Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_7C-348-2013.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/348/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci žalobcov: 1/ Slovenský poľovnícky zväz, PZ Jamník, so sídlom Jamník 255, IČO: 355 170 18, právne zastúpený JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Zimná č. 62, 2/ Q.. B. V., Y.. XX.X.XXXX, E. E. XX, 3/ Q.. N. X., Y.. X.X.XXXX, E. F. Y. J. XXX, 4/ K.Á. V., Y.. XX.X.XXXX, E. E. XX, právne zastúpení JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7 proti žalovaným 1/ Poľovnícka organizácia Háj, so sídlom Spišský Hrušov, IČO: 421 117 06, 2/ Agrodružstvo Vítkovce, so sídlom Vítkovce 105, IČO: 367 136 60, 3/ AGROLED, spol. s.r.o., so sídlom Bugľovce 26, IČO: 364 829 51, 4/ Pozemkové spoločenstvo Vítkovce, so sídlom Vítkovce 92, IČO: 171 507 52, 5/ Urbárske spoločenstvo Pod Stráňou Bugľovce, so sídlom Bugľovce 26, 6/ Q.. G. V., Y.. XX.X.XXXX, E. E. X, 7/ K. Š., Y.. XX.X.XXXX, E. E. XX, 8/ K. I., Y.. XX.X.XXXX, E. G. XX, žalovaní v 1., 2., 4. a 8. rade právne zastúpení Beňo & partners, advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, žalovaní v 3., 5. a 7. rade právne zastúpení JUDr. Jánom Burocim, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves Za Šestnástkou 17, v konaní o vyslovenie neplatnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov, takto
rozhodol:
Konanie v časti o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 2.5.2013 na N. Y. Č.. XX G. C. I. G. B. I., ktorého priebeh a výsledok bol zaznamenaný v notárskej zápisnici č. N 281/2013, Nz 15 447/2013 zo dňa 10.5.2013 z a s t a v u j e .
Konanie v časti o určenie neplatnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 2.5.2013 na N. Y. Č.. XX G. C. I. G. B. I., ktorého priebeh a výsledok bol zaznamenaný v notárskej zápisnici č. N 281/2013, Nz 15 447/2013 zo dňa 10.5.2013 z a s t a v u j e .
Konanie v časti o určenie neplatnosti uznesenia č. 2 a uznesenia č. 3 prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 2.5.2013 na N. Y. Č.. XX G. C. I. G. B. I., ktorého priebeh a výsledok bol zaznamenaný v notárskej zápisnici č. N 281/2013, Nz 15 447/2013 zo dňa 10.5.2013 z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaným p r i z n á v a proti žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 4. rade (ďalej aj iba ako „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2013 domáhali určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 2.5.2013 na N. Y. Č.. XX G. C.C. I. G. B. I., ktorého priebeh a výsledok bol zaznamenaný v notárskej
zápisnici č. N 281/2013, Nz 15 447/2013 zo dňa 10.5.2013 (ďalej aj ako „zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov“), ako aj neplatnosti zvolania tohto zhromaždenia. Súčasne žiadali určiť neplatnosť uznesení č. 2 a 3 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. V žalobe uviedli, že žalobca v 1. rade je užívateľom poľovného revíru Jamník vytvoreného rozhodnutím Lesného úradu Spišská Nová Ves zo dňa 2.8.1993, ktorý už vyše 30 rokov obhospodaruje. Žalovaní v 1. až 5. rade zvolali v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 274/1999 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o poľovníctve“) zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov na deň 2.5.2013 o 10.00 hod. v C.Š. I. Y. N. Y. Č.. XX a žalovaný v 1. rade požiadal o spísanie notárskej zápisnice o priebehu a výsledku tohto zhromaždenia. Priebeh zhromaždenia bol osvedčený notárskou zápisnicou JUDr. Štefana Siskoviča v B. I. G. C. I. N 281/2013, Nz 15447/2013 dňa 10.5.2013. Žalobcovia majú za to, že samotné zvolávanie vlastníkov pozemkov na zhromaždenie bolo neplatné. Predovšetkým žalobcovia ako údajní splnomocnení zvolávatelia 1/3-iny vlastníkov nemohli požadovanú 1/3-inu dosiahnuť, nemôžu byť vlastníkmi poľovných pozemkov vo výmere 1/3-iny. Jednoduchým sčítaním percent vlastníkov, prípadne splnomocnených zástupcov vlastníkov, ktorí zhromaždenie nezvolávali je zrejmé, že sa jedná o výmeru spoločných poľovných pozemkov vo výmere 80,19 % z celkovej výmery, teda zvolávatelia mohli disponovať výmerou necelých 20 %. Samotné zvolanie schôdze bolo preto nezákonné. Žalobcovia majú zároveň za to, že neplatný je aj priebeh zvolaného zhromaždenia. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že Lesy SR, š.p. a Slovenský pozemkový fond sa priklonili k väčšine vlastníkov poľovných pozemkov na základe toho, že boli predsedajúcim uvedení do omylu. V dôsledku toho hlasovali tak, že sa priklonili k väčšine vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí by hlasovali za rozhodnutie o užívaní v prospech nejakej organizácie. Ak by zástupcovia Lesov SR š.p. a Slovenského pozemkového fondu neboli uvedení do omylu, boli by hlasovali za skutočnú väčšinu a teda by hlasovali o postúpení užívania spoločného poľovného revíru Jamník pre Poľovnícke združenie Jamník. Zo znaleckého posudku, ktorý bol so žalobou súdu predložený je podľa žalobcov zrejmé, že žalobca v 2. rade ako aj Q.. Š., Q.. C., C. C., K. X.Q., K. V. A. B. Y. podľa predložených listov vlastníctva a splnomocnení na schôdzi disponovali výmerou 1181,3 ha, čo predstavuje 34,39 % z celkovej výmery spoločného poľovného revíru. Už tento fakt v súvislosti s hlasovaním činí neplatné uznesenia č. 2 a č. 3 prijaté zhromaždením. Zákon o poľovníctve totiž konštatuje, že zhromaždenie rozhoduje 2/3-inou väčšinou počítanou podľa výmery poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Keďže vlastníci tvoriaci 34,39 % z celkovej výmery hlasovali proti postúpeniu užívania spoločného poľovného revíru Jamník Poľovníckej organizácie Háj a nedosiahla sa hlasovaním potrebná 2/3-inová väčšina. Nezákonným postupom žalovaných bolo zasiahnuté do práv žalobcov, do ich nepretržite plynúceho práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri a to najmä vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, ktorému môže byť nezákonne a náhle odňatá možnosť toto právo vykonávať. Žalobu právne odôvodnili s poukazom na § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaní v 1., 2., 4. a 8. rade sa k návrhu vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 7.1.2014 tak, že so žalobou nesúhlasia a navrhujú ju zamietnuť. Poukázali na charakter uznesenia zhromaždenia ako právnej skutočnosti, kde žiaden osobitný právny predpis neumožňuje dovolávať sa jej neplatnosti, a teda na neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Ďalej uviedli, že jediný právny úkon, ktorý zakladá právo výkonu poľovníctva je samotná zmluva o užívaní poľovného revíru zo dňa 1.1.2014, ktorá bola 7.1.2014 predložená príslušnému správnemu orgánu na zaevidovanie. Až jej uzavretie a zaevidovanie sú platným podkladom pre výkon poľovného práva. Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade namietali jeho aktívnu legitimáciu, nakoľko nie je vlastníkom žiadnych poľovných pozemkov. Nedostatok naliehavého právneho záujmu namietali aj ostatní žalovaní, ktorí sa vo veci písomne vyjadrili.
3. Žalobcovia podaním zo dňa 17.1.2014 rozšírili žalobu o ďalšiu časť petitu, a síce o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 1.1.2014, ktorá bola predložená dňa 7.1.2014 Obvodnému lesnému úradu v Spišskej Novej Vsi na zaevidovanie. Súd uznesením č. k. 7C/348/2013-188 zo dňa 5.6.2014, právoplatným 18.6.2014 pripustil navrhnutú zmenu žalobného petitu.
4. Žalovaní v súvislosti s pripustením zmeny žaloby opakovanie (ústne na pojednávaniach, ale aj v písomných podaniach) navrhli žalobu zamietnuť bez vykonania ďalšieho dokazovania. Poukázali na ustálenú judikatúru (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002 uverejnený v časopise „Zo súdnej praxe“ pod č. 40/2004, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 211/2013, 3Cdo 158/2010, 1Cdo 11/2003 a iné), v zmysle ktorej ak nie sú účastníkmi konania o určenie neplatnosti zmluvy všetci jej účastníci, musí súd žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. V danej súvislosti poukázali aj na princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva.
5. V priebehu konania žalobca v 1. rade, po zmene právneho zástupcu, na pojednávaní súdu dňa 8.6.2017, vzhľadom na procesnú situáciu uviedol, že bude navrhovať pristúpenie subjektov do konania na strane žalovaného. Z dôvodu, že ide o veľký počet vlastníkov poľovných pozemkov, okolo 2000, požiadal o odročenie pojednávania za účelom spracovania a predloženia takéhoto písomného návrhu. Právny zástupca ostatných žalovaných (v 2. až 4. rade) si tento procesný návrh osvojil a plne sa s ním stotožnil. Napriek odročeniu pojednávania, ako aj následnému predĺženiu lehoty, nebol zo strany žalobcov takýto návrh podaný, preto súd pokračoval v prejednávaní veci na pojednávaní, ktoré nariadil na 23.1.2018.
6. Podaním doručeným súdu dňa 3.1.2018 žalobca v 1. rade vzal žalobu v časti výrokov týkajúcich sa určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, neplatnosti jeho zvolania a neplatnosti uznesení č. 2 a 3 prijatých zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov späť. Žalobcovia v 2. až 4. rade sa k podaniu žalobcu v 1. rade pripojili a v rovnakom rozsahu zobrali podanú žalobu späť.
7. Všetci žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.
8. Na pojednávaní súdu konanom dňa 23.1.2018 žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia a tiež zotrváva aj na okruhu účastníkov konania tak, ako sú označení, nakoľko v otázke pasívnej vecnej legitimácie existuje viacero rozhodnutí súdov. Právny zástupca ostatných žalovaných sa z pojednávania ospravedlnil, nežiadal o jeho odročenie a súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle ustanovenia § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) pojednával a napokon aj rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaných v 2. až 4. rade.
9. Žalovaní zhodne navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, ako aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy.
10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 vety prvej CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
13. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcami a vyjadrený súhlas žalovaných s týmto čiastočným späťvzatím žaloby, súd v rozhodnutí vo veci samej rozhodol o zastavení konania v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť.
14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostalo predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Jamník zo dňa 1.1.2014. Vzhľadom na opakovane vznesenú námietku vecnej legitimácie, poukazujúc na princíp právnej istoty a princíp hospodárnosti konania, súd sa prioritne zaoberal posúdením pasívnej vecnej legitimácie v spore.
15. Podľa č. 2 ods. 1, ods. 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
16. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
17. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
18. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
19. Podľa § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
20. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
21. Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
22. V prejednávanom spore existuje od začiatku procesné spoločenstvo, keďže na strane žalobcu aj na starne žalovaného vystupuje viac subjektov. Civilný sporový poriadok osobitne upravuje aj spoločenstvo nerozlučné (§ 77) a spoločenstvo nútené (§ 78). O nútené spoločenstvo ide vtedy, ak priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade núteného spoločenstva pôjde zároveň vždy aj o spoločenstvo nerozlučné, teda o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný.
23. Predmetom sporu ostala neplatnosť právneho úkonu, a to zmluvy o užívaní poľovného revíru. Podľa ustálenej súdnej praxe (Zo súdnej praxe 3/2004, s. 66), musia byť účastníkom súdneho konania o neplatnosť kúpnej zmluvy všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci. Uvedený právny záver je podľa súdu nevyhnutné aplikovať aj na neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru ako právneho úkonu, pretože všetci jeho účastníci sú nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Všetci účastníci zmluvy majú vecnú legitimáciu. Rozsudok súdu a jeho účinok sa preto musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu.
24. Obsah a podmienky zmluvy o užívaní poľovného revíru upravuje § 14 zákona o výkone poľovníctva. Zákon tak výslovne upravuje aj otázku účastníctva zmluvy, keď uvádza, že na jednej strane je to budúci užívateľ poľovného revíru a na druhej strane sú to všetci vlastníci spoločného poľovného revíru. Účastníctvo preto vyplýva priamo z právneho predpisu.
25. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní predstavuje nedostatok, ktorý súd nie je oprávnený odstrániť z úradnej činnosti. Rovnako nie je možné, aby súd na tento nedostatok stranu upozornil. Na predmetný nedostatok však v konaní opakovane poukázali žalovaní. Žalobcovia si boli zrejme tohto nedostatku aj vedomí keď na pojednávaní súdu dňa 8.6.2017 avizovali podanie, ktorým by ho odstránili. Napriek poskytnutej (aj predĺženej) lehote však žalobcovia uvedený nedostatok neodstránili.
26. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietol, a to bez toho, aby sa zaoberal spornou otázkou platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Z rovnakého dôvodu súd odmietol návrhy žalobcov na ďalšie dokazovanie, ktorých vykonávanie by bolo nehospodárne. Vytýkané nedostatky, ktorými žalobcovia odôvodňovali neplatnosť zmluvy môžu uplatniť na príslušnom správnom orgáne, do ktorého právomoci patrí rozhodovanie o evidencii zmluvy, a ktorého konanie bolo z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu prerušené.
27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore a zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie. Žalobcovia čiastočným späťvzatím žaloby z dôvodov, ktoré nespočívali v správaní sa žalovaných procesne zavinili čiastočné zastavenie konania. Zamietnutie zvyšnej časti žaloby je procesným neúspechom žalobcov a naopak úspechom žalovaných. Z uvedených dôvodov súd priznal právo na náhradu trov konania žalovaným. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.