Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/166/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J., nar. X., bytom P.P., zast.: JUDr. Jozefom

Pirkovským, Spoločnosť advokátov Prešov, advokátskou spoločnosťou so sídlom Hlavná č.

19, Prešov, proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Prešove, so sídlom Masarykova č. 10,

080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. júla 2011 č. k.

36, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 07. júla 2011 č. k. -36 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 10/00183-FA z 01. júna 2010 žalovaný v medziach svojich

oprávnení podľa , o poľovníctve

2

a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov postupom podľa § 59 ods. 2

Správneho poriadku zmenil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Snine

č. j. OLÚ2009/00001-l/Ka zo 14.01.2009 v jeho výrokovej časti tak, že znie nasledovne

[odvolací súd cituje podstatnú časť zmeneného výroku relevantnú pre ďalšie konanie]:

„Obvodný lesný úrad v Snine, v zmysle ust.

Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov schvaľuje zmluvy o postúpení

výkonu práva poľovníctva (ďalej len“ nájomná zmluva“) v uznanom Poľovnom

revíri Pčoliné, písomne uzavreté medzi nájomcom, t.j. Poľovníckou spoločnosťou

Pavlovec Pčoliné a prenajímateľmi:

Urbárska spoločnosť HRUN pozemkové spoločenstvo Čukalovce

na výmere 304 ha lesných pozemkov

ROTAX-ARCH spol. s.r.o. zastúpená B. na výmere 291,03 ha

poľnohospodárskych pozemkov

Gréckokatolícka cirkev farnosť Pčoliné a Čukalovce spolu na výmere

19,74 ha lesných pozemkov a 53,44 ha poľnohospodárskych pozemkov

Agrifop, a.s., Duchnovičova 573/18 Stakčín na výmere 5,18 ha

poľnohospodárskych pozemkov

SVP, Košice, na výmere 14,56 ha vodných plôch

B., v zastúpení M., na výmere 840,66 ha lesných pozemkov na základe

splnomocnenia

Vlastníci poľovných ........

M., P.P., na výmere 0,95 ha lesných pozemkov a 8,61 ha

poľnohospodárskych pozemkov

Uvedené poľovné pozemky sú začlenené do Poľovného revíru Pčoliné,

uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Humennom zo dňa 25. mája 1993

č. LU-502/93-Ki o celkovej výmere 4.110 ha.

Platnosť schválených nájomných zmlúv je stanovená na dobu 10 rokov

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Ďalej žalovaný poukázal na tú námietku žalobcu, že správny orgán pri rozhodovaní

akceptoval okrem iného aj zmluvu o nájme uzavretú medzi H. a nájomcom Poľovnícka

3

spoločnosť Pavlovec o postúpení výkonu práva poľovníctva s tým, že H. mala uznesením

Okresného súdu v Humennom č. k. zo dňa 22.06.2004 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.08.2004 uložený zákaz nakladať

s majetkom, s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. v k. ú. P., a to najmä nepreviesť

nehnuteľnosti na inú fyzickú či právnickú osobou odplatne či bezodplatne, uzavrieť nájomnú

zmluvu, záložnú zmluvu, zriadiť vecné bremeno odplatne či bezodplatne, vložiť tieto

nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad, vykonávať právo hospodárenia, a to až do právoplatného

skončenia veci vedenej na príslušnom okresnom súde.

3. Vzhľadom na hore uvedené uznesenie Okresného súdu v Humennom žalovaný svoje

pozmeňujúce rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. M Obdo 1/03 [podľa uvedeného rozsudku občianske právo

upravuje nájom veci, a výkon práva poľovníctva nie je vec] tým, že pani H. je evidovaná ako

vlastníčka nehnuteľností evidovaných na LV č. X. v k. ú. P.. Podľa právoplatného uznesenia

Okresného súdu v Humennom č. Okresný súd Humenné zakázal menovanej H.

nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. v k. ú. P. ako s vecou.

Žalovaný preto dospel k záveru, že uznesenie Okresného súdu v Humennom

o predbežnom opatrení sa netýka výkonu práva poľovníctva, nakoľko uvedená vlastníčka

poľovných pozemkov nedávala do nájmu nehnuteľnosť, ale výkon práva poľovníctva.

S uvedeným názorom žalovaného sa malo stotožnilo aj Ministerstvo pôdohospodárstva

Slovenskej republiky prostredníctvom svojho rozhodnutia č. j.

z 10.06.2009.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

4. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu žalobu z 29.07.2010 na Krajský súd v Prešove.

5. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa po preskúmaní rozhodnutí správnych

orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa

4

6. Vychádzajúc z ustanovení , a krajský súd

poukázal na to, že Okresný súd v Humennom obmedzil výkon vlastníckeho práva H. vo

vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. v k. ú. P., ktoré obmedzenie presne

špecifikoval tým, že jej zakázal nakladať s týmito nehnuteľnosťami, a to najmä „aby

nepreviedla tieto nehnuteľnosti na inú fyzickú či právnickú osobu odplatne, či bezodplatne,

aby neuzavrela nájomnú zmluvu, záložnú zmluvu, nezriadila vecné bremená odplatne, či

bezodplatne, nevložila tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad inej právnickej osobe,

nevykonávala práva obhospodarovania v zmysle LHP, a to až do právoplatného skončenia

veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. .“

7. Podľa krajského súdu je nesporné, pričom pri svojom názore sa opieral tiež o hore

citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že Okresný súd v Humennom

uznesením zo dňa 22.06.2004 sp. zn. nezakázal H. uzatvárať nájomnú zmluvu

o postúpení výkonu práva poľovníctva, lebo ak tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie

vlastníckeho práva mal vo výroku svojho uznesenia uviesť.

8. Ďalej k svojej argumentácii krajský súd pripojil doslovnú citáciu § 2 ods. 1

, z ktorého mu vyplýva názor (okrem iného potvrdený aj iným rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), že výkon práva poľovníctva

nie je vec.

9. Ak potom žalobca tvrdí, že v dôsledku schválenia nájomných zmlúv, ktoré uzavrela

Poľovnícka spoločnosť Pavlovec ako prenajímateľ s nájomcami, vrátane H., malo byť

porušené jeho subjektívne právo na výkon práva poľovníctva, krajský súd poukázal na to, že

podľa má každý z vlastníkov spoločného poľovného revíru má

prednostné právo na vznik členstva v poľovnom združení.

10. Rovnako k námietke o platnosti zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva sa

krajský súd vyjadril, že sa stotožňuje s názorom správneho orgánu, že táto otázka nemôže byť

predmetom správneho konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 16.12.2008 sp. zn. ), a aj keď sa na platnú zmluvu o postúpení výkonu práva

poľovníctva vyžaduje schválenie príslušného správneho orgánu v zmysle § 16 ods. 1

5

, v prípade spornosti otázky platnosti tejto zmluvy poskytuje ochranu

ohrozeným alebo porušeným právam súd.

11. Tiež krajský súd odmietol námietku žalobcu o porušení subjektívnych práv žalobcu,

ktoré mu garantuje . V súvislosti s tým poukázal na to,

že uznaný poľovný revír v predmetnej veci je treba posudzovať ako spoločnú vec podľa § 136

, a teda menšina sa musí podriadiť väčšine. Takisto k porušeniu

subjektívnych práv žalobcu podľa krajského súdu nemohlo dôjsť ani v dôsledku toho,

že právo poľovníctva na uvedených nehnuteľnostiach chcel vykonávať prostredníctvom

Poľovníckej spoločnosti Urbárska Pčoliné.

12. Krajský súd ďalej zdôraznil tú skutočnosť, že pri súperení viacerých poľovných

združení, ako je tomu v predmetnej veci, kto bude poľovať v danej lokalite, rozhoduje

väčšinový vlastník revíru o tom, s kým uzavrie zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva

v poľovnom revíri. Ak Poľovnícke združenie Urbárska Pčoliné bolo toho názoru, že nájomná

zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva medzi Poľovníckou spoločnosťou Pavlovec

a p. B., ktorá vzhľadom na výmeru pozemkov bola rozhodujúcim subjektom, je neplatná,

potom nič mu nebránilo v tom, aby podal žalobu na súd o určenie neplatnosti tejto zmluvy

a požiadal prvostupňový správny orgán o prerušenie konania.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.08.2011 (č. l. 44 – tzn. že odvolanie bolo

podané na 14. deň, tzn. v predposledný deň zákonnej lehoty) proti rozsudku prvostupňového

súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu stručne poukázal na to, že krajský

súd vec nesprávne právne posúdil (odvolací dôvod v zmysle ).

14. Záverom žalobca požadoval zrušenie rozhodnutia bez bližšej špecifikácie dôvodov

a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Čo sa týka doplnenia

bližších dôvodov odvolania, k nim právny zástupca žalobcu uviedol, že ich doplní v lehote

15 dní.

6

B)

15. Uznesením krajského súdu zo dňa 12.09.2011 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný

v zmysle , aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnil.

16. Podaním zo dňa 28.09.2011 označeným ako Doplnenie dôvodov odvolania (č. l. 51)

žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že nemôže súhlasiť

s právnymi názormi krajského súdu vyslovených ohľadne vplyvu uznesenia Okresného súdu

v Humennom na možnosť H. uzatvárať nájomnú zmluvu o postúpení výkonu práva

poľovníctva, a zotrval na svojom skôr naznačenom odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2

písm. f)

17. Žalobca v doplnení odvolania vyslovil nesúhlas s názorom krajského súdu,

že nebolo možné zrušiť niečo, čo vlastníčke H. uznesením okresného súdu zakázané nebolo.

Takýto postup krajského súdu žalobca označil ako zužujúci výklad obsahu uznesenia

o predbežnom opatrení.

18. Ďalej upozornil na to, že nakoľko sama H. podala návrh na čiastočné zrušenie

uznesenia Okresného súdu v Humennom o predbežnom opatrení v rozsahu zákazu uzavrieť

nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva, potom aj jej malo byť zrejmé, že predbežné

opatrenie o zákaze uzavrieť nájomnú zmluvu sa týka nájomnej zmluvy o postúpení výkonu

práva poľovníctva.

19. Na základe tohto záveru žalobca sa domnieva, že neboli splnené zákonné

podmienky, resp. sa vytvorila zákonná prekážka brániaca tomu, aby správny orgán mohol

schváliť zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. Nakoľko ide o predbežný úsudok,

mal správny orgán podľa žalobcu k nemu procesne pristupovať ako k predbežnej otázke.

20. Z týchto dôvodov žalobca tvrdí, že uvedeným postupom došlo k porušeniu § 14

Správneho poriadku, a a (viď hore uvedený

odvolací dôvod).

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom

7

konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Podľa zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva

musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo

predĺženie treba schválenie okresného národného výboru.

Podľa o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník

poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého

vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov

zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného

poľovného revíru").

Podľa výkon práva poľovníctva možno prenajať

poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4

primerane.

21. V súvislosti s uvedeným žalobca ďalej poukázal na to, že došlo bez súhlasu žalobcu

k nútenému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva (garantovaného mu Slovenskej

republiky), hoci toto obmedzenie je možné iba v nevyhnutnej miere alebo vo verejnom

záujme, a to na základe zákona a za primerané náhradu

22. V dôsledku napadnutého rozhodnutia žalobca vyslovil názor, že nemôže realizovať

výkon práva poľovníctva v rozsahu, akom by chcel, a ako to zodpovedá jeho vlastníckym

právam.

23. Záverom (viď v obdobných intenciách aj bod č. 14) žalobca požadoval zrušenie

rozhodnutia krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

C)

24. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.10.2011 (č. l. 60) vyplýva, že súhlasí

s rozsudkom krajského súdu nielen v jeho výrokovej časti ale aj s jeho podrobným

odôvodnením.

8

25. Záverom žalovaný požadoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako

vecne správne a spravodlivý podľa ustanovení Zároveň vyslovil súhlas,

aby odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho

po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

27. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou odvolania ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia

žalovaného, je právna otázka, či krajský súd spolu so žalovaným svojou interpretáciou

uznesenia okresného súdu o predbežnom opatrení nezasiahol základných ľudských práv

žalobcu na vlastníctvo. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového

zistenia.

28. Na prvom mieste po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného

administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c

ods. 1 konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

9

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné

právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje

v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty

prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom

odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia

napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom

konaní ( umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie

prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

1) K nutnosti prihliadať na dodatočné odvolacie body:

29. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť tú skutočnosť, že hoci žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal včas odvolanie, tak toto podanie nespĺňalo

(č. l. 44 súdneho spisu) zákonom kladené požiadavky na obsah a rozsah odvolania. Strohosť

odvolania a absencia, resp. nedostatok odvolacích dôvodov, ktoré vytvárajú rámec prieskumu

odvolacieho konania (právny zástupca žalobcu iba naznačil, že odvolacie dôvody sa opierajú

o ustanovenie ), je v zmysle odstrániteľnou vadou

odvolania. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, že k naplneniu právneho

pojmu odvolací dôvod nepostačuje zo strany žalobcu zastúpeného právne kvalifikovanou

osobou (advokátom) iba uvedenie zákonného textu bez objasnenia logických súvislostí, v čom

žalobca napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (§ 205 ods. 1

), resp. že prvostupňový súd postupoval v rozpore so zákonom.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

30. V opísanom prípade zákonodarca ukladá prostredníctvom

prvostupňovému súdu notifikačnú povinnosť, aby vyzval odvolateľa na reparáciu

odstrániteľných nedostatkov odvolania, tzn. absentujúcich odvolacích dôvodov, ex offo

postupom.

10

Podľa súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie

neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho

o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek

výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu

súdu.

31. Avšak, ani za tejto situácie nesmie prvostupňový súd opomenúť zákonnú časovú

limitáciu na rozšírenie rozsahu a odvolacích dôvodov, ktorá je zakotvená v ustanovení § 205

ods. 3 , a preto je nepochybné, že uvedenú notifikačnú povinnosť musí prvostupňový

súd realizovať bezodkladne a ku stupni naliehavosti tomu zodpovedajúcimi prostriedkami

komunikácie.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

32. Z priloženého súdneho spisu je evidentné, že odvolanie bolo žalobcom podané

osobne na 14. deň zákonnej lehoty (10.08.2011), tzn. v jej predposledný deň pred uplynutím.

Za tejto situácie krajský súd po oboznámení sa s nedostatočným obsahom si mal urýchleným

spôsobom splniť svoju notifikačnú povinnosť. Krajský súd však takto nekonal a neoprávnene

poskytol žalobcovi legitímnu nádej, že svoje odvolanie môže rozšíriť o odvolacie dôvody,

o čom nasvedčuje jeho nasledujúci postup:

1. dňa 08.09.2011 bolo vypracované poverenie pre vyššieho súdneho úradníka

na odstraňovanie vád odvolania,

2. dňa 12.09.2011 bolo vydané uznesenie podľa so stanovením 10 dňovej

lehoty,

3. 29.09.2011 právny zástupca doručil na krajský súd podanie označené ako doplnenie

dôvodov odvolania.

Hore uvedeným postupom krajský súd vôbec nenaplnil cieľ urýchliť odvolacie konanie,

ale zaviazal Najvyšší súd, aby o takomto odvolaní musel, napriek jeho evidentným

nedostatkom, konať.

2) K relevantnosti prejavu vlastníka:

11

33. Žalobca v svojom doplnenom odvolaní najmä upozornil na konanie H., ktorá tým,

že podala návrh na čiastočné zrušenie uznesenia Okresného súdu v Humennom o predbežnom

opatrení v rozsahu zákazu uzavrieť nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva, mala podľa

žalobcu implicitne potvrdiť, že predbežné opatrenie súdu o zákaze uzavrieť nájomnú zmluvu

sa týka aj zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva.

34. Uvedená argumentácia je celkom nedôvodná, lebo išlo o dispozitívne oprávnenie,

ktoré menovaná H. mala právo využiť a aj tak učinila. Následne viazať jej konanie

s následkami, ktoré z neho vôbec nevyplývajú, toto musí Najvyšší súd odmietnuť.

S prihliadnutím na materiálne a formálne dôsledky súdnych rozhodnutí je nutné povedať,

že nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá (právny štát) ale aj čl. 141 ods. 2 (osamostatnenie

súdnej moci) a (výnimočná právomoc súdnej moci) Slovenskej

republiky sú zvyšné subjekty povinné rešpektovať účinky súdnych rozhodnutí.

35. S poukazom na hore citované súdne rozhodnutia (viď najmä body č. 8 a 10) je

nepochybné, že Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 22.06.2004 sp. zn.

tak, ako správne konštatoval krajský súd, nezakázal H. uzatvárať zmluvu o postúpení výkonu

práva poľovníctva, lebo ak tak mienil urobiť, potom takéto obmedzenie vlastníckeho práva

mal v súlade so zásadou právneho štátu vo výroku svojho uznesenia uviesť. Nakoľko tak

neurobil, nie je možné toto uznesenie vykladať v tom duchu, že menovanej H. aj zakazuje

v rámci svojho vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti uzatvárať zmluvu o postúpení

výkonu práva poľovníctva.

36. Ďalej žalobca brojil (bod č. 22) proti napadnutému rozhodnutiu z toho dôvodu,

že nemôže realizovať výkon práva poľovníctva v rozsahu, akom by chcel, a ako to zodpovedá

jeho vlastníckym právam. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd poukázať na obsah

ustanovenia , ktoré upravuje „a priori“ () alebo „ex post“

podmienky na zapojenie sa vlastníka spoločného poľovného revíru do výkonu práva

poľovníctva.

Podľa vlastník poľovného revíru alebo vlastníci

spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2), alebo

môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho

súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.

12

Podľa platí, že ak niektorý z vlastníkov spoločného

poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce

vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom

združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.

37. Na základe citovaných ustanovení sa Najvyšší súd nemôže stotožniť s názorom

žalobcu, že došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva, lebo nemôže vykonávať právo

poľovníctva na svojom pozemku. v súvislosti s uvedeným Najvyšší súd dáva do pozornosti tú

osobitosť výkonu práva poľovníctva, že jeho výkon je viazaný na uznaný poľovný revír (§ 5

). Preto nie každý vlastník pozemku môže legitímne očakávať, že aj jeho

pozemok mu umožní výkon tohto práva.

Navyše poľovný revír je väčšinou vytváraný z viacerých pozemkov, tzn. sa vytvára

spoločná nehnuteľnosť, kde vlastnícke práva k jednotlivým pozemkom sa menia

na spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti. Ako správne konštatoval krajský súd,

pri výkone vlastníckych práv v poľovníckom revíre sa potom postupuje v zmysle

občianskoprávnej úpravy spoluvlastníctva.

38. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté

rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Počas

konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli

prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva

aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie,

pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.

39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach

Najvyššieho súdu sp. zn. MObdo 1/03, resp. spolu s rozhodnutím

sp. zn. zo 16.12.2008, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný

dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie

odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska),

13

s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

40. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný žalobca má

právo na úplnú náhradu trov tohto konania.

41. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava vzťahov súvisiacich s výkonom

práva poľovníctva je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

42. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyužil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky túto svoju právomoc ako odvolací súd

nevyužil, došlo tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 05. júna 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová