Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ff7/384360.b28262.pdf
PDF · 187.88 KB
No categories available
1Sžr/166/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/166/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J., nar. X., bytom P.P., zast.: JUDr. Jozefom
Pirkovským, Spoločnosť advokátov Prešov, advokátskou spoločnosťou so sídlom Hlavná č.
19, Prešov, proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Prešove, so sídlom Masarykova č. 10,
080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. júla 2011 č. k. 1S 88/2010-
36, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 07. júla 2011 č. k. 1S 88/2010-36 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. 10/00183-FA z 01. júna 2010 žalovaný v medziach svojich
oprávnení podľa § 71 ods. 2 písm. b), § 73 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve
2
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov postupom podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Snine
č. j. OLÚ2009/00001-l/Ka zo 14.01.2009 v jeho výrokovej časti tak, že znie nasledovne
[odvolací súd cituje podstatnú časť zmeneného výroku relevantnú pre ďalšie konanie]:
„Obvodný lesný úrad v Snine, v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962
Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schvaľuje zmluvy o postúpení
výkonu práva poľovníctva (ďalej len“ nájomná zmluva“) v uznanom Poľovnom
revíri Pčoliné, písomne uzavreté medzi nájomcom, t.j. Poľovníckou spoločnosťou
Pavlovec Pčoliné a prenajímateľmi:
Urbárska spoločnosť HRUN pozemkové spoločenstvo Čukalovce
na výmere 304 ha lesných pozemkov
ROTAX-ARCH spol. s.r.o. zastúpená B. na výmere 291,03 ha
poľnohospodárskych pozemkov
Gréckokatolícka cirkev farnosť Pčoliné a Čukalovce spolu na výmere
19,74 ha lesných pozemkov a 53,44 ha poľnohospodárskych pozemkov
Agrifop, a.s., Duchnovičova 573/18 Stakčín na výmere 5,18 ha
poľnohospodárskych pozemkov
SVP, OZ Košice, na výmere 14,56 ha vodných plôch
B., v zastúpení M., na výmere 840,66 ha lesných pozemkov na základe
splnomocnenia
Vlastníci poľovných ........
M., P.P., na výmere 0,95 ha lesných pozemkov a 8,61 ha
poľnohospodárskych pozemkov
Uvedené poľovné pozemky sú začlenené do Poľovného revíru Pčoliné,
uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Humennom zo dňa 25. mája 1993
č. LU-502/93-Ki o celkovej výmere 4.110 ha.
Platnosť schválených nájomných zmlúv je stanovená na dobu 10 rokov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
2. Ďalej žalovaný poukázal na tú námietku žalobcu, že správny orgán pri rozhodovaní
akceptoval okrem iného aj zmluvu o nájme uzavretú medzi H. a nájomcom Poľovnícka
3
spoločnosť Pavlovec o postúpení výkonu práva poľovníctva s tým, že H. mala uznesením
Okresného súdu v Humennom č. k. 5C 121/04 zo dňa 22.06.2004 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 174/04 zo dňa 23.08.2004 uložený zákaz nakladať
s majetkom, s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. v k. ú. P., a to najmä nepreviesť
nehnuteľnosti na inú fyzickú či právnickú osobou odplatne či bezodplatne, uzavrieť nájomnú
zmluvu, záložnú zmluvu, zriadiť vecné bremeno odplatne či bezodplatne, vložiť tieto
nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad, vykonávať právo hospodárenia, a to až do právoplatného
skončenia veci vedenej na príslušnom okresnom súde.
3. Vzhľadom na hore uvedené uznesenie Okresného súdu v Humennom žalovaný svoje
pozmeňujúce rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. M Obdo 1/03 [podľa uvedeného rozsudku občianske právo
upravuje nájom veci, a výkon práva poľovníctva nie je vec] tým, že pani H. je evidovaná ako
vlastníčka nehnuteľností evidovaných na LV č. X. v k. ú. P.. Podľa právoplatného uznesenia
Okresného súdu v Humennom č. 5C 121/04 Okresný súd Humenné zakázal menovanej H.
nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. v k. ú. P. ako s vecou.
Žalovaný preto dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu v Humennom
o predbežnom opatrení sa netýka výkonu práva poľovníctva, nakoľko uvedená vlastníčka
poľovných pozemkov nedávala do nájmu nehnuteľnosť, ale výkon práva poľovníctva.
S uvedeným názorom žalovaného sa malo stotožnilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rozhodnutia č. j. 2320/2009-730/1072
z 10.06.2009.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobu z 29.07.2010 na Krajský súd v Prešove.
5. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa po preskúmaní rozhodnutí správnych
orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa
4
6. Vychádzajúc z ustanovení § 247 ods. 1, § 244 ods. 3 a § 249 ods. 2 O.s.p. krajský súd
poukázal na to, že Okresný súd v Humennom obmedzil výkon vlastníckeho práva H. vo
vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. v k. ú. P., ktoré obmedzenie presne
špecifikoval tým, že jej zakázal nakladať s týmito nehnuteľnosťami, a to najmä „aby
nepreviedla tieto nehnuteľnosti na inú fyzickú či právnickú osobu odplatne, či bezodplatne,
aby neuzavrela nájomnú zmluvu, záložnú zmluvu, nezriadila vecné bremená odplatne, či
bezodplatne, nevložila tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad inej právnickej osobe,
nevykonávala práva obhospodarovania v zmysle LHP, a to až do právoplatného skončenia
veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C 121/04.“
7. Podľa krajského súdu je nesporné, pričom pri svojom názore sa opieral tiež o hore
citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že Okresný súd v Humennom
uznesením zo dňa 22.06.2004 sp. zn. 5C 121/04 nezakázal H. uzatvárať nájomnú zmluvu
o postúpení výkonu práva poľovníctva, lebo ak tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie
vlastníckeho práva mal vo výroku svojho uznesenia uviesť.
8. Ďalej k svojej argumentácii krajský súd pripojil doslovnú citáciu § 2 ods. 1
zák. č. 23/1962 Zb., z ktorého mu vyplýva názor (okrem iného potvrdený aj iným rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 88/2009), že výkon práva poľovníctva
nie je vec.
9. Ak potom žalobca tvrdí, že v dôsledku schválenia nájomných zmlúv, ktoré uzavrela
Poľovnícka spoločnosť Pavlovec ako prenajímateľ s nájomcami, vrátane H., malo byť
porušené jeho subjektívne právo na výkon práva poľovníctva, krajský súd poukázal na to, že
podľa § 14 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb. má každý z vlastníkov spoločného poľovného revíru má
prednostné právo na vznik členstva v poľovnom združení.
10. Rovnako k námietke o platnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva sa
krajský súd vyjadril, že sa stotožňuje s názorom správneho orgánu, že táto otázka nemôže byť
predmetom správneho konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 16.12.2008 sp. zn. 1Cdo 84/2008), a aj keď sa na platnú zmluvu o postúpení výkonu práva
poľovníctva vyžaduje schválenie príslušného správneho orgánu v zmysle § 16 ods. 1
5
zák. č. 23/1962 Zb., v prípade spornosti otázky platnosti tejto zmluvy poskytuje ochranu
ohrozeným alebo porušeným právam súd.
11. Tiež krajský súd odmietol námietku žalobcu o porušení subjektívnych práv žalobcu,
ktoré mu garantuje čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s tým poukázal na to,
že uznaný poľovný revír v predmetnej veci je treba posudzovať ako spoločnú vec podľa § 136
Občianskeho zákonníka, a teda menšina sa musí podriadiť väčšine. Takisto k porušeniu
subjektívnych práv žalobcu podľa krajského súdu nemohlo dôjsť ani v dôsledku toho,
že právo poľovníctva na uvedených nehnuteľnostiach chcel vykonávať prostredníctvom
Poľovníckej spoločnosti Urbárska Pčoliné.
12. Krajský súd ďalej zdôraznil tú skutočnosť, že pri súperení viacerých poľovných
združení, ako je tomu v predmetnej veci, kto bude poľovať v danej lokalite, rozhoduje
väčšinový vlastník revíru o tom, s kým uzavrie zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva
v poľovnom revíri. Ak Poľovnícke združenie Urbárska Pčoliné bolo toho názoru, že nájomná
zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva medzi Poľovníckou spoločnosťou Pavlovec
a p. B., ktorá vzhľadom na výmeru pozemkov bola rozhodujúcim subjektom, je neplatná,
potom nič mu nebránilo v tom, aby podal žalobu na súd o určenie neplatnosti tejto zmluvy
a požiadal prvostupňový správny orgán o prerušenie konania.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.08.2011 (č. l. 44 – tzn. že odvolanie bolo
podané na 14. deň, tzn. v predposledný deň zákonnej lehoty) proti rozsudku prvostupňového
súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu stručne poukázal na to, že krajský
súd vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
14. Záverom žalobca požadoval zrušenie rozhodnutia bez bližšej špecifikácie dôvodov
a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Čo sa týka doplnenia
bližších dôvodov odvolania, k nim právny zástupca žalobcu uviedol, že ich doplní v lehote
15 dní.
6
B)
15. Uznesením krajského súdu zo dňa 12.09.2011 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný
v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p., aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnil.
16. Podaním zo dňa 28.09.2011 označeným ako Doplnenie dôvodov odvolania (č. l. 51)
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že nemôže súhlasiť
s právnymi názormi krajského súdu vyslovených ohľadne vplyvu uznesenia Okresného súdu
v Humennom na možnosť H. uzatvárať nájomnú zmluvu o postúpení výkonu práva
poľovníctva, a zotrval na svojom skôr naznačenom odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p.
17. Žalobca v doplnení odvolania vyslovil nesúhlas s názorom krajského súdu,
že nebolo možné zrušiť niečo, čo vlastníčke H. uznesením okresného súdu zakázané nebolo.
Takýto postup krajského súdu žalobca označil ako zužujúci výklad obsahu uznesenia
o predbežnom opatrení.
18. Ďalej upozornil na to, že nakoľko sama H. podala návrh na čiastočné zrušenie
uznesenia Okresného súdu v Humennom o predbežnom opatrení v rozsahu zákazu uzavrieť
nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva, potom aj jej malo byť zrejmé, že predbežné
opatrenie o zákaze uzavrieť nájomnú zmluvu sa týka nájomnej zmluvy o postúpení výkonu
práva poľovníctva.
19. Na základe tohto záveru žalobca sa domnieva, že neboli splnené zákonné
podmienky, resp. sa vytvorila zákonná prekážka brániaca tomu, aby správny orgán mohol
schváliť zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. Nakoľko ide o predbežný úsudok,
mal správny orgán podľa žalobcu k nemu procesne pristupovať ako k predbežnej otázke.
20. Z týchto dôvodov žalobca tvrdí, že uvedeným postupom došlo k porušeniu § 14
Správneho poriadku, § 16 ods. 1 a § 14 ods. 1 a 3 zák. č. 23/1962 Zb. (viď hore uvedený
odvolací dôvod).
Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom
7
konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva
musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo
predĺženie treba schválenie okresného národného výboru.
Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník
poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého
vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov
zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného
poľovného revíru").
Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 23/1962 Zb. výkon práva poľovníctva možno prenajať
poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4
primerane.
21. V súvislosti s uvedeným žalobca ďalej poukázal na to, že došlo bez súhlasu žalobcu
k nútenému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva (garantovaného mu Ústavou Slovenskej
republiky), hoci toto obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere alebo vo verejnom
záujme, a to na základe zákona a za primerané náhradu
22. V dôsledku napadnutého rozhodnutia žalobca vyslovil názor, že nemôže realizovať
výkon práva poľovníctva v rozsahu, akom by chcel, a ako to zodpovedá jeho vlastníckym
právam.
23. Záverom (viď v obdobných intenciách aj bod č. 14) žalobca požadoval zrušenie
rozhodnutia krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
C)
24. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.10.2011 (č. l. 60) vyplýva, že súhlasí
s rozsudkom krajského súdu nielen v jeho výrokovej časti ale aj s jeho podrobným
odôvodnením.
8
25. Záverom žalovaný požadoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako
vecne správne a spravodlivý podľa ustanovení § 219 O.s.p. Zároveň vyslovil súhlas,
aby odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho
po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
27. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej
strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia
žalovaného, je právna otázka, či krajský súd spolu so žalovaným svojou interpretáciou
uznesenia okresného súdu o predbežnom opatrení nezasiahol základných ľudských práv
žalobcu na vlastníctvo. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového
zistenia.
28. Na prvom mieste po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c
ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
9
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje
v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty
prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom
odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia
napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom
konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie
prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
1) K nutnosti prihliadať na dodatočné odvolacie body:
29. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť tú skutočnosť, že hoci žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal včas odvolanie, tak toto podanie nespĺňalo
(č. l. 44 súdneho spisu) zákonom kladené požiadavky na obsah a rozsah odvolania. Strohosť
odvolania a absencia, resp. nedostatok odvolacích dôvodov, ktoré vytvárajú rámec prieskumu
odvolacieho konania (právny zástupca žalobcu iba naznačil, že odvolacie dôvody sa opierajú
o ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), je v zmysle § 209 O.s.p. odstrániteľnou vadou
odvolania. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, že k naplneniu právneho
pojmu odvolací dôvod nepostačuje zo strany žalobcu zastúpeného právne kvalifikovanou
osobou (advokátom) iba uvedenie zákonného textu bez objasnenia logických súvislostí, v čom
žalobca napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (§ 205 ods. 1
O.s.p.), resp. že prvostupňový súd postupoval v rozpore so zákonom.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
30. V opísanom prípade zákonodarca ukladá prostredníctvom § 209 O.s.p.
prvostupňovému súdu notifikačnú povinnosť, aby vyzval odvolateľa na reparáciu
odstrániteľných nedostatkov odvolania, tzn. absentujúcich odvolacích dôvodov, ex offo
postupom.
10
Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie
neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho
o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek
výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.
31. Avšak, ani za tejto situácie nesmie prvostupňový súd opomenúť zákonnú časovú
limitáciu na rozšírenie rozsahu a odvolacích dôvodov, ktorá je zakotvená v ustanovení § 205
ods. 3 O.s.p., a preto je nepochybné, že uvedenú notifikačnú povinnosť musí prvostupňový
súd realizovať bezodkladne a ku stupni naliehavosti tomu zodpovedajúcimi prostriedkami
komunikácie.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
32. Z priloženého súdneho spisu je evidentné, že odvolanie bolo žalobcom podané
osobne na 14. deň zákonnej lehoty (10.08.2011), tzn. v jej predposledný deň pred uplynutím.
Za tejto situácie krajský súd po oboznámení sa s nedostatočným obsahom si mal urýchleným
spôsobom splniť svoju notifikačnú povinnosť. Krajský súd však takto nekonal a neoprávnene
poskytol žalobcovi legitímnu nádej, že svoje odvolanie môže rozšíriť o odvolacie dôvody,
o čom nasvedčuje jeho nasledujúci postup:
1. dňa 08.09.2011 bolo vypracované poverenie pre vyššieho súdneho úradníka
na odstraňovanie vád odvolania,
2. dňa 12.09.2011 bolo vydané uznesenie podľa § 209 O.s.p. so stanovením 10 dňovej
lehoty,
3. 29.09.2011 právny zástupca doručil na krajský súd podanie označené ako doplnenie
dôvodov odvolania.
Hore uvedeným postupom krajský súd vôbec nenaplnil cieľ urýchliť odvolacie konanie,
ale zaviazal Najvyšší súd, aby o takomto odvolaní musel, napriek jeho evidentným
nedostatkom, konať.
2) K relevantnosti prejavu vlastníka:
11
33. Žalobca v svojom doplnenom odvolaní najmä upozornil na konanie H., ktorá tým,
že podala návrh na čiastočné zrušenie uznesenia Okresného súdu v Humennom o predbežnom
opatrení v rozsahu zákazu uzavrieť nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva, mala podľa
žalobcu implicitne potvrdiť, že predbežné opatrenie súdu o zákaze uzavrieť nájomnú zmluvu
sa týka aj zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva.
34. Uvedená argumentácia je celkom nedôvodná, lebo išlo o dispozitívne oprávnenie,
ktoré menovaná H. mala právo využiť a aj tak učinila. Následne viazať jej konanie
s následkami, ktoré z neho vôbec nevyplývajú, toto musí Najvyšší súd odmietnuť.
S prihliadnutím na materiálne a formálne dôsledky súdnych rozhodnutí je nutné povedať,
že nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá (právny štát) ale aj čl. 141 ods. 2 (osamostatnenie
súdnej moci) a čl. 142 ods. 1 (výnimočná právomoc súdnej moci) Ústavy Slovenskej
republiky sú zvyšné subjekty povinné rešpektovať účinky súdnych rozhodnutí.
35. S poukazom na hore citované súdne rozhodnutia (viď najmä body č. 8 a 10) je
nepochybné, že Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 22.06.2004 sp. zn. 5C 121/04
tak, ako správne konštatoval krajský súd, nezakázal H. uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu
práva poľovníctva, lebo ak tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie vlastníckeho práva
mal v súlade so zásadou právneho štátu vo výroku svojho uznesenia uviesť. Nakoľko tak
neurobil, nie je možné toto uznesenie vykladať v tom duchu, že menovanej H. aj zakazuje
v rámci svojho vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti uzatvárať zmluvu o postúpení
výkonu práva poľovníctva.
36. Ďalej žalobca brojil (bod č. 22) proti napadnutému rozhodnutiu z toho dôvodu,
že nemôže realizovať výkon práva poľovníctva v rozsahu, akom by chcel, a ako to zodpovedá
jeho vlastníckym právam. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd poukázať na obsah
ustanovenia § 14 zák. č. 23/1962 Zb., ktoré upravuje „a priori“ (§ 14 ods. 2) alebo „ex post“
podmienky na zapojenie sa vlastníka spoločného poľovného revíru do výkonu práva
poľovníctva.
Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 23/1962 Zb. vlastník poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo
môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho
súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.
12
Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb. platí, že ak niektorý z vlastníkov spoločného
poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce
vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom
združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.
37. Na základe citovaných ustanovení sa Najvyšší súd nemôže stotožniť s názorom
žalobcu, že došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva, lebo nemôže vykonávať právo
poľovníctva na svojom pozemku. v súvislosti s uvedeným Najvyšší súd dáva do pozornosti tú
osobitosť výkonu práva poľovníctva, že jeho výkon je viazaný na uznaný poľovný revír (§ 5
zák. č. 23/1962 Zb.). Preto nie každý vlastník pozemku môže legitímne očakávať, že aj jeho
pozemok mu umožní výkon tohto práva.
Navyše poľovný revír je väčšinou vytváraný z viacerých pozemkov, tzn. sa vytvára
spoločná nehnuteľnosť, kde vlastnícke práva k jednotlivým pozemkom sa menia
na spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti. Ako správne konštatoval krajský súd,
pri výkone vlastníckych práv v poľovníckom revíre sa potom postupuje v zmysle
občianskoprávnej úpravy spoluvlastníctva.
38. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté
rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Počas
konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli
prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva
aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie,
pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu sp. zn. MObdo 1/03, resp. 2Sžo 88/2009 spolu s rozhodnutím
sp. zn. 1Cdo 84/2008 zo 16.12.2008, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný
dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie
odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),
13
s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
40. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má
právo na úplnú náhradu trov tohto konania.
41. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov súvisiacich s výkonom
práva poľovníctva je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
42. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky túto svoju právomoc ako odvolací súd
nevyužil, došlo tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 05. júna 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová