnosti vyjadrenými v § Správneho poriadku formálne „prerušil“, javia ako

dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych

noriem. Nad rámec ústavný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“

(právo patrí bdelým) podotýka, že uvedená procesná situácia administratívneho konania

účastníkom dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebráni, aby sa ako účastníci

súdneho konania, kvôli ktorému bolo toto administratívne konanie formálne „prerušené“,

domáhali jeho plynulého priebehu, a aby prípadne dotknutú zmluvu o užívaní poľovného

revíru zobrali späť a na evidenciu predložili novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného

revíru.

25. Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

26. Keďže nebolo zistené porušenie sťažovateľom označených práv, ústavný súd

už nerozhodoval o jeho nárokoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu

a o nároku na priznanie mu úhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2017