Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 98/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , pre namietané

porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa

a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo 6. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2015

doručená sťažnosť , , pre namietané porušenie jeho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva

na súdnu ochranu podľa a listiny, práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 6. mája 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ je vlastníkom

nehnuteľnosti/pozemku – ornej pôdy, ktorá na základe rozhodnutia bývalého Lesného úradu

Spišská Nová Ves č. 380/93, 434/93 z 2. augusta 1993 čiastočne patrí aj do poľovného

revíru Na zhromaždení vlastníkov pozemkov konanom 2. mája 2013 sťažovateľ

spolu s ďalšími vlastníkmi vyjadril svoj záujem postúpiť užívanie tohto revíru

na Poľovnícku organizáciu so sídlom v , s ktorou ich splnomocnení

zástupcovia podpísali 1. januára 2014 „Zmluvu o postúpení užívania spoločného poľovného

revíru na budúceho užívateľa Poľovnícku organizáciu “. Táto zmluva bola

predložená na registráciu Okresnému úradu Spišská Nová Ves, pozemkovému a lesnému

odboru (ďalej len „okresný úrad“), kde v súčasnosti ako vedúci odboru pôsobí bývalý

predseda spoločného poľovného revíru , ktorý je zároveň žalobcom v konaní

vedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

„vo veci otázky plnenia zákonnej podmienky pre zaevidovanie zmluvy

o užívaní poľovného revíru v súlade s o poľovníctve“.

Okresný úrad rozhodnutím č. OÚ-SN-PLO-2014/133 z 20. januára 2014 poveril Poľovnícke

združenie vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver

v poľovnom revíri . S takýmto postupom okresného úradu vlastníci nesúhlasili, preto

podali podnet Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“),

ktorá následne 11. decembra 2014 podala krajskému súdu návrh podľa § 250t Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorým sa domáhala uloženia povinnosti okresnému

úradu, aby konal a rozhodol vo veci žiadosti Poľovníckej organizácie o zaevidovanie

zmluvy o užívanie poľovného revíru . Krajský súd napadnutým uznesením návrh

okresnej prokuratúry ako nedôvodný zamietol, pretože dospel k záveru, že „v danom

prípade nie je možné konštatovať, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, t. j. nepovažoval

postup odporcu za nečinnosť v ich zmysle“.

Sťažovateľ poukazujúc na skutkové okolnosti daného prípadu v sťažnosti vyjadruje

nesúhlas so závermi krajského súdu, ktorý podľa neho zjavne neprimerane zasiahol do jeho

označených práv ako vlastníka pozemkov, keďže legitímne očakával, že „štátny orgán si

svoju povinnosť splní, zmluvu zaeviduje, z čoho budú plynúť majetkové nároky pre

sťažovateľa ako náhrada za postúpenie užívania revíru. Krajský súd v Košiciach však tieto

majetkové nároky úplne vyvrátil, nakoľko v súčasnom stave užíva aj vlastníctvo sťažovateľa

iný subjekt.“. Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom uznesení

„spravodlivým riešením vôbec nezaoberal. Odôvodnenie uznesenie nenapĺňa ani minimálne

predpoklady ústavne konformného výkladu, nakoľko súd vôbec nekonkretizoval spojitosť

konania o platnosti právnych úkonov s konaním o evidencii zmluvy, pri ktorej správny

orgán len štatisticky posudzuje, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov

poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovných pozemkov patriacich do poľovného

revíru.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súd

nálezom rozhodol, že uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. mája 2015 boli

porušené jeho základné práva podľa a a a

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, aby napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sťažovateľ

žiada priznať náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa vlastniť

majetok podľa a listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 a listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 6. mája 2015.

Z napadnutého uznesenia, ktoré tvorilo prílohu sťažnosti, ústavný súd zistil,

že účastníkmi konania v označenej veci je okresná prokuratúra ako navrhovateľ, ktorý

podľa podal návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy, t. j. okresnému

úradu ako odporcovi. Predmetný návrh krajský súd ako nedôvodný podľa

zamietol.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa prvej vety rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Podľa účastníkmi konania sú žalobca

a žalovaný.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v konaní podľa V. časti

správne súdy preskúmavajú nielen rozhodnutia vydané

v správnom konaní, ale aj iné ako v správnom konaní vydané rozhodnutia a postupy

orgánov verejnej správy ( ), pričom pri súdnom prieskume postupu alebo

rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného nie v správnom konaní je účastníkom

takéhoto súdneho konania iba žalobca a žalovaný ( prvá veta ), bez

možnosti vstupu do tohto konania ďalších osôb, čo je aj prípad sťažovateľa, pretože krajský

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 7 uviedol: „Podľa ods. 2 písm. c)

citovaného zákonného ustanovenia (ide o o poľovníctve

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) všeobecný predpis

o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy

podľa § 13.“

Keďže sťažovateľ ako fyzická osoba nebol v danej veci automaticky účastníkom

napadnutého konania, pričom ani zo sťažnosti nevyplýva, že by sa svojho účastníctva

v tomto konaní domáhal, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Okrem

toho napadnuté uznesenie ani priamo nevstupuje do práv a právom chránených záujmov

súvisiacich s výkonom práva poľovníctva, resp. do práva sťažovateľa vlastniť majetok,

pretože na to má dať konečnú odpoveď iba výsledok prebiehajúceho konania na okresnom

súde vedenom pod sp. zn. , ktoré však dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v zmysle

odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Nad rámec uvedeného ústavný súd upozorňuje sťažovateľa na to, že samotné

označenie advokáta, ktorý by ho mal zastupovať v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, bez pripojenia právne relevantného splnomocnenia preukazujúceho aj faktické

prevzatie právneho zastúpenia advokátom nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 20

ods. 2 , ktorá zároveň predstavuje jednu zo všeobecných náležitostí

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Nedostatok tejto procesnej podmienky

je v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu rovnako dôvodom odmietnutia sťažnosti

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016