Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 62 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (67)I. ÚS 721/2016
PDF · 295.88 KB
No categories available
I. ÚS 721/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka
prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Burocim, advokátska kancelária, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na ochranu vlastníctva
a pokojné užívanie majetku zaručeného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6 S 4/2016 z 21. apríla 2016 a takto
rozhodol:
Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj základné právo na ochranu vlastníctva a pokojné užívanie
majetku zaručené v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 Listiny základných práv
a slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 S 4/2016
z 21. apríla 2016 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 721/2016-13 z 23. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na ochranu vlastníctva a pokojné užívanie
majetku zaručeného v čl. 20 ústavy, čl. 11 listiny a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 S 4/2016
z 21. apríla 2016.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je jedným z vlastníkov
pozemkov, ktoré čiastočne patria do poľovného revíru , a to na základe rozhodnutia
niekdajšieho Lesného úradu Spišská Nová Ves z 2. augusta 1993. Sťažovateľ spolu s inými
vlastníkmi pozemkov patriacich do poľovného revíru (ďalej len „poľovný revír“)
na zhromaždení konanom 2. mája 2013, na ktorom boli prítomní vlastníci majúci
vo vlastníctve viac ako 90,66 % pozemkov tvoriacich tento revír a priebeh ktorého bol
osvedčený notárskou zápisnicou, hlasovaním, pričom za hlasovalo „... 76,36 % vlastníkov
z celkovej výmery poľovných pozemkov...“ (za hlasovali aj , a
pozn.), vyjadrili svoj záujem postúpiť užívanie tohto revíru v prospech
Poľovníckej organizácie a na základe splnomocnenia udeleného rovnakou väčšinou
za hlasujúcich vlastníkov poľovných pozemkov nimi zvolení zástupcovia 1. januára 2014
podpísali «... zmluvu o postúpení užívania spoločného poľovného revíru na
budúceho užívateľa Poľovnícku organizáciu (ďalej len „zmluva“). Štyri stovky
vlastníkov poľovných pozemkov sa však rozhodli aj individuálne podpísať zmluvu o užívaní
poľovných pozemkov s užívateľom, obsah ktorej bol dohodnutý splnomocnenými
zástupcami.». Označená zmluva bola podpísaná v súlade s § 13 a nasl. zákona č. 274/2009
Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o poľovníctve“) a následne bola v súlade s § 16 tohto zákona predložená
na konanie príslušnému Okresnému úradu Spišská Nová Ves, odboru pozemkovému
a lesnému (ďalej len „okresný úrad“) na evidovanie, pričom však vedúcim tohto odboru bol
bývalý predseda poľovníckeho zväzu , ktorý z tohto dôvodu oznámil
dôvody, pre ktoré sa cítil byť v danej veci zaujatým. Z uvedeného dôvodu prednosta
okresného úradu 20. januára 2014 poveril konaním vo veci evidencie zmluvy zástupcu
vedúceho odboru a v ten istý deň okresný úrad vydal oznámenie č. OU-SN-PLO-
2014/00065 o tom, že vo veci evidencie zmluvy nemôže konať do doby, pokiaľ vo veci
vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 7 C
348/2013 o návrhu poľovníckeho združenia (ďalej len „poľovnícke združenie“)
proti Poľovníckej organizácii „... o vyslovenie neplatnosti priebehu zhromaždenia
vlastníkov v konaného dňa 02.05.2013...“ nebude právoplatne rozhodnuté.
Súčasne príslušný okresný úrad 20. januára 2014 vydal aj rozhodnutie č. OÚ SN-PLO-
2014/00133, ktorým poveril poľovnícke združenie, aby vo svojom revíri zabezpečil
starostlivosť o zver, pričom od toho okamihu vedúci vo veci konajúceho odboru okresného
úradu ako bývalý predseda poľovníckeho združenia, ktorý v tejto veci namietal svoju
zaujatosť, „... užíva poľovný revír do dnešného dňa bez toho, aby mal akúkoľvek povinnosť
vyplácať vlastníkom náhradu za užívanie revíru“.
3. Dotknutí vlastníci pozemkov v poľovnom revíri sa so žiadosťou o zaujatie
stanoviska obrátili na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky, ktoré im v liste č. 3044/2014-410 z 3. júna 2014 oznámilo, že postup okresného
úradu, ktorý nezaevidoval dotknutú zmluvu aj napriek tomu, že má všetky zákonom
o poľovníctve predpísané náležitosti, je nezákonný. Súčasne na základe podnetu dotknutých
vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri im prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) listom č. k. Pd 49/14-9 z 10. júna 2014
oznámila, že proti postupu okresného úradu podala upozornenie prokurátora, ktorému
okresný úrad vyhovel a listom č. OU-SN-2014/003945-28 z 24. júna 2014 deklaroval,
že pokračuje v konaní vo veci evidencie dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru,
pričom súčasne vyzval vlastníkmi pozemkov splnomocnených zástupcov, ktorí boli
splnomocnení na podpísanie dotknutej zmluvy, aby predložili splnomocnenia oprávňujúce
ich na takéto konanie, na ktorú reagovali 7. júla 2014, avšak od tej doby okresný úrad
vo veci nevykonal žiadny procesný úkon. Z uvedeného dôvodu sa sťažovateľ žalobou proti
nečinnosti správneho orgánu podanou krajskému súdu domáhal v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 S 4/2016, aby okresnému úradu bola uložená povinnosť konať vo veci evidencie
zmluvy o užívaní poľovného revíru, avšak krajský súd uznesením z 21. apríla 2016 jeho
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ vyjadruje nespokojnosť s podľa
neho arbitrárnymi závermi krajského súdu, ktorý podľa jeho názoru nezohľadnil dôvody
nečinnosti okresného úradu (správneho orgánu) prejavujúce sa aj v personálnom prepojení
vedúceho odboru tohto správneho orgánu, ktorý síce vo veci z dôvodu svojej možnej
zaujatosti formálne nekoná, avšak ako člen a bývalý predseda poľovníckeho združenia
zastupuje časť vlastníkov pozemkov tohto revíru, v mene ktorých podal žalobu na okresnom
súde, kvôli konaniu o ktorej jemu priamo podriadený zástupca na okresnom úrade odmieta
konať vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, takže podľa sťažovateľa
„Aj uvedené personálne prepojenie medzi správnym orgánom a žalobcom na Okresnom
súde v Spišskej Novej Vsi, terajším užívateľom revíru, evidentne preukazuje zmysel a účel
nepokračovania v evidencii zmluvy. Správny orgán nemá záujem chrániť záujmy vlastníkov
poľovných pozemkov a ani verejný záujem, ale chráni sebecké záujmy vedúceho odboru
a poľovníckeho združenia, ktorého je vedúci odboru členom, aby toto združenie mohlo
užívať revír aj bez rozhodnutia vlastníkov a tak si prisvojovalo celý finančný prínos
z užívania revíru.“.
5. Okrem uvedeného sťažovateľ namieta, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že prerušenie správneho konania vo veci evidencie dotknutej zmluvy považuje
za zákonné, pričom sa vôbec nevysporiadal s po tom (rozumej po prerušení konania, pozn.)
nasledujúcim oznámením okresného úradu č. OU-SN-2014/003945-28 z 24. júna 2014,
ktorým tento správny orgán konštatoval, že po prerušení konania v tomto konaní pokračuje,
pričom „Týmto procesným úkonom automaticky oznámenie o prerušení konania stratilo
účinnosť a konanie vo veci evidencie zmluvy opätovne pokračovalo! Uvedené potvrdzuje
aj oznámenie zo dňa 08.07.2014 adresované Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves
na základe upozornenia prokurátorky, kde správny orgán uvádza, že upozorneniu
prokurátora v jeho znení vyhovel. Krajský súd hoci sa v uznesení zaoberal oznámením
zo dňa 20. 1.2014, ktoré však v zmysle procesných úkonov správneho orgánu už účinné
nebolo, posledné úkony súd vôbec nevyhodnotil. Posledný relevantný úkon správneho
orgánu pri evidencii zmluvy bol vykonaný dňa 24. 6. 2014. Od uvedeného dňa správny
orgán v danej veci je nečinný a nekoná. Ako môže súd posudzovať prerušenie konania
z 20.1.2014, ak sám správny orgán deklaroval svojím podaním okresnej prokuratúre,
že v konaní pokračuje.“.
6. Ďalším dôvodom, z titulu ktorého sťažovateľ spochybňuje závery krajského súdu,
je aj skutočnosť, že podľa sťažovateľa o prerušení správneho konania, ktoré prerušenie
považoval krajský súd za zákonné, rozhodol zamestnanec okresného úradu, ktorý na tento
úkon nebol riadne poverený, a teda ani na takýto úkon nebol príslušný, pričom v tejto
súvislosti sťažovateľ uvádza, že „Len postup na základe zákona nemôže byť považovaný
za nečinnosť... Ako súd vôbec posudzoval zákonnosť konania zo strany okresného úradu,
teda že nie je nečinný a koná v súlade so zákonom, ak súd neskúmal či správny orgán konal
zákonom upraveným spôsobom prostredníctvom zamestnanca, ktorému zákon zveril túto
právomoc... Krajský súd sa otázkou, či v konaní koná zákonný orgán obsadený
nevylúčenými osobami, vôbec nezaoberal.“. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta aj to,
že krajský súd nezobral na zreteľ ani skutočnosť, že napriek tomu, že vedúci správneho
orgánu kvôli konfliktu záujmov, keďže je aj členom poľovníckeho združenia, síce na jednej
strane formálne namietal svoju zaujatosť, avšak na strane druhej „... naďalej riadi
a rozhoduje v tejto veci, udeľuje pokyny svojim priamym podriadeným...“, čo ma vyplývať
aj zo samotného spisu správneho orgánu, podľa ktorého listom z 19. februára 2014
menovaný oficiálne spochybnil «... prijatie a začlenenie Poľovníckej organizácie
do OPK Spišská Nová Ves. Ako môže údajne „samovylúčený“ vedúci odboru
konať a žiadať o stanovisko, ak zákon mu to zakazuje?», taktiež na porade konanej 7. júla
2014 mal osobne informovať o záveroch upozornenia okresnej prokuratúry a dávať pokyny
na ďalší postup. V týchto súvislostiach podľa sťažovateľa „Krajský súd úplne prehliada
skutočnosť, že nečinnosť - teda nekonanie v súlade so zákonom, je prioritne spôsobená
skutočnosťou, že má osobný záujem na rozhodnutí v danej veci a neustále
v danej veci koná a zasahuje do procesu rozhodovania.“.
7. Okrem uvedeného sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že
z § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve vyplýva, že na evidenciu zmluvy vlastníkov
podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13 zákona o poľovníctve sa neaplikuje zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
,,Správny poriadok“), „Krajský súd v uznesení vôbec právne nekvalifikoval, na základe
akých ustanovení a akého právneho poriadku posúdil konanie správneho orgánu ako
za súladné so zákonom. Ak nebol správny orgán oprávnený prerušiť konanie podľa
správneho poriadku, aké zákonné ustanovenie dalo oprávnenie správnemu orgánu konať
daným spôsobom. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zakladá povinnosť štátneho orgánu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Iným
spôsobom štátny orgán nie je oprávnený konať...
Odôvodnenie krajského súdu je zjavne protirečivé a popiera pravidlá formálnej
a právnej logiky. Ak správny orgán nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o prerušení
správneho konania v zmysle správneho poriadku, ako môže správny súd posudzovať
konanie správneho orgánu za súladné so zákonom, keď správny orgán len nahradil
rozhodnutie oznámením. Samotné označenie aktu nemôže mať vplyv na právny charakter
správneho aktu v konaní. Veľmi primitívnym spôsobom je tak obídená vylúčená aplikácia
zákona o správnom poriadku, ak správny súd akceptuje obídenie použitia správneho
poriadku vlastnými neupravenými procesnými postupmi.“.
8. Napokon sťažovateľ krajskému súdu vyčíta aj to, že v konaní o žalobe proti
nečinnosti správneho orgánu neskúmal reálnu dôvodnosť prerušenia konania o evidenciu
dotknutej zmluvy, pričom poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky, podľa ktorej „... není možné připustit, aby správní orgány mohly svoji
případnou nečinnost eliminovat zneužitím institútu přerušení správního řízení a zablokovat
tak zásah soudu, neboť je představitelné, že i to múže být nezákonnou nečinností. Opačný
závěr by v radě případu činil ze žaloby na ochranu proti nečinnosti slepou munici, jejimž
použitím by nebylo možno dosáhnout účinku, které požaduje žalobce a které zamyslel
zákonodárce.“. V tejto spojitosti sťažovateľ poukázal na to, že keďže ani v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 7 C 348/2013 (kvôli ktorému konaniu okresný úrad svoje
konanie o evidenciu zmluvy „prerušil“) nebolo vyhovené návrhu žalobcov na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým by boli do právoplatného skončenia tohto konania
dočasne upravené pomery užívania poľovného revíru v prospech vlastníkov pozemkov
v tomto revíri (t. j. v prospech žalobcov tak, aby z jeho užívania bol vylúčený zvolený
užívateľ Poľovnícka organizácia , pozn.), tak o to viac podľa sťažovateľa ani správny
orgán (okresný úrad) nemal dôvod prerušiť konanie o evidenciu zmluvy zverujúcej užívanie
poľovného revíru Poľovníckej organizácie , a to aj s prihliadnutím a zohľadnením
zmyslu a účelu „... výkonu práva poľovníctva... v rámci spoločenského hľadiska (odvrátenie
škody na poľnohospodárskych plodinách). Do rozhodnutia vo veci samej sa javí, aby sa
podľa spochybnenej zmluvy výkon práva poľovníctva vykonával s tým, že právo na náhradu
škody nie je dotknuté...
Veď prerušenie konania o evidenciu zmluvy má tie účinky ako predbežné opatrenia
zakazujúce užívať poľovný revír. Ako je možné, že úradník štátnej správy dokáže takéto
závery revidovať a svojou nečinnosťou (prípadne nezákonným prerušením konania)
nahrádzať rozhodnutia súdov a tým de facto vydávať predbežné opatrenia zvolenému
užívateľovi?...
... Poľovný revír musí byť v niekoho užívaní, teda nie je možné prerušiť konanie
o evidencii zmluvy tak, aby poľovný revír nemal žiadneho užívateľa. Aký zámer sleduje
správny orgán, ak odmietne zvoleného užívateľa poľovného revíru a ihneď na to poverí
užívaním revíru inú - jemu spriaznené organizáciu?... Veď keď revír musí mať užívateľa,
z pohľadu zákona nie je relevantné, kto tým užívateľom je. A keď niekoľko stoviek vlastníkov
poľovných pozemkov priamo podpíše zmluvu o postúpení užívania, prečo štát nerešpektuje
týchto vlastníkov a senát krajského súdu dáva väčšiu moc úradníkovi, ktorý
je preukázateľne napojený na svojho vedúceho, ktorý má osobné prospechárske záujmy?...
Aké horšie účinky môže evidencia zmluvy vyvolať, ak sám zákon predpokladá, že v prípade
ak súd určí neplatnosť zmluvy, zmluva automaticky zaniká (§ 17 zákona o poľovníctve)?
Veď keď správny orgán zmluvu zaeviduje, ale evidenciu odmietne, automaticky majú
vlastníci z takéhoto úkonu oprávnenia - žiadať náhradu za užívanie alebo rozhodnúť
o novom užívateľovi. Čo však prinesie prerušenie konania? V zásade len prospech pre
ako vedúceho odboru správneho orgánu a poľovníckej organizácii, ktorej
je členom. V tomto prípade ide bez akýchkoľvek pochybností o sprivatizovanie štátneho
orgánu a štátnej moci na prospechárske záujmy samotného vedúceho odboru.“.
9. V neposlednom rade sťažovateľ zdôrazňuje, že otázka preskúmania zmluvy
o postúpení užívania poľovného revíru je v kompetencii správneho orgánu, na schválenie
ktorého sú viazané účinky tejto zmluvy, takže jej vecné preskúmanie súdom ešte pred jej
schválením správnym orgánom by znamenalo neprimeraný a nedovolaný zásah
do právomoci tohto správneho orgánu.
10. Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol:
„Podľa § 16 ods. I zákona o poľovníctve správny orgán zmluvu zaeviduje, ak ju
uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci
spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto právna norma evidentným spôsobom ohraničuje
povinnosť správneho orgánu v rámci evidencie zmluvy preskúmavať len právne postavenie
užívateľa poľovného revíru a skutočnosť, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery
poľovného revíru. Správny orgán nie je oprávnený za žiadnych okolností preskúmavať
zákonnosť postupu pri prijímaní rozhodnutia vlastníkov poľovných pozemkov a už vôbec nie
platnosť právnych úkonov. Tieto otázky nemôže správny orgán posudzovať ani ako
predbežné. ...
Z oznámenia správneho orgánu zo dňa 20. 1. 2014 jednoznačne vyplýva, že správny
orgán sa snažil prerušiť konanie z dôvodu, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves sa vedie
konanie o plnení zákonnej podmienky, teda či zmluvu podpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery
poľovného revíru... Otázka, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina, však v súdnom
konaní vôbec spochybnená nebola a ani v zásade byť nemôže, keďže zmluvu podpísali
priamo štyri stovky individuálnych vlastníkov poľovných pozemkov...
... zákonodarca, zákonom č. 563/2009 Z. z. o poľovníctve minimalizuje zásah orgánu
štátnej správy do slobodnej voľby vlastníkov poľovných pozemkov o užívaní poľovného
revíru, kedy správny orgán už nerozhoduje a neschvaľuje zmluvu v správnom konaní, ale
vykonáva len evidenčný úkon pri ktorom sleduje len dodržanie postavenia osoby užívateľa
a podpísanie zmluvy nadpolovičnou väčšinou...
... sám správny orgán, kedy odmietol pokračovať v evidencii zmluvy a tak si vytvoril
priestor - potrebu na vlastné rozhodnutie, kto bude dotyčný revír užívať... Svojou
nečinnosťou nemôže správny orgán vytvoriť potrebu na poverovanie (keďže zmluva
o užívaní poľovného revíru nemôže nadobudnúť účinnosť bez jeho evidencie), nakoľko ani
zákon o poľovníctva takýto verejný záujem neproklamuje a nesleduje.
Postupom správneho orgánu, ktorý odobril aj Krajský súd, sa nesleduje žiaden
verejný záujem. Verejným záujmom, ktorý sleduje aj zákon o poľovníctve, je, aby revír
prednostne užívali vlastníci, pripadne nimi určení užívatelia... Nepokračovaním v evidencii
len správny orgán si vytvoril priestor na to, aby mohol určiť svojho spriazneného užívateľa.
Takýto postup nemôže byť Krajským súdom v Košiciach akceptovaný, nakoľko zákon
o poľovníctve takýto verejný záujem vôbec nesleduje...
... Je povinnosťou Krajského súdu v Košiciach, aby v rámci konania proti nečinnosti
správneho orgánu rešpektoval čl. 20 Ústavy SR a poskytol ochranu vlastníckemu právu, ak
je zjavné, že správny orgán obmedzuje vlastnícke právo a svojvoľne rozhoduje o realizácii
vlastníckeho práva v prospech jemu spriaznenej organizácii.“
11. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Práva sťažovateľa zaručené podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 11 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 S/4/2016-58 zo dňa 24. apríla 2016
porušené boli.
2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 S/4/2016-58 zo dňa
24. apríla 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd
v Košiciach povinný vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho,
so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
12. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/99/2017 z 30. januára 2017 a k vhodnosti
ústneho prejednania veci právny zástupca sťažovateľa listom z 23. januára 2017.
12.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení odcitoval časť odôvodnenia
z napádaného uznesenia krajského súdu a tiež uviedol:
„... na ústnom pojednávaní netrváme...“
12.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho
pojednávania uviedol:
„Sťažovateľ navrhuje upustiť od ústneho pojednávania, nakoľko od neho neočakáva
ďalšie objasnenie veci.“
13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv.
II.
14. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. V súvislosti s preskúmaním uznesenia krajského súdu ústavný súd predovšetkým
konštatuje, že nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou
právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto
právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj
napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie je v súlade
s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Inými slovami, skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba
vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, II. ÚS 127/07).
16. Krajský súd napádané uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:
„Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú (§ 29 ods. 5
Správneho poriadku).
Aj dôvodová správa k citovanému zákonu o poľovníctve, k jeho ustanoveniu § 13
a § 14 uvádza, že pre schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je potrebné
rozhodnutie správneho orgánu v správnom konaní, že tento ju bude iba registrovať. Účelom
tejto zmeny bolo odľahčiť činnosť orgánov štátnej správy, ktoré boli zahltené správnymi
konaniami vo veci schvaľovania nájomných zmlúv. K § 16 uvádza, že návrh zákona dáva
možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkovi spoločného poľovného revíru
rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri. Preto nie je dôvod, aby
rozhodnutie vlastníka revidoval správny orgán, ktorý zmluvu iba zaeviduje z dôvodu výkonu
štátneho dozoru v poľovnom revíri.
Z citovaného ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve však vyplýva, že správny orgán
môže pristúpiť k evidencii takejto zmluvy len za splnenia v ňom uvedených podmienok.
Iba ak ich splnenie považuje za preukázané, môže zmluvu zaregistrovať.
V danom prípade však bola na všeobecnom súde podaná žaloba, predmetom ktorej je
určenie neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok, ktoré ako
predbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán, ktorý vychádzajúc
z listín obsiahnutých v spisovej dokumentácii, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia, má
o splnení týchto podmienok pochybnosti.
Z obsahu jednotlivých zmlúv o užívaní poľovného revíru uzavretých
vlastníkmi poľovných pozemkov v jednotlivých katastrálnych územiach, tvoriacich
predmetný poľovný revír s Poľovníckou organizáciou so sídlom v
predložených uvedenou poľovníckou organizáciou, prílohou ktorých je zoznam
vlastníkov poľovných pozemkov a príslušné listy vlastníctva, súd zistil, že pochybnosti
odporcu o splnení podmienok pre postup podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ako sú
uvedené aj v písomnom vyjadrení, sú odôvodnené, pretože ako to vyplýva z niektorých listov
vlastníctva, ktoré správny orgán v priebehu konania skúmal a tieto aj označil, pozemky
v nich špecifikované nemajú charakter poľovných pozemkov, pretože sa skutočne
nachádzajú v intraviláne tej ktorej obce, v jej zastavanom území.
Zo zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.01.2014, uzavretej vlastníkmi
poľovných pozemkov predmetného poľovného revíru, nachádzajúcich sa v kat. území
Vítkovce, vyplýva, že túto okrem iných uzavreli aj ,
pod bodom 21 a , pod bodom 22, obaja bytom
ktorí ju aj podpísali, pričom ako to vyplýva z fotografie náhrobného kameňa, nachádzajúcej
sa v spisovej dokumentácii, menované osoby s rovnakými identifikačnými údajmi zomreli
pred uzavretím zmluvy i konania sporného zhromaždenia, a to dňa 23.06.2009
a dňa 21.12.2003.
Vychádzajúc z obsahu spisovej dokumentácie súd konštatuje, že postup správneho
orgánu nie je v rozpore so zákonom.
S prihliadnutím na ust. § 79 ods. 2 písm. c) citovaného zákona všeobecný predpis
o správnom konaní sa nevzťahuje na proces evidencie zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo
zmluvy podľa § 13, takže odporca nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o prerušení
správneho konania v zmysle § 29 Správneho poriadku. Preto na vzniknutú situáciu reagoval
listom – oznámením zo dňa 20.01.2014 č. OU-SN-PLO-2014/00065, ktoré sa stalo
aj predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
6S/44/2014. Uvedené konanie však bolo správne zastavené z dôvodov uvedených
v odôvodnení uznesenia z 10.07.2014 č. k. 6S/44/2014-20. Súd sa v celom rozsahu
stotožňuje aj so záverom obsiahnutým v odôvodnení tohto uznesenia, v zmysle ktorého
o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok,
ktoré ako predbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán, môže
rozhodnúť iba súd, ak už takýto návrh bol doručený príslušnému okresnému súdu. Nemožno
totiž toto konanie pred súdom ignorovať v záujme striktného naplnenia ustanovenia § 16
ods. 1 zákona o poľovníctve. Takýto postup by bol v zmysle platnej početnej judikatúry
Ústavného súdu SR prísne formalistický, nehovoriac o dôsledkoch rozhodnutia správneho
orgánu v prípade, žeby tieto podmienky vyhodnotil inak, než by o nich právoplatne rozhodol
súd.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na uvedenom základe v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je možné
konštatovať, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, pretože pri prerušení konania lehoty
neplynú a vopred sa predpokladá, že konanie nebude pokračovať po určitý čas. Tento čas
zákonom nie je vymedzený. V praxi tento čas môže podľa povahy prekážky trvať mesiace,
prípadne roky, napr. ak o predbežnej otázke rozhoduje súd, ako v danom prípade,
a to pod sp. zn. 7 C/348/2013, vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktoré
konanie nie je právoplatne skončené, preto súd uzatvára, že ide tu o vážny dôvod, pre ktorý
odporca vo veci navrhovateľa nemôže konať.
Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v súlade s ust. § 250t ods. 4 O.s.p.
zamietol z jednoznačne preukázaného dôvodu, že za nečinnosť odporcu nemožno považovať
situáciu, keď správne konanie je prerušené v zmysle oznámenia odporcu - listom
z 29.01.2014.“
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru
alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo
prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť
zmluvou o užívaní poľovného revíru.
18. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno
postúpiť písomnou zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov
začlenených do poľovného revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe ‒podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území
Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo
lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice
(§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej
náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
19. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný
okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba
podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci
najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh
zhromaždenia.
20. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak
na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti
podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
21. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom
konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
22. Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve vyplýva, že proces evidencie
zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky majúce
za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného
revíru, je špecifickým administratívnym procesnom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel
musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy,
podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj
keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie
nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože
sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania
princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho
poriadku.
23. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2
zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad)
disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného
revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej
správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky
brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná
iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona
o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona
o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní
poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili
právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali
na jej uzavretie oprávnenie.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s oprávnenosťou subjektov, ktoré
dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu
verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované iné
súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu,
ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade
so zásadami zákonnosti vyjadrenými v § Správneho poriadku formálne „prerušil“, javia ako
dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych
noriem. Nad rámec ústavný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“
(právo patrí bdelým) podotýka, že uvedená procesná situácia administratívneho konania
účastníkom dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebráni, aby sa ako účastníci
súdneho konania, kvôli ktorému bolo toto administratívne konanie formálne „prerušené“,
domáhali jeho plynulého priebehu, a aby prípadne dotknutú zmluvu o užívaní poľovného
revíru zobrali späť a na evidenciu predložili novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného
revíru.
25. Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
26. Keďže nebolo zistené porušenie sťažovateľom označených práv, ústavný súd
už nerozhodoval o jeho nárokoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu
a o nároku na priznanie mu úhrady trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2017